Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 466/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátkou , , vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov) na účet jej

právnej zástupkyne advokátky , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 13. októbra 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľky , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského

konania po poručiteľke (matke sťažovateľky), ktoré sa začalo na okresnom súde

25. septembra 2015 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti stručne opísala priebeh napadnutého

konania, v ktorom vo veci poverená notárka (ďalej aj „notárka“

alebo „súdny komisár“) spočiatku postupovala plynule a vykonávala úkony smerujúce

k zisteniu majetku poručiteľky, resp. jej dlhov. Prvé pojednávanie vo veci prejednania

dedičstva uskutočnila notárka 8. marca 2016, ktoré bolo následne odročené na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol určený notárkou na 11. apríl 2017, ktorý bol zrušený

z dôvodu jej neprítomnosti. Na pojednávaní 18. mája 2017 rozhodla notárka o nariadení

znaleckého dokazovania a preverovania bankových účtov z dôvodu zistenia peňažných

prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“),

poručiteľky a jej manžela. Následne notárka 9. augusta 2017 uznesením č. k.

-137, z 9. augusta 2017 nariadila znalecké dokazovanie

na určenie hodnoty nehnuteľností. Znalkyni bola uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia doručila do kancelárie notára jedno

vyhotovenie znaleckého posudku.

2.2 V napadnutom konaní následne došlo k zmene notárky poverenej prejednaním

dedičstva. Nová poverená notárka 1. marca 2018 uskutočnila ďalšie pojednávanie,

na ktorom prítomní zobrali na vedomie, že listiny predkladané na pojednávaní budú

na základe uznesenia zaslané ustanovenému znalcovi. Znalkyňa uskutočnila obhliadku

nehnuteľností 12. apríla 2018, avšak nevypracovala znalecký posudok ani po dvoch

mesiacoch od jej vykonaní.

2.3 Sťažovateľka zaslala 4. októbra 2018 na

sťažnosť na prieťahy v konaní a požiadala o vykonanie nevyhnutných úkonov

na odstránenie prieťahov v konaní. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

17. decembra 2018, notárka dedičom odovzdala vypracovaný znalecký posudok č. 237/2018

a odročila pojednávanie na neurčito s tým, že prítomní dedičia žiadali nariadiť termín

pojednávania ešte v kalendárnom roku 2018 na účel uzatvorenia dedičskej dohody.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd vydal vo veci uznesenie č. k.

-201, zo 17. júna 2019. Hoci zo spisu je zrejmé, že

sťažovateľka má v napadnutom konaní ustanoveného právneho zástupcu, okresný súd

5. augusta 2019 zaslal priamo sťažovateľke odvolanie manžela a syna poručiteľky

a doplnenie odvolania proti uzneseniu č. k. -201, zo 17. júna

2019. K uvedenému odvolaniu sa sťažovateľka vyjadrila v lehote určenej okresným súdom

písomným podaním z 3. septembra 2019. Okresný súd opakovane doručoval tie isté listiny

právnej zástupkyni sťažovateľky (16. decembra 2019) a opätovne vyzval sťažovateľku

na vyjadrenie sa k odvolaniu účastníkov v lehote 10 dní. Sťažovateľka teda znova zaslala

okresnému súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že trvá na svojej právnej aj skutkovej

argumentácii. Zároveň súdu oznámila, že manžel poručiteľky (jeden z odvolateľov)

13. decembra 2019 zomrel.

3.1 Sťažovateľka 6. apríla 2020 zaslala okresnému súdu urgenciu a opätovne

požiadala okresný súd, aby vo veci konal. Sťažovateľka 14. apríla 2020 zaslala okresnému

súdu potvrdenie o okruhu dedičov po zomrelom manželovi poručiteľky.

3.2 Podľa sťažovateľky postup okresného súdu a ním povereného notára ako

súdneho komisára nemožno považovať za prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keď

vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, a to ani po 5 rokoch od začatia napadnutého

konania.

3.2 Sťažovateľka podala 8. júla 2020 sťažnosť predsedovi okresného súdu

na prieťahy v konaní, ktorá však nebola vyhodnotená ako dôvodná (odpoveď okresného

súdu sp. zn. z 23. júla 2020, pozn.).

4. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.

porušené bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

II.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti

5. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 29. októbra 2020 nespochybnil skutočnosť, že napadnuté konanie trvalo v období

piatich rokov, avšak zároveň vyslovil názor, že ide o následok zložitosti veci. Okresný súd

v podstatnej časti svojho vyjadrenia popísal priebeh napadnutého konania formou

chronologického prehľadu uskutočnených procesných úkonov.

5.1 Okresný súd ďalej uviedol, že mu je známa judikatúra ústavného súdu

v súvislosti so zodpovednosťou súdu aj za konanie súdneho komisára, avšak možnosť

ovplyvniť rýchlosť a plynulosť jeho konania je mizivá, keďže mimo odňatia veci okresný

súd nemá iné prostriedky vplyvu. Podľa okresného súdu napadnuté konanie netrpelo

neodôvodnenými obdobiami nečinnosti. Dôvodom celkovej doby konania bola

nevyhnutnosť doplniť konanie o okruh dedičov po manželovi poručiteľky, ktorý zomrel

v priebehu odvolacieho konania, a s tým spojená aj nevyhnutnosť zopakovať niektoré úkony

v napadnutom konaní.

5.2 Okresný súd vyslovil aj názor, že sťažovateľkou požadované finančné

zadosťučinenie nezodpovedá celkovej dĺžke napadnutého konania, ako aj možným

prieťahom a ujme, ktorú by mohla sťažovateľka postupom okresného súdu utrpieť.

5.3 Zároveň okresný súd súhlasil s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti ( ).

II.2 Replika sťažovateľky

6. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala replikou z 3. novembra 2020,

v ktorej uviedla, že podľa jej názoru okresný súd neposkytol žiadne presvedčivé argumenty,

ktoré by dokázali spôsobilosť ústavnej sťažnosti sťažovateľky na jej odmietnutie.

6.1 Vyjadrenie okresného súdu sa podľa sťažovateľky obmedzilo na chronologické

zhrnutie postupu súdu v napadnutom konaní, pričom okresný súd nedal žiadnym spôsobom

odpoveď na nastolené tvrdenia sťažovateľky, čo sa týka nečinnosti a nehospodárnosti

v postupe okresného súdu resp. súdneho komisára.

6.2 Okresný súd za dôvod dĺžky napadnutého konania považuje zložitosť veci

(spočívajúcej najmä v nevyhnutnosti doplnenia okruhu dedičov), avšak sťažovateľka

poukazuje na tú skutočnosť, že tento stav nastal až v decembri 2019, po úmrtí manžela

poručiteľky ako jedného z dedičov v napadnutom konaní. Sťažovateľka danú skutočnosť

oznámila okresnému súdu písomným podaním zo 16. decembra 2019 (čl. 259 súdneho

spisu, pozn.).

6.3 Podľa sťažovateľky dĺžku napadnutého konania nie je možné ospravedlniť

faktickou zložitosťou prejednávanej veci, keďže okruh dedičov po poručiteľke bol notárovi

známy od začatia napadnutého konania. Sťažovateľka upriamila pozornosť aj na tú

skutočnosť, že účastníci napadnutého konania nedali žiadny dôvod na jeho predĺženie,

naopak aktívne sa zúčastňovali procesných úkonov, k čomu prispelo aj kvalifikované

právne zastúpenie všetkých dedičov. Naopak, postup notára a okresného súdu považuje

sťažovateľka za nesústredený a nehospodárny, v rozpore so základnou požiadavkou

zabezpečiť prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

6.4 Sťažovateľka je toho názoru, že dostatočne preukázala dôvodnosť svojej ústavnej

sťažnosti, ako aj výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.

6.5 Sťažovateľka ďalej vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 25. septembra 2015 okresný súd vydal uznesenie sp. zn. podľa

(ďalej len „OSP“), ktorým poveril

na prejednanie dedičstva notárku (konanie vedené na notárskom

úrade pod sp. zn. , pozn.),

- 26. októbra 2015 notárka vykonala vo veci predbežné šetrenie,

- 28. októbra 2015 notárka vykonala úkony smerujúce k zisteniu finančných

prostriedkov na účtoch poručiteľky v peňažnom ústave, ktorý predložil písomnú správu

18. novembra 2015,

- 8. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti všetkých dedičov, ktoré

bolo odročené na neurčito,

- 24. novembra 2016 sťažovateľka požiadala konajúcu notárku o nariadenie

pojednávania,

- 11. apríla 2017 sa nariadené pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu na strane

poverenej notárky, pojednávanie bolo odročené na 18. máj 2017,

- 18. mája 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo opätovne odročené

na neurčito z dôvodu nevyhnutnosti znaleckého dokazovania a zistenia stavu peňažných

účtov patriacich do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov,

- 30. mája 2017 sťažovateľka oznámila notárke doplnenie súpisu majetku

po poručiteľke, notárka zároveň požiadala peňažný ústav o oznámenie účtov

poručiteľky, v dožiadaní nesprávne identifikovala osobu manžela poručiteľky, keď chybne

uviedla osobné údaje syna poručiteľky, na čo bola sťažovateľkou upozornená,

- 9. augusta 2017 notárka uznesením č. k. -137,

nariadila znalecké dokazovanie znalcom (

), znalcovi bola uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní

od právoplatnosti uznesenia,

- 1. marca 2018 bolo uskutočnené pojednávanie notárkou

(zmena notára prejednávajúceho dedičstvo nebola sťažovateľke oznámená),

na ktorom boli účastníci oboznámení, ktoré listiny budú predložené znalcovi na spracovanie

znaleckého posudku,

- 12. apríla 2018 sa uskutočnila obhliadka nehnuteľnosti ustanovenou znalkyňou

,

- 25. júla 2018 sťažovateľka požiadala znalkyňu o vypracovanie znaleckého

posudku, keďže tento nebol vypracovaný ani do dvoch mesiacov od uskutočnenej ohliadky

nehnuteľnosti,

- 17. decembra 2018 na pojednávaní bol dedičom predložený znalecký posudok

č. 237/2020 a notárka znova odročila pojednávanie na neurčito na účel uzavretia dedičskej

dohody; prítomní dediči požiadali o nariadenie termínu prejednania dedičstva ešte v roku

2018,

- 9. apríla 2019 bol súdny spis predložený okresnému súdu po tom, ako notárka

konštatovala, že konanie nie je možné skončiť uzavretím dedičskej dohody,

- 4. júna 2019 požiadala sťažovateľka okresný súd o konanie vo veci,

- 17. júna 2019 okresný súd uznesením č. k. -201, ,

rozhodol vo veci pozostalosti poručiteľky a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,

- 12. júla 2019 podali manžel a syn poručiteľky odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -201,

- 9. septembra 2019 sa sťažovateľka vyjadrila k podanému odvolaniu,

- 19. februára 2020 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní,

- 28. februára 2020 krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu ako predčasne

predložený z dôvodu procesného pochybenia (nedoručenie vyjadrenia sťažovateľky

jednému z odvolateľov na vyjadrenie) a na účel zistenia okruhu dedičov po druhom

odvolateľovi (manželovi poručiteľky) zomrelom v priebehu odvolacieho konania,

- 22. mája 2020 okresný súd postupoval podľa pokynu odvolacieho súdu a vyzval

účastníkov napadnutého konania, či trvajú na podanom odvolaní,

- právny zástupca odvolateľa (syna poručiteľky) súdu oznámil, že tohto už

nezastupuje, odvolanie plnej moci sa v súdnom spise nenachádzalo,

- 2. júna 2020 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa k podanému odvolaniu

vyjadrila (čl. 290 súdneho spisu),

- 3. júla 2020 okresný súd vyzval odvolateľa (syna poručiteľky) na predloženie

odvolania plnej moci, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k možnosti späťvzatia odvolania,

- 18. augusta 2020 podal odvolateľ (syn poručiteľky) okresnému súdu vyjadrenie,

ktoré doplnil písomným podaním 20. augusta 2020,

- 8. septembra 2020 sa k podanému odvolaniu vyjadrila sťažovateľka,

- 29. septembra 2020 okresnému súdu bolo doručené písomné vyjadrenie

odvolateľa.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jej

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už

označených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z , ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa

konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť postupovať v konaní bezprieťahovo sa

vzťahovala aj na konanie notára ako súdneho komisára ( a a nasl. ).

15. Povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CMP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje z úradnej

povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. V prípade

poverenia notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci (§ 16 ods. 1

), rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú

rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie ( ).

16. Podľa v spojení s po začatí konania postupuje súd

resp. notár v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom

čase prejednaná a rozhodnutá. O odročení pojednávania rozhoduje súd, resp. notár aj

v mimosporovom konaní podľa a (ďalej len

„CSP“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to v spojení s .

17. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu

(rovnako tak aj notára ako súdneho komisára) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu,

resp. v danom prípade postup notárok ako súdnych komisárok (3). Za súčasť prvého kritéria

sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

19. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že dedičské konanie tvorí štandardnú agendu súdneho komisára,

resp. súdu. V konkrétnom prípade sťažovateľky bolo síce nevyhnutné vypracovať znalecký

posudok pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do dedičstva, avšak uvedenú

okolnosť ústavný súd nevyhodnotil ako spôsobilú podstatným spôsobom ovplyvniť dĺžku

napadnutého konania. Zvolená forma stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá má byť

predmetom vyporiadania viacerých dedičov (formou znaleckého dokazovania), je bežným

postupom súdneho komisára v dedičskom konaní.

20. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj

to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť

vo veci porušenia jej základného práva podľa .

21. V danom prípade ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľky nevzhliadol

žiadnu okolnosť, na základe ktorej by jej mohol byť pričítaný podiel na veci, v akom sa

nachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti. Naopak, sťažovateľka vystupovala aktívne,

podávala obsahovo kvalifikované podania a vyjadrenia vždy v lehotách určených notárom

alebo okresným súdom. Sťažovateľka sa intenzívne zaujímala o priebeh napadnutého

konania, opakovane podávala písomné žiadosti notárovi a okresnému súdu o konanie

vo veci, upozorňujúc na existenciu prieťahov v konaní (13. mája 2019, 3. júna 2019,

6. apríla 2020, 8. júla 2020, pozn.).

22. Vychádzajúc v danej veci z , ústavný súd pristúpil k hodnoteniu

postupu okresného súdu v napadnutom konaní, do ktorého zahrnul aj postup vo veci

konajúcich notárok ako súdneho komisára.

22.1 Postup prvej súdnej komisárky bol po začatí napadnutého konania plynulý,

jednotlivé procesné úkony smerujúce k predbežnému šetreniu majetku poručiteľky a okruhu

dedičov vykonávala v primeraných lehotách. Obdobie nečinnosti možno konštatovať

od prvého prejednania dedičstva uskutočneného 8. marca 2016 do ďalšieho pojednávania

18. mája 2017 (nečinnosť v trvaní 1 roka 2 mesiacov), ktoré však bolo opätovne odročené

na neurčito na úče zistenia rozsahu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Obdobne tak ústavný súd vyhodnotil ako obdobie nečinnosti časový úsek

od 9. augusta 2017 (nariadenie znaleckého dokazovania uznesením č. k. 15 D 714/2015-

137, ) do 1. marca 2018, ktoré nariadila už nová notárka a na ktorom

oboznámila dedičov, ktoré listiny budú predložené znalcovi na spracovanie znaleckého

posudku, a následne až do 17. decembra 2018, keď bol dedičom odovzdaný spracovaný

znalecký posudok.

22.2 Najmä prvá súdna komisárka zároveň (najmä od marca 2016) postupovala

neefektívne a nesústredene (opakované dožiadanie peňažného ústavu, čo sa týka stavu

bankových účtov poručiteľky, nesprávna identifikácia manžela poručiteľky, akceptácia

omeškania znalca s vypracovaním znaleckého posudku).

22.3 Nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje v období od 12. júla 2019

(podanie odvolania dedičov proti uzneseniu č. k. -201, )

do 19. februára 2020, keď okresný súd predložil súdny spis súdu druhej inštancie

na rozhodnutie o odvolaní (nečinnosť v trvaní 7 mesiacov). Okrem toho v danom postupe

okresného súdu je možné vzhliadnuť aj nesústredenosť, keďže súdny spis bol nadriadeným

súdom vrátený ako predčasne predložený z dôvodov procesného pochybenia (opomenutie

doručenia vyjadrenia sťažovateľky jednému z odvolateľov na vyjadrenie).

22.4 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že súdny

spis bol 29. októbra 2020 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti

uzneseniu č. k. -201, . Možno tak konštatovať, že napadnuté

konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti ani po viac ako 5 rokoch

jeho trvania nie je právoplatne skončené.

23. Ústavný súd uzatvára, že nečinnosťou a nesústredenou činnosťou okresného súdu

došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté

do zaručeného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (bod 1 výroku nálezu), takže podmienky zásahu ústavného súdu

podľa , tak ako boli uvedené, sú tu splnené.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

24.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Hoci okresný súd predložením súdneho spisu na rozhodnutie o odvolaní súdu

druhej inštancie (29. októbra 2020) uskutočnil v rámci svojej dispozície všetky kroky

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, ústavný súd formuloval príkaz

konať (bod 2 výroku nálezu) pre prípad vrátenia veci odvolacím súdom okresnému súdu

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

26.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

27. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že ňou požadovaná

suma má predstavovať satisfakciu za to, že súd, ktorý by mal podľa zákona dbať o to, aby

ochrana všetkých účastníkov v konaní bola rýchla a účinná, takto nekoná, čím u nej

pretrváva pocit neistoty a čím jej vznikla nemajetková ujma.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , berúc do úvahy určitý stupeň skutkovej zložitosti prejednávanej

veci (okrem prejednania dedičstva aj vyporiadanie BSM), ako aj neochotu dedičov sa

dohodnúť, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané (bod 3 výroku

nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

32. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, repliku sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov právnej zástupkyni sťažovateľky. Náhrada za tri úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (3 x 177 €) spolu s režijným paušálom (3 x 10,62 €) predstavuje

sumu celkom 562,86 €.

33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky advokátky , ,

v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení

s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu