Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti KK pharm, s. r. o., Čapajevova 23,

Prešov, IČO 46 049 932, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou,

advokátska kancelária, Floriánova 12, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 24. februára 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 24. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti KK pharm, s. r. o.,

Čapajevova 23, Prešov, IČO 46 049 932 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. februára 2020 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a tiež rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. septembra 2020 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pôvodne spoločnosť

, (ďalej len „pôvodná

žalobkyňa“), sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu 8. augusta 2018 domáhala

proti sťažovateľke (žalovanej) zaplatenia sumy 71 114,09 € s príslušenstvom (ďalej aj

„pohľadávka“) z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za tovar dodaný pôvodnou žalobkyňou

sťažovateľke.

3. Po podaní žaloby pôvodná žalobkyňa ako postupkyňa a spoločnosť

, (ďalej aj „postupníčka“ alebo „žalobkyňa“),

uzavreli 24. septembra 2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola okrem

iných aj žalobou pôvodnej žalobkyne uplatnená pohľadávka. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 10. októbra 2018 rozhodol tak, že do konania na miesto pôvodnej

žalobkyne pripustil postupníčku.

4. Sťažovateľka zaplatila časť istiny v sume 45 585,33 € žalobou uplatnenej

pohľadávky pôvodnej žalobkyni 10. septembra 2018 a jej ďalšiu časť (novej) žalobkyni

5. novembra 2018, čiže žalobou uplatnená pohľadávka v časti istiny bola zaplatená v plnej

výške. Žalobkyňa podaniami z 26. októbra, resp. 13. novembra 2018 žalobu v časti, v ktorej

sa domáhala zaplatenia (istiny) sumy 71 114,09 €, zobrala späť, naďalej však trvala

na žalobe v časti, v ktorej sa domáhala zaplatenia príslušenstva pohľadávky, t. j. úrokov

z omeškania v sume 1 625,32 € vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s jej

uplatnením v sume 40 €.

5. Rozsudkom okresného súdu bola preto sťažovateľke (žalovanej) uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 625,32 € z titulu úrokov z omeškania a sumu 40 €

z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v lehote

do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bola žalobkyni

priznaná proti sťažovateľke náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o sume ktorej bude

rozhodnuté samostatným uznesením rovnako po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie,

o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom krajského súdu tak, že krajský súd rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil a súčasne žalobkyni priznal proti sťažovateľke

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa zistenia ústavného súdu

rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť

16. októbra 2020.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

odôvodňuje odňatím možnosti konať pred súdom, resp. tým, že jej súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd, rovnako ako okresný súd sa

nevysporiadali s jej pre rozhodnutie o veci podstatnými námietkami, a to s tým, že

7.1 časť istiny pohľadávky v sume 45 585,33 € bola sťažovateľkou zaplatená ešte

pôvodnej žalobkyni 10. septembra 2018, t. j. pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávky z 24. septembra 2018, a keďže medzi inými aj úroky z omeškania boli

v prílohe 1 tejto zmluvy bez ďalšieho vymedzené iba všeobecne ako „príslušenstvo“

pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je pre neurčitosť neplatná,

7.2 žaloba bola podaná 8. augusta 2018 a k uzavretiu zmluvy o postúpení

pohľadávky, resp. k postúpeniu pohľadávky došlo až 24. septembra 2018, oznámenie

postupkyne (pôvodnej veriteľky) o postúpení pohľadávky sťažovateľke (dlžníčke) listom

z 1. októbra 2018 je bez akéhokoľvek právneho významu,

7.3 pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktorú inak boli všeobecné

súdy povinné prihliadnuť z úradnej moci (ex offo), (nová) žalobkyňa nebola v danej veci

aktívne vecne legitimovaná.

8. Podľa názoru sťažovateľky sú rozsudky krajského súdu, rovnako ako okresného

súdu pre absenciu riadneho, logického a vyčerpávajúceho odôvodnenia nepreskúmateľné,

a tým zjavne svojvoľné a arbitrárne.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu, ako

aj rozsudkom krajského súdu, tieto žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského

súdu.

K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

16. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

18. V zmysle , , a Civilný

sporový poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „CSP“) odvolanie

možno odôvodniť medzi inými len tým, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku okresného súdu

pre už uvedené dôvody využitím odvolania, ktoré napokon pred podaním ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu aj využila, pričom o tomto jej odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom

krajského súdu.

20. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu

k rozsudku okresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie podľa .

K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

21. Z citovaného tiež vyplýva že ústavný súd môže poskytnúť

ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa

ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní

pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

22. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

23. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti sama uviedla, že podaním z 11. decembra 2020

podala podľa proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom dosiaľ

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd nerozhodol.

Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ústavným súdom dovolanie sťažovateľky nebolo ani len predložené najvyššiemu súdu

na rozhodnutie, resp. konanie o dovolaní sa v zmysle a nasl. dosiaľ vedie

na okresnom súde pod sp. zn. . Z citovaných zákonných ustanovení

zjavne vyplýva, že v rámci konania o dovolaní proti rozsudku

krajského súdu (podľa zistenia ústavného súdu v prevažnej miere založeného

na argumentácii, ktorá je totožná s argumentáciu predostretou ústavnému súdu v ústavnej

sťažnosti, pozn.) je možné dosiahnuť nápravu prípadných vád napadnutého rozsudku

krajského súdu, ako aj tomuto predchádzajúceho nesprávneho procesného postupu.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru proti rozsudku krajského súdu aj

v dovolacom konaní, podľa niet právomoci ústavného súdu

na poskytnutie takejto ochrany.

25. Prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne

neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré

orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis ,

, , , ). Išlo by o taký stav,

ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

27. Na záver ústavný súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 124 poslednej vety zákona

o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

28. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie rozsudku krajského súdu, ako

aj rozsudku okresného súdu a vrátanie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie o náhrade trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu