Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Miroslava Duriša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti GPA

Kováč, s. r. o., Partizánska 10, Dubnica nad Váhom, IČO 36 682 152, zastúpenej

obchodnou spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti GPA Kováč, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 23. októbra 2020 doručená a podaniami z 27. októbra 2020, 18. novembra 2020,

21. decembra 2020, 7. januára 2021 a 8. januára 2021 doplnená ústavná sťažnosť

spoločnosti GPA Kováč, s. r. o., Partizánska 10, Dubnica nad Váhom, IČO 36 682 152

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 7. novembra 2016 žalobca podal

proti nej ako žalovanej v 2. rade (pôvodne v 3. rade) žalobu o náhradu škody na zdraví

a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V namietanom konaní okrem podaní

sporových strán konania k meritu veci okresný súd nevykonal žiadne úkony, spor predbežne

neprejednal a zároveň nenariadil ani jedno pojednávanie v období od podania žaloby

až do 11. decembra 2018. Následne uskutočnené pojednávania boli podľa názoru

sťažovateľky odročované bez relevantných dôvodov. V danom prípade sťažovateľka

nevytýka konajúcemu súdu, že by v predmetnej veci bol absolútne nečinný, ale vytýka súdu

prvej inštancie, že jeho doterajšie úkony nemožno považovať za dostatočne efektívne

a účinné, keďže ani po štyroch rokoch namietané konanie nie je právoplatne skončené

a prebieha na súde prvej inštancie.

3. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, sťažovateľka uviedla,

že predmetnú vec nemožno hodnotiť po právnej ani faktickej stránke ako zložitú.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej veci,

sťažovateľka zastáva názor, že v jej prípade neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva

jej aktívna účasť. V danom prípade je nesporné, že celková doba trvania namietaného

konania je zjavne neprimeraná a nezlučiteľná so základnými právami podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny a s právom podľa dohovoru.

Bez potreby podrobnejších analýz vzhľadom na už uvedené skutočnosti možno

podľa názoru sťažovateľky s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote konštatovať,

že v jej prípade postupom okresného súdu ako súdu prvej inštancie nepochybne došlo a stále

dochádza k porušeniu označených práv. Význam, resp. dôležitosť veci pre sťažovateľku

je ďalším kritériom, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní dĺžky konania. Predmetný

spor má pre sťažovateľku značný ekonomický, ako aj satisfakčný význam.

4. V podaní doručenom ústavnému súdu 18. novembra 2020 sťažovateľka zdôraznila,

že vo veci stále nebolo ani neprávoplatne rozhodnuté o merite veci a ani o náhrade

trov konania, a tak de iure trvá stav právnej neistoty, čo potvrdzuje aj judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva.

5. V podaní doručenom 21. decembra 2020 sťažovateľka uviedla, že okresný súd

rozhodol uznesením o čiastočnom zastavení konania, proti ktorému sťažovateľka podala

odvolanie.

6. V podaní doručenom 7. januára 2021 sťažovateľka opätovne zdôraznila celkovú

dobu trvania namietaného konania a v nasledujúcom podaní informovala, že pojednávanie

nariadené na 14. január 2021 bolo zrušené z dôvodu predloženia veci odvolaciemu súdu.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním a postupom

Okresného súdu Trenčín v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. porušené

bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Trenčín, aby v konaní

vedenom pod spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov a vec v primeranej

lehote prejednal a rozhodol.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR, ktoré je Okresný súd Trenčín povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 900,58 € na bankový účet právneho zástupcu

sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom. Obdobné ustanovenie vyplýva z čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka

predovšetkým namieta neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu v tomto

konaní, ktoré od podania žaloby trvá viac ako štyri roky a v ktorom dosiaľ nebolo vydané

meritórne rozhodnutie.

15. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

16. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva,

že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa citovaného článku

(napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

17. Ústavný súd poukazuje aj na svoj už opakovane judikovaný právny názor,

že k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže

dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu

na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy spôsobené postupom

všeobecného súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného základného práva môže dôjsť

aj vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo,

nemusí vždy ísť o porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej dobe,

ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie

konania spravidla očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne

, tiež napr. , , , ,

, , ).

18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach,

v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania (pozri napr. ).

19. Reagujúc na argumentáciu sťažovateľky v ústavnej sťažnosti, ústavný súd

z jej príloh a predloženého spisu okresného súdu zistil, že samotné konanie začalo

7. novembra 2016 podaním žaloby o náhradu škody na zdraví a nemajetkovej ujmy

v peniazoch z titulu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V namietanom konaní

vystupujú štyria žalobcovia a traja žalovaní, sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení

žalovanej v 2. rade (pôvodne bola žalovanou v 3. rade). Počas tohto obdobia ústavný súd

identifikoval kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu v období bezprostredne po podaní

žaloby, následný postup okresného súdu (najmä po zmene zákonného sudcu 10. apríla 2018)

nenesie znaky konania bez zbytočných prieťahov. Prvé pojednávanie nariadené

na 23. október 2018 bolo odročené na 11. december 2018 na žiadosť právneho zástupcu

žalovaného v 1. rade z objektívnych dôvodov. Následne sa uskutočnili pojednávania

11. decembra 2018, 5. februára 2019 a 14. februára 2019, na ktorých boli vykonané

výsluchy strán konania. Ďalší termín pojednávania bol určený na 7. máj 2019 s tým,

že žalobcovia predložia súkromný znalecký posudok v lehote do 30. apríla 2019.

Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcov o odročenie pojednávania, o predĺženie

lehoty na vypracovanie II. časti znaleckého posudku (prvá časť bola okresnému súdu

doručená 2. mája 2019) a návrhu na zmenu žaloby okresný súd odročil uvedené

pojednávanie na 2. júl 2019. Tento termín bol zmenený na základe žiadosti žalobcov

na 12. september 2019 a toto pojednávanie bolo po realizácii vyjadrení strán odročené

na 28. novembra 2019 na účely predvolania znalcov. Pred konaním uvedeného

pojednávania okresný súd vykonal úkony potrebné k zbaveniu mlčanlivosti znalca,

pozitívne rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo okresnému

súdu doručené až 12. decembra 2019, a preto sa pojednávanie neuskutočnilo a bolo

odročené na 30. január 2020. Pojednávanie konané 30. januára 2020 bolo zamerané

na výsluch svedkov a odročené z dôvodu výsluchu ďalšieho svedka, ktorého neúčasť bola

ospravedlnená, na 24. marec 2020 po odkonzultovaní termínu so znaleckým

tak, aby sa pojednávania mohli zúčastniť všetci predvolaní znalci. Uvedené pojednávanie

bolo napokon zrušené z dôvodu preventívnych opatrení pred šírením koronavírusu.

Po preverení možností znalcov zúčastniť sa pojednávania okresný súd nariadil ďalší termín

na 22. október 2020, ktoré bolo zrušené na žiadosť právnej zástupkyne žalobcov

pre jej práceneschopnosť a jej povinnú izoláciu. Predchádzajúcej žiadosti o odročenie tohto

pojednávania podanej právnym zástupcom žalovaného v 1. rade okresný súd nevyhovel.

Zatiaľ posledný termín pojednávania bol stanovený na 14. január 2021, ktorý bol zrušený

pre prijaté pandemické opatrenia, ako aj z dôvodu sťažnosti podanej sťažovateľkou proti

uzneseniu o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade, proti ktorému žalobcovia vzali

žalobu späť, čo bude dôvodom predloženia veci odvolaciemu súdu.

20. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu v napadnutom konaní

prihliadol na to, že priebeh napadnutého konania spadal čiastočne do obdobia vyhlásenia

výnimočného stavu 16. marca 2020 a jeho neskorších rozšírení uzneseniami vlády

Slovenskej republiky podľa ústavného o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

(obdobne tak aj vyhlásený núdzový stav od 1. októbra 2020, pozn.). Prijaté právne opatrenia

a tiež celková spoločenská situácia v tomto období mali nepochybne podstatný vplyv

aj na priebeh napadnutého konania. Uvedenú skutočnosť však nemožno pripočítať na ťarchu

okresného súdu.

21. Súčasne ústavný súd vzal do úvahy čiastočnú zložitosť právnej veci, poukazujúc

na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také

konanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje

ustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými

odborníkmi – konzultantmi (). V danej veci boli vyhotovené dva znalecké

posudky, ku ktorým sa vyjadrovali strany konania, z čoho následne vyplynula potreba

výsluchu znalcov v napadnutom konaní. Mierne zvýšenú faktickú zložitosť v dotknutom

konaní možno konštatovať aj vzhľadom na počet subjektov na oboch stranách konania

a účasť intervenienta, ktorí aktívne predkladali v napadnutom konaní svoje vyjadrenia

a navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, čo si vyžadovalo opakované doručovanie

ich vyjadrení navzájom. Okresný súd tiež musel rozhodnúť o navrhovanej zmene žaloby,

ako aj o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného v 2. rade a o pristúpení

ďalšieho účastníka na strane žalovaných.

22. Ústavný súd, posudzujúc postup okresného súdu v napadnutom konaní,

konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplynuli zo súdneho spisu, ktorý bol

ústavnému súdu zapožičaný, neidentifikoval žiadne signály nečinnosti alebo neefektívnej

činnosti okresného súdu, ktorých intenzita by nasvedčovala, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania je však podľa názoru

ústavného súdu doba namietaného konania na hranici ústavnej akceptovateľnosti

(k času podania ústavnej sťažnosti takmer štyri roky).

23. Vychádzajúc z už uvedených právnych názorov tvoriacich ustálenú judikatúru

ústavného súdu, ako aj okolností danej právnej veci, ústavný súd konštatuje,

že v namietanom konaní nedošlo postupom okresného súdu k prieťahom takej ústavne

relevantnej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a listiny, resp. podľa dohovoru, a preto ústavnú

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

25. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej

podľa , a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2021

Libor Duľa

predseda senátu