Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 530/2020
PDF · 395.42 KB
No categories available
IV. ÚS 530/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátskou
kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., Havlíčkova 16,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 67 Csp 34/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou
kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., Havlíčkova 16,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA,
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie
(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 67 Csp 34/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní
ako žalobkyňa, ktorá podala na okresnom súde žalobu 3. marca 2017. Touto žalobou
sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by okresný súd určil, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie už trvá
3 a pol roka bez toho, aby bolo vo veci vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. Takáto
dĺžka konania je podľa sťažovateľky extrémny prieťah, ktorý mal byť v predmetnom
prípade spôsobený nehospodárnou, neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného
súdu. Uvedené malo mať za následok porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľka v rámci rekapitulácie skutkového stavu vo svojej ústavnej sťažnosti
uviedla, že okresný súd vydal v napadnutom konaní 4. októbra 2017 rozsudok
č. k. 67 Csp 34/2017-85. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 7. novembra 2017
odvolanie ešte pred tým, ako by nadobudol právoplatnosť. O odvolaní sťažovateľky
rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 29. novembra 2019,
pričom rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetná vec
sa vrátila okresnému súdu 17. decembra 2019, ktorý od vtedy až do podania ústavnej
sťažnosti podľa sťažovateľky nekonal.
5. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €
a zdôraznila, že napadnuté konanie sa vyznačuje takou dĺžkou, ktorú nie je možné
konvalidovať, a ktorá si vyžaduje vyšší stupeň ochrany nad rámec samotnej deklarácie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
resp. nad príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.
6. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie
a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Bratislava II
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 67Csp/34/2017 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II,
aby v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 67Csp/34/2017 konal bez zbytočných prieťahov,
vec v primeranej lehote prejednal a rozhodol.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Porušovateľ (Okresný súd Bratislava II) je povinný nahradiť sťažovateľovi
náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, a to vo výške 900,58,- Eur
na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
15. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým
postupom okresného súdu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. jej práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 47 druhej vety charty
a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil
judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98). Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty ústavný súd
prihliadol na predmet napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorým
je rozhodovanie o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový. Tieto
okolnosti podľa ústavného súdu dostatočne odôvodňujú záver o tom, že v predmetnej veci
(vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom) dochádza (aj) k aplikácii práva
Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd
konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci sa aplikuje aj čl. 47 druhá veta charty
(čl. 51 ods. 1 charty). Vzhľadom na uvedené mohol ústavný súd preskúmať namietané
porušenie všetkých uvedených práv (t. j. podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny,
čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty) spoločne.
18. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,
resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,
posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
20. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov opakovane konštatuje,
že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto
základného práva (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd
poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla
prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade,
keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu
sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta
ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
21. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vydal v napadnutom
konaní rozsudok už po 6 mesiacoch. Tento bol napadnutý sťažovateľkou včas podaným
odvolaním, o ktorom rozhodoval krajský súd približne 2 roky. Po vrátení veci okresnému
súdu do podania ústavnej sťažnosti uplynulo 9 mesiacov. Celková dĺžka napadnutého
konania pred okresným súdom teda predstavuje 15 mesiacov.
22. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou
napadla iba postup okresného súdu, preto mohol potenciálne porušenie jej základného práva
na prerokovanie bez zbytočných prieťahov posudzovať iba vo vzťahu k tomuto súdu.
Sťažovateľka síce správne podotkla, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
posudzuje celkovú dĺžku konania na viacerých stupňoch súdov, ale aby to v uvedenom
kontexte mohol posúdiť aj ústavný súd, musia byť samotnou ústavnou sťažnosťou
napadnuté všetky súdy, ktoré v napadnutom konaní participovali. Ústavný súd poukazuje
aj na odlišnú perspektívu, ktorú má vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom Slovenskej
republiky oproti ESĽP. Európsky súd pre ľudské práva posudzuje namietané porušenie
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike ako k členskému štátu
Rady Európy, pričom ústavný súd ako vnútroštátny ľudsko-právny súd posudzuje
potenciálne porušenie základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým štátnym
orgánom, t. j. v konečnom dôsledku k tým, ktorých postup bol napadnutý ústavnou
sťažnosťou.
23. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že ju vo vzťahu
k okresnému súdu zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná.
A už vôbec v danom prípade nemožno hovoriť o extrémnych prieťahoch. Termín extrémne
prieťahy nie je síce v judikatúre ústavného súdu exaktne definovaný, ale možno
z nej vyvodiť, že ide o konania, ktorých dĺžka presahuje 10 rokov. Okresnému súdu mohol
ústavný súd vytknúť iba neefektívny postup týkajúci sa vydania rozsudku,
ktorý bol následne zrušený krajským súd po sťažovateľkou podanom odvolaní. V závere
ústavný súd podotýka, že sťažovateľka okrem toho, že okresný súd vydal rozsudok,
ktorý bol následne zrušený, neuviedla vo svojej ústavnej sťažnosti žiadny konkrétny
moment nehospodárneho postupu okresného súdu.
24. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom
konaní ústavný súd síce dospel k záveru, že postup okresného súdu nebol vždy efektívny,
ale vzhľadom na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom ústavný súd uzavrel,
že v tomto prípade nemali nedostatky v postupe okresného súdu takú ústavnoprávnu
intenzitu, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné
vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť
sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
25. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
26. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania
signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa
§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení
všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu