Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 659/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Vendelín Benkóczki, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , 4 a 5 a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 12. marca 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na súdnu ochranu

podľa uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 12. marca 2018 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. z 12. marca 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 671,68 € (slovom šesťstosedemdesiatjeden eur

a šesťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie Benkóczki,

Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti ,

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 zo 6. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , 4 a 5 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. júla 2015 nadobudla pohľadávky veriteľa –

obchodnej spoločnosti , v konkurze,

(ďalej len „ “), prihlásené do konkurzného konania

vedeného na majetok úpadcu , ,

(ďalej len „úpadca“). Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením

okresného súdu sp. zn. z 11. júna 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku

č. 115/2014 z 18. júna 2014. Do funkcie správcu bol ustanovený

so sídlom kancelárie . Okresný súd uznesením sp. zn.

z 22. októbra 2015 povolil vstup sťažovateľky ako nového veriteľa

do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu namiesto pôvodného veriteľa

v rozsahu jeho pohľadávok v celkovej sume 354 599,62 €.

3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že úpadca bol do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok

jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Do konkurzného konania

vedeného na majetok úpadcu prihlásili svoje pohľadávky dvaja veritelia, a to obchodná

spoločnosť , ktorá si prihlásila pohľadávky v sume 295 324,22 €

a 59 275,40 €, a obchodná spoločnosť ,

(teraz , pozn.), (ďalej len

„ “), ktorá si prihlásila pohľadávky v sume 282 648,21 €

a 15 339,35 € (poslednú ako podmienenú pohľadávku).

4. Dňa 14. augusta 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu, na ktorej hlasmi

veriteľa obchodnej spoločnosti bol za nového správcu úpadcu ustanovený

. V súlade s tým okresný súd uznesením sp. zn.

z 25. septembra 2014 rozhodol o odvolaní doterajšieho správcu úpadcu,

z funkcie a o ustanovení (ďalej len „správca úpadcu“) za nového správcu

úpadcu.

5. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza,

že po speňažení časti majetku patriaceho do konkurznej podstaty bol správcom úpadcu

zostavený návrh čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Okresnému súdu bola

26. augusta 2015 doručená žiadosť správcu úpadcu o schválenie tohto návrhu čiastkového

rozvrhu zo všeobecnej podstaty v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), keďže zástupca veriteľov obchodná

spoločnosť , ako príslušný orgán na schválenie

čiastkového rozvrhu predmetný rozvrh neschválil. Zástupca veriteľov bol toho názoru,

že pohľadávky spoločnosti (teraz sťažovateľky, pozn.) musia

byť uspokojené ako podriadené pohľadávky až po tom, ako v celosti bude uspokojená

pohľadávka veriteľa , a to s poukazom na § 9 ods. 2

a § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

6. Okresný súd po preštudovaní spisu a návrhu čiastkového rozvrhu zo všeobecnej

podstaty predloženej správcom úpadcu dospel k záveru, že spoločnosť

bola v minulosti skutočne osobou spriaznenou s úpadcom. Následne okresný súd uznesením

sp. zn. zo 14. júla 2017 vyzval správcu úpadcu na prepracovanie

predloženého návrhu čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty tak, že pohľadávky

veriteľa (v tom čase už sťažovateľky, pozn.) budú uspokojené

až po úplnom uspokojení pohľadávky veriteľa

7. Okresný súd napadnutým uznesením schválil prepracovaný návrh čiastkového

rozvrhu zo všeobecnej podstaty predložený správcom úpadcu v súlade s uznesením

zo 14. júla 2017. V zmysle okresným súdom schváleného čiastkového rozvrhu

zo všeobecnej podstaty výťažok 25 799,20 € a 1 400,80 € pripadne veriteľovi

, kým sťažovateľke pripadne 0 €.

8. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv napadnutým uznesením

okresného súdu z dôvodov, že v tomto konkrétnom prípade najprv na majetok spoločnosti

bol uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. marca 2012

vyhlásený konkurz. Zákonným účinkom vyhlásenia konkurzu podľa § 44 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii je, že oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim

konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza

na správcu úpadcu. Následne na návrh , správcu úpadcu

, došlo k vyhláseniu konkurzu aj na majetok jediného spoločníka

a konateľa spoločnosti , teda úpadcu, čím ex lege došlo k zrušeniu účasti

úpadcu v spoločnosti v zmysle Obchodný

zákonník v znení platnom a účinnom k 11. júnu 2014 (ďalej len „“).

V dôsledku uvedených zákonných účinkov (§ 44 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a ) úpadca momentom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok

prestal byť spriaznenou osobou spoločnosti tak, ako to uvádza § 9 ods. 2

zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

9. V tomto kontexte sťažovateľka uvádza: «Ďalším krokom bolo, že správca

spoločnosti , v konkurze prihlásil pohľadávku spoločnosti

do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu aby tým splnil svoju zákonnú

povinnosť a naplnil zákonný účel konkurzného konania.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru sťažovateľa výklad použitý porušovateľom

ohľadne aplikácie a , keď dospel k záveru o tom,

že pohľadávka porušovateľa musí byť uspokojená až po úplnom uspokojení ostatných

pohľadávok „nespriaznených“ veriteľov formalistický, nezodpovedajúci účelu .

Vychádzajúc aj z dôvodovej správy k cieľom tejto právnej úpravy bolo

zabrániť účelovým uplatnením pohľadávok v rámci konkurzného konania zo strany osôb

spriaznených s úpadcom a tým k ovplyvneniu konkurzného konania na úkor ostatných,

nespriaznených veriteľov. V tomto prípade však o takýto prípad nejde. Je nepochybné,

že bola tu určitá miera spriaznenosti medzi úpadcom a právnym predchodcom sťažovateľa,

ktorá však bola „pretrhnutá“ vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a ustanovenou

osobou správcu úpadcu , v konkurze, ktorý uplatnil pohľadávky v rámci

konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu pri výkone jeho zákonných povinnosti.

Sťažovateľ odkúpil pohľadávku od správcu úpadcu , v konkurze v tomto

stave, keď väzby medzi úpadcom a spoločnosťou boli pretrhnuté. Preto

použitie v tomto prípade nespĺňa zákonný účel tohto ustanovenia. Treba

poukázať ešte na to, že sťažovateľ nie je a ani nikdy nebol spriaznenou osobou ani úpadcu,

ani spoločnosti V nadobudnutí pohľadávky voči úpadcovi videl

len obchodnú príležitosť.»

10. Sťažovateľka namieta, že do veriteľsko-dlžníckeho vzťahu vstúpila v čase,

keď otázku, či spoločnosť je alebo nie je spriaznenou osobou úpadcu

podľa § 9 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okresný súd „už raz riešil,

a to pri rozhodovaní o výmene správcu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 35 ods. 2

totiž spriaznenej osobe, ktorej pohľadávka sa v konkurze uspokojuje v poradí

ako podriadený veriteľ (§ 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nepriznáva

hlasovacie právo na schôdzi veriteľov. Okresný súd v uznesení sp. zn.

z 5. decembra 2014, ktorým v nadväznosti na uznesenie prvej schôdze veriteľov odvolal

z funkcie správcu úpadcu a ustanovil za nového správcu,

konštatoval, že nezistil žiadne zákonné prekážky, aby neodobril uznesenie prvej schôdze

veriteľov o výmene správcu. Za výmenu správcu pritom hlasoval jedine

, správca spoločnosti v konkurze. Ani spoločnosť

, ktorá hlasovala proti výmene správcu, nepodala

odvolanie proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľky. Sťažovateľka teda právne postavenie

správcu spoločnosti v konkurze v rámci konkurzného konania vedeného

na majetok úpadcu ako osoby „nespriaznenej“ považovala za ustálené. Sťažovateľka

tak mala, vychádzajúc aj zo skoršej rozhodovacej činnosti okresného súdu, v tej istej veci

určité legitímne očakávanie, že jej pohľadávka bude aspoň čiastočne uspokojená v rámci

konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu.

11. Sťažovateľka argumentuje, že napadnutým uznesením okresný súd zasiahol

do jej legitímnych očakávaní na uspokojenie časti jej pohľadávky voči úpadcovi,

ktoré vychádzalo jednak zo skoršej rozhodovacej praxe toho istého súdu v tej istej veci,

ako aj z výkladu § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v súlade s jeho

zákonným účelom. Okresný súd podľa jej názoru bez ústavného a zákonného podkladu

znemožnil uspokojenie aspoň časti jej pohľadávky proti úpadcovi, čím zasiahol

aj do jej vlastníctva.

12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol a priznal jej náhradu trov konania:

„Okresný súd Trnava uznesením č. k. zo dňa 12. 03. 2018 porušil

základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 20 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 SR a v

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj právo zakotvené v článku 46 ods. 1 .

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa

12. 03. 2018 a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie...“

13. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi,

ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X

bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 2 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

14. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd

na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

15. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. z 19. októbra

2018 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedol, že v zápisnici

zo schôdze veriteľov nebola daná žiadna námietka, preto okresný súd nemohol rozhodnúť

inak, ako odvolať správcu a ustanoviť za správcu

. Veriteľ – obchodná spoločnosť je však osobou spriaznenou,

keďže úpadca je jediným spoločníkom tohto veriteľa, a preto je možné uspokojiť

jeho pohľadávky až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Obchodná

spoločnosť je aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedená v zozname

spriaznených osôb.

16. Správca napriek tomu, že veriteľ – obchodná spoločnosť

je spriaznenou osobou a nemala právo na chôdzi hlasovať, jej tieto práva

priznal a vzhľadom na to, že táto skutočnosť nebola napadnutá v zápisnici zo schôdze

veriteľov a ani nebola odvolacím dôvodom, okresný súd nemohol rozhodnúť uznesením

č. -139 z 5. decembra 2014 inak, ako o odvolaní správcu

a ustanovení do funkcie správcu . Z uvedeného však podľa

názoru okresného súdu nemôže vyplývať, že obchodná spoločnosť nie je

spriaznenou osobou, keďže je spriaznenou osobou na základe zákona, a nie na základe

rozhodnutia, resp. pochybenia správcu.

17. Predseda okresného súdu ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom

sťažovateľky, že jej nebolo známe, že predmetná pohľadávka sa uspokojuje ako pohľadávka

podriadená. Konateľom sťažovateľky je , ktorý je zapísaný v zozname

správcov, a v samotnej zmluve o postúpení je uvedené, že ide o pohľadávku spoločníka,

a tak vzhľadom na svoju profesiu a tým spojenú odbornosť musel vedieť, že ide

o pohľadávku, ktorá sa uspokojuje ako podriadená. Takisto sa nemožno stotožniť s názorom

sťažovateľky, že vyhlásením konkurzu na veriteľa – obchodnú spoločnosť

automaticky všetky úkony, ktoré vykonal úpadca pred vyhlásením konkurzu,

by neboli pohľadávkami, ktoré sa uspokojujú ako podriadené, keďže tieto úkony

boli vykonané spriaznenou osobou. Takýto výklad je v rozpore s účelom zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, keďže by nedochádzalo k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov úpadcu,

ale konateľov úpadcu.

18. V doplnení vyjadrenia sp. zn. z 29. januára 2019 predseda

okresného súdu uviedol, že v zmysle § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

sa spriaznenosť osôb musí skúmať počas celého konkurzu, a teda nielen v lehote

na popieranie pohľadávok – či už správca zistí spriaznenosť osôb v lehote na popieranie

prihlásených pohľadávok, alebo sa o tejto skutočnosti dozvie až neskôr v priebehu

konkurzného konania, zákonným následkom je to, že spriaznený veriteľ nemá právo

hlasovať, a uspokojený z výťažku bude až po všetkých ostatných konkurzných veriteľoch.

V tejto súvislosti uviedol, že «Predmetným ustanovením chcel zákonodarca zabrániť tomu,

aby konkurzné konanie ovládali spriaznení veritelia, a došlo k tzv. automatickej

podriadenosti pohľadávok spriaznených veriteľov. Úvahou za úpravou týchto pravidiel

je koncept „eqitablesubordination“ a presadzovanie absolute priority rule.

Osoby spriaznené s úpadcom (najmä štatutárne orgány) spravidla nesú

zodpovednosť za úpadok dlžníka, a neprejavujú záujem na legitímnom cieli - dosiahnuť

pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok.

K uvedenej situácii došlo aj v tomto prípade, kde úpadca ( )

bol jediným konateľom a spoločníkom pôvodného veriteľa od ktorého

si požičal 295.324,22 €, a vybral z pokladne 59.275,40 €.

V prípade, ak by súd schválil čiastkový rozvrh výťažku tak ako žiadal sťažovateľ

(teda by ním uspokojil spriazneného veriteľa), urobil by tak v rozpore so zákonom, a došlo

by k porušeniu práv ostatných veriteľov v konkurze.».

19. Vzhľadom na uvedené predseda okresného súdu navrhol „zamietnuť ústavnú

sťažnosť“ sťažovateľky.

20. Ústavný súd listom z 11. februára 2019 zaslal sťažovateľke vyjadrenia okresného

súdu s možnosťou zaujať k nim v lehote určenej ústavným súdom stanovisko a zároveň

požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Sťažovateľka v podaní z 21. februára 2019 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci a poukázala na skutočnosť, že v rámci konkurzného konania vedeného

na majetok úpadcu právny predchodca sťažovateľky mal určité právne postavenie odobrené

okresným súdom tým, že tento schválil výmenu správcu úpadcu odhlasovaného práve

právnym predchodcom sťažovateľky. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza: «Nie je

vylúčené, že porušovateľ v tomto prípade objektívne vzaté pochybil, avšak založil tým

faktický i právny stav, z ktorého sťažovateľ vychádzal, ktorému dôveroval, keď nadobudol

pohľadávku voči úpadcovi od ,

správcu úpadcu . Tu je potrebné však zdôrazniť, že sťažovateľ nie je toho

názoru, že by okresný súd pochybil, čo sa týka posúdenia právneho postavenia

pri hlasovaní na schôdzi veriteľov v rámci konkurzu vedeného na majetok

úpadcu . Ako to totiž sťažovateľ rozviedol v podanej sťažnosti

vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu ktorého spoločníkom

a konateľom bol pôvodne , stratil postavenie spriaznenej osoby podľa § 9

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZKR“) vzhľadom aj na právne postavenie správcu úpadcu a jeho zákonné oprávnenia

vyplývajúce zo . To znamená, že mohol svoje práva na schôdzi

veriteľov vykonávať ako „riadny“ veriteľ, teda presne tak, ako to fakticky urobil a presne

tak, ako to odobril porušovateľ.»

21. Sťažovateľka ďalej poukazuje na skutočnosť, že to, že konateľ sťažovateľky

je sám správcom, podľa jej názoru nie je v danej veci relevantné. Predmetom ústavnej

sťažnosti nie je porušenie práv , konateľa sťažovateľky, ale práv samotnej

sťažovateľky, ktorý je odlišným subjektom od . V súlade so zásadou iura novit

curia sa sťažovateľka spoliehala na to, že súd sa bude, čo sa týka jej postavenia v rámci

konkurzného konania, spravovať tak, ako sa spravoval voči jej právnemu predchodcovi

na začiatku konkurzného konania.

22. Sťažovateľka podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. marca 2019,

doplnila svoje vyjadrenie. V tomto podaní upriamuje pozornosť na nález ústavného súdu

sp. zn. z 15. novembra 2018, ktorého závery sú podľa jej názoru čiastočne

aplikovateľné aj na jej prípad. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla: „V oboch prípadoch

totiž podstatnou je odpoveď na otázku, či zistenie pohľadávky veriteľa (čo do poradia)

správcom uvedené v konečnom zozname pohľadávok je relevantné pri uplatňovaní práv

s ňou spojených konkurzným veriteľom. Ústavný súd v spomenutom náleze vyslovil, že zákon

pozná mechanizmus ako vytvoriť právny stav zamýšľaný zákonodarcom v § 95 ods. 3 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ide o zákonné

ustanovenie, ktoré je rozhodujúce aj v prípade sťažovateľa) a to popretie poradia

uplatnenej pohľadávky správcom s následnou možnosťou súdneho prieskumu tohto

popretia. Ak tento mechanizmus využitý nebol, tak nastávajú účinky § 32 ods. 6 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý stav sa už nemôže v ďalšom priebehu konkurzu

vrátiť.“

23. Sťažovateľka argumentuje, že jej právny predchodca si prihlásil do konkurzného

konania vedeného na majetok úpadcu pohľadávku s poradím „iná pohľadávka“,

teda nepodriadenú. Vtedajší správca úpadcu túto pohľadávku

ani jej poradie nepoprel, čím nastali účinky § 32 ods. 6 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Zistenie pohľadávky veriteľa uvedené v konečnom zozname

pohľadávok je rozhodujúce z hľadiska výkonu práv s pohľadávkou spojených

v konkurznom konaní, preto právny predchodca sťažovateľky mohol vykonávať svoje práva

na schôdzi veriteľov v plnom rozsahu (a to aj v prípade, že by bol spriaznenou osobou

úpadcu), čo sa aj reálne stalo. V tento právny stav dôverovala sťažovateľka, keď nadobudla

pohľadávku uplatnenú v konkurznom konaní. Do tohto právneho stavu podľa názoru

sťažovateľky zasiahol okresný súd, keď schválil rozvrh výťažku, v zmysle ktorého

sťažovateľka má mať „de facto postavenie podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze

reštrukturalizácii, hoci už nastali účinky podľa § 36 ods. 6 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a teda de iure takéto podriadené postavenie nemá“.

24. Ústavný súd listom z 28. októbra 2019 podľa

upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky zúčastnenú osobu, a to úpadcu

s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Úpadca

si zásielku v odbernej lehote neprevzal a tak nevyužil možnosť vyjadriť sa v konaní

pred ústavným súdom.

25. Listom z 30. júla 2020 ústavný súd upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti

sťažovateľky aj obchodnú spoločnosť ako zúčastnenú

osobu, ktorej bolo toto upovedomenie doručené 3. augusta 2020. Ústavný súd konštatuje,

že ani táto zúčastnená osoba nevyužila možnosť vyjadriť sa.

26. Ústavný súd listom zo 17. septembra 2020 vyzval správcu úpadcu

na predloženie správcovského spisu spolu so žiadosťou o informáciu,

či bolo veriteľom – obchodnou spoločnosťou iniciované konanie

o určenie popretej pohľadávky.

27. Správca úpadcu sa listom z 25. septembra 2020 vyjadril a predložil ústavnému

súdu správcovský spis. Vo vyjadrení uviedol, že preskúmanie a popieranie pohľadávok bolo

úlohou pôvodného správcu . Zo správcovského spisu, ktorý mu bol odovzdaný

, nevyplýva, že by došlo k popretiu pohľadávky obchodnej spoločnosti

v akomkoľvek rozsahu, nevplýva to ani zo zápisnice z konania prvej

schôdze veriteľov. Ak by k popretiu pohľadávky jej poradia bolo došlo, správca by mal

postupovať spôsobom uvedeným v § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a bol

povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, o čom v spise tiež nie je zmienka. Ďalej

uviedol, že on už oprávnenie popierať pohľadávky v zmysle príslušných právnych

predpisov nemal. Vzhľadom na uvedené nie je vedené ani konanie o určenie popretej

pohľadávky.

28. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu a replikou sťažovateľky

ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

29. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

30. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ,

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

31. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

32. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

33. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

34. Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť

iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych

príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu,

ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví

zákon.

35. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

36. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

37. Podľa § 31 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu

pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho

pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

38. Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou

sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.

39. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou

a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu

a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná,

je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

40. Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo

veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,

čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečovacieho práva...

41. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše

do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

42. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej

pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli

pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní

od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,

inak zanikne...

43. Podľa § 32 ods. 15 v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe v žalobe

sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky

pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho

práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

44. Podľa § 32 ods. 17 v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe uplynutím

lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje

za zistenú.

45. Podľa § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov

má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho

dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden

hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona 1a)

(ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí

ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený

do veriteľského výboru...

46. Podľa § 36 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný

veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu

jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného predpis...

47. Podľa § 36 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením

odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody,

aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí

hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu

schváleného schôdzou veriteľov.

48 Podľa § 41 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom

v rozhodnej dobe súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu.

Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy

o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

49. Podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom

a účinnom v rozhodnej dobe tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná

pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený

s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom

sa v konkurze neprihliada.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

50. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (,

, ). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (, , ,

, ).

51. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,

ktorý predpisuje zákon (, ). Súčasne má každý právo na to,

aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

52. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (, ZNaU 100/2005).

53. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech

(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

54. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej

ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

55. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu

ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť

z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci.

Preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou napadnuté uznesenie

okresného súdu.

56. Základom sťažovateľkinej argumentácie je tvrdenie, že okresný súd porušil

jej v ústavnej sťažnosti označené práva tým, že výklad ním použitý vo vzťahu k aplikácii

§ 9 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 95 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, keď dospel k záveru o tom, že pohľadávka sťažovateľky musí byť

uspokojená až po úplnom uspokojení ostatných pohľadávok „nespriaznených“ veriteľov,

je formalistický, nezodpovedajúci účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vtedajší

správca úpadcu pohľadávku sťažovateľky ani jej poradie nepoprel,

čím nastali účinky § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zistenie pohľadávky

veriteľa uvedené v konečnom zozname pohľadávok je rozhodujúce z hľadiska výkonu práv

s pohľadávkou spojených v konkurznom konaní, preto právny predchodca sťažovateľky

mohol vykonávať svoje práva na schôdzi veriteľov v plnom rozsahu (a to aj v prípade,

že by bol spriaznenou osobou úpadcu), čo sa aj reálne stalo. V tento právny stav dôverovala

sťažovateľka, keď nadobudla pohľadávku uplatnenú v konkurznom konaní. Do tohto

právneho stavu podľa jej názoru zasiahol okresný súd, keď schválil rozvrh výťažku.

57. Z predloženého spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil,

že uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. mája 2014 bolo začaté konkurzné

konanie proti úpadcovi. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. júna 2014

bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, ktorý bol uznaný za malý. Okresný súd ustanovil

do funkcie správcu a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje

pohľadávky.

58. Z tretej písomnej správy správcu , ktorá bola okresnému

súdu doručená 11. augusta 2014 (na č. l. 117 spisu, pozn.) vyplýva, že do konkurzu

si prihlásili svoje pohľadávky dvaja veritelia, a to obchodná spoločnosť

v sume 295 324,22 € a v sume 59 275,40 €, obidve ako „iné pohľadávky“ – poradie 25e,

a veriteľ obchodná spoločnosť , v sume 282 648,21 €

a v sume 15 339,35 €, obidve ako „iné pohľadávky“ – poradie 25e, pričom pri pohľadávke

v sume 15 339,35 € je uvedené, že ide o podmienenú pohľadávku.

59. Zo štvrtej písomnej správy správcu , ktorá

bola okresnému súdu doručená 11. septembra 2014 (na č. l. 119 spisu, pozn.) považuje

ústavný súd za preukázané, že správca „nepoprel žiadnu z prevzatých prihlášok“.

60. Dňa 17. septembra 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov, na ktorej bol prvým

uznesením za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ obchodná spoločnosť

, a druhým uznesením bol za nového správcu navrhnutý

. Námietky proti prijatým uzneseniam podané neboli.

61. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. septembra 2014

bol z funkcie správcu odvolaný a do funkcie správcu bol ustanovený

.

62. Sťažovateľka doručila 27. júla 2015 okresnému súdu návrh na potvrdenie

nadobudnutia pohľadávky v konkurznom konaní a okresný súd uznesením sp. zn.

z 22. októbra 2015 povolil vstup sťažovateľky do konkurzného konania

ako nového veriteľa namiesto pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti

v rozsahu pohľadávok v celkovej sume 354 599,62 €.

63. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 14. júla 2017 vyzval správcu

úpadcu na prepracovanie čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty a následne

napadnutým uznesením schválil čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej

podstaty úpadcu tak, ako bol predložený okresnému súdu 7. augusta 2017.

64. Podstata právneho názoru okresného súdu v predmetnej veci je, po citácii

relevantných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyjadrená v odôvodnení

napadnutého uznesenia tak, že po preštudovaní žiadosti správcu na schválenie čiastkového

rozvrhu zo všeobecnej podstaty a po preštudovaní spisu bol okresný súd toho názoru,

že obchodná spoločnosť je osobou spriaznenou, keďže úpadca je jediným

spoločníkom spoločnosti , a preto je možné uspokojiť jej pohľadávky

až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Obchodná spoločnosť

je aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedená v zozname spriaznených

osôb. V súlade s uvedeným právnym názorom a s prihliadnutím na skutočnosť, že zástupca

veriteľov obchodná spoločnosť , z uvedených dôvodov

neschválil správcom predložený návrh čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty, vyzval

okresný súd správcu úpadcu na jeho prepracovanie.

65. Ústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je podstatná námietka

sťažovateľky spočívajúca v tom, že napriek nepopretiu jej pohľadávok správcom

a deklarovaniu tejto skutočnosti priznaním jej hlasovacích práv na prvej schôdzi veriteľov

sú jej pohľadávky považované okresným súdom za tzv. podriadené pohľadávky, resp.

pohľadávky veriteľa, ktorý sa uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ (§ 95 ods. 3

zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

66. Ústavný súd poznamenáva, že okrem zoznamu pohľadávok, ktorý tvorí súčasť

správcovského spisu, správca vedie osobitnú evidenčnú pomôcku o veriteľoch prihlásených

pohľadávok a o ich hlasovacích právach s vyznačením tých veriteľov, ktorí sú spriaznenými

osobami s úpadcom podľa § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z hľadiska možnosti

byť členom veriteľského výboru v konkurznom konaní a práva hlasovať na schôdzi

veriteľov je povinnosťou správcu zistiť, či v konkurznom konaní ide o spriaznené

pohľadávky.

67. Podstatnou v posudzovanom prípade je odpoveď na otázku, či zistenie

pohľadávky veriteľa (čo sa týka poradia) správcom je právne relevantné pri uplatňovaní

práv s ňou spojených veriteľom v konkurznom konaní. Je nesporné, že záväzný právny

názor okresného súdu sa v preskúmavanej veci obmedzil len na vyslovenie spriaznenosti

sťažovateľky vo vzťahu k úpadcovi, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou

poradia pohľadávok sťažovateľky vo vzťahu k jeho zisteniu správcom.

68. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoj názor obsiahnutý

v náleze z 15. novembra 2018, od ktorého ústavný súd nevzhliadol

v preskúmavanom prípade dôvod sa odchýliť, v zmysle ktorého „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii pozná procesný mechanizmus, ktorý umožňuje správcovi vytvoriť

právny stav zamýšľaný zákonodarcom v bez toho, aby tým bolo danému

veriteľovi odňaté právo na spravodlivý proces. Je ním inštitút popierania pohľadávok

a s nim spojené (následné) právo veriteľa domáhať sa určenia jeho popretej pohľadávky

súdom v samostatnom incidenčnom konaní, teda úprava obsiahnutá v § 32 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii.“.

69. V preskúmavanej veci je rozhodujúce to, že ústavne konformný postup správcu

predpokladal popretie pohľadávok sťažovateľky, čo sa týka poradia ich uspokojenia, s tým,

že ide o pohľadávku, ktorá by sa v konkurze mala uspokojovať tak isto ako podriadené

pohľadávky, čo sa však v danom prípade nestalo. Z § 32 ods. 17 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe vyplýva, že uplynutím

lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,

považuje za zistenú.

70. Pokiaľ okresný súd napriek skutočnosti, že pohľadávky sťažovateľky sa v celom

rozsahu považujú za uznané, aj čo sa týka ich poradia, považoval sťažovateľku

pri schvaľovaní čiastkového rozvrhu všeobecnej podstaty za podriadeného veriteľa,

neprípustne zasiahol do jej práva na súdnu ochranu podľa , a to z toho

hľadiska, že jej bolo odňaté právo domáhať sa v samostatnom incidenčnom konaní

(v ktorom sa uplatňuje iný rozsah opravných prostriedkov ako v samotnom konkurznom

konaní, pozn.) určenia popretých pohľadávok. Tento stav už ani ústavný súd nemôže

žiadnym svojím rozhodnutím zvrátiť (uplynutie prekluzívnej lehoty na popieranie

pohľadávok, pozn.).

71. Ústavný súd upriamuje pozornosť okresného súdu na skutočnosť, že sa podľa

pri svojom rozhodovaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v jeho spise sp. zn. . V tomto konaní sa pôvodný správca

domáhal vyslovenia porušenia jeho základných práv postupom

okresného súdu v tomto konkurznom konaní a jeho uznesením č. k. -139

z 5. decembra 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -153 zo 14. júla 2015.

Pre vec je podstatné, ako vyplýva z príloh, ktoré pripojil k ústavnej

sťažnosti, že tento 3. augusta 2014 poprel pohľadávky obchodnej spoločnosti

, čo sa týka poradia, a to práve z dôvodu spriaznenosti tohto veriteľa s úpadcom.

Ústavný súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti tejto ústavnej sťažnosti túto skutočnosť

nemohol pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy, keďže táto skutočnosť priamo

nevyplývala z obsahu predloženého konkurzného spisu okresného súdu sp. zn.

ani z obsahu správcovského spisu, ktorý predložil správca .

Bude preto úlohou okresného súdu sa s touto skutočnosťou pri svojom ďalšom rozhodovaní

vysporiadať.

72. Ústavný súd v závere svojho posúdenia poukazuje na skutočnosť,

že mu neprináleží rozhodovať o otázke spriaznenosti sťažovateľky s úpadcom,

preto námietky sťažovateľky, ktorými argumentovala o tom, že nie je s úpadcom

spriaznená, neboli pri rozhodovaní ústavného súdu v tejto veci relevantné. K argumentácii

okresného súdu, ktorou namietal, že v prípade, ak by schválil čiastkový rozvrh výťažku tak,

ako žiadala sťažovateľka, a teda by ním uspokojil spriazneného veriteľa, urobil by tak

v rozpore so zákonom, a došlo by k porušeniu práv ostatných veriteľov v konkurze,

je žiaduce uviesť, že v prípade, ak v priebehu konkurzného konania nastane stav, ktorý

by niektorému z jeho účastníkov spôsobil škodu, môže sa tento obrátiť so žalobou o náhradu

škody na všeobecný súd.

73. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd napadnutým

uznesením porušil sťažovateľkine právo na súdnu ochranu podľa (bod 1

výroku nálezu).

74. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

jej a práva podľa dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil

princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecného súdu, rozhodnutie

ktorého je v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (, ),

ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd.

Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa sa otvára priestor k tomu, aby sa okresný súd v stále

prebiehajúcom konkurznom konaní sám vyrovnal s ochranou uvedeného práva

sťažovateľky hmotného charakteru.

75. Ústavný súd preto tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel,

uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv

účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom [(§ 133 ods. 1

a contrario ); bod 4 výroku nálezu].

76. Vo vzťahu k sťažovateľkou označeným právam podľa a 5 ,

ktoré mali byť napadnutým uznesením okresného súdu takisto porušené, sťažovateľka

neuviedla žiadne dôvody a ústavný súd musí konštatovať, že medzi týmito ustanoveniami,

ktoré upravujú podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva

a podmienok iných zásahov do vlastníckeho práva a napadnutým uznesením okresného

súdu o schválení čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty neexistuje žiadna príčinná

súvislosť, a preto ani v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel [(§ 133 ods. 1 a contrario

); bod 4 výroku nálezu].

77. Keďže okresný súd napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky

podľa , ústavný súd podľa zrušil

toto rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

78. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

79. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017, ktorá bola

921 €, a za I. polrok roku 2018, ktorá bola 980 €.

80. Ústavný súd vychádzal z obsahu spisu a priznal sťažovateľke náhradu za štyri

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti

a vyjadrenie z 26. februára 2019 a doplnenie vyjadrenia z 13. marca 2019) v súlade § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €) a odmena za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €)

predstavuje spolu sumu 671,68 € (bod 3 výroku nálezu).

81. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

82. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu