Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 338/2020
PDF · 448.64 KB
No categories available
III. ÚS 338/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Roberta Šorla prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom
JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Štúrova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3160/2014 v časti
o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3160/2014
v časti o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Er 3160/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ondreja Lučivjanského, Štúrova 19, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 338/2020-9 z 8. septembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Štúrova 19,
Košice, podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
,,zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 Er 3160/2014 v časti o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám
exekúcie (ďalej len ,,napadnuté konanie“).
1.1 Vec napadla ústavnému súdu 5. augusta 2020 do senátu v zložení
Martin Vernarský (predseda senátu), Ivan Fiačan a Peter Straka (sudca spravodajca)
a v tomto zložení ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie. V zmysle čl. II bodov 3 a 5
Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020
do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2
schváleného 1. októbra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu
v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je oprávneným
v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pre vymoženie peňažnej
čiastky 12 397,41 € s príslušenstvom, a to na podklade osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 13 D 384/2009. Sťažovateľ doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie 15. mája 2014.
2.1 Okresný súd uznesením č. k. 20 Er 3160/2014-101 z 2. decembra 2015 námietky
povinnej proti exekúcii a proti trovám zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka podala povinná sťažnosť. Okresný súd uznesením č. k 20 Er 3160/2014-130
z 22. augusta 2016 námietkam povinnej proti exekúcii a trovám vyhovel.
2.2 Proti uzneseniu okresného súdu č. k 20 Er 3160/2014-130 z 22. augusta 2016
podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol
(po urgencii sťažovateľa, pozn.) uznesením sp. zn. 15 CoE 71/2017 z 25. októbra 2018 tak,
že uznesenie okresného súdu č. k 20 Er 3160/2014-130 z 22. augusta 2016 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
2.3 Sťažovateľ uviedol, že podaním z 26. februára 2019 žiadal okresný súd
o bezodkladné rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia prebieha už
5 rokov. Následne sťažovateľ zaslal 1. apríla 2019 okresnému súdu druhú urgenciu, ktorou
opätovne žiadal o rozhodnutie vo veci. Keďže k rozhodnutiu vo veci nedošlo, sťažovateľ
zaslal 13. júna 2019 predsedovi okresného súdu sťažnosť proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2.4 V závere sťažovateľ konštatuje, že „Odo dňa 25.10.2018, kedy bolo rozhodnuté
o odvolaní sťažovateľa tak, že sa napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa
22.08.2016 ruší a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia a tým nedošlo k náležitej súdnej ochrane práv
a právom chránených záujmov sťažovateľa. Za takýchto podmienok sťažovateľ stratil vieru
v spravodlivé a promptné rozhodnutie vo veci.“.
3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal
takýto nález:
„Okresný súd Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 20Er/3160/2014 porušil právo
, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 20Er/3160/2014 sa
prikazuje konať bez prieťahov.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 €,
ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
, sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný
súd Košice I povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
4. Na výzvu ústavného súdu sa elektronickým podaním sp. zn. 1 SprV 576/2020
z 23. septembra 2020 doručeným ústavnému súdu toho istého dňa vyjadril k ústavnej
sťažnosti predseda okresného súdu, ktorý zhrnul vykonané úkony okresného súdu
v napadnutom konaní a konštatoval, že „... od 3.4.2019 je súd vo veci absolútne nečinný“.
V závere v podstatnom uviedol: „Keďže o námietkach povinnej (od 23.12.2015) súd
do 23.9.2020 právoplatne nerozhodol, dochádza v tomto konaní k zbytočným prieťahom,
a preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“
5. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
6. Následne ústavný súd zaslal 24. septembra 2020 výzvu právnemu zástupcovi
sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal
vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprV 576/2020 z 23. septembra 2020
na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska k veci. Právny zástupca sťažovateľa elektronicky
doručil ústavnému súdu podanie 25. septembra 2020, v ktorom vyjadril súhlas s upustením
od ústneho pojednávania.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom
súde.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom
konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1.
júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
18. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne. Judikatúra
ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom konaní mohlo dôjsť
k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy
exekučných oddelení všeobecných súdov. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
taktiež nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú zložitosť veci.
20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
21. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,
podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,
ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,
22. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania. Okresný súd uznesením č. k. 20 Er 3160/2014-101 z 2. decembra 2015 námietky
povinnej proti exekúcii a proti trovám zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka podala povinná sťažnosť. Okresný súd uznesením č. k. 20 Er 3160/2014-130
z 22. augusta 2016 námietkam povinnej proti exekúcii a trovám vyhovel. Proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 20 Er 3160/2014-130 z 22. augusta 2016 podal sťažovateľ odvolanie.
Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 15 CoE 71/2017 z 25. októbra 2018 tak,
že uznesenie okresného súdu č. k. 20 Er 3160/2014-130 z 22. augusta 2016 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Od uvedeného času okresný súd tak, ako potvrdil jeho predseda,
sporné rozhodovanie o námietkach neuzavrel.
23. Ústavný súd konštatuje, že v skúmanom období (od decembra 2015, keď sa
prvýkrát rozhodlo o námietkach povinnej osoby) ide o celkovo neakceptovateľnú dobu
rozhodovania o námietkach povinnej. Rozhodovanie o námietkach proti exekúcii sa
nevyznačuje zložitým dokazovaním či pojednávaním. Ide spravidla o postup súdu
ex catedra. Ústavnému súdu je známa skutočnosť o nadmernom zaťažení exekučných
oddelení. Je notorietou, že justícia sa vyrovnáva s miliónmi exekučných vecí. Aj tento fakt
viedol k zásadným legislatívnym zmenám (koncentrácia exekučných vecí na Okresnom
súde Banská Bystrica či oddlženie vybranej časti povinných osôb). Nadmerné množstvo
vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
Akokoľvek zaťažené exekučné oddelenie nedáva žiadnu možnosť vyhodnotenia tejto
situácie v neprospech účastníkov exekučných konaní, a teda ani sťažovateľa. Sťažovateľ
nebol neaktívny. Rozhodnutie urgoval nielen priamo procesnému súdu (podania
z 26. februára 2019 a 1. apríla 2019), ale využil aj podanie sťažnosti predsedovi súdu
z 13. júna 2019, ktorý uznal dôvodnosť ústavnej sťažnosti. K neprimeranej dĺžke sporného
rozhodovania je v zmysle judikatúry potrebné zohľadniť aj podiel neefektívnej činnosti
v podobe zrušeného uznesenia okresného súdu, ktoré v konečnom dôsledku viedlo
k predĺženiu konania o približne dva kalendárne roky (bližšie v bodoch 2.1 a 2.2 tohto
nálezu).
24. Berúc do úvahy najmä celkovú dĺžku rozhodovania o námietkach povinnej proti
exekúcii a trovám exekúcie, je možné dĺžku konania v tejto časti exekúcie označiť
za neprimeranú, a teda nezlučiteľnú s označenými základnými právami podľa ústavy
a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.
25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
28. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti
poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127
ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená vec nebola v čase
rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená
(bod 2 výroku tohto nálezu).
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo
slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo
uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa
zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
34. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd zohľadnil
neakceptovateľný rozsah prieťahov, a berúc pri tom do úvahy rozhodovaciu prax ESĽP,
podľa ktorej sa s výhradou zjavnej neprimeranosti okolnostiam prípadu nevyžaduje,
aby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by
pravdepodobne ESĽP priznal podľa čl. 41 dohovoru (rozhodnutie ESĽP z 15. 3. 2005
vo veci Bako proti Slovensku, sťažnosť č. 60227/00), rozhodol tak, že konkrétnym
okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľovi v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
36. Pri výpočte trov konania sťažovateľa ústavný súd vychádzal z ustanovení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“).
37. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11
ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu
hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2020
je v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd
priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).
Po zohľadnení príslušnej sadzby dane z pridanej hodnoty náhrada trov konania,
ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 450,29 €
(bod 4 výroku tohto nálezu).
38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2020
Martin Vernarský predseda senátu