Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku a Roberta

Šorla (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou

BADUCCI Legal, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Martin Čižmárik, vo veci namietaného porušenia základného práva na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

ods. 1 , základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane a ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. -5 z 12. októbra 2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd

uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. -5 z 12. októbra 2018

p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. -5

z 12. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskej prokuratúre v Bratislave

na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

4. Krajská prokuratúra v Bratislave j e p o v i n n á uhradiť

trovy konania v sume 325,42 eur (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu

advokátskej kancelárie BADUCCI Legal, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Martin Čižmárik.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 5. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

a ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -5 z 12. októbra 2018

(ďalej aj „namietané uznesenie krajskej prokuratúry“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 18. januára 2018 podala

trestné oznámenie, že neznámy páchateľ na americkom serveri DISQUS vytvoril profil

pod menom „ “ (pôvodné meno sťažovateľky do 20. augusta 2018),

z ktorého v apríli až máji 2017 zasielal hanlivé komentáre na predstaviteľov štátu k článkom

na verejne prístupných serveroch v Českej republike a Slovenskej republike (ihned.cz,

topky.sk, aktuality.sk, hastag.sk, glob). Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania, Bratislava III

(ďalej aj „vyšetrovateľ Policajného zboru“) uznesením ČVS: ORP-55/1-VYS-B3-2018

z 5. marca 2018 trestné oznámenie sťažovateľky pre podozrenie zo spáchania prečinu

ohovárania podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“).

3. Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa Policajného zboru podala sťažovateľka sťažnosť,

na základe ktorej prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej aj „okresný

prokurátor“) uznesením č. k. -4 z 19. apríla 2018 uznesenie vyšetrovateľa

Policajného zboru z 5. marca 2018 ako nezákonné zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. b)

a policajtovi uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol,

pričom v závere odôvodnenia uviedol, že je potrebné, aby vyšetrovateľ Policajného zboru

postupoval podľa , pretože skutočnosti zistené

v rámci postupu pred začatím trestného stíhania preukazujú, že nejde o trestný čin,

ale ide o skutok, ktorý by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o priestupkoch“).

4. Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal 7. júna 2018 uznesenie

pod ČVS: ORP 55/1-VYS-B3-2018, ktorým podľa

trestné oznámenie sťažovateľky odovzdal na prejednanie priestupku Okresnému úradu

Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy s tým, že nejde o trestný čin, ale ide

o skutok, ktorý by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

5. Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa Policajného zboru zo 7. júna 2018 sťažovateľka

podala sťažnosť, ktorú prokurátorka krajskej prokuratúry namietaným uznesením krajskej

prokuratúry z 12. októbra 2018 zamietla ako nedôvodnú.

6. Podľa sťažovateľky namietané uznesenie krajskej prokuratúry ako celok absolútne

nespĺňa obsahové náležitosti uznesenia v zmysle a zároveň

ani v minimálnej miere nenapĺňa štandardy, ktoré pre rozhodnutia orgánov verejnej moci

vyplývajú z , ako ich vo svojej judikatúre konkretizoval ústavný súd,

a teda napadnuté uznesenie prokurátorky je nezákonné a zároveň je i v rozpore s .

Ďalej sťažovateľka uviedla, že uznesenie prokurátorky krajskej prokuratúry je absolútne

nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia, ktoré je len všeobecné

a povrchné, pričom len minimálne, resp. väčšinou absolútne vôbec nereaguje

na sťažovateľkou jasne, podrobne a zrozumiteľne formulované relevantné dôvody

nezákonnosti uznesenia vyšetrovateľa zo 7. júna 2018. V odôvodnení napadnutého

uznesenia krajskej prokurátorky zároveň chýba náležitý skutkový a právny rozbor.

Preto považuje napadnuté uznesenie prokurátorky krajskej prokuratúry za nepreskúmateľné,

a teda v konečnom dôsledku svojvoľné a arbitrárne.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytýka vyšetrovateľovi Policajného zboru,

že pochybil, keď nevidel dôvod na začatie trestného stíhania pre trestný čin poškodzovania

cudzích práv podľa z dôvodu, že konaním zatiaľ

neznámeho páchateľa nebola spôsobená vážna ujma na právach sťažovateľky, ignoroval

svoju povinnosť začať trestné stíhanie pre pokus trestného činu poškodzovania cudzích práv

podľa a prokurátorka krajskej prokuratúry len

zostala pri opakovaní záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že by konaním došlo

k vzniku následku (vážnej ujmy), avšak ‒ rovnako ako predtým vyšetrovateľ ‒ sa absolútne

nevysporiadala s argumentáciou sťažovateľky, že v jej veci išlo o pokus trestného činu.

8. V ďalšej časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na podľa nej

arbitrárnu argumentáciu prokurátorky krajskej prokuratúry, v zmysle ktorej sa v prípade

následku v podobe „poškodenia v zamestnaní” vyžaduje ohrozenie závažnejšieho

charakteru, ktorá je v príkrom rozpore so znením , ako aj s poznatkami

trestnoprávnej teórie a praxe, keďže požiadavka, aby nepravdivá informácia bola spôsobilá

v značnej miere vyvolať následok, sa týka len prvého z následkov uvedených v ustanovení

. Inak povedané, trestného činu ohovárania podľa

ods. 1 sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je

spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,

v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátorky krajskej prokuratúry, v zmysle ktorej

predmetné útoky (t. j. nepravdivé údaje zverejnené pod menom sťažovateľky na verejne

prístupných serveroch) nie sú spôsobilé dosiahnuť vyšší než nepatrný stupeň závažnosti,

ktorý sa vyžaduje pre to, aby mohlo ísť o trestný čin ‒ prečin, táto argumentácia taktiež

podľa sťažovateľky neobstojí a je v rozpore s dôkazmi, a teda je arbitrárna, keďže,

ako už sťažovateľka poukázala vo svojej sťažnosti proti uzneseniu zo 7. júna 2018, konaním

neznámeho páchateľa bola naplnená nielen základná skutková podstata trestného činu

ohovárania, ale nepochybne aj kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu

podľa (t. j. spáchanie činu verejne), keďže

z dôkazov predložených sťažovateľkou je nepochybné, že predmetné útoky boli spáchané

použitím počítačovej siete, t. j. verejne v zmysle ,

pričom naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty znemožňuje to, aby skutok,

ktorý naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty, bol hodnotený ako menej závažné

konanie.

Okrem už uvedeného sa prokurátorka krajskej prokuratúry zároveň v napadnutom

uznesení taktiež vôbec nevysporiadala s jej podstatnou argumentáciou, z ktorej vyplýva,

že nepravdivé údaje oznámené o osobe sťažovateľky sú objektívne spôsobilé značnou

mierou ohroziť vážnosť sťažovateľky u spoluobčanov, sú objektívne spôsobilé poškodiť

sťažovateľku ako zamestnankyňu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v zamestnaní,

ako aj sú objektívne spôsobilé narušiť sťažovateľkine rodinné vzťahy. A teda prokurátorka

krajskej prokuratúry sa absolútne nevysporiadala s argumentáciou jasne podporujúcou

záver, že v prípade sťažovateľky bez akýchkoľvek pochybností došlo k naplneniu znakov

základnej, ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373

ods. 1 a 2 písm. c) .

9. Zároveň sťažovateľka považuje argumentáciu prokurátorky krajskej prokuratúry,

v ktorej poukazuje na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

,,ESĽP“) a ústavného súdu týkajúcu sa slobody prejavu v súvislosti s otázkou naplnenia

znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa ,

za absolútne neaplikovateľnú na situáciu sťažovateľky, keďže sa týka výhradne situácie,

keď sú výroky prezentované osobou pod jej vlastným menom, a teda sa netýka situácie,

keď páchateľ ukradne identitu sťažovateľky a hlása, zverejňuje atď. výroky pod jej menom.

Inak povedané, právo na slobodu prejavu v žiadnom prípade nezahŕňa, resp. nikoho

neoprávňuje ukradnúť identitu inej osoby a následne pod touto ukradnutou identitou hlásať

svoje názory.

10. V závere sťažovateľka namietanému uzneseniu krajskej prokuratúry vyčíta,

že princíp ultima ratio nie je možné zneužívať v prípadoch, keď ide o také excesy

zo súkromnoprávnvch vzťahov, ktoré už zjavne vybočujú z ich bežného rámca a napĺňajú

znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu.

11. Podľa sťažovateľky namietaným uznesením krajskej prokuratúry bolo porušené

jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 listiny, keď neakceptovateľným spôsobom bolo ignorované jej právo na také

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej mocí, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a inej

právnej ochrany.

12. Základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena zaručené v a v listiny, ako aj právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru bolo

podľa názoru sťažovateľky porušené tým, že krajská prokuratúra fakticky odmietla

poskytnúť sťažovateľke vystupujúcej v pozícii poškodenej trestným činom trestnoprávnu

ochranu pred nezákonným zásahom do ňou označených práv, a to tým, že prokurátorka

krajskej prokuratúry nezákonný zásah do týchto práv sťažovateľky bez náležitého,

presvedčivého a preskúmateľného odôvodnenia arbitrárne neposúdila ako trestný čin.

13. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

č. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskej

prokuratúry Bratislava sp. zn. -5 z 12. októbra 2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. -5

z 12. októbra 2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €

(slovom: šesťtisíc eur), ktoré jej je Krajská prokuratúra Bratislava povinná vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

325,42 € (slovom: tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov), ktorú je Krajská prokuratúra

Bratislava povinná vyplatiť na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

14. Ústavný súd uznesením č. k. -33 z 30. apríla 2019 po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

15. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval krajskú prokuratúru, aby sa vyjadrila

k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

16. Krajská prokuratúra reagovala stanoviskom, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

31. mája 2019, v ktorom prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že po preskúmaní

ústavnej sťažnosti a príslušných spisových materiálov dospela k záveru, že je potrebné sa

po právnej stránke stotožniť so sťažnostnými námietkami sťažovateľky. Keďže opätovnému

prejednaniu veci v trestnom konaní nebráni prekážka rozhodnutej veci správnym orgánom,

ktorému bola vec odovzdaná, krajská prokuratúra v deň vyjadrenia (t. j. 28. mája 2019)

uložila Okresnej prokuratúre Bratislava III záväzný pokyn podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1

pre prečin ohovárania podľa a

na skutkovom základe popísanom v uznesení o odovzdaní veci na prejednanie priestupku

zo 7. júna 2018 a následné vykonanie vyšetrovacích úkonov nevyhnutných pre dôsledné

objasnenie predmetnej veci a vydanie rozhodnutia, ktoré bude v súlade so zákonom

a zisteným skutkovým stavom. Krajská prokuratúra vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania.

17. Reakcia sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 3. júna 2019. Sťažovateľka

v krátkosti uviedla, že súhlasí s obsahovým vyjadrením krajskej prokuratúry a jej

procesným postupom a taktiež vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

18. Na základe dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola táto vec,

ktorá bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, následne

pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi a napokon sudcovi spravodajcovi

Robertovi Šorlovi.

19. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

21. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

23. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

25. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

26. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

28. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

29. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

30. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie ňou označených

základných práv podľa a listiny,

a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajskej prokuratúry, ktorou bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu

vyšetrovateľa o odovzdaní jej trestného oznámenia na prejednanie priestupku na okresný

úrad. Napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry podľa sťažovateľky trpí vadami,

je bez akéhokoľvek bližšieho právneho rozboru jednotlivých právnych a skutkových

okolností, ktoré sťažovateľka namietala, je svojvoľné a arbitrárne a v príkrom rozpore

so znením a poznatkami trestnoprávnej teórie.

31. Z opisu skutkových okolností v tejto veci je zrejmé, že sťažovateľka podala

trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý sa mal dopustiť trestného činu

poškodzovania cudzích práv a ohovárania tým, že na rôznych sociálnych sieťach

uverejňoval difamujúce príspevky pod ukradnutou identitou sťažovateľky.

Trestné oznámenie sťažovateľky bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa podľa § 197

ods. 1 písm. a) postúpené na prejednanie priestupku a o sťažnosti

sťažovateľky proti tomuto uzneseniu rozhodla krajská prokuratúra namietaným uznesením

tak, že ju zamietla ako nedôvodnú. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie

konanie sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila krajská prokuratúra ako odporca v konaní

pred ústavným súdom. V tomto vyjadrení prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla,

že po preštudovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky sa v plnej miere po právnej stránke

stotožnila so sťažnostnými námietkami sťažovateľky a dala záväzný pokyn podľa § 6 ods. 1

písm. a) zákona o prokuratúre zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania

podľa pre prečin ohovárania podľa a

písm. c) .

32. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že po prijatí sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie pred ústavným súdom krajská prokuratúra zákonným postupom

podľa zákona o prokuratúre zabezpečila, že orgány činné v trestnom konaní sa budú

trestným oznámením sťažovateľky opätovne zaoberať, a to vrátane vykonania vyšetrovacích

úkonov nevyhnutných pre dôsledné objasnenie veci.

33. Zároveň však nemožno opomenúť, že opätovným prieskumom trestného

oznámenia sa nemôže odstrániť sťažovateľkou explicitne namietané nedostatočné

odôvodnenie namietaného uznesenia krajskej prokuratúry. Pričom právo na riadne

odôvodnené rozhodnutie o sťažovateľkou podanom opravnom prostriedku je samostatnou

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa . Sťažovateľka

v stanovisku k vyjadreniu krajskej prokuratúry uviedla, že s jej postojom súhlasí, no svoju

ústavnú sťažnosť nevzala späť, z čoho možno usudzovať, že na rozhodnutí vo veci samej

trvá, a to práve kvôli tomu, že zásah do jej základných práv právne stále existuje.

K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa a listiny

34. Ústavný súd pripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom

konaní, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,

ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických

osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách.

35. Z druhej časti ustanovenia vyplýva, že každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho

práva aj na inom orgáne Slovenskej republiky, t. j. v tejto veci u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. , ). Jeho obsahom

je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením sťažovateľa,

resp. inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo môžu tieto orgány vtedy,

ak by podania sťažovateľa ignorovali, alebo nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich

povinnostiam (obdobne napr. ). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti tiež viackrát konštatoval, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti

označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva

a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných

práv alebo slobôd (napr. , , ).

36. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

37. Hoci ústavný súd v tejto veci posudzoval uznesenie krajskej prokuratúry,

a nie rozhodnutia všeobecných súdov, pri preskúmaní ktorých viackrát vyslovil, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, pričom však všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam

(napr. m. m. a , ), v danej veci nemohol

prehliadnuť to, že ani iné orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré

môžu svojimi účinkami porušiť základné práva slobody fyzických a právnických osôb,

najmä ak nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.

Ústavný súd je toho názoru, že aj uznesenie krajskej prokuratúry by malo obsahovať také

odôvodnenie, ktoré odpovie na podstatné námietky sťažovateľa a dá mu na ne aspoň stručnú

odpoveď. V danom prípade sa to však nestalo (obdobne pozri ).

38. Porovnaním obsahu doplnenia dôvodov sťažnosti sťažovateľky z 18. júla 2018

proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru o odovzdaní veci na prejednanie priestupku

a obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva, že

sťažovateľka nedostala žiadnu konkrétnu odpoveď na svoje námietky týkajúce sa:

- skutočnosti, že vyšetrovateľ ignoroval svoju povinnosť začať trestné stíhanie

pre pokus trestného činu poškodzovania cudzích práv,

- tvrdenia, že trestný čin ohovárania je dokonaný oznámením nepravdivých údajov,

ktoré sú objektívne spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť sťažovateľky

u spoluobčanov, poškodiť sťažovateľku ako zamestnankyňu Ministerstva obrany Slovenskej

republiky, ako aj narušiť je rodinné vzťahy. Teda pre naplnenie skutkovej podstaty trestného

činu ohovárania nie je potrebné, aby oznámené nepravdivé údaje značnou mierou aj reálne

ohrozili vážnosť poškodeného u spoluobčanov, reálne ho poškodili v zamestnaní alebo

reálne narušili rodinné vzťahy poškodeného, ale postačuje, aby ich boli objektívne spôsobilé

ohroziť,

- možnosti vyšetrovateľa v prípade pochybností o spôsobilosti zverejnených

nepravdivých informácií poškodiť sťažovateľku v zamestnaní alebo narušiť jej rodinné

vzťahy, vykonať dôkaz výsluchom sťažovateľkiných nadriadených, prípadne rodinných

príslušníkov ,

- tvrdenia vyšetrovateľa, že páchateľ už v konaní nepokračuje, čo je z hľadiska

posúdenia naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania

irelevantné,

- tvrdenia vyšetrovateľa, že išlo o menej závažné konania. Podľa sťažovateľky je

zrejmé, že ak skutok napĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty, nemožno ho hodnotiť

ako menej závažné konanie,

- skutočnosti, že vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal otázkou, že čin bol spáchaný

verejne,

- nemožnosti riešiť jej vec v rámci občianskoprávneho konania.

39. Vo vzťahu k polemike sťažovateľky so záverom vyšetrovateľa, že nevidel dôvod

na začatie trestného stíhania pre trestný čin poškodzovania cudzích práv z dôvodu,

že sťažovateľke nebola spôsobená vážna ujma na jej právach, okrem citácií teoretických

východísk, uviedla prokurátorka krajskej prokuratúry, že namietaná skutočnosť,

že policajný orgán vo vzťahu k tejto právnej kvalifikácii dosiaľ žiadnym spôsobom

nerozhodol, nie je úplná. Policajt sa s danou právnou kvalifikáciou vysporiadal

v odôvodnení svojho uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku. K námietkam

súvisiacim s trestným činom ohovárania odôvodnenie obsahuje popri citácii teoretických

východísk tvrdenie, že miera ohrozenia dotknutej osoby musí byť značná, a preto

nepostačuje akékoľvek ohrozenie hoci aj v nízkej či obvyklej intenzite. V danom prípade sa

tak nestalo, oznamovateľka prácu získala a je v nej dosiaľ. Predmetné útoky nenapĺňajú

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania a zároveň nie sú spôsobilé dosiahnuť

vyšší než nepatrný stupeň závažnosti. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla,

že nepochybne došlo k registrácii neznámej osoby na internetových portáloch pod menom

sťažovateľky a k následnému publikovaniu názorov pod prihlasovacím menom

sťažovateľky k rôznym spoločenským témam, pričom časť príspevkov sa dotýkala

aj profesijného života oznamovateľky, avšak toto konanie nenapĺňalo zákonné znaky

prečinu ohovárania a rovnako ani prečinu poškodzovania cudzích práv. Avšak nemožno

vylúčiť, že ide o iné protispoločenské i protiprávne konanie. Iba skutočnosť, že nevhodné

komentáre boli prevažne osobného charakteru, je v danom konkrétnom prípade dôvodom,

aby bolo toto konanie posúdené ako priestupok.

40. Krajská prokuratúra odôvodnenie svojho rozhodnutia založila v podstate

na rekapitulácii napadnutého uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru, na stručnom

zhodnotení podstaty obsahu sťažnosti sťažovateľky, obmedzila sa v ňom iba na citáciu

niektorých teoretických východísk a vzhľadom na už uvedené možno konštatovať,

že stručne reagovala iba na jednu z deviatich námietok sťažovateľky. Neuviedla konkrétne

skutkové okolnosti, z ktorých vychádzala, a s prevažnou časťou argumentácie sťažovateľky

sa vôbec nevysporiadala. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia a záverov

zistených ústavným súdom, možno konštatovať, že odôvodnenie namietaného uznesenia

krajskej prokuratúry nemožno považovať za ústavne udržateľné.

41. Ústavný súd v dôsledku uvedených zistení rozhodol, že namietaným uznesením

krajskej prokuratúry bolo porušené základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu

podľa a ods. listiny, tak ako to je uvedené v prvom bode

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

42. V súvislosti s potrebou vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv

procesnej povahy podľa a listiny napriek postupu krajskej

prokuratúry po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie sa ústavný súd

zaoberal aj otázkou možného skončenia posudzovanej veci. Krajská prokuratúra rozhodla

o zmene svojho rozhodnutia a potvrdila oprávnenosť sťažnostnej argumentácie. Akceptácia

argumentácie sťažovateľky krajskou prokuratúrou nemôže mať za následok nevyhovenie

ústavnej sťažnosti.

43. V prípade, ak by takýto prístup odporcu mal viesť k nevyhoveniu sťažnosti,

a teda spôsobil by neexistenciu negatívneho rozhodnutia voči nemu, postavilo by to ústavný

súd do role ďalšieho opravného prostriedku, ktorý inštančne priamo verifikuje závery

odporcu. Konanie pred ústavným súdom síce v rámci inštančného postupu v istom okamihu

nastať môže, no v žiadnom prípade nemôže byť pre štátne orgány a orgány verejnej moci

prijatie veci na ďalšie konanie po predbežnom prerokovaní veci rozhodujúcim momentom

pre eventuálnu kasáciu rozhodnutia prostredníctvom autoremedúry.

44. Vzhľadom na to, že ústavný súd konštatoval porušenie ústavných práv

sťažovateľky napadnutým uznesením, rozhodol podľa prvej vety tak,

že napadnuté uznesenie zrušil a v nadväznosti na to podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde vec vrátil na ďalšie konanie.

45. V ďalšom konaní bude rozhodnuté o sťažnosti, ktorú proti rozhodnutiu

vyšetrovateľa Policajného zboru zo 7. júna 2018 podala sťažovateľka a o ktorej

prokurátorka krajskej prokuratúry rozhodla ústavným súdom zrušeným uznesením.

K namietanému porušeniu základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa a

listiny a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

dohovoru

46. V zmysle rozhodovacej praxe ESĽP majú zmluvné štáty dohovoru povinnosť

chrániť v dohovore zakotvené základné ľudské práva a slobody osôb, ktoré podliehajú ich

jurisdikcii, pričom v nevyhnutných prípadoch majú na tento účel využiť aj prostriedky

trestného práva. V takomto kontexte ESĽP v rozhodnutí M.C. proti Bulharsku

zo 4. decembra 2003, sťažnosť č. 39272/98, týkajúcom sa prípadu porušenia práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru, judikoval, že aj keď

je vo všeobecnosti na vôli zmluvných štátov dohovoru, akým spôsobom zaistia ochranu

jednotlivcov pred zásahmi iných jednotlivcov do označeného práva, pokiaľ sú v hre

základné hodnoty a aspekty súkromného života, musia zmluvné štáty využiť aj účinné

trestnoprávne nástroje, a to nielen zakotvenie príslušných inštitútov a skutkových podstát

v pozitívnom práve, ale tiež efektívne vyšetrovania a stíhanie v konkrétnej trestnej veci

().

47. Ústavný súd už v minulosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol,

že pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne rešpektovanie súkromia a rodinného života

v zmysle a dohovoru môže implikovať požiadavku účinnej

trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity

jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života.

Pozitívny záväzok štátu v tomto smere môže zahŕňať aj požiadavku efektivity trestného

vyšetrovania (rozsudok ESĽP zo 4. 12. 2003 vo veci M.C. proti Bulharsku, sťažnosť

č. 39272/98) (). Účinnosť vyšetrenia závisí najmä od jeho dôkladnosti,

rýchlosti, nezávislosti a nestrannosti.

48. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že po prijatí sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie krajská prokuratúra zákonným postupom podľa zákona o prokuratúre

zabezpečila, že orgány činné v trestnom konaní sa budú trestným oznámením sťažovateľky

opätovne zaoberať, a to vrátane vykonania vyšetrovacích úkonov nevyhnutných

pre dôsledné objasnenie veci.

49. Za tejto procesnej situácie ústavný súd konštatuje, že námietka porušenia

označeného práva na účinné vyšetrovanie trestného oznámenia sťažovateľky namietaným

uznesením krajskej prokuratúry sa posunula do výlučne akademickej roviny. V takýchto

prípadoch sa teória i prax ústavných súdov vyhranene prikláňa k odmietnutiu v takejto veci

rozhodovať (pozri napr. , , ako aj uznesenie Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. z 8. 9. 1999 publikované v Sbírce nálezů a usnesení

Ústavního soudu, zväzok č. 15, uznesenie č. 56, s. 315 a nasl.), pretože chýba možnosť

bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľa.

Ak je totiž sťažovateľom namietaný zásah do jeho alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť tento zásah

výrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný.

50. V danom prípade krajská prokuratúra vydaním záväzného pokynu na začatie

trestného stíhania a vrátením veci do štádia vyšetrovania sama reparovala to,

čo sťažovateľka namietala voči napadnutému uzneseniu krajskej prokuratúry, a tým sa

pre orgány činné v trestnom konaní vytvoril priestor znova sa dôsledne a účinne

vysporiadať s trestným oznámením sťažovateľky. S obsahom stanoviska krajskej

prokuratúry a jej procesným postupom vo veci samej vyjadrila sťažovateľka vo svojom

vyjadrení v konaní pred ústavným súdom súhlas. V okolnostiach daného prípadu by tak

eventuálne vyslovenie porušenia v tejto časti označených práv sťažovateľky malo len

formálny charakter. Ústavný súd preto sťažnosti na porušenie základného práva

na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena

podľa a listiny a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru nevyhovel (tretí bod výrokovej časti tohto

nálezu).

IV.

Primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania

51. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala primerané finančné zadosťučinenie

6 000 €. Vzhľadom na to, že samotné prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie

konanie viedlo k náprave následkov neústavného uznesenia krajskej prokuratúry

a v podstate splnilo úlohy akoby opravného prostriedku, ktorý v úprave jednoduchého práva

v obdobných prípadoch absentuje, považoval ústavný súd konštatáciu porušenia základného

práva na inú právnu ochranu podľa a listiny za dostatočnú

aj bez priznania finančného zadosťučinenia. Z uvedeného dôvodu ústavnej sťažnosti v tejto

časti nevyhovel. S ohľadom na postup krajskej prokuratúry po doručení ústavnej sťažnosti

je samotné vyslovenie porušenia jej základného práva v spojení s priznaním úhrady trov

konania dostatočnou nápravou stavu, ktorý bol vytvorený uznesením krajskej prokuratúry.

52. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátskou kanceláriou podľa .

53. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľka si uplatnila nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 325,42 eur za dva úkony právnej pomoci

(prevzatie a príprava, sťažnosť) v roku 2018. Základná sadzba odmeny za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 eur a hodnota režijného paušálu je 9,21 eur.

Za dva úkony právnej služby v roku 2018 (prevzatie a príprava a vypracovanie ústavnej

sťažnosti ) predstavuje náhrada trov 2x 153,50 + 2 x 9,21 eur, t. j. 325,42 eur, ktorú ústavný

súd sťažovateľke priznal (štvrtý bod výrokovej časti tohto nálezu).

54. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu