Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 496/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú

sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti REEGAS s. r. o., Štúrova 14/8, Bratislava,

IČO 46 185 348, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Dujčík, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj základného práva vlastniť majetok podľa

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -387

z 28. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti REEGAS s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnou sťažnosťou podľa (ďalej len

„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

29. septembra 2020 sa obchodná spoločnosť REEGAS s. r. o., Štúrova 14/8, Bratislava,

IČO 46 185 348 (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný

súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -387 z 28. augusta 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktoré

navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na okresnom súde sa

proti sťažovateľke ako žalovanej strane sporu vedie konanie o zaplatenie sumy 52 673,57 €

s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým uznesením uložil obom stranám sporu

povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, ktorým má byť znalecký posudok

vypracovaný znaleckou organizáciou, a to každej z nich vo výške po 2 940 €. Svoje

rozhodnutie odôvodnil poukazom na Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a v jeho kontexte tým, že strany sporu zhodne navrhli vykonanie

dôkazu vypracovaním znaleckého posudku.

3. Sťažovateľka s napadnutým uznesením nesúhlasí, okresnému súdu vyčíta

nesprávnosť aplikácie i nedostatočnosť zdôvodnenia napadnutého

uznesenia a v uvedenom identifikuje porušenie jej práv. Tvrdí, že preddavková povinnosť

zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, a preto mal okresný súd

uložiť povinnosť zložiť preddavok len žalobcovi, ktorý vypracovanie znaleckého posudku

navrhol. Sťažovateľka ako žalovaná strana sporu nikdy nenavrhla vypracovanie znaleckého

posudku, a nevyjadrila sa ani tak, že pristupuje k návrhu žalobcu. Súhlasne odpovedala iba

na otázku súdu, či súhlasí s ustanovením znalca. Jej vyjadrenie preto nemožno chápať ako

spoločný návrh na vypracovanie znaleckého posudku a nie je jej zrejmé, na základe akých

skutočností dospel okresný súd k takému záveru. S ohľadom na uvedené je sťažovateľka

presvedčená o tom, že okresný súd vyvodil zo skutkových záverov nesprávne právne závery

a ak ju zaviazal k povinnosti zložiť preddavok vo výške 2 940 €, zasiahol aj do jej práva

vlastniť majetok.

4. Na tomto základe sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie ňou označených práv, napadnuté uznesenie okresného súdu

zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v určených prípadoch na inom orgáne.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva...

11. Ústavný súd vo vzťahu k (resp. listiny) a

ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(), a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“).

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13.1 Ústavný súd môže podľa

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na

začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s napadnutým uznesením,

ktorým okresný súd zaviazal obe strany sporu k povinnosti zložiť preddavok na trovy

dôkazu. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že na zloženie preddavku mal byť zaviazaný

výlučne žalobca, pretože iba ten navrhoval znalecké dokazovanie. Sťažovateľka s ním iba

vyjadrila súhlas. V dôsledku zjavne nesprávnej aplikácie relevantnej právnej normy teda

okresný súd neprípustne zasiahol do jej práv.

16. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré je

rozhodnutím procesným, a podstatu argumentácie sťažovateľky tkvejúcu v spochybňovaní

záveru okresného súdu v otázke platenia preddavku na trovy dôkazu je potrebné najskôr

pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či

právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, a to ani vo vzťahu rozhodnutiam vo veci

samej a o to menej v rozhodnutiach týkajúcich sa vykonávania dokazovania. Treba pritom

zdôrazniť, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Ústavný súd nie je

súdom prieskumným ani súdom nadriadeným a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je

v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj

z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné

súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné

súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu

na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie

základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či

závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné

s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. ,

, ).

17. Ústavný súd opakovane judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu

o procesných otázkach rovnako ako rozhodovanie trovách konania vrátane trov dokazovania

za integrálnu súčasť civilného súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.

Ústavný súd takéto rozhodnutia o meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť. Inak povedané,

problematika procesných rozhodnutí by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (porovnaj m.m. napr. , ,

, , , ).

18. Vo veci sťažovateľky ide o rozhodovanie o trovách dôkazu ( ), ktoré je

neoddeliteľne spojené s procesom dokazovania a vykonávaním dôkazov (§ 185 a nasl.

). Ide o oblasť všeobecného súdnictva, do ktorej ústavný súd zásadne nie je oprávnený

vstupovať.

19. V obdobných veciach už ústavný súd uviedol, že rozhodnutím o trovách dôkazu

nie je v zásade možné zasiahnuť do sťažovateľkou označených ústavných práv, keďže nejde

o rozhodovanie vo veci samej, ale ide o rozhodovanie vyskytujúce sa v procese dokazovania

a procesnom priebehu konania, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do rozsahu

akéhokoľvek hmotného či procesného alebo dohovorom garantovaného a

chráneného práva alebo princípu (, ).

20. Bez potreby detailnejšieho vysporiadavania sa s vecou teda ústavný súd

konštatuje, že napadnuté uznesenie týkajúce sa trov dôkazu a povinnosti zložiť preddavok

na trovy dôkazu nemá potenciál zasiahnuť do práv sťažovateľky. Ide totiž o rozhodnutie,

ktoré nie je meritórne a konanie ním ani nekončí. Podstatné je i to, že napadnuté uznesenie

nevyvoláva u sťažovateľky konkrétne relevantné negatívne dôsledky, ktoré by už nebolo

možné korigovať ďalším procesným postupom. Zaplatený preddavok predstavuje trovy

konania sporovej strany, ktorá preddavok na účet súdu zložila a prípadný úspech

sťažovateľky v spore môže založiť náhradu týchto vynaložených trov protistranou

(za podmienok vymedzených v a ).

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu

ochranu (siedmy oddiel ) „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces

ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí

od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. ,

, ). Sťažovateľka bude mať naďalej možnosť uplatniť si svoje

práva v civilnom súdnom konaní a v rámci rozhodovania o trovách konania prípadne

predostrieť okresnému súdu právnu argumentáciu, ktorú uplatnila v konaní pred ústavným

súdom.

22. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

z ústavnoprávneho hľadiska nevykazuje také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia práv

sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru.

Namietaným pochybeniam v rozhodnutí okresného súdu chýba ústavnoprávny rozmer,

a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. K rovnakému záveru dospel ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením

majetkových (hmotných) práv podľa a dodatkového protokolu,

ktorých porušenie sťažovateľka namietala len v súvislosti s argumentáciou k porušeniu práv

podľa , listiny a práva podľa dohovoru.

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v jej petite, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu