Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 490/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária,

Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 8. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

,

(ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 8. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

na základe uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

odboru kriminálnej polície Trenčín (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 13. novembra 2019,

18. decembra 2019 a 28. januára 2020 pre zločin a obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) v spojení s § 138

písm. j) , ktoré boli spojené do spoločného konania uznesením

vyšetrovateľa zo 6. februára 2020.

3. Uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. novembra 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených

v . Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal

5. mája 2020 návrh na predĺženie lehoty trvania jeho väzby.

4. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. mája 2020 bolo

rozhodnuté o rozšírení dôvodov väzby aj na skutok uvedený v uzneseniach vyšetrovateľa

z 18. decembra 2019 a 28. januára 2020 a súčasne okresný súd predĺžil lehotu jeho väzby

o jeden mesiac do 13. júla 2020. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 8. júna 2020 zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

z 21. mája 2020.

5. Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

, pretože „rozširovať väzobné stíhanie o nový dôvod väzby s poukazom na okolnosti,

ktoré boli, resp. mali byť orgánom činným v trestnom konaní známe už oveľa skôr, nie je

možné. Ich skoršie neuplatnenie len kvôli nedôslednosti, nečinnosti či nepozornosti

príslušných orgánov nemôže byť totiž na ťarchu obvineného.

Nemožno pripustiť taký stav, kedy by obvinený stratil v podstate akúkoľvek právnu

istotu a kedy by naopak na strane druhej orgány činné v trestnom konaní získali až príliš

silné postavenie, zaručujúce im možnosť predkladať v akomkoľvek čase skutočnosti

im už skôr známe, príp. neznáme len v dôsledku nedostatkov na ich strane, za účelom

zdôvodnenia jednotlivých väzobných dôvodov u obvineného (Uznesenie NS SR

č.k. zo dňa 6.10.2011, zo dňa 28.11.2013 a iné).

Rozšírenie dôvodov väzby súdom je v rozpore s postupmi uplatňovanými v aplikačnej

praxi, v rozpore s právom sťažovateľa na osobnú slobodu, do ktorého súd týmto

rozhodnutím priamo neoprávnene zasiahol.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ je obmedzený na osobnej

slobode od 13.11.2019, a teda bol k dispozícii orgánom činným v prípravnom trestnom

konaní aj v čase vznesenia ďalších obvinení dňa 18.12.2019 a 28.1.2020, preto nemožno

akceptovať predlžovanie väzby z tohto dôvodu tesne pred uplynutím základnej lehoty trvania

väzby a tváriť sa, že je to v poriadku, bez vysvetlenia, čo bránilo včasnému uplatneniu

takéhoto rozšírenia väzobných dôvodov.

Sťažovateľ tvrdí, že k rozšíreniu dôvodov väzby došlo neskoro z dôvodu

nedôslednosti, nečinnosti či nepozornosti príslušných orgánov, čo nemôže byť na ťarchu

sťažovateľa. S názorom Krajského súdu v Trenčíne, že odmietnuť rozšírenie dôvodu väzby

len pre omeškanie by bolo aj v neprospech sťažovateľa. Teda súd tvrdí, že takýto postup bol

zvolený v prospech sťažovateľa, s čím nemožno súhlasiť, pravda je taká, že ak by súd takto

nepostupoval, nebol by dôvod na predĺženie lehoty väzby a sťažovateľ by sa po uplynutí

základnej lehoty trvania väzby dostal na slobodu...

Podľa rozhodnutí ústavného súdu (a ESĽP) je potrebné prihliadnuť aj na to,

či orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobnej veci so zvýšenou starostlivosťou.

Už z predchádzajúcej časti venovanej rozšíreniu dôvodov väzby je jasné,

že o zvýšenej starostlivosti v danom prípade nemožno hovoriť.

Okresný súd Trenčín v odôvodnení uznesenia na jednej strane tvrdí, že došlo

k oneskorenému znaleckému skúmaniu osobnosti obvineného, že tento argument obhajoby

je správny, na strane druhej však súd tvrdí, že nie je správny argument obhajoby,

že v dôsledku oneskoreného znaleckého skúmania osobnosti obvineného nie je možné

(nebolo možné) ukončiť vyšetrovanie v základnej lehote trvania väzby.

Zároveň súd poukazuje v tejto súvislosti na fakt, že v rámci vyšetrovania sa

vykonávali aj iné úkony, ktoré si vyžiadali čas.

Krajský súd v Trenčíne zase vo svojom rozhodnutí uvádza, že orgány činné

v trestnom konaní konali s osobitnou starostlivosťou a urýchlene aj keď uniklo ich

pozornosti možné použitie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., v čom sťažovateľ vidí logický

rozpor.

Dôvodom podania návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby bola len a len chyba

orgánov činných v trestnom konaní, ktoré si pri vznášaní obvinenia nevšimli okolnosti, ktoré

odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. v prípade sťažovateľa, ktorú nemôže

pomáhať napraviť súd predĺžením väzby, naopak, súd musí sťažovateľovi poskytnúť

v takomto prípade ochranu.

Za obzvlášť závažný zločin bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi uznesením zo dňa

18.12.2019, teda už v tomto okamihu mali orgány činné v trestnom konaní vedieť o potrebe

aplikácie vyššie uvedeného ustanovenia a pribrať do konania znalca, ktorý mal potrebné

otázky zodpovedať, čo urobili až uznesením zo dňa 22.4.2020.

Za najdôležitejšie považuje sťažovateľ uviesť, že potreba aplikácie ustanovenia § 47

ods. 2 Tr. zák. a teda ani potreba znaleckého skúmania, nevznikla z dokazovania

vykonávaného počas vyšetrovania, táto potreba tu bola od vznesenia obvinenia a vznikla

už samotným vznesením obvinenia, len si ju prokurátor všimol až po skončení vyšetrovania,

keď mu bol predložený spis na vypracovanie obžaloby.

Sťažovateľ si dovolí poukázať na to, že ak by bol znalec do konania pribratý včas

a nestihol by znalecký posudok vypracovať počas základnej lehoty trvania väzby, nebol by

to dôvod na predlžovanie lehoty väzby.

Ako môže byť potom takýmto dôvodom stav, keď znalec nie je včas ani pribratý.

Nevyhnutnosť doby trvania väzby, ktorá sa musí posudzovať v každej veci podľa jej

osobitných okolností, nemožno stotožňovať so zákonnými lehotami ustanovenými v § 71

, na ktoré možno väzbu v prípravnom konaní a v konaní pred súdom

predĺžiť. Základný princíp, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu, vyjadruje kvalitatívne

iný limit, než je zákonný limit, do ktorého môže byť väzba maximálne predĺžená.

Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo

nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj

doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu zaručené

v a 5 môže byť totiž porušené aj tým, že orgány

činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keďže obvinený vo väzbe,

s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. z 18. októbra 2001)...

O obtiažnosť v danej veci nejde, vec nie je zložitá, komplikovaná a ani časovo

náročná, aj znalecký posudok, na ktorý sa zabudlo, bol vypracovaný za 3 týždne

(poukazujem na R 24/1999 pod I.).

Vo veci nie sú ani iné závažné dôvody, za ktoré nemožno považovať ani prípadné

nevypracovanie znaleckých posudkov (poukazujem na R 24/1999 pod II.).

Sťažovateľ zdôrazňuje, že trestné stíhanie nie je možné skončiť nie pre zákonný

dôvod, teda pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov, ale nebolo ho možné

skončiť len s poukazom na nedôslednosť nečinnosť alebo nepozornosť príslušných orgánov.

Argumentácia súdu, vyššie uvedená, je zjavne svojvoľná a použitá s cieľom

odôvodniť zvolený postup súdu, teda predĺženie lehoty trvania väzby, predĺženie

väzby sťažovateľa nespadá pod zákonný predpoklad na jej predĺženie podľa § 76 ods. 3

..“.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal toto

rozhodnutie:

„Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -46 zo dňa 8.6.2020 porušil

ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5

Slovenskej republiky.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -46 zo dňa 8.6.2020

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť osobnej

slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

12. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13. Podľa obvinený môže byť vzatý

do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý

bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody

na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,

dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo

ktorým hrozil.

14. Podľa predĺžiť väzbu je možné len vtedy,

ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie

skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne

sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

15. Podľa celková lehota väzby v prípravnom konaní

spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť a) dvanásť mesiacov, ak je vedené

trestné stíhanie pre prečin, b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

16. Podľa ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný

za viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin

najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov

väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd

a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodnúť

o zmene dôvodov väzby.

17. Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný

trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa

§ 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi

podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181,

brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188,

vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3

alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208,

všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného

prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny

podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296,

založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313

alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4,

prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368,

genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti

na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel

terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy,

hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží

mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1

písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia

okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest

odňatia slobody pod dvadsať rokov.

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu a právne posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutým

uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

z dôvodov uvedených v bode 5. Tieto námietky sťažovateľa sú však iba opakovaním

jeho argumentácie použitej v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 1. júna 2020, ktorú

priložil k ústavnej sťažnosti, ktorým okresný súd vo výroku I zmenil u sťažovateľa dôvody

jeho väzby uvedené v tak, že sa rozširujú na skutok

vymedzený v uzneseniach vyšetrovateľa z 18. decembra 2019 a 28. januára 2020,

a tiež proti výroku II okresného súdu, ktorým predĺžil sťažovateľovi lehotu jeho väzby

do 13. júla 2020.

19.1 Ústavný súd je toho názoru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne

neopodstatnenú [ ].

19.2 Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu na začatie konania hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. , ).

19.3 Ústavný súd v úvode konštatuje, že pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného

súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, neprislúcha mu hodnotiť správnosť

skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, tak ako to požaduje

sťažovateľ, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom

zákonnosti.

19.4 Vychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, po preskúmaní

napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že podstatné námietky

sťažovateľa opomínajú konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež

relevantnú judikatúru ústavného súdu k označeným článkom a ústavnú sťažnosť

možno podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na jej skutočný obsah (nesúhlas sťažovateľa

so závermi krajského súdu) vyhodnotiť v podstate ako ďalšie pokračovanie v jeho

argumentácii, čím podaná ústavná sťažnosť nedosahuje potrebnú ústavnú intenzitu.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ neuvádza žiadnu ústavne významnú argumentáciu

a jeho argumentačná pozícia spočíva výlučne v rovine podústavného práva a tvrdenému

zásahu do označených práv bez bližšej argumentácie k jednotlivým označeným právam

podľa . Sťažovateľ, ako bolo už uvedené v podanej ústavnej sťažnosti, uvádza

totožné námietky, ako uviedol v konaní na súde prvej a odvolacej inštancie a svojou

ústavnou sťažnosťou vlastne pokračuje v polemike so všeobecnými súdmi o tom, k akým

záverom mali všeobecné súdy dospieť. Sťažnosť podľa má však iný

účel a význam (sleduje ochranu základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a slobôd),

a preto ústavný súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

označených práv (bod 1 tohto uznesenia) a napadnutým uznesením krajského súdu.

19.5 Krajský súd rozhodol, že sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

(pozri bod 19) bola zamietnutá ako nedôvodná. K vytýkaným chybám a nezákonnosti

postupu okresného súdu v relevantnej časti svojho uznesenia uviedol: „Sudca pre prípravné

konanie správne procesne postupoval, keď v prípravnom konaní o návrhu prokurátora na

predĺženie lehoty väzby a zmenu dôvodov väzby, rozhodoval na osobitnom procesnom úkone

- výsluchu obvineného. Obvinený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť k návrhu

prokurátora, pričom k tomuto návrhu sa vyjadril písomne aj obhajca (výsluchu sa

nezúčastnil z dôvodu kolízie termínov). Návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby

v prípravnom konaní bol podaný na súd prvého stupňa už dňa 5.5.2020, teda v lehote

stanovenej v

Z podrobného písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva,

že sudca pre prípravné konanie sa pred rozhodnutím o návrhoch prokurátora dôsledne

zaoberal trvaním podmienok väzby, ako z pohľadu dôvodnosti trestného stíhania

obvineného - , tak aj existenciou dôvodu väzby podľa

- pokračovanie v trestnej činnosti. V tejto súvislosti bolo poukázané na výsledky

doterajšieho dokazovania.“

19.6 Ďalej k vytýkaným chybám prvostupňového rozhodnutia o väzbe krajský súd

uviedol:

K výroku I o zmene dôvodov väzby

„V zásade je možné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že už odo dňa 6.2.2020, kedy

došlo k spojeniu vyššie uvedených trestných vecí, vznikol dôvod pre zmenu dôvodov väzby

podľa Ide o zmenu tzv. vecných dôvodov väzby, o ktorej ale súd môže

v prípravnom konaní rozhodnúť na návrh prokurátora alebo aj sám, ale len v prípade,

ak zároveň rozhoduje o väzbe z iného dôvodu. Z ustanovenia pritom

nevyplýva, že by k takejto zmene vecných dôvodov väzby muselo dôjsť neodkladne po vzniku

takéhoto dôvodu, ktorým v tomto prípade bolo spojenie trestných vecí. Faktom však je,

že aj v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu..., obvinený, ktorý je vo väzbe,

musí vždy vedieť, pre aké skutkové dôvody (trestné činy) sa nachádza vo väzbe.

Súčasne je potrebné uviesť, že zmena vecných dôvodov väzby podľa § 76 ods. 8

je robená aj v prospech obvineného, ktorý okrem vedomosti o skutkových dôvodoch

väzby z hľadiska možností jeho obhajoby, súčasne má zabezpečené započítanie celej doby

strávenej vo väzbe do trestu (trestov) uloženého za ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa

uznesenie o väzbe (vrátane rozhodnutia o zmene dôvodov väzby) vzťahuje. Dôležité je, že sa

takto započítava celá doba trvania väzby, nielen doba od rozhodnutia o zmene dôvodov

väzby.

Aj z pohľadu vyššie uvedených dôsledkov rozhodnutia o zmene dôvodov väzby,

je potom potrebné hodnotiť určité „omeškanie“ pri podávaní návrhu prokurátora na vyššie

uvedenú zmenu vecných dôvodov väzby. Odmietnuť takúto zmenu dôvodov väzby len

pre takéto omeškanie, by bolo preto aj v neprospech obvineného.

Napokon je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci pritom ani nejde o tzv. reťazenie

väzieb (bratie do väzby po skončení väzby v jednej trestnej veci v ďalšej trestnej veci, a to aj

viackrát opakovane). Zároveň nejde ani o prípad postupného rozširovania jednotlivých

dôvodov väzby podľa až c) , hoci tieto boli dané od počiatku,

resp. dôvody boli známe podstatne skôr, než bol podaný návrh na takúto zmenu.

Senát nadriadeného súdu sa preto nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že výrok

v bode I. uznesenia súdu prvého stupňa nekorešponduje s rozhodovaním Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.“

K výroku II o predĺžení lehoty väzby krajský súd uviedol:

«K vytýkanej chybe v sťažnosti obvineného, týkajúcej sa výroku o predĺžení väzby

možno uviesť, že v zásade došlo k pochybeniu v postupe orgánov činných v trestnom konaní,

pokiaľ po vznesení obvinenia pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172

ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) dňa 18.12.2019 neodkladne nezamerali svoju

pozornosť aj na to, či nebude prichádzať do úvahy pri eventuálnom ukladaní trestu použitie

§ 47 ods. 2 Tr. zák.

Je potrebné prisvedčiť obhajcovi, že túto „možnosť“ pri ukladaní eventuálneho trestu

podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. zistil až prokurátor pri vykonávaní svojho dozoru, keď

dňa 22.4.2020 vrátil vec vyšetrovateľovi podľa s pokynom

na vykonanie znaleckého dokazovania a zároveň s pokynom z hľadiska potreby predĺženia

lehoty väzby.

Vzhľadom k tomu, že väzba obvineného započala dňa 13.11.2019 a základná lehota

väzby v prípravnom konaní by končila dňa 13.6.2020 (7 mesiacov), bolo zrejmé, že vyššie

uvedené doplnenie dokazovania by sa nemuselo stihnúť uskutočniť vo vyššie uvedenej

základnej lehote väzby.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu však zároveň vyplýva, že inak vyšetrovanie

predmetnej veci prebiehalo plynulo, pričom napriek tomu, že obvinený je stíhaný pre tri

trestné činy drogového charakteru, z toho jeden obzvlášť závažný zločin, bola by vo veci

podaná obžaloby na súd ešte v základnej lehote väzby v prípravnom konaní. Rovnako

pri plnení pokynu prokurátora vyšetrovateľ postupoval bez meškania a už dňa 22.4.2020

uznesením pribral do konania znalca z odboru psychológie.

Súčasne je potrebné uviesť, že aj samotný obvinený dňa 27.4.2020 v Ústave na výkon

väzby Ilava podal žiadosť o doplnenie dôkazov do vyšetrovacieho spisu, okrem iného žiadal

aj konfrontáciu so svedkami,

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa potom senát nadriadeného súdu

nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali

v tejto trestnej veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlene. Taktiež nemožno hovoriť

o nedôslednosti, resp. nečinnosti. Obhajcovi možno prisvedčiť len v tom, že vyšetrovateľovi

uniklo pozornosti možné použitie § 47 ods. 2 Tr. zák. pri eventuálnom ukladaní trestu.

Za tejto situácie potom senát nadriadeného súdu skúmal, či predĺženie lehoty väzby

v prípravnom konaní len o 1 mesiac v dôsledku vyššie uvedeného pochybenia orgánov

činných v trestnom konaní by nemalo byť v súlade so zásadami viažucimi sa

na rozhodovanie o väzbe. Nemožno pritom prisvedčiť obhajcovi, že by došlo k porušeniu

zásady, že väzba má trvať po nevyhnutnú dobu. Vyššie popísaná okolnosť, ktorá viedla

k prieťahu v prípravnom konaní nie je takého zásadného charakteru, že by svedčila o takom

postupe vo vyšetrovaní väzobnej veci. ktorý by mal mať za následok potrebu prepustenia

obvineného z väzby po uplynutí jej základnej lehoty. V tejto súvislosti je pritom potrebné aj

uviesť, že vyššie uvedené znalecké dokazovanie, ktoré viedlo k predĺženiu väzby,

je vykonávané aj v záujme obvineného, ak sa neskôr bude rozhodovať o možnom uložení

trestu odňatia slobody na doživotie.

Senát nadriadeného súdu zároveň poukazuje aj na zásadu proporcionality väzby,

keď obmedzenie osobnej slobody väzbou má byť úmerné očakávanému trestu, ktorý môže

byť obvinenému uložený, Podmienka uvedená v odôvodňujúca

predĺženie lehoty väzby spočíva aj vtom, že prepustením obvineného na slobodu hrozí, že

bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Účelom

trestného konania, vrátane účelu väzby je aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných

činov. V prejednávanej trestnej veci sa mal pritom obvinený dopustiť obzvlášť závažného

zločinu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody...»

19.7 Podľa názoru ústavného súdu uvedené závery krajského súdu sú dostatočné

a zrozumiteľné a hoci dávajú v niečom za pravdu aj sťažovateľovi (v konečnom dôsledku

sú dokonca aj v prospech neho, čo sa týka nariadeného znaleckého dokazovania), nemožno

ich klasifikovať v žiadnom prípade ako svojvoľné či nezákonné. Samotná skutočnosť,

že sťažovateľ má na vec odlišný názor, ešte bez ďalšieho porušenie jeho označených práv

na osobnú slobodu podľa a 5 nezakladá. V danom prípade sa totiž väzba

predlžovala a vyplývala priamo z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby a návrhu

na zmenu dôvodov väzby z 5. mája 2020. Prokurátor mal právo podať tieto návrhy

aj vzhľadom na rozsah a závažnosť trestnej činnosti, lebo inak by nemohol úspešne podať

návrh na predĺženie lehoty trvania väzby s poukazom na potrebu vykonania dokazovania

znalcom psychológom, pokiaľ ide o tzv. „resocializáciu“ sťažovateľa.

19.8 Hoci je pravdou, že krajský súd sa otázkou súdnych rozhodnutí najvyššieho

súdu uvádzaných v sťažnosti bližšie nezaoberal, len všeobecne konštatoval, že sa s jeho

argumentmi nestotožnil, neznamená to, že by to malo zásadný význam pre iné rozhodnutie

v prospech sťažovateľa a prípadné vyslovenie porušenia jeho označených práv.

20. Obvinený môže byť do väzby vzatý a v nej držaný len z tých zákonných

dôvodov, ktoré sú uvedené vo výrokoch súdnych rozhodnutí (). Každé

pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním

ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený

slobody, musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana jednotlivca proti

svojvôli. Väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody musí byť vykonaná spôsobom

poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu dotknutých

orgánov. Podľa názoru ústavného súdu na splnenie tejto podmienky je nevyhnutné,

aby rozšírenie väzby aj o ďalší trestný čin (skutok) výslovne (expressis verbis) vyplývalo

z výroku súdneho rozhodnutia. Uvedenú podmienku postup zvolený krajským súdom

(predtým aj okresným súdom) spĺňa a nie je s nimi v zásadnom rozpore.

21. V prípade vzatia do väzby musia byť splnené štyri podmienky. Po formálnej

stránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje

existencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie.

Ďalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého trestného činu. Napokon musí

existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia .

V prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby musí byť splnených päť podmienok.

Po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke

sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené

obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého trestného činu. Tiež musí

existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia .

Napokon (navyše), vo veci samej sa musí postupovať s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako primeranosť

lehoty konania podľa dohovoru, resp. , t. j. podľa povahy

veci, správania strán a správania orgánov štátu.

21.1 Primeranosť lehoty sa pritom posudzuje prísnejšie ako v prípade čl. 6 dohovoru

( ) a vyžaduje sa, aby orgány činné v trestnom konaní, ako aj všeobecné

súdy postupovali vo väzobných veciach vo veci samej s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením (, Tomasi proti Francúzsku, Abdoella proti Holandsku).

21.2 V danej veci je teda nepochybné, že skutok sa stal. Sťažovateľ neoprávnene

zadovažoval, prechovával a následne aj predával drogy, a to pervitín (metamfetamín),

pričom tak urobil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody pre zločin lúpeže, za ktorý mu bol uložený trest v trvaní 4 rokov nepodmienečne

so skúšobnou dobou 2 roky v júni 2019. Skutky potvrdili aj viacerí svedkovia, ktorým drogu

predával. Dokonca prokurátor medzitým podal 10. júna 2020 na sťažovateľa aj obžalobu,

keďže konanie sa vedie na okresnom súde v súčasnosti pod sp. zn. .

21.3 Nosné odôvodnenie krajského súdu nie je neústavné a aj keby ústavný súd

mohol s názorom krajského súdu v prospech názoru sťažovateľa polemizovať, nie je jeho

úlohou nad ústavný význam pretvárať vyslovené právne názory všeobecných súdov

vychádzajúce z vykonaného dokazovania (teda skutkových údajov). Pokiaľ všeobecné súdy

rešpektujú základné ústavne garancie, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“

závery krajského súdu, a to dokonca ani vtedy, ak by sa s ich hodnotením sám celkom

nestotožňoval.

21.4 Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd uzavrel, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu a 5 a citovaným záverom krajského súdu, ako aj jeho postupu

v konaní pri rozhodovaní o zmene dôvodov väzby a predĺžení väzby nezistil namietané

porušenie označených článkov a ani zásad o povinnosti orgánov činných v trestnom

konaní postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

21.5 Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu