Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 92/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – KF, spol.

s r. o., Čapajevova 23, Prešov, IČO 44 978 031, zastúpenej advokátkou JUDr. Lýdiou

Farbakyovou, Floriánova 12, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -136

zo 6. novembra 2019 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -180

z 18. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – KF, spol. s r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PHARMACY – KF,

spol. s r. o., Čapajevova 23, Prešov, IČO 44 978 031 (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -136 zo 6. novembra 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -180 z 18. júna 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“,

spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou

sporu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení žalovanej, proti ktorej sa obchodná spoločnosť

(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala zaplatenia peňažnej sumy. Okresný súd napadnutým

rozsudkom žalobe žalobkyne vyhovel a sťažovateľku zaviazal zaplatiť sumu 1 927,94 €,

ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €.

Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený

ako vecne správny.

3. Sťažovateľka uviedla, že pôvodná žalobkyňa (obchodná spoločnosť

) sa žalobou z 8. augusta 2018 proti nej domáhala zaplatenia

sumy 68 213,87 € z dôvodu neuhradených faktúr za dodaný tovar. Pôvodná žalobkyňa

v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako postupca postúpila na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 pohľadávku na nového veriteľa – žalobkyňu.

Okresný súd následne uznesením z 10. októbra 2018 pripustil, aby do konania na miesto

pôvodnej žalobkyne nastúpila žalobkyňa. Žalobkyňa ako postupník podaniami

z 26. októbra 2018 a 13. novembra 2018 vzala žalobu v časti zaplatenia istiny späť

z dôvodu, že sťažovateľka celú istinu 10. septembra 2018 a 5. novembra 2018 zaplatila.

Naďalej však trvala na zaplatení úrokov z omeškania.

3.1 Sťažovateľka v priebehu konania pred okresným súdom namietala neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 s poukazom na § 37

ods. 1 a na tom základe aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne, keďže pôvodná žalobkyňa ako postupca nemohla na postupníka platne previesť

pohľadávku a s ňou spojené práva, a to z dôvodu, že suma 40 629,45 € bola uhradená

sťažovateľkou ešte pred postúpením pohľadávky – 10. septembra 2018.

3.2 V odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľka namietala,

že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami a dôvodmi,

ktoré sťažovateľka uviedla a ktoré boli zamerané na spochybnenie aktívnej legitimácie

žalobkyne. Právny názor obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu

považuje sťažovateľka za neudržateľný. Právne relevantné je totiž podľa jej názoru

to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá a podpísaná 24. septembra 2018,

teda po začatí súdneho konania, keďže žaloba bola podaná pôvodnou žalobkyňou

už 8. augusta 2018. V takomto prípade je podľa sťažovateľky nevyhnutné, aby žalobkyňa,

ktorá navrhovala v zmysle (ďalej aj „“)

zmenu strán v spore na strane žalobcu, preukázala, že nastala po začatí konania právna

skutočnosť, s ktorou sa spája prechod alebo prevod práv a povinností, o ktorých sa koná.

Až potom môže všeobecný súd návrhu na zmenu strán v spore vyhovieť. Okresný súd

podľa sťažovateľky neuviedol, ako sa s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie

žalobkyne vysporiadal, a nevyhodnotil ani skutočnosť, že k zaplateniu časti pohľadávky

vo výške 40 629,45 € došlo pred postúpením pohľadávky. V konaní pred súdom prvej

inštancie sťažovateľka rovnako namietala, že zmluva o postúpení pohľadávky

z 24. septembra 2018 je v časti úrokov z omeškania neplatná, pretože tieto neboli jasne,

určite a zrozumiteľne špecifikované.

3.3 Sťažovateľka je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného

súdu nezodpovedá požiadavkám stanoveným v príslušných ustanoveniach Civilného

sporového poriadku, pretože z neho nie je možné zistiť, ktorými konkrétnymi dôkazmi

boli preukázané skutočnosti, na základe ktorých dospel okresný súd k právnemu názoru

vyslovenému v rozhodnutí.

4. S právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku sa vecne

stotožnil aj krajský súd. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje sťažovateľka

za neudržateľný z dôvodu, že nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu

práva na spravodlivý súdny proces. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s namietanými

právnymi skutočnosťami, absolútne odignoroval , vôbec

nevysvetlil, ako sa vysporiadal s právnou argumentáciou neurčitosti zmluvy o postúpení

pohľadávky v časti postúpenia úrokov z omeškania, ak istina bola uhradená

pred postúpením pohľadávky 10. septembra 2018 (k postúpeniu došlo

až 24. septembra 2018) a úrok uhradený nebol a tento mal byť postúpený v neurčitej,

nejasnej a nezrozumiteľnej forme, len ako „príslušenstvo“. Krajský súd

sa podľa sťažovateľky v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom

nevysporiadal s jej odvolacími námietkami týkajúcimi sa právneho posúdenia veci.

5. Sťažovateľka v súhrne namieta, že všeobecné súdy rozhodli v jej veci celkom

formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby mal ich výrok rozumný základ v obsahu

spisu a dôkazoch, ktoré boli v predmetnom konaní predložené.

6. K splneniu procesných podmienok prípustnosti vecného prejednania ústavnej

sťažnosti sťažovateľka zdôrazňuje s poukazom na , že dovolanie

podľa je v konkrétnych okolnostiach veci (predmetom konania vedeného

na súde prvej inštancie bolo zaplatenie úrokov z omeškania – teda len príslušenstvo)

s prihliadnutím na sumu, o ktorú ide, neprípustné.

7. Namietané porušenie práv zaručených a dohovorom odôvodňuje

sťažovateľka nedostatočným odôvodnením, a teda nepreskúmateľnosťou rozhodnutí súdu

prvej inštancie a odvolacieho súdu, keďže im podľa jej názoru chýba zrozumiteľnosť

a logickosť.

8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie sťažovateľkou označených práv napadnutými rozhodnutiami, napadnuté

rozhodnutia zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná

náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

14. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

14.1 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení

ňou označených práv napadnutými rozhodnutiami, ktorým vytýka ich nedostatočné

odôvodnenie, čo je z pohľadu práva na spravodlivý súdny proces ústavne neudržateľné.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutým

rozsudkom okresného súdu

17. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohol) domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie

napadnutého rozsudku okresného súdu bol príslušný krajský súd, ktorého právomoc

predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie okresného

súdu v tejto veci, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie

ňou označených práv rozsudkom okresného súdu zo 6. novembra 2019, odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne ,

, , , , a iné).

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutým

rozsudkom krajského súdu

19. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje

na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj ,

, , ).

20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ

právny poriadok poskytuje iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

21. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne vychádza z názoru,

že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti,

dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci

o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne

príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci,

ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá

tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex.

Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená

len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

(, , ). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,

že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie

dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti a pod. Následkom toho sa ústavný súd

pri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom

prerokovaní ústavných sťažností je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc

z toho hľadiska, či tejto právomoci nepredchádza právomoc iného súdu, ktorý by bol

oprávnený sťažovateľovi poskytnúť ochranu pred namietaným porušením

ním označovaných základných práv a slobôd.

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka je presvedčená,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je nedostačujúce z hľadiska

jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a že sa krajský

súd adekvátne nevysporiadal ani s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní

(bod 4 tohto uznesenia).

23. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že sťažovateľkou predostretá

argumentácia vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia korešponduje s dovolacím

dôvodom zakotveným v , podľa ktorého dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,

ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae

[(odmietnutia spravodlivosti) uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. októbra 2017]. Pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu

v podstatných bodoch nespĺňa požiadavky vyplývajúce z , resp.

ods. 1 dohovoru v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá

táto okolnosť dôvodu prípustnosti dovolania podľa ().

25. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prekovania ústavnej

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie

nepodala, a teda nevyužila právny prostriedok, ktorý jej zákon priznáva na ochranu

jej základných práv a slobôd, čím nerešpektovala subsidiárne postavenie ústavného súdu.

Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie totiž nemožno nahrádzať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý, ako z už uvedeného vyplýva, môže založiť

svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, keď fyzická osoba alebo právnická osoba nemala

inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; túto možnosť

však sťažovateľka v danom prípade mala.

26. Pokiaľ ide o eventuálne ďalšie námietky, ktoré nie je možné uplatniť

v dovolacom konaní, riešenie poskytuje posledná veta ,

podľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku. V takom prípade je teda potrebné najprv vyčerpať námietky

dostupné pre dovolacie konanie a až následne využiť ústavnú sťažnosť (v rozsahu

súvisiacom aj s výsledkom rozhodovania dovolacieho súdu).

27. Argumentácia o neprípustnosti dovolania podľa sa týka

len dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, a nie vád zmätočnosti

podľa , pod ktoré je potrebné argumentáciu sťažovateľky o arbitrárnosti

a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu (aj v súlade s judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) subsumovať, preto je pre posúdenie tejto veci

ústavným súdom irelevantná.

28. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdila a už vôbec

nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach

jej prípadu teda neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle

.

29. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako neprípustnú a argumentáciou

sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu označených práv sa bližšie nezaoberal.

30. Pretože bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,

a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Libor Duľa

predseda senátu