Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/31/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 06. októbra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. S. a spol., pre obzvlášť

závaţný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o sťaţnosti obvineného R. S. proti uzneseniu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 22. septembra 2011, sp. zn. 79/2011, takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

II. Podľa ţiadosť obvineného R. S., nar. X., bytom S.,

t. č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov, o prepustenie z väzby na slobodu s a z a m i e t a.

III. Podľa návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na zmenu dôvodov väzby u obvineného R. S.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 22. septembra 2011, sp. zn. 79/2011, bolo rozhodnuté o tom,

ţe podľa u obvineného R. S. sa menia dôvody väzby tak,

ţe sú u neho naďalej dôvody väzby podľa , ,

a zároveň tieţ o tom, ţe podľa ţiadosť obvineného R. S.

o prepustenie z väzby na slobodu sa zamieta.

2

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený R. S. hneď po jeho vyhlásení sťaţnosť,

ktorú však do dnešného dňa písomne nezdôvodnil.

Dňa 28. septembra 2011 bol spisový materiál v posudzovanej veci prostredníctvom

súdu prvého stupňa predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom

rozhodnutia o predmetnej sťaţnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, ţe sťaţnosť je prípustná a bola

podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie

tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, ţe sťaţnosť obvineného je dôvodná.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe uznesením vyšetrovateľa

Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre

z 26. júla 2010 bolo pod sp. zn. ČVS: KRP-162/OVK-NR-2010, začaté trestné stíhanie

a súčasne vznesené obvinenie o.i. aj R. S. pre obzvlášť závaţný zločin vydieračského únosu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe tam uvedenom. Neskôr na základe opatrenia

Prezidenta Policajného zboru z 29. marca 2011 prevzal vyšetrovanie danej trestnej veci

vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ a vec bola následne zaevidovaná

pod sp. zn. ČVS: PPZ-122/BOK-BA-2011. Ďalším uznesením vyšetrovateľa tej istej

policajnej súčasti zo 06. septembra 2011, sp. zn. ČVS: PPZ-322/BOK-B1-2010, došlo

napokon k spojeniu predmetnej trestnej veci s trestnou vecou obv. L. B. a spol., s tým,

ţe spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-322/BOK-B1-2010.

Obvinený R. S. bol do väzby vzatý podľa uznesením Okresného

súdu Trnava z 22. júna 2011, sp. zn. 409/2011, a to z dôvodov uvedených

v ,

Dňa 26. augusta 2011 bola na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky doručená ţiadosť vyššie menovaného obvineného o prepustenie

z väzby na slobodu, podaná prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. M. R.

(zväzok č. V - č. l. 88 aţ 89).

3

Uviedol v nej pritom, ţe z vykonaných vyšetrovacích úkonov je podľa neho zrejmé,

ţe sa skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie nedopustil. Poukázal tieţ zároveň na to,

ţe má riadne trvalé bydlisko na adrese S., kde sa bude zdrţiavať a kde bude teda k dispozícii

orgánom činným v trestnom konaní ako i súdu. A napokon upozornil i na tú skutočnosť,

ţe keďţe v danej trestnej veci uţ boli vypočutí všetci svedkovia, nemá ani moţnosť nikoho

ovplyvňovať a mariť takto priebeh trestného konania.

Vzhľadom na uvedené má teda obvinený R. S. za to, ţe dôvody väzby

v zmysle , u neho pominuli, a navrhuje preto, aby bol

podľa ihneď prepustený z väzby na slobodu.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

danej ţiadosti nevyhovel, a predloţil ju preto podľa dňa

09. septembra 2011 spolu so svojím písomným stanoviskom ako i predmetným vyšetrovacím

spisom príslušnému súdu na rozhodnutie.

Z daného písomného vyjadrenia prokurátora je pritom zrejmé, ţe tento povaţuje

trestné stíhania ako i dôvody väzby v prípade obvineného R. S. za naďalej dôvodné, a navrhol

preto z toho dôvodu jeho ţiadosti nevyhovieť. Zároveň však tieţ v tejto súvislosti súdu

navrhol podľa rozhodnúť i o zmene dôvodov väzby – konkrétne rozšíriť

dôvody väzby u obvineného aj o dôvod väzby uvedený v

Dôvodnú obavu, ţe by vyššie menovaný obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti, vidí

pritom prokurátor predovšetkým v tom, ţe tento je v súčasnosti stíhaný aj v iných trestných

konaniach. Navyše i z odpisu z registra trestov vyplýva, ţe obvinený bol v rokoch 2005

aţ 2007 opakovane odsúdený za prečin úţery podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

Konajúci sudca pre prípravné konanie určil po doručení veci na súd v zmysle § 72

ods. 2 termín výsluchu obvineného na deň 22. september 2011.

Počas výsluchu pritom obvinený uviedol, ţe sa cíti byť nevinný. Nikoho nevydieral,

ani neuniesol a v ţivote nemal ţiadnu strelnú zbraň v ruke. Ţije mravným ţivotom. Má dosť

peňazí a tieţ i jeho druţka, s ktorou má 18 ročnú dcéru, je veľmi bohatá. Ţiadal, aby bol

prepustený z väzby na slobodu, pričom akékoľvek obmedzenia, mu uloţené, splní.

4

Obhajcovia obvineného poukázali na to, ţe dôvody väzby, pre ktoré bol obvinený

vzatý do väzby pominuli. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa

obvinený má rodinu, dcéru, riadne trvalé bydlisko, pričom v rámci výsluchu aj sám vyhlásil,

ţe v prípade prepustenia z väzby strpí všetky obmedzenia, ktoré mu budú dané súdom.

Čo sa týka ustanovenia upozornil predovšetkým na to,

ţe zo strany vyšetrovateľa uţ svedkovia boli vypočutí, a teda obvinený ich nemá

akým spôsobom ovplyvňovať. Navyše i svedok, ktorý je kvázi komplicom obvineného,

bol prepustený z väzby a bol tieţ niekoľkokrát vypočutý.

V súvislosti s návrhom prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby uviedli v prvom rade

tú skutočnosť, ţe tento uţ bol produkovaný aj pri rozhodovaní o pôvodnom vzatí do väzby,

avšak nebol akceptovaný. Ďalej tieţ upozornili na to, ţe odôvodňovanie tzv. preventívnej

väzby prebiehajúcimi trestnými stíhaniami z roku 2004 a 2009, v rámci ktorých obvinený

nebol vzatý do väzby, nepripadá do úvahy. Čo sa týka potom registra trestov, podotkli,

ţe na obvineného sa hľadí ako na netrestaného. Navrhli preto vypustiť dôvod väzby v § 71

ods. 1 písm. b/ a nerozšíriť dôvod väzby na

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, ţe

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závaţných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa konať a rozhodovať moţno len o väzbe osoby, proti ktorej

5

bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových

okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý

nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťaţnosti

proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje

nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste

výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca,

ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného

a potom umoţní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi poloţiť obvinenému

otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného moţno rozhodnúť o väzbe

len vtedy, ak obvinený výslovne poţiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti

alebo ak zdravotný stav obvineného neumoţňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového

zdruţenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňaţnú záruku sa upovedomí

o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a ţiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia

obvinenému a ţiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi

tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali moţnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť;

to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺţení celkovej lehoty väzby

podľa § 76a.

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v kaţdom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,

alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu

prokurátora na predĺţenie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní

o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní

prokurátor zistí, ţe dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie

na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu

rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu

bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia

a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom

konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti nevyhovie, predloţí

6

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky k takému záveru, ţe doposiaľ zadováţené dôkazy nasvedčujú tomu, ţe skutok,

pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa stal, má všetky znaky trestného činu a existujú

dôvody na podozrenie, ţe na jeho spáchaní sa podieľal i obvinený R. S..

Čo sa však týka existencie jednotlivých väzobných dôvodov, tak v tomto smere

uţ na rozdiel od prvostupňového súdu zastáva ten názor, ţe u vyššie menovaného obvineného

naďalej pretrvávajú len dôvody väzby v zmysle , ,

a teda len v pôvodnom rozsahu. Pokiaľ ide pritom o konkrétne skutočnosti

ich opodstatňujúce, tak tu odkazuje tunajší súd nielen na tomu prislúchajúcu časť

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale i rozhodnutia tomuto rozhodnutiu

predchádzajúceho – o vzatí obvineného do väzby, a taktieţ i na písomné vyjadrenie

prokurátora k posudzovanej ţiadosti.

S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, ţe ţiadosť obvineného R. S.

o prepustenie z väzby na slobodu nebola podaná dôvodne, a k tomu napokon správne dospel

i sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu. S čím sa však Najvyšší súd

Slovenskej republiky nestotoţňuje je to, ţe ak sa tento rozhodol v rámci daného konania

vysporiadať okrem predmetnej ţiadosti aj s „návrhom“ prokurátora na rozšírenie dôvodov

väzby, vyplývajúcim z obsahu jeho písomného stanoviska k uvedenej ţiadosti, mal tak urobiť

v rámci dvoch samostatných výrokov, pričom prvý z nich sa mal týkať podanej ţiadosti

obvineného, keďţe práve táto bola dôvodom pre začatie konania.

Napriek tomu však povaţuje sťaţnostný súd za nevyhnutné upozorniť na tú

skutočnosť, ţe podľa jeho názoru nie je moţné, aby v rámci konania o ţiadosti o prepustenie

na slobodu, a teda konania začatého len na podnet obvineného, bolo zároveň rozhodnuté

o tom, ţe v jeho prípade sa dôvody väzby menia tak, ţe mu určitý dôvod pribudne,

7

pretoţe tým vlastne dôjde k zhoršeniu jeho situácie - k zmene predchádzajúceho väzobného

rozhodnutia v jeho neprospech v konaní začatom len v jeho prospech.

V tejto súvislosti poukazuje pritom na viaceré ustanovenia ,

upravujúce „zákaz zmeny k horšiemu“ v obdobných prípadoch (§ 195 ods. 1, § 322 ods. 3,

§ 327 ods. 2, § 391 ods. 2, § 405 písm. b/), spomedzi ktorých sa ako úprava

nami posudzovanému prípadu najbliţšia javí práve úprava v rámci konania o sťaţnosti.

S ohľadom na uvedené moţno potom konštatovať, ţe v prípade rozhodovania

o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu sa povinnosť sudcu

pre prípravné konanie v zmysle skúmať, či dôvody väzby trvajú,

alebo sa zmenili, obmedzuje v podstate len na skúmanie existencie už daných väzobných

dôvodov.

Z toho potom vyplýva, ţe ani prokurátor, v prípade, že nevyhovie žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, sa nemôže v rámci svojho stanoviska

či návrhu na rozhodnutie v zmysle účinne domáhať zmeny v podobe

rozšírenia už existujúcich väzobných dôvodov.

To mu však nebráni v tom, aby podal samostatný návrh na zmenu dôvodov

väzby, ak práve v danom čase (napr. v súvislosti s preskúmavaním podanej žiadosti)

dospel k záveru, že u obvineného niektorý dôvod väzby, príp. viaceré novo vznikli.

Aj napriek vyššie uvedenému sa však Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon

rozhodol v danom prípade posudzovať písomné podanie prokurátora ako podanie osoby

neznalej práva, vychádzajúc pritom z jeho obsahu, a v dôsledku toho sa teda potom zaoberal

i ním navrhovaným rozšírením väzobného stíhania o väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1

písm. c/ Na rozdiel od súdu prvého stupňa však dospel k takému záveru, ţe uvedený

dôvod väzby v danom prípade nemoţno uznať, nakoľko tento u obvineného R. S. novo

nevznikol.

O „návrhu“ na zmenu dôvodov väzby rozhodol pritom tunajší súd samostatným

výrokom, nasledujúcim aţ po výroku o zamietnutí ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby

na slobodu, čím v podstate došlo o.i. i k napraveniu uţ v tomto smere vyššie spomínaných

8

nedostatkov prvostupňového rozhodnutia.

Vo vzťahu k samotnému dôvodu tzv. preventívnej väzby je potrebné upozorniť

v prvom rade na tú skutočnosť, ţe tento bol zo strany prokurátora navrhovaný uţ aj v rámci

rozhodovania o vzatí obvineného do väzby. Vtedy bol pritom odôvodňovaný tým,

ţe keďţe z výsluchu obvineného vyplynulo, ţe tento je nezamestnaný, existuje dôvodná

obava, ţe by mohol páchať ďalšiu trestnú činnosť, aby si týmto spôsobom zabezpečil peniaze

na svoju obţivu.

V súčasnom štádiu konania naproti tomu prokurátor uţ poukazuje na iné prebiehajúce

trestné stíhania voči obvinenému ako i niekoľké jeho predchádzajúce odsúdenia vyplývajúce

z odpisu z registra trestov. No a práve obe tieto skutočnosti boli predmetom skúmania

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o v poradí druhú z vyššie uvádzaných skutočností, tak je treba uviesť

najmä to, ţe na č. l. 586 zväzku č. VI sa nachádza odpis z registra trestov obvineného R. S.

vyhotovený uţ dňa 27. júla 2010, ktorý je z hľadiska svojho obsahu úplne totoţný

s odpisom vyţiadaným neskôr – v súvislosti s podanou ţiadosťou obvineného o prepustenie

z väzby na slobodu, a z toho dôvodu je teda potom zrejmé, ţe uvedeným „novším“ odpisom

neboli získané v danom smere ţiadne nové informácie.

Čo sa potom týka ďalších namietaných trestných stíhaní vedených voči obvinenému

R. S., tak k tomu uvádza tunajší súd iba toľko, ţe tieto sú všetky staršieho dáta,

a preto ich teda bolo moţné - pri skoršom vykonaní lustrácie - uplatňovať ako jednu

z okolností odôvodňujúcich väzobné stíhanie obvineného uţ pri rozhodovaní o jeho vzatí

do väzby.

S ohľadom na vyššie uvedené zdôrazňuje napokon sťaţnostný súd predovšetkým

tú skutočnosť, ţe rozširovať väzobné stíhanie o nový dôvod väzby s poukazom na okolnosti,

ktoré boli, resp. mali byť orgánom činným v trestnom konaní známe uţ oveľa skôr,

nie je podľa jeho názoru moţné. Ich skoršie neuplatnenie len kvôli nedôslednosti, nečinnosti

či nepozornosti príslušných orgánov nemôţe byť totiţ na ťarchu obvineného.

9

Nemoţno pripustiť taký stav, kedy by obvinený stratil v podstate akúkoľvek právnu

istotu a kedy by naopak na strane druhej orgány činné v trestnom konaní získali aţ príliš silné

postavenie, zaručujúce im moţnosť predkladať v akomkoľvek čase skutočnosti im uţ skôr

známe, príp. neznáme len v dôsledku nedostatkov na ich strane, za účelom zdôvodnenia

jednotlivých väzobných dôvodov u obvineného.

Z tohto pohľadu bolo teda potom úplne irelevantné sa zaoberať tým, či by aj napríklad

skutočnosti uvádzané prokurátorom boli inak spôsobilé z hľadiska svojho obsahu odôvodniť

naplnenie väzobného dôvodu v zmysle

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 06. októbra 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová