Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 150/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Pohančeníkom, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , základného práva

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca

sp. zn. z 27. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 27. februára 2020 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“), resp. jeho výrokom III (ďalej len „napadnutý výrok“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako matka podala na okresnom súde

návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Sťažovateľke

bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Žilina sp. zn.

z 10. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie centra právnej pomoci“) priznaný nárok

na poskytovanie právnej pomoci vo veci určenia otcovstva a úpravy práv a povinností

k maloletému dieťaťu.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 27. februára 2020 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA.

Napadnutým uznesením, resp. napadnutým výrokom okresný súd zaviazal

sťažovateľku na zloženie preddavku trov znaleckého dokazovania v sume 400 €.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti opiera svoju argumentáciu najmä o § 4 ods. 2

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého od súdneho poplatku je

oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

podľa osobitného predpisu.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Sťažovateľka je podľa § 4 ods. 2

zákona... o súdnych poplatkoch oslobodená od súdnych poplatkov, nakoľko jej bolo

v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi rozhodnutím Centra právnej pomoci... priznaný nárok na poskytovanie

právnej pomoci v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. .

Nakoľko sťažovateľke bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, podľa § 253

ods. 2 , súd nebol oprávnený uložiť jej povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania.“

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd napadnutým uznesením porušil jej ústavné

právo na spravodlivý proces, napadnuté uznesenie je výsledkom nesprávnej aplikácie

právnej normy a „nesústredeného a povrchného konania súdu, neznalosti súdneho spisu,

alebo úmyselného konania súdu v snahe znemožniť sťažovateľke domáhať sa svojich práv

súdnou cestou.“.

5. Okrem uvedeného sťažovateľka namietala aj skutočnosť, že napadnutým

uznesením bola zaviazaná na zloženie preddavku v sume 400 €, v rovnakej sume zaviazal

okresný súd na zloženie preddavku aj protistranu napriek tomu, že od samotného znalca mal

okresný súd vedomosť, že trovy znaleckého posudku budú približne v sume 500 €. V tejto

súvislosti sťažovateľka uviedla (rovnako ako v konaní na okresnom súde), že jej jediný

príjem je rodičovský príspevok približne v sume 200 € a rodičovský prídavok v sume 23 €,

a preto „... okresný súd aj bez oslobodenia od povinnosti zložiť preddavok, mal starostlivo

posúdiť schopnosť sťažovateľky zložiť preddavok“.

6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka požiadala o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 €, ktoré odôvodnila zlým psychickým rozpoložením

vyplývajúcim z danej situácie, nutnosťou vybavenia pôžičky od nebankovej spoločnosti,

ako aj tým, že okresný súd jej svojím konaním zavinil ďalšie náklady spojené s právnym

zastúpením v konaní pred ústavným súdom, a to všetko v čase, keď je bez relevantného

príjmu a sama sa stará a materiálne zabezpečuje maloleté dieťa. Sťažovateľka poukázala aj

na ohrozenie práv maloletého dieťaťa, ktorého sa samotné konanie vlastne týka.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Základné právo... na súdnu ochranu podľa ... a článku 36

ods. 1 Listiny... v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu Čadca

sp. zn. zo dňa 27.2.2020 v časti III. bolo porušené.

Uznesenie Okresného súdu Čadca... sa zrušuje.

Okresnému súdu Čadca... prikazuje vo veci znova rozhodnúť.

... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000 €...

Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

10. Podľa a obdobne podľa listiny každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu

ochranu ( , listiny) a práva na spravodlivé konanie (

ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu, ktorý napadnutým uznesením zaviazal

sťažovateľku na zloženie neprimerane vysokého preddavku na trovy znaleckého

dokazovania, a to napriek oslobodeniu sťažovateľky od súdnych poplatkov vyplývajúceho

zo skutočnosti, že jej bol rozhodnutím centra právnej pomoci priznaný nárok na právnu

pomoc.

15. Ústavný súd opakovane judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu

o trovách konania za integrálnu súčasť civilného súdneho procesu a je zásadne výsadou

všeobecného súdu. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba

celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým

excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne

vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,

a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,

problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v , ,

, , , ).

16. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd uvádza,

že v danom prípade ani nejde o rozhodovanie o samotnej povinnosti uhradiť trovy konania

(ktorá by bola ukladaná jednej či druhej strane sporu), ale ide o rozhodovanie o trovách

dôkazu [ (ďalej len „“)], ktoré je neoddeliteľne

spojené s procesom dokazovania a vykonávaním dôkazov ( a nasl. ). Ide o oblasť

„výsostných vôd“ všeobecného súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený

vstupovať.

17. Rozhodnutím o trovách dôkazu nie je v zásade možné zasiahnuť

do sťažovateľkou označených ústavných práv, keďže nejde o rozhodovanie vo veci samej,

ale ide o rozhodovanie vyskytujúce sa v procese dokazovania a procesnom priebehu

konania, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do rozsahu („scope“) akéhokoľvek

hmotného či procesného alebo dohovorom garantovaného a chráneného práva alebo

princípu ().

18. Napadnuté uznesenie týkajúce sa trov dôkazu a povinnosti zložiť preddavok

na trovy dôkazu teda nepodlieha prieskumu zo strany ústavného súdu, netýka sa

sťažovateľkou označených ústavných práv ani nemá potenciál do týchto ústavných práv

zasiahnuť.

Pokiaľ bola sťažovateľka presvedčená, že napadnutým uznesením uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania ( ) nekorešponduje s jej

právami a povinnosťami strany sporu oslobodenej od platenia súdnych poplatkov a uvedený

preddavok na trovy dôkazu by nezložila, v dôsledku čoho by okresný súd sťažovateľkou

navrhnutý dôkaz nevykonal ( ), bola oprávnená využiť zákonom daný

prostriedok nápravy vo veci samej a v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu

namietať, že okresný súd nesprávne procesne postupoval [odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b) ], v dôsledku čoho zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. e) ].

19. Sťažovateľka sa však nachádza v situácii, keď okresným súdom uloženú

povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie splnila a okresný súd teda v konaní

pokračuje.

20. V súvislosti so skutočnosťou, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je meritórne

a konanie ním ani nekončí, ústavný súd poukazuje aj na to, že základné právo na súdnu

ochranu (siedmy oddiel ) „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces

ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí

od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. ,

, )

21. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“

konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k urobeným čiastkovým procesným úkonom

príslušného súdu mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť

(nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, preto je jeho povinnosťou

rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi

do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný

postup, hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne

z formálneho pohľadu ako postup contra legem, protiústavnosť konania nezaloží.

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou posudzuje spravodlivosť procesu ako

celku (m. m. ), preto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba

v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany

orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý

a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd

nepristupuje k vyhoveniu ústavnej sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej

moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť

medzi porušením práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemali

podstatný dosah (m. m. , , ).

22. Okrem toho zaplatený preddavok predstavuje trovy konania sporovej strany,

ktorá preddavok na účet súdu zložila. Za podmienok vymedzených v a

prizná konajúci súd sumu zodpovedajúcu jeho spotrebovanej časti strane ako náhradu trov

konania (proti protistrane).

23. Z dôvodov dosiaľ komunikovaných je nevyhnutné ústavnú sťažnosť zhodnotiť

ako zjavne neopodstatnenú a je potrebné ju z toho dôvodu odmietnuť podľa § 56 ods. 2

písm. g) .

24. Ako obiter dictum ústavný súd nemôže nepoznamenať, že okresný súd

v napadnutom uznesení rozhodoval podľa , a nie podľa ,

ako nesprávne okresný súd uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na rozdiel

od , ktorý upravuje otázku povinnosti zloženia preddavku na trovy dôkazu

pri navrhnutom vykonaní akéhokoľvek dôkazu (ide o fakultatívnu možnosť súdu uložiť

povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu), ustanovenie upravuje

špeciálne situáciu, keď strana sporu navrhne vykonať ako dôkaz znalecké dokazovanie

a súd obligatórne uloží strane sporu povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných

nákladov znaleckého dokazovania. V prípade sťažovateľky táto navrhla vykonať práve

znalecké dokazovanie, a teda na jej návrh a ukladanie povinnosti zložiť preddavok na trovy

dôkazu sa vzťahuje jedine .

25. Ustanovenie (v znení: „Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží

povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého

dokazovania.“) zároveň upravuje, že povinnosť uložiť strane, ktorá navrhla znalecké

dokazovanie, zložiť preddavok však súd nemá, ak strane bolo priznané oslobodenie

od súdneho poplatku. Právna teória k uvedenému uvádza,

že „Individuálny režim má... znalecké dokazovanie, ktoré je ex lege povinne

preddavkované; s výnimkou strany, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku

podľa . Takýto subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Zákon však na tento účel výslovne vyžaduje, aby bolo strane

oslobodenie od súdneho poplatku riadne priznané.“ (pozri ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. –

BARICOVÁ, J. – MESIARKINOVÁ, S. – BAJÁNKOVÁ, J. – TOMAŠOVIČ, M. a kol.

. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 905.).

26. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť z dôvodu podľa . Vzhľadom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľkou uplatnenými v ústavnej sťažnosti (finančné

zadosťučinenie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu