Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 659/2018
PDF · 634.87 KB
No categories available
IV. ÚS 659/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti , , ,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Vendelín Benkóczki, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
36 K 13/2014 z 12. marca 2018 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
36 K 13/2014 z 12. marca 2018 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 K 13/2014 z 12. marca 2018
z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
, trovy konania v sume 671,68 € (slovom šesťstosedemdesiatjeden eur
a šesťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie Benkóczki,
Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti ,
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 659/2018-17 zo 6. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 K 13/2014
z 12. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. júla 2015 nadobudla pohľadávky veriteľa –
obchodnej spoločnosti , v konkurze,
(ďalej len „ “), prihlásené do konkurzného konania
vedeného na majetok úpadcu , ,
(ďalej len „úpadca“). Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením
okresného súdu sp. zn. 36 K 13/2014 z 11. júna 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 115/2014 z 18. júna 2014. Do funkcie správcu bol ustanovený
so sídlom kancelárie . Okresný súd uznesením sp. zn.
36 K 13/2014 z 22. októbra 2015 povolil vstup sťažovateľky ako nového veriteľa
do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu namiesto pôvodného veriteľa
v rozsahu jeho pohľadávok v celkovej sume 354 599,62 €.
3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že úpadca bol do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Do konkurzného konania
vedeného na majetok úpadcu prihlásili svoje pohľadávky dvaja veritelia, a to obchodná
spoločnosť , ktorá si prihlásila pohľadávky v sume 295 324,22 €
a 59 275,40 €, a obchodná spoločnosť ,
(teraz , pozn.), (ďalej len
„ “), ktorá si prihlásila pohľadávky v sume 282 648,21 €
a 15 339,35 € (poslednú ako podmienenú pohľadávku).
4. Dňa 14. augusta 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu, na ktorej hlasmi
veriteľa obchodnej spoločnosti bol za nového správcu úpadcu ustanovený
. V súlade s tým okresný súd uznesením sp. zn. 36 K 13/2014
z 25. septembra 2014 rozhodol o odvolaní doterajšieho správcu úpadcu,
z funkcie a o ustanovení (ďalej len „správca úpadcu“) za nového správcu
úpadcu.
5. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza,
že po speňažení časti majetku patriaceho do konkurznej podstaty bol správcom úpadcu
zostavený návrh čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Okresnému súdu bola
26. augusta 2015 doručená žiadosť správcu úpadcu o schválenie tohto návrhu čiastkového
rozvrhu zo všeobecnej podstaty v zmysle § 96 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), keďže zástupca veriteľov obchodná
spoločnosť , ako príslušný orgán na schválenie
čiastkového rozvrhu predmetný rozvrh neschválil. Zástupca veriteľov bol toho názoru,
že pohľadávky spoločnosti (teraz sťažovateľky, pozn.) musia
byť uspokojené ako podriadené pohľadávky až po tom, ako v celosti bude uspokojená
pohľadávka veriteľa , a to s poukazom na § 9 ods. 2
a § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
6. Okresný súd po preštudovaní spisu a návrhu čiastkového rozvrhu zo všeobecnej
podstaty predloženej správcom úpadcu dospel k záveru, že spoločnosť
bola v minulosti skutočne osobou spriaznenou s úpadcom. Následne okresný súd uznesením
sp. zn. 36 K 13/20144 zo 14. júla 2017 vyzval správcu úpadcu na prepracovanie
predloženého návrhu čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty tak, že pohľadávky
veriteľa (v tom čase už sťažovateľky, pozn.) budú uspokojené
až po úplnom uspokojení pohľadávky veriteľa
7. Okresný súd napadnutým uznesením schválil prepracovaný návrh čiastkového
rozvrhu zo všeobecnej podstaty predložený správcom úpadcu v súlade s uznesením
zo 14. júla 2017. V zmysle okresným súdom schváleného čiastkového rozvrhu
zo všeobecnej podstaty výťažok 25 799,20 € a 1 400,80 € pripadne veriteľovi
, kým sťažovateľke pripadne 0 €.
8. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv napadnutým uznesením
okresného súdu z dôvodov, že v tomto konkrétnom prípade najprv na majetok spoločnosti
bol uznesením okresného súdu sp. zn. 25 R/5/2012 z 25. marca 2012
vyhlásený konkurz. Zákonným účinkom vyhlásenia konkurzu podľa § 44 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii je, že oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza
na správcu úpadcu. Následne na návrh , správcu úpadcu
, došlo k vyhláseniu konkurzu aj na majetok jediného spoločníka
a konateľa spoločnosti , teda úpadcu, čím ex lege došlo k zrušeniu účasti
úpadcu v spoločnosti v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení platnom a účinnom k 11. júnu 2014 (ďalej len „Obchodný zákonník“).
V dôsledku uvedených zákonných účinkov (§ 44 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a § 148 Obchodného zákonníka) úpadca momentom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok
prestal byť spriaznenou osobou spoločnosti tak, ako to uvádza § 9 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
9. V tomto kontexte sťažovateľka uvádza: «Ďalším krokom bolo, že správca
spoločnosti , v konkurze prihlásil pohľadávku spoločnosti
do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu aby tým splnil svoju zákonnú
povinnosť a naplnil zákonný účel konkurzného konania.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru sťažovateľa výklad použitý porušovateľom
ohľadne aplikácie § 9 ods. 2 ZKR a § 95 ods. 3 ZKR, keď dospel k záveru o tom,
že pohľadávka porušovateľa musí byť uspokojená až po úplnom uspokojení ostatných
pohľadávok „nespriaznených“ veriteľov formalistický, nezodpovedajúci účelu ZKR.
Vychádzajúc aj z dôvodovej správy k § 95 ods. 3 ZKR cieľom tejto právnej úpravy bolo
zabrániť účelovým uplatnením pohľadávok v rámci konkurzného konania zo strany osôb
spriaznených s úpadcom a tým k ovplyvneniu konkurzného konania na úkor ostatných,
nespriaznených veriteľov. V tomto prípade však o takýto prípad nejde. Je nepochybné,
že bola tu určitá miera spriaznenosti medzi úpadcom a právnym predchodcom sťažovateľa,
ktorá však bola „pretrhnutá“ vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a ustanovenou
osobou správcu úpadcu , v konkurze, ktorý uplatnil pohľadávky v rámci
konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu pri výkone jeho zákonných povinnosti.
Sťažovateľ odkúpil pohľadávku od správcu úpadcu , v konkurze v tomto
stave, keď väzby medzi úpadcom a spoločnosťou boli pretrhnuté. Preto
použitie § 95 ods. 3 ZKR v tomto prípade nespĺňa zákonný účel tohto ustanovenia. Treba
poukázať ešte na to, že sťažovateľ nie je a ani nikdy nebol spriaznenou osobou ani úpadcu,
ani spoločnosti V nadobudnutí pohľadávky voči úpadcovi videl
len obchodnú príležitosť.»
10. Sťažovateľka namieta, že do veriteľsko-dlžníckeho vzťahu vstúpila v čase,
keď otázku, či spoločnosť je alebo nie je spriaznenou osobou úpadcu
podľa § 9 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okresný súd „už raz riešil,
a to pri rozhodovaní o výmene správcu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 35 ods. 2
totiž spriaznenej osobe, ktorej pohľadávka sa v konkurze uspokojuje v poradí
ako podriadený veriteľ (§ 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nepriznáva
hlasovacie právo na schôdzi veriteľov. Okresný súd v uznesení sp. zn. 36 K 13/2014
z 5. decembra 2014, ktorým v nadväznosti na uznesenie prvej schôdze veriteľov odvolal
z funkcie správcu úpadcu a ustanovil za nového správcu,
konštatoval, že nezistil žiadne zákonné prekážky, aby neodobril uznesenie prvej schôdze
veriteľov o výmene správcu. Za výmenu správcu pritom hlasoval jedine
, správca spoločnosti v konkurze. Ani spoločnosť
, ktorá hlasovala proti výmene správcu, nepodala
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľky. Sťažovateľka teda právne postavenie
správcu spoločnosti v konkurze v rámci konkurzného konania vedeného
na majetok úpadcu ako osoby „nespriaznenej“ považovala za ustálené. Sťažovateľka
tak mala, vychádzajúc aj zo skoršej rozhodovacej činnosti okresného súdu, v tej istej veci
určité legitímne očakávanie, že jej pohľadávka bude aspoň čiastočne uspokojená v rámci
konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu.
11. Sťažovateľka argumentuje, že napadnutým uznesením okresný súd zasiahol
do jej legitímnych očakávaní na uspokojenie časti jej pohľadávky voči úpadcovi,
ktoré vychádzalo jednak zo skoršej rozhodovacej praxe toho istého súdu v tej istej veci,
ako aj z výkladu § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v súlade s jeho
zákonným účelom. Okresný súd podľa jej názoru bez ústavného a zákonného podkladu
znemožnil uspokojenie aspoň časti jej pohľadávky proti úpadcovi, čím zasiahol
aj do jej vlastníctva.
12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol a priznal jej náhradu trov konania:
„Okresný súd Trnava uznesením č. k. 36 K/13/2014 zo dňa 12. 03. 2018 porušil
základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 20 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj právo zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36 K/13/2014 zo dňa
12. 03. 2018 a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie...“
13. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi,
ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X
bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019
pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)
Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020
do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 2 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky
14. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd
na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,
či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
15. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV 703/2018 z 19. októbra
2018 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedol, že v zápisnici
zo schôdze veriteľov nebola daná žiadna námietka, preto okresný súd nemohol rozhodnúť
inak, ako odvolať správcu a ustanoviť za správcu
. Veriteľ – obchodná spoločnosť je však osobou spriaznenou,
keďže úpadca je jediným spoločníkom tohto veriteľa, a preto je možné uspokojiť
jeho pohľadávky až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Obchodná
spoločnosť je aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedená v zozname
spriaznených osôb.
16. Správca napriek tomu, že veriteľ – obchodná spoločnosť
je spriaznenou osobou a nemala právo na chôdzi hlasovať, jej tieto práva
priznal a vzhľadom na to, že táto skutočnosť nebola napadnutá v zápisnici zo schôdze
veriteľov a ani nebola odvolacím dôvodom, okresný súd nemohol rozhodnúť uznesením
č. 36 K 13/2014-139 z 5. decembra 2014 inak, ako o odvolaní správcu
a ustanovení do funkcie správcu . Z uvedeného však podľa
názoru okresného súdu nemôže vyplývať, že obchodná spoločnosť nie je
spriaznenou osobou, keďže je spriaznenou osobou na základe zákona, a nie na základe
rozhodnutia, resp. pochybenia správcu.
17. Predseda okresného súdu ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom
sťažovateľky, že jej nebolo známe, že predmetná pohľadávka sa uspokojuje ako pohľadávka
podriadená. Konateľom sťažovateľky je , ktorý je zapísaný v zozname
správcov, a v samotnej zmluve o postúpení je uvedené, že ide o pohľadávku spoločníka,
a tak vzhľadom na svoju profesiu a tým spojenú odbornosť musel vedieť, že ide
o pohľadávku, ktorá sa uspokojuje ako podriadená. Takisto sa nemožno stotožniť s názorom
sťažovateľky, že vyhlásením konkurzu na veriteľa – obchodnú spoločnosť
automaticky všetky úkony, ktoré vykonal úpadca pred vyhlásením konkurzu,
by neboli pohľadávkami, ktoré sa uspokojujú ako podriadené, keďže tieto úkony
boli vykonané spriaznenou osobou. Takýto výklad je v rozpore s účelom zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, keďže by nedochádzalo k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov úpadcu,
ale konateľov úpadcu.
18. V doplnení vyjadrenia sp. zn. 1 SprV 703/2018 z 29. januára 2019 predseda
okresného súdu uviedol, že v zmysle § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
sa spriaznenosť osôb musí skúmať počas celého konkurzu, a teda nielen v lehote
na popieranie pohľadávok – či už správca zistí spriaznenosť osôb v lehote na popieranie
prihlásených pohľadávok, alebo sa o tejto skutočnosti dozvie až neskôr v priebehu
konkurzného konania, zákonným následkom je to, že spriaznený veriteľ nemá právo
hlasovať, a uspokojený z výťažku bude až po všetkých ostatných konkurzných veriteľoch.
V tejto súvislosti uviedol, že «Predmetným ustanovením chcel zákonodarca zabrániť tomu,
aby konkurzné konanie ovládali spriaznení veritelia, a došlo k tzv. automatickej
podriadenosti pohľadávok spriaznených veriteľov. Úvahou za úpravou týchto pravidiel
je koncept „eqitablesubordination“ a presadzovanie absolute priority rule.
Osoby spriaznené s úpadcom (najmä štatutárne orgány) spravidla nesú
zodpovednosť za úpadok dlžníka, a neprejavujú záujem na legitímnom cieli - dosiahnuť
pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok.
K uvedenej situácii došlo aj v tomto prípade, kde úpadca ( )
bol jediným konateľom a spoločníkom pôvodného veriteľa od ktorého
si požičal 295.324,22 €, a vybral z pokladne 59.275,40 €.
V prípade, ak by súd schválil čiastkový rozvrh výťažku tak ako žiadal sťažovateľ
(teda by ním uspokojil spriazneného veriteľa), urobil by tak v rozpore so zákonom, a došlo
by k porušeniu práv ostatných veriteľov v konkurze.».
19. Vzhľadom na uvedené predseda okresného súdu navrhol „zamietnuť ústavnú
sťažnosť“ sťažovateľky.
20. Ústavný súd listom z 11. februára 2019 zaslal sťažovateľke vyjadrenia okresného
súdu s možnosťou zaujať k nim v lehote určenej ústavným súdom stanovisko a zároveň
požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Sťažovateľka v podaní z 21. februára 2019 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania
v danej veci a poukázala na skutočnosť, že v rámci konkurzného konania vedeného
na majetok úpadcu právny predchodca sťažovateľky mal určité právne postavenie odobrené
okresným súdom tým, že tento schválil výmenu správcu úpadcu odhlasovaného práve
právnym predchodcom sťažovateľky. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza: «Nie je
vylúčené, že porušovateľ v tomto prípade objektívne vzaté pochybil, avšak založil tým
faktický i právny stav, z ktorého sťažovateľ vychádzal, ktorému dôveroval, keď nadobudol
pohľadávku voči úpadcovi od ,
správcu úpadcu . Tu je potrebné však zdôrazniť, že sťažovateľ nie je toho
názoru, že by okresný súd pochybil, čo sa týka posúdenia právneho postavenia
pri hlasovaní na schôdzi veriteľov v rámci konkurzu vedeného na majetok
úpadcu . Ako to totiž sťažovateľ rozviedol v podanej sťažnosti
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu ktorého spoločníkom
a konateľom bol pôvodne , stratil postavenie spriaznenej osoby podľa § 9
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“) vzhľadom aj na právne postavenie správcu úpadcu a jeho zákonné oprávnenia
vyplývajúce zo ZKR. To znamená, že mohol svoje práva na schôdzi
veriteľov vykonávať ako „riadny“ veriteľ, teda presne tak, ako to fakticky urobil a presne
tak, ako to odobril porušovateľ.»
21. Sťažovateľka ďalej poukazuje na skutočnosť, že to, že konateľ sťažovateľky
je sám správcom, podľa jej názoru nie je v danej veci relevantné. Predmetom ústavnej
sťažnosti nie je porušenie práv , konateľa sťažovateľky, ale práv samotnej
sťažovateľky, ktorý je odlišným subjektom od . V súlade so zásadou iura novit
curia sa sťažovateľka spoliehala na to, že súd sa bude, čo sa týka jej postavenia v rámci
konkurzného konania, spravovať tak, ako sa spravoval voči jej právnemu predchodcovi
na začiatku konkurzného konania.
22. Sťažovateľka podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. marca 2019,
doplnila svoje vyjadrenie. V tomto podaní upriamuje pozornosť na nález ústavného súdu
sp. zn. IV. ÚS 101/2018 z 15. novembra 2018, ktorého závery sú podľa jej názoru čiastočne
aplikovateľné aj na jej prípad. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla: „V oboch prípadoch
totiž podstatnou je odpoveď na otázku, či zistenie pohľadávky veriteľa (čo do poradia)
správcom uvedené v konečnom zozname pohľadávok je relevantné pri uplatňovaní práv
s ňou spojených konkurzným veriteľom. Ústavný súd v spomenutom náleze vyslovil, že zákon
pozná mechanizmus ako vytvoriť právny stav zamýšľaný zákonodarcom v § 95 ods. 3 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ide o zákonné
ustanovenie, ktoré je rozhodujúce aj v prípade sťažovateľa) a to popretie poradia
uplatnenej pohľadávky správcom s následnou možnosťou súdneho prieskumu tohto
popretia. Ak tento mechanizmus využitý nebol, tak nastávajú účinky § 32 ods. 6 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý stav sa už nemôže v ďalšom priebehu konkurzu
vrátiť.“
23. Sťažovateľka argumentuje, že jej právny predchodca si prihlásil do konkurzného
konania vedeného na majetok úpadcu pohľadávku s poradím „iná pohľadávka“,
teda nepodriadenú. Vtedajší správca úpadcu túto pohľadávku
ani jej poradie nepoprel, čím nastali účinky § 32 ods. 6 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Zistenie pohľadávky veriteľa uvedené v konečnom zozname
pohľadávok je rozhodujúce z hľadiska výkonu práv s pohľadávkou spojených
v konkurznom konaní, preto právny predchodca sťažovateľky mohol vykonávať svoje práva
na schôdzi veriteľov v plnom rozsahu (a to aj v prípade, že by bol spriaznenou osobou
úpadcu), čo sa aj reálne stalo. V tento právny stav dôverovala sťažovateľka, keď nadobudla
pohľadávku uplatnenú v konkurznom konaní. Do tohto právneho stavu podľa názoru
sťažovateľky zasiahol okresný súd, keď schválil rozvrh výťažku, v zmysle ktorého
sťažovateľka má mať „de facto postavenie podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze
reštrukturalizácii, hoci už nastali účinky podľa § 36 ods. 6 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a teda de iure takéto podriadené postavenie nemá“.
24. Ústavný súd listom z 28. októbra 2019 podľa § 126 zákona o ústavnom súde
upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky zúčastnenú osobu, a to úpadcu
s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Úpadca
si zásielku v odbernej lehote neprevzal a tak nevyužil možnosť vyjadriť sa v konaní
pred ústavným súdom.
25. Listom z 30. júla 2020 ústavný súd upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti
sťažovateľky aj obchodnú spoločnosť ako zúčastnenú
osobu, ktorej bolo toto upovedomenie doručené 3. augusta 2020. Ústavný súd konštatuje,
že ani táto zúčastnená osoba nevyužila možnosť vyjadriť sa.
26. Ústavný súd listom zo 17. septembra 2020 vyzval správcu úpadcu
na predloženie správcovského spisu spolu so žiadosťou o informáciu,
či bolo veriteľom – obchodnou spoločnosťou iniciované konanie
o určenie popretej pohľadávky.
27. Správca úpadcu sa listom z 25. septembra 2020 vyjadril a predložil ústavnému
súdu správcovský spis. Vo vyjadrení uviedol, že preskúmanie a popieranie pohľadávok bolo
úlohou pôvodného správcu . Zo správcovského spisu, ktorý mu bol odovzdaný
, nevyplýva, že by došlo k popretiu pohľadávky obchodnej spoločnosti
v akomkoľvek rozsahu, nevplýva to ani zo zápisnice z konania prvej
schôdze veriteľov. Ak by k popretiu pohľadávky jej poradia bolo došlo, správca by mal
postupovať spôsobom uvedeným v § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a bol
povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, o čom v spise tiež nie je zmienka. Ďalej
uviedol, že on už oprávnenie popierať pohľadávky v zmysle príslušných právnych
predpisov nemal. Vzhľadom na uvedené nie je vedené ani konanie o určenie popretej
pohľadávky.
28. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu a replikou sťažovateľky
ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
29. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
30. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody
podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
31. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
32. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
33. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.
34. Podľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť
iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych
príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu,
ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví
zákon.
35. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
36. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,
ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným
záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
37. Podľa § 31 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu
pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho
pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
38. Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou
sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.
39. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu
a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná,
je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
40. Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva...
41. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše
do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
42. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní
od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne...
43. Podľa § 32 ods. 15 v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe v žalobe
sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky
pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
44. Podľa § 32 ods. 17 v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe uplynutím
lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje
za zistenú.
45. Podľa § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov
má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden
hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona 1a)
(ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí
ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený
do veriteľského výboru...
46. Podľa § 36 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný
veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu
jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného predpis...
47. Podľa § 36 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením
odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody,
aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí
hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu
schváleného schôdzou veriteľov.
48 Podľa § 41 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom
v rozhodnej dobe súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu.
Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy
o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
49. Podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom
a účinnom v rozhodnej dobe tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná
pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený
s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom
sa v konkurze neprihliada.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
50. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom
kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd
vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti
(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,
že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,
51. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy
o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51
ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,
ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to,
aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,
ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy
na zistený stav veci.
52. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom
má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna
aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,
prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia
ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie
jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd
urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu
ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom
a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších
nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade
a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,
ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel
ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).
53. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech
(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,
III. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych
noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces.
54. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom
zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade
a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej
ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
55. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu
ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť
z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci.
Preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou napadnuté uznesenie
okresného súdu.
56. Základom sťažovateľkinej argumentácie je tvrdenie, že okresný súd porušil
jej v ústavnej sťažnosti označené práva tým, že výklad ním použitý vo vzťahu k aplikácii
§ 9 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 95 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, keď dospel k záveru o tom, že pohľadávka sťažovateľky musí byť
uspokojená až po úplnom uspokojení ostatných pohľadávok „nespriaznených“ veriteľov,
je formalistický, nezodpovedajúci účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vtedajší
správca úpadcu pohľadávku sťažovateľky ani jej poradie nepoprel,
čím nastali účinky § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zistenie pohľadávky
veriteľa uvedené v konečnom zozname pohľadávok je rozhodujúce z hľadiska výkonu práv
s pohľadávkou spojených v konkurznom konaní, preto právny predchodca sťažovateľky
mohol vykonávať svoje práva na schôdzi veriteľov v plnom rozsahu (a to aj v prípade,
že by bol spriaznenou osobou úpadcu), čo sa aj reálne stalo. V tento právny stav dôverovala
sťažovateľka, keď nadobudla pohľadávku uplatnenú v konkurznom konaní. Do tohto
právneho stavu podľa jej názoru zasiahol okresný súd, keď schválil rozvrh výťažku.
57. Z predloženého spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil,
že uznesením okresného súdu sp. zn. 36 K 13/2014 z 30. mája 2014 bolo začaté konkurzné
konanie proti úpadcovi. Uznesením okresného súdu sp. zn. 36 K 13/2014 z 11. júna 2014
bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, ktorý bol uznaný za malý. Okresný súd ustanovil
do funkcie správcu a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje
pohľadávky.
58. Z tretej písomnej správy správcu , ktorá bola okresnému
súdu doručená 11. augusta 2014 (na č. l. 117 spisu, pozn.) vyplýva, že do konkurzu
si prihlásili svoje pohľadávky dvaja veritelia, a to obchodná spoločnosť
v sume 295 324,22 € a v sume 59 275,40 €, obidve ako „iné pohľadávky“ – poradie 25e,
a veriteľ obchodná spoločnosť , v sume 282 648,21 €
a v sume 15 339,35 €, obidve ako „iné pohľadávky“ – poradie 25e, pričom pri pohľadávke
v sume 15 339,35 € je uvedené, že ide o podmienenú pohľadávku.
59. Zo štvrtej písomnej správy správcu , ktorá
bola okresnému súdu doručená 11. septembra 2014 (na č. l. 119 spisu, pozn.) považuje
ústavný súd za preukázané, že správca „nepoprel žiadnu z prevzatých prihlášok“.
60. Dňa 17. septembra 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov, na ktorej bol prvým
uznesením za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ obchodná spoločnosť
, a druhým uznesením bol za nového správcu navrhnutý
. Námietky proti prijatým uzneseniam podané neboli.
61. Uznesením okresného súdu sp. zn. 36 K 13/2014 z 25. septembra 2014
bol z funkcie správcu odvolaný a do funkcie správcu bol ustanovený
.
62. Sťažovateľka doručila 27. júla 2015 okresnému súdu návrh na potvrdenie
nadobudnutia pohľadávky v konkurznom konaní a okresný súd uznesením sp. zn.
36 K 13/2014 z 22. októbra 2015 povolil vstup sťažovateľky do konkurzného konania
ako nového veriteľa namiesto pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti
v rozsahu pohľadávok v celkovej sume 354 599,62 €.
63. Okresný súd uznesením sp. zn. 36 K 13/2014 zo 14. júla 2017 vyzval správcu
úpadcu na prepracovanie čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty a následne
napadnutým uznesením schválil čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej
podstaty úpadcu tak, ako bol predložený okresnému súdu 7. augusta 2017.
64. Podstata právneho názoru okresného súdu v predmetnej veci je, po citácii
relevantných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyjadrená v odôvodnení
napadnutého uznesenia tak, že po preštudovaní žiadosti správcu na schválenie čiastkového
rozvrhu zo všeobecnej podstaty a po preštudovaní spisu bol okresný súd toho názoru,
že obchodná spoločnosť je osobou spriaznenou, keďže úpadca je jediným
spoločníkom spoločnosti , a preto je možné uspokojiť jej pohľadávky
až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Obchodná spoločnosť
je aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedená v zozname spriaznených
osôb. V súlade s uvedeným právnym názorom a s prihliadnutím na skutočnosť, že zástupca
veriteľov obchodná spoločnosť , z uvedených dôvodov
neschválil správcom predložený návrh čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty, vyzval
okresný súd správcu úpadcu na jeho prepracovanie.
65. Ústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je podstatná námietka
sťažovateľky spočívajúca v tom, že napriek nepopretiu jej pohľadávok správcom
a deklarovaniu tejto skutočnosti priznaním jej hlasovacích práv na prvej schôdzi veriteľov
sú jej pohľadávky považované okresným súdom za tzv. podriadené pohľadávky, resp.
pohľadávky veriteľa, ktorý sa uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ (§ 95 ods. 3
zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
66. Ústavný súd poznamenáva, že okrem zoznamu pohľadávok, ktorý tvorí súčasť
správcovského spisu, správca vedie osobitnú evidenčnú pomôcku o veriteľoch prihlásených
pohľadávok a o ich hlasovacích právach s vyznačením tých veriteľov, ktorí sú spriaznenými
osobami s úpadcom podľa § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z hľadiska možnosti
byť členom veriteľského výboru v konkurznom konaní a práva hlasovať na schôdzi
veriteľov je povinnosťou správcu zistiť, či v konkurznom konaní ide o spriaznené
pohľadávky.
67. Podstatnou v posudzovanom prípade je odpoveď na otázku, či zistenie
pohľadávky veriteľa (čo sa týka poradia) správcom je právne relevantné pri uplatňovaní
práv s ňou spojených veriteľom v konkurznom konaní. Je nesporné, že záväzný právny
názor okresného súdu sa v preskúmavanej veci obmedzil len na vyslovenie spriaznenosti
sťažovateľky vo vzťahu k úpadcovi, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou
poradia pohľadávok sťažovateľky vo vzťahu k jeho zisteniu správcom.
68. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoj názor obsiahnutý
v náleze IV. ÚS 101/2018 z 15. novembra 2018, od ktorého ústavný súd nevzhliadol
v preskúmavanom prípade dôvod sa odchýliť, v zmysle ktorého „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii pozná procesný mechanizmus, ktorý umožňuje správcovi vytvoriť
právny stav zamýšľaný zákonodarcom v § 95 ods. 3 ZKR bez toho, aby tým bolo danému
veriteľovi odňaté právo na spravodlivý proces. Je ním inštitút popierania pohľadávok
a s nim spojené (následné) právo veriteľa domáhať sa určenia jeho popretej pohľadávky
súdom v samostatnom incidenčnom konaní, teda úprava obsiahnutá v § 32 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii.“.
69. V preskúmavanej veci je rozhodujúce to, že ústavne konformný postup správcu
predpokladal popretie pohľadávok sťažovateľky, čo sa týka poradia ich uspokojenia, s tým,
že ide o pohľadávku, ktorá by sa v konkurze mala uspokojovať tak isto ako podriadené
pohľadávky, čo sa však v danom prípade nestalo. Z § 32 ods. 17 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe vyplýva, že uplynutím
lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,
považuje za zistenú.
70. Pokiaľ okresný súd napriek skutočnosti, že pohľadávky sťažovateľky sa v celom
rozsahu považujú za uznané, aj čo sa týka ich poradia, považoval sťažovateľku
pri schvaľovaní čiastkového rozvrhu všeobecnej podstaty za podriadeného veriteľa,
neprípustne zasiahol do jej práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to z toho
hľadiska, že jej bolo odňaté právo domáhať sa v samostatnom incidenčnom konaní
(v ktorom sa uplatňuje iný rozsah opravných prostriedkov ako v samotnom konkurznom
konaní, pozn.) určenia popretých pohľadávok. Tento stav už ani ústavný súd nemôže
žiadnym svojím rozhodnutím zvrátiť (uplynutie prekluzívnej lehoty na popieranie
pohľadávok, pozn.).
71. Ústavný súd upriamuje pozornosť okresného súdu na skutočnosť, že sa podľa
§ 60 zákona o ústavnom súde pri svojom rozhodovaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v jeho spise sp. zn. I. ÚS 458/2016. V tomto konaní sa pôvodný správca
domáhal vyslovenia porušenia jeho základných práv postupom
okresného súdu v tomto konkurznom konaní a jeho uznesením č. k. 36 K 13/2014-139
z 5. decembra 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 CoKR 12/2015 a jeho uznesením č. k. 1 CoKR 12/2015-153 zo 14. júla 2015.
Pre vec je podstatné, ako vyplýva z príloh, ktoré pripojil k ústavnej
sťažnosti, že tento 3. augusta 2014 poprel pohľadávky obchodnej spoločnosti
, čo sa týka poradia, a to práve z dôvodu spriaznenosti tohto veriteľa s úpadcom.
Ústavný súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti tejto ústavnej sťažnosti túto skutočnosť
nemohol pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy, keďže táto skutočnosť priamo
nevyplývala z obsahu predloženého konkurzného spisu okresného súdu sp. zn.
36 K 13/2014 ani z obsahu správcovského spisu, ktorý predložil správca .
Bude preto úlohou okresného súdu sa s touto skutočnosťou pri svojom ďalšom rozhodovaní
vysporiadať.
72. Ústavný súd v závere svojho posúdenia poukazuje na skutočnosť,
že mu neprináleží rozhodovať o otázke spriaznenosti sťažovateľky s úpadcom,
preto námietky sťažovateľky, ktorými argumentovala o tom, že nie je s úpadcom
spriaznená, neboli pri rozhodovaní ústavného súdu v tejto veci relevantné. K argumentácii
okresného súdu, ktorou namietal, že v prípade, ak by schválil čiastkový rozvrh výťažku tak,
ako žiadala sťažovateľka, a teda by ním uspokojil spriazneného veriteľa, urobil by tak
v rozpore so zákonom, a došlo by k porušeniu práv ostatných veriteľov v konkurze,
je žiaduce uviesť, že v prípade, ak v priebehu konkurzného konania nastane stav, ktorý
by niektorému z jeho účastníkov spôsobil škodu, môže sa tento obrátiť so žalobou o náhradu
škody na všeobecný súd.
73. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd napadnutým
uznesením porušil sťažovateľkine právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy (bod 1
výroku nálezu).
74. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného
jej čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil
princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecného súdu, rozhodnutie
ktorého je v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010),
ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd.
Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 186/06,
IV. ÚS 311/08) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa otvára priestor k tomu, aby sa okresný súd v stále
prebiehajúcom konkurznom konaní sám vyrovnal s ochranou uvedeného práva
sťažovateľky hmotného charakteru.
75. Ústavný súd preto tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel,
uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv
účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom [(§ 133 ods. 1
a contrario zákona o ústavnom súde); bod 4 výroku nálezu].
76. Vo vzťahu k sťažovateľkou označeným právam podľa čl. 20 ods. 4 a 5 ústavy,
ktoré mali byť napadnutým uznesením okresného súdu takisto porušené, sťažovateľka
neuviedla žiadne dôvody a ústavný súd musí konštatovať, že medzi týmito ustanoveniami,
ktoré upravujú podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva
a podmienok iných zásahov do vlastníckeho práva a napadnutým uznesením okresného
súdu o schválení čiastkového rozvrhu zo všeobecnej podstaty neexistuje žiadna príčinná
súvislosť, a preto ani v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel [(§ 133 ods. 1 a contrario
zákona o ústavnom súde); bod 4 výroku nálezu].
77. Keďže okresný súd napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušil
toto rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).
V.
Trovy konania
78. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
79. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017, ktorá bola
921 €, a za I. polrok roku 2018, ktorá bola 980 €.
80. Ústavný súd vychádzal z obsahu spisu a priznal sťažovateľke náhradu za štyri
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti
a vyjadrenie z 26. februára 2019 a doplnenie vyjadrenia z 13. marca 2019) v súlade § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €) a odmena za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €)
predstavuje spolu sumu 671,68 € (bod 3 výroku nálezu).
81. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
82. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu