Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Štúrova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v časti

o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

v časti o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Ondreja Lučivjanského, Štúrova 19, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 8. septembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Štúrova 19,

Košice, podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

,,“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v časti o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám

exekúcie (ďalej len ,,napadnuté konanie“).

1.1 Vec napadla ústavnému súdu 5. augusta 2020 do senátu v zložení

Martin Vernarský (predseda senátu), Ivan Fiačan a Peter Straka (sudca spravodajca)

a v tomto zložení ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie. V zmysle čl. II bodov 3 a 5

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2

schváleného 1. októbra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu

v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je oprávneným

v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pre vymoženie peňažnej

čiastky 12 397,41 € s príslušenstvom, a to na podklade osvedčenia o dedičstve

sp. zn. . Sťažovateľ doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie

exekúcie 15. mája 2014.

2.1 Okresný súd uznesením č. k. -101 z 2. decembra 2015 námietky

povinnej proti exekúcii a proti trovám zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka podala povinná sťažnosť. Okresný súd uznesením č. k -130

z 22. augusta 2016 námietkam povinnej proti exekúcii a trovám vyhovel.

2.2 Proti uzneseniu okresného súdu č. k -130 z 22. augusta 2016

podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol

(po urgencii sťažovateľa, pozn.) uznesením sp. zn. z 25. októbra 2018 tak,

že uznesenie okresného súdu č. k -130 z 22. augusta 2016 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

2.3 Sťažovateľ uviedol, že podaním z 26. februára 2019 žiadal okresný súd

o bezodkladné rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia prebieha už

5 rokov. Následne sťažovateľ zaslal 1. apríla 2019 okresnému súdu druhú urgenciu, ktorou

opätovne žiadal o rozhodnutie vo veci. Keďže k rozhodnutiu vo veci nedošlo, sťažovateľ

zaslal 13. júna 2019 predsedovi okresného súdu sťažnosť proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.4 V závere sťažovateľ konštatuje, že „Odo dňa 25.10.2018, kedy bolo rozhodnuté

o odvolaní sťažovateľa tak, že sa napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa

22.08.2016 ruší a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia a tým nedošlo k náležitej súdnej ochrane práv

a právom chránených záujmov sťažovateľa. Za takýchto podmienok sťažovateľ stratil vieru

v spravodlivé a promptné rozhodnutie vo veci.“.

3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal

takýto nález:

„Okresný súd Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v Slovenskej

republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez prieťahov.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 €,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

, sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný

súd Košice I povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. Na výzvu ústavného súdu sa elektronickým podaním sp. zn.

z 23. septembra 2020 doručeným ústavnému súdu toho istého dňa vyjadril k ústavnej

sťažnosti predseda okresného súdu, ktorý zhrnul vykonané úkony okresného súdu

v napadnutom konaní a konštatoval, že „... od 3.4.2019 je súd vo veci absolútne nečinný“.

V závere v podstatnom uviedol: „Keďže o námietkach povinnej (od 23.12.2015) súd

do 23.9.2020 právoplatne nerozhodol, dochádza v tomto konaní k zbytočným prieťahom,

a preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“

5. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

6. Následne ústavný súd zaslal 24. septembra 2020 výzvu právnemu zástupcovi

sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal

vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. z 23. septembra 2020

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska k veci. Právny zástupca sťažovateľa elektronicky

doručil ústavnému súdu podanie 25. septembra 2020, v ktorom vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom

súde.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

a .

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1.

júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne. Judikatúra

ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom konaní mohlo dôjsť

k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu (napr. , , ,

, ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy

exekučných oddelení všeobecných súdov. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

taktiež nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú zložitosť veci.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

21. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

22. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania. Okresný súd uznesením č. k. -101 z 2. decembra 2015 námietky

povinnej proti exekúcii a proti trovám zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka podala povinná sťažnosť. Okresný súd uznesením č. k. -130

z 22. augusta 2016 námietkam povinnej proti exekúcii a trovám vyhovel. Proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -130 z 22. augusta 2016 podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 25. októbra 2018 tak,

že uznesenie okresného súdu č. k. -130 z 22. augusta 2016 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Od uvedeného času okresný súd tak, ako potvrdil jeho predseda,

sporné rozhodovanie o námietkach neuzavrel.

23. Ústavný súd konštatuje, že v skúmanom období (od decembra 2015, keď sa

prvýkrát rozhodlo o námietkach povinnej osoby) ide o celkovo neakceptovateľnú dobu

rozhodovania o námietkach povinnej. Rozhodovanie o námietkach proti exekúcii sa

nevyznačuje zložitým dokazovaním či pojednávaním. Ide spravidla o postup súdu

ex catedra. Ústavnému súdu je známa skutočnosť o nadmernom zaťažení exekučných

oddelení. Je notorietou, že justícia sa vyrovnáva s miliónmi exekučných vecí. Aj tento fakt

viedol k zásadným legislatívnym zmenám (koncentrácia exekučných vecí na Okresnom

súde Banská Bystrica či oddlženie vybranej časti povinných osôb). Nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

Akokoľvek zaťažené exekučné oddelenie nedáva žiadnu možnosť vyhodnotenia tejto

situácie v neprospech účastníkov exekučných konaní, a teda ani sťažovateľa. Sťažovateľ

nebol neaktívny. Rozhodnutie urgoval nielen priamo procesnému súdu (podania

z 26. februára 2019 a 1. apríla 2019), ale využil aj podanie sťažnosti predsedovi súdu

z 13. júna 2019, ktorý uznal dôvodnosť ústavnej sťažnosti. K neprimeranej dĺžke sporného

rozhodovania je v zmysle judikatúry potrebné zohľadniť aj podiel neefektívnej činnosti

v podobe zrušeného uznesenia okresného súdu, ktoré v konečnom dôsledku viedlo

k predĺženiu konania o približne dva kalendárne roky (bližšie v bodoch 2.1 a 2.2 tohto

nálezu).

24. Berúc do úvahy najmä celkovú dĺžku rozhodovania o námietkach povinnej proti

exekúcii a trovám exekúcie, je možné dĺžku konania v tejto časti exekúcie označiť

za neprimeranú, a teda nezlučiteľnú s označenými základnými právami podľa

a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 a konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená

(bod 2 výroku tohto nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa

zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

34. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd zohľadnil

neakceptovateľný rozsah prieťahov, a berúc pri tom do úvahy rozhodovaciu prax ESĽP,

podľa ktorej sa s výhradou zjavnej neprimeranosti okolnostiam prípadu nevyžaduje,

aby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by

pravdepodobne ESĽP priznal podľa čl. 41 dohovoru (rozhodnutie ESĽP z 15. 3. 2005

vo veci Bako proti Slovensku, sťažnosť č. 60227/00), rozhodol tak, že konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľovi v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Pri výpočte trov konania sťažovateľa ústavný súd vychádzal z ustanovení

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

37. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu

hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2020

je v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd

priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).

Po zohľadnení príslušnej sadzby dane z pridanej hodnoty náhrada trov konania,

ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 450,29 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu