Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 561/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou ROMŽA, s. r. o., Hrnčiarska 5, Košice, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Sergej Romža, ktorou namietala porušenie svojich základných

práv podľa a 5 a v spojení s a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach

č. k. -31 z 28. januára 2020 a uznesením Okresného súdu Michalovce

sp. zn. z 24. februára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Sergejom Romžom, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 5 a v spojení s a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -31 z 28. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajskej

prokuratúry“) a uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 24. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného

súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením prokurátora

Okresnej prokuratúry Michalovce č. k. -6 z 5. augusta 2019 bolo

sťažovateľke vznesené obvinenie pre dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu krádeže

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) účinného do 31. júla 2019 formou spolupáchateľstva

podľa a zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

ods. 1 písm. a), ods. 3. písm. c) s použitím Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa . Napadnutým uznesením

prokurátora krajskej prokuratúry bolo rozhodnuté o zaistení celého majetku sťažovateľky.

Proti tomuto napadnutému uzneseniu prokurátora krajskej prokuratúry podala sťažovateľka

sťažnosť 3. februára 2020, o ktorej následne rozhodoval okresný súd, resp. sudca

pre prípravné konanie. Tento rozhodol napadnutým uznesením tak, že sťažnosť

sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú. Napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie

okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 6. apríla 2020.

3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti spochybňuje splnenie oboch zákonných

podmienok podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). K prvej podmienke (stíhanie

obvineného pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a záväznosť činu a pomery

obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, pozn.) sťažovateľka

uvádza, že k jej naplneniu nestačí iba formálne vznesenie obvinenia pre trestný čin,

pri ktorom treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku (§ 58 ods. 3 Trestného

zákona), ale aj záver, že právna kvalifikácia skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

nachádza reálnu oporu v obsahu produkovaných dôkazov. Sťažovateľka sa domnieva, že to

tak nie je, pretože dosiaľ neboli v trestnom konaní produkované dôkazy preukazujúce jej

špecifickú pohnútku, t. j. zatajiť existenciu príjmu, zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti,

jeho určenie či použitie na spáchanie trestného činu alebo v úmysle zmariť jeho zaistenie

na účely trestného konania alebo jeho prepadnutie alebo zhabanie. Pre túto absenciu

jedného z pojmových znakov subjektívnej stránky sťažovateľka predpokladá, že nemožno

reálne očakávať, že jej v predmetnom trestnom konaní bude uložený trest prepadnutia

majetku. K druhej podmienke (existencia obavy, že výkon trestu prepadnutia majetku bude

zmarený alebo sťažený, pozn.) sťažovateľka bez akýchkoľvek podrobností uviedla,

že jediným dôvodom, pre ktorý sťažovateľka mala prevádzať vlastnícke právo k teraz už

zaisteným nehnuteľnostiam, bolo uspokojovanie základných životných potrieb detí a osôb,

ktoré sú na ňu odkázané. Sťažovateľka teda tvrdí, že jej základné právo vlastniť majetok

bolo porušené tým, že k zaisteniu celého jej majetku došlo nezákonným spôsobom. Zároveň

poukázala na proporcionalitu zásahu a uviedla, že vydanie príkazu na zaistenie celého jej

majetku bolo aj zjavne neprimerané.

4. Vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie sťažovateľka uviedla, že krajská prokuratúra a ani okresný

súd sa nevysporiadali dostatočne s jej námietkami a argumentáciou, čo malo viesť

k arbitrárnosti napadnutých uznesení. Sťažovateľka v rámci tejto svojej sťažnostnej

námietky poukázala aj na rozpor v napadnutom uznesení okresného súdu, keď na jednej

strane uznal, že prokurátor krajskej prokuratúry sa v predmetnom konaní bližšie nezaoberal

jej úmyslom zmariť alebo sťažiť výkon trestu prepadnutia majetku, ale na druhej strane

uviedol, že pri rozhodovaní o sťažnosti proti zaisteniu majetku sa nepreskúmava otázka

dôvodnosti právnej kvalifikácie skutku.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajská prokuratúra Košice, v konaní vedenom pod sp. zn.:

a uznesením, zo dňa 28.01.2020. sp. zn.: -31, porušila základné práva

, , zaručené v čl. 20 ods. 1, ods. 5 a čl. 46 ods. 1, v spojení

s a , práva zaručené v

Dohovoru, práva zaručené v čl. l dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Michalovce, v konaní vedenom pod sp. zn.:

a uzneseniu, zo dňa 24.02.2020, sp. zn.: . porušil základné práva

, , zaručené v čl. 20 ods. 1, ods. 5 a čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1

ods. 1 a , práva zaručené v Dohovoru,

práva zaručené v čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajskej prokuratúry Košice, zo dňa 28.01.2020, sp. zn.:

-31, sa zrušuje.

4. Uznesenie Okresného súdu Michalovce, zo dňa 24.02.2020, sp. z.: .

sa zrušuje.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.1 Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13.2 Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba

vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov

a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu

verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...

15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

16. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

17. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa trest prepadnutia majetku súd uloží

bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa

za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo 4 alebo

§ 173 ods. 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 alebo 4,

trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296,

trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297,

trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu

podplácania podľa § 334 ods. 2.

19. Podľa prvej vety ak je obvinený stíhaný

pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného

treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude

zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného

zaistiť.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

21. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti nerozlišovala medzi samotnými

napadnutými rozhodnutiami (uznesenie krajskej prokuratúry a uznesenie okresného súdu)

a jej sťažnostná argumentácia smerovala proti obom napadnutým rozhodnutiam (výnimkou

bola jej námietka rozporu v napadnutom uznesení okresného súdu, ktorá smerovala len proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, pozn.).

III.A K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

uznesením krajskej prokuratúry

22. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne

sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z podstaty tejto

ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany

ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne postup orgánu verejnej

moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný

prostriedok nápravy v zmysle (m. m. ,

, a ).

23. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže, resp. mohol domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí

takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

24. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jej v ústavnej

sťažnosti označených práv došlo (aj) napadnutým uznesením krajskej prokuratúry o zaistení

jej majetku. Z v spojení s vyplýva,

že sťažovateľka mala právo podať proti napadnutému uzneseniu krajskej prokuratúry

sťažnosť ako riadny opravný prostriedok (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť sudca pre prípravné konanie (čo aj svojím napadnutým uznesením

urobil). Právomoc sudcu pre prípravné konanie rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky tak

za daných okolností vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať napadnuté uznesenie

krajskej prokuratúry. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

III.B K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

uznesením okresného súdu

25. Podstatou námietok sťažovateľky bolo jej tvrdenie, že na zaistenie jej majetku

neboli v predmetnom prípade splnené zákonné podmienky, a tiež, že napadnuté uznesenie

okresného súdu bolo vnútorne rozporné a arbitrárne.

26. Ústavný súd sa nestotožňuje s hodnotením sťažovateľky, že v jej prípade neboli

splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o zaistení majetku podľa § 425 ods. 1

. Sťažovateľka totiž tieto zákonné podmienky vykladá príliš rozširujúco

a od preventívneho (zabezpečujúceho) opatrenia v prípravnom konaní de facto vyžaduje

atribúty (hodnotenie dôkazov, posúdenie dôvodnosti právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa

jej kladie za vinu) svedčiace skôr rozhodnutiu vo fáze konania pred súdom. Ústavný súd

pripomína, že v rámci prípravného konania nie je ešte suma dôkazov produkovaná

v predmetnom trestnom konaní uzavretá, potenciálne ďalšie dôkazy môžu zmeniť situáciu,

a to aj v prospech sťažovateľky. Ak by v prípravnom konaní pominuli dôvody zaistenia

majetku sťažovateľky, museli by samozrejme príslušné orgány činné v trestnom konaní

na túto situáciu procesne zareagovať (ako správne uviedol aj okresný súd v napadnutom

uznesení, pozn.). V tejto fáze trestného konania je preto tvrdenie sťažovateľky, že uplatnená

právna kvalifikácia skutku (trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pozn.) je

nedôvodná, a preto nemožno očakávať, že by jej v predmetnom trestnom konaní bol

uložený trest prepadnutia majetku, iba špekuláciou. Taktiež tvrdenie sťažovateľky,

že jediným dôvodom, pre ktorý prevádzala vlastnícke právo k niektorým svojim

nehnuteľnostiam, bolo uspokojovanie základných životných potrieb jej detí, je vzhľadom

na jej procesné postavenie v trestnom konaní a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľka uviedla

iba toto všeobecné konštatovanie bez akýchkoľvek ďalších okolností, nedôveryhodné.

27. K namietanému rozporu v napadnutom uznesení okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že ide iba nepresnú interpretáciu sťažovateľky. Okresný súd konkrétne

k nepreskúmavaniu právnej kvalifikácie skutku uviedol: „V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že súd v tomto štádiu trestného konania, aj pri rozhodovaní o sťažnosti proti

rozhodnutiu o zaistení veci, nepreskúmava otázku dôvodnosti právnej kvalifikácie skutku,

nakoľko z pohľadu rozhodovania o predmetnej sťažnosti je dôležité splnenie procesnej

podmienky spočívajúcej v zistení, že obvinená je stíhaná pre trestný čin, za ktorý vzhľadom

na povahu a závažnosť činu a pomery obvinenej treba očakávať uloženie trestu prepadnutia

majetku. Táto podmienka bola splnená, nakoľko voči obvinenej bolo začaté trestné stíhanie

a aj vznesené obvinenie, okrem iného aj pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti,

pričom v prípade uznania viny v konaní pred súdom, by u tejto obvinenej prichádzalo

v zmysle § 58 ods. 3 Tr. zák. do úvahy aj uloženie trestu prepadnutia majetku, nakoľko

uvedený zločin spadá do kategórie trestných činov uvedených v citovanom ustanovení

. V prípade, ak ďalším vývojom dôkazného stavu nastane nevyhnutnosť

prehodnotenia terajšej právnej kvalifikácie skutku a s tým súvisiacej úvahy o predpoklade

obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zákona, je takáto

skutočnosť významná pre konštatovanie, že dôvody zaistenia pominuli, s dopadom na

povinnosť prokurátora procesné na takéto zistenie reagovať.“ Pritom k špecifickej

pohnútke sťažovateľky uviedol: „Pri otázke vyhodnotenia namietanej špecifickej pohnútky

obvinenej predmetným prevodom zmariť alebo sťažiť výkon trestu prepadnutia majetku sa

súd čiastočne stotožňuje s tvrdeniami obhajoby v tom, že špecifický úmysel sťažiť ev. výkon

trestu prepadnutia majetku je potrebné obvinenej v prípravnom konaní preukázať, čím sa

prokurátor bližšie nezaoberal v rámci právnej úvahy, ktorou vyhodnocoval v tomto smere

konkrétne poznatky. Na druhej strane však pokus o prevod časti nehnuteľnosti z majetkovej

masy tvoriacej vlastníctvo obvinenej je potrebné vyhodnocovať ako nanajvýš rizikové

konanie, ktorým by postupne, bez zásahu OČTK, mohlo dôjsť k nezvratnému zmareniu resp.

sťaženiu výkonu trestu prepadnutia majetku.“

28. Z už citovaných výsekov napadnutého uznesenia okresného súdu je zrejmé,

že sudca pre prípravné konanie (resp. okresný súd) sa nezaoberal špecifickou pohnútkou

sťažovateľky vo vzťahu k právnej kvalifikácii samotného skutku, ale iba vo vzťahu

k splneniu podmienok na zaistenie majetku. Teda jeho záver, že pri rozhodovaní o sťažnosti

proti zaisteniu majetku sa nepreskúmava otázka dôvodnosti právnej kvalifikácie skutku,

okrem toho, že je správny, celkom určite nie je v rozpore s jeho konštatovaním

o nedostatočnom vyhodnotení špecifickej pohnútky sťažovateľky. Ako je z už uvedenej

citácie zrejmé, okresný súd tento nedostatok posúdil v spojení s pokusom sťažovateľky

previesť časť jej majetku na iné osoby, a preto v konečnom dôsledku mohol konštatovať,

že zákonné podmienky na zaistenie majetku sťažovateľky boli naplnené.

29. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený názor, podľa ktorého

do obsahu základného práva podľa nepatrí právo účastníka

na rozhodnutie v súlade s jeho právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom

základného práva na inú právnu ochranu podľa nie je ani záruka,

že rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní bude spĺňať očakávania a predstavy

strany v konaní (m. m. , , , ).

30. S poukazom na to, že sťažovateľka založila svoje tvrdenie o neproporcionalite

zásahu do jej základného práva vlastniť majetok, na námietkach, ktoré sa ukázali v danom

momente ako nedôvodné, neobstojí ani jej tvrdenie, že vydanie príkazu na zaistenie jej

celého majetku bolo neprimerané.

31. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne

skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými

prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (porovnaj m. m. , ,

, ). Teda v prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú

porušenie svojich garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd

vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až do

konca procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany

orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných

súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania, a preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného

konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej

moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich

dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v

(, m. m. tiež , , , ).

31.1 Možnosť brániť sa vzneseniu obvinenia znamená aj možnosť brániť sa uloženiu

trestu (aj riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami), čo má právny vzťah

k zaisteniu majetku na účel výkonu trestu prepadnutia majetku, pričom v priebehu konania

bude mať sťažovateľka možnosť využiť aj procesný prostriedok žiadosti podľa § 425 ods. 2

.

32. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

okresného súdu nebolo možné v tomto momente trestného konania považovať za konečné

rozhodnutie. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v rámci

predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti. Navyše na základe už uvedeného je zrejmé aj

to, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu a obsahom sťažovateľkou označených

základných práv podľa , 5 a a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej

by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o ich porušení.

33. Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie čl. 20

ods. 1, 5 a v spojení s a , konštatuje,

že a majú charakter všeobecných ústavných princípov

a neformulujú žiadne základné právo ani slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

O ich prípadnom porušení by ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa

mohol rozhodnúť len v spojení s porušením niektorého zo základných práv alebo slobôd.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne zo sťažovateľkou primárne označených

článkov nemohli byť v tomto prípade porušené, neprichádzalo do úvahy ani

vyslovenie porušenia a .

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu