Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 64/2021
PDF · 156.33 KB
No categories available
II. ÚS 64/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2021
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti KK pharm, s. r. o., Čapajevova 23,
Prešov, IČO 46 049 932, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou,
advokátska kancelária, Floriánova 12, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 22 Cb 144/2018 z 24. februára 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3 Cob 56/2020 z 24. septembra 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti KK pharm, s. r. o.,
Čapajevova 23, Prešov, IČO 46 049 932 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 Cb 144/2018
z 24. februára 2020 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a tiež rozsudkom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 56/2020 z 24. septembra 2020 (ďalej
len „rozsudok krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pôvodne spoločnosť
, (ďalej len „pôvodná
žalobkyňa“), sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu 8. augusta 2018 domáhala
proti sťažovateľke (žalovanej) zaplatenia sumy 71 114,09 € s príslušenstvom (ďalej aj
„pohľadávka“) z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za tovar dodaný pôvodnou žalobkyňou
sťažovateľke.
3. Po podaní žaloby pôvodná žalobkyňa ako postupkyňa a spoločnosť
, (ďalej aj „postupníčka“ alebo „žalobkyňa“),
uzavreli 24. septembra 2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola okrem
iných aj žalobou pôvodnej žalobkyne uplatnená pohľadávka. Okresný súd uznesením
sp. zn. 22 Cb 144/2018 z 10. októbra 2018 rozhodol tak, že do konania na miesto pôvodnej
žalobkyne pripustil postupníčku.
4. Sťažovateľka zaplatila časť istiny v sume 45 585,33 € žalobou uplatnenej
pohľadávky pôvodnej žalobkyni 10. septembra 2018 a jej ďalšiu časť (novej) žalobkyni
5. novembra 2018, čiže žalobou uplatnená pohľadávka v časti istiny bola zaplatená v plnej
výške. Žalobkyňa podaniami z 26. októbra, resp. 13. novembra 2018 žalobu v časti, v ktorej
sa domáhala zaplatenia (istiny) sumy 71 114,09 €, zobrala späť, naďalej však trvala
na žalobe v časti, v ktorej sa domáhala zaplatenia príslušenstva pohľadávky, t. j. úrokov
z omeškania v sume 1 625,32 € vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s jej
uplatnením v sume 40 €.
5. Rozsudkom okresného súdu bola preto sťažovateľke (žalovanej) uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 625,32 € z titulu úrokov z omeškania a sumu 40 €
z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v lehote
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bola žalobkyni
priznaná proti sťažovateľke náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o sume ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením rovnako po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie,
o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom krajského súdu tak, že krajský súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a súčasne žalobkyni priznal proti sťažovateľke
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa zistenia ústavného súdu
rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť
16. októbra 2020.
7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietané porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru
odôvodňuje odňatím možnosti konať pred súdom, resp. tým, že jej súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd, rovnako ako okresný súd sa
nevysporiadali s jej pre rozhodnutie o veci podstatnými námietkami, a to s tým, že
7.1 časť istiny pohľadávky v sume 45 585,33 € bola sťažovateľkou zaplatená ešte
pôvodnej žalobkyni 10. septembra 2018, t. j. pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávky z 24. septembra 2018, a keďže medzi inými aj úroky z omeškania boli
v prílohe 1 tejto zmluvy bez ďalšieho vymedzené iba všeobecne ako „príslušenstvo“
pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je pre neurčitosť neplatná,
7.2 žaloba bola podaná 8. augusta 2018 a k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávky, resp. k postúpeniu pohľadávky došlo až 24. septembra 2018, oznámenie
postupkyne (pôvodnej veriteľky) o postúpení pohľadávky sťažovateľke (dlžníčke) listom
z 1. októbra 2018 je bez akéhokoľvek právneho významu,
7.3 pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktorú inak boli všeobecné
súdy povinné prihliadnuť z úradnej moci (ex offo), (nová) žalobkyňa nebola v danej veci
aktívne vecne legitimovaná.
8. Podľa názoru sťažovateľky sú rozsudky krajského súdu, rovnako ako okresného
súdu pre absenciu riadneho, logického a vyčerpávajúceho odôvodnenia nepreskúmateľné,
a tým zjavne svojvoľné a arbitrárne.
9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu, ako
aj rozsudkom krajského súdu, tieto žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania.
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto
zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského
súdu.
K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu
16. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,
a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je
daná právomoc všeobecných súdov (podobne aj II. ÚS 521/2015, II. ÚS 855/2015,
18. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „CSP“) odvolanie
možno odôvodniť medzi inými len tým, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku okresného súdu
pre už uvedené dôvody využitím odvolania, ktoré napokon pred podaním ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu aj využila, pričom o tomto jej odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom
krajského súdu.
20. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu
k rozsudku okresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok
svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu
21. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy tiež vyplýva že ústavný súd môže poskytnúť
ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa
ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní
pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
22. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
23. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti sama uviedla, že podaním z 11. decembra 2020
podala podľa § 420 písm. f) CSP proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom dosiaľ
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd nerozhodol.
Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
ústavným súdom dovolanie sťažovateľky nebolo ani len predložené najvyššiemu súdu
na rozhodnutie, resp. konanie o dovolaní sa v zmysle § 436 a nasl. CSP dosiaľ vedie
na okresnom súde pod sp. zn. 22 Cb 144/2018. Z citovaných zákonných ustanovení
Civilného sporového poriadku zjavne vyplýva, že v rámci konania o dovolaní proti rozsudku
krajského súdu (podľa zistenia ústavného súdu v prevažnej miere založeného
na argumentácii, ktorá je totožná s argumentáciu predostretou ústavnému súdu v ústavnej
sťažnosti, pozn.) je možné dosiahnuť nápravu prípadných vád napadnutého rozsudku
krajského súdu, ako aj tomuto predchádzajúceho nesprávneho procesného postupu.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany označeného
základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru proti rozsudku krajského súdu aj
v dovolacom konaní, podľa čl. 127 ods. 1 ústavy niet právomoci ústavného súdu
na poskytnutie takejto ochrany.
25. Prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne
neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré
orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis II. ÚS 1/08,
II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav,
ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym
rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky
na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.
26. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti
odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
27. Na záver ústavný súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 124 poslednej vety zákona
o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
28. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie rozsudku krajského súdu, ako
aj rozsudku okresného súdu a vrátanie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie o náhrade trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu