Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 530/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA,

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“), podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní

ako žalobkyňa, ktorá podala na okresnom súde žalobu 3. marca 2017. Touto žalobou

sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by okresný súd určil, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie už trvá

3 a pol roka bez toho, aby bolo vo veci vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. Takáto

dĺžka konania je podľa sťažovateľky extrémny prieťah, ktorý mal byť v predmetnom

prípade spôsobený nehospodárnou, neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného

súdu. Uvedené malo mať za následok porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľka v rámci rekapitulácie skutkového stavu vo svojej ústavnej sťažnosti

uviedla, že okresný súd vydal v napadnutom konaní 4. októbra 2017 rozsudok

č. k. -85. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 7. novembra 2017

odvolanie ešte pred tým, ako by nadobudol právoplatnosť. O odvolaní sťažovateľky

rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 29. novembra 2019,

pričom rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetná vec

sa vrátila okresnému súdu 17. decembra 2019, ktorý od vtedy až do podania ústavnej

sťažnosti podľa sťažovateľky nekonal.

5. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €

a zdôraznila, že napadnuté konanie sa vyznačuje takou dĺžkou, ktorú nie je možné

konvalidovať, a ktorá si vyžaduje vyšší stupeň ochrany nad rámec samotnej deklarácie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

resp. nad príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.

6. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie

a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 47 Charty

základných práv Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Bratislava II

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II,

aby v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

vec v primeranej lehote prejednal a rozhodol.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Porušovateľ (Okresný súd Bratislava II) je povinný nahradiť sťažovateľovi

náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, a to vo výške 900,58,- Eur

na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

15. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým

postupom okresného súdu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa , listiny, druhej vety charty

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) osvojil

judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť

(napr. ). Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty ústavný súd

prihliadol na predmet napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorým

je rozhodovanie o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový. Tieto

okolnosti podľa ústavného súdu dostatočne odôvodňujú záver o tom, že v predmetnej veci

(vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom) dochádza (aj) k aplikácii práva

Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd

konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci sa aplikuje aj čl. 47 druhá veta charty

(čl. 51 ods. 1 charty). Vzhľadom na uvedené mohol ústavný súd preskúmať namietané

porušenie všetkých uvedených práv (t. j. podľa , listiny,

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty) spoločne.

18. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

20. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov opakovane konštatuje,

že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto

základného práva (, , , ). Ústavný súd

poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla

prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta

ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

21. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vydal v napadnutom

konaní rozsudok už po 6 mesiacoch. Tento bol napadnutý sťažovateľkou včas podaným

odvolaním, o ktorom rozhodoval krajský súd približne 2 roky. Po vrátení veci okresnému

súdu do podania ústavnej sťažnosti uplynulo 9 mesiacov. Celková dĺžka napadnutého

konania pred okresným súdom teda predstavuje 15 mesiacov.

22. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou

napadla iba postup okresného súdu, preto mohol potenciálne porušenie jej základného práva

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov posudzovať iba vo vzťahu k tomuto súdu.

Sťažovateľka síce správne podotkla, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

posudzuje celkovú dĺžku konania na viacerých stupňoch súdov, ale aby to v uvedenom

kontexte mohol posúdiť aj ústavný súd, musia byť samotnou ústavnou sťažnosťou

napadnuté všetky súdy, ktoré v napadnutom konaní participovali. Ústavný súd poukazuje

aj na odlišnú perspektívu, ktorú má vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom Slovenskej

republiky oproti ESĽP. Európsky súd pre ľudské práva posudzuje namietané porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike ako k členskému štátu

Rady Európy, pričom ústavný súd ako vnútroštátny ľudsko-právny súd posudzuje

potenciálne porušenie základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým štátnym

orgánom, t. j. v konečnom dôsledku k tým, ktorých postup bol napadnutý ústavnou

sťažnosťou.

23. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že ju vo vzťahu

k okresnému súdu zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná.

A už vôbec v danom prípade nemožno hovoriť o extrémnych prieťahoch. Termín extrémne

prieťahy nie je síce v judikatúre ústavného súdu exaktne definovaný, ale možno

z nej vyvodiť, že ide o konania, ktorých dĺžka presahuje 10 rokov. Okresnému súdu mohol

ústavný súd vytknúť iba neefektívny postup týkajúci sa vydania rozsudku,

ktorý bol následne zrušený krajským súd po sťažovateľkou podanom odvolaní. V závere

ústavný súd podotýka, že sťažovateľka okrem toho, že okresný súd vydal rozsudok,

ktorý bol následne zrušený, neuviedla vo svojej ústavnej sťažnosti žiadny konkrétny

moment nehospodárneho postupu okresného súdu.

24. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní ústavný súd síce dospel k záveru, že postup okresného súdu nebol vždy efektívny,

ale vzhľadom na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom ústavný súd uzavrel,

že v tomto prípade nemali nedostatky v postupe okresného súdu takú ústavnoprávnu

intenzitu, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné

vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

26. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu