Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany

Baricovej a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, ,

zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom, Nám. Osloboditeľov 10, Michalovce, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu Michalovce,

pozemkového a lesného odboru v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku evidovanom

pod č. 83/91 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného úradu Michalovce, pozemkového a lesného odboru (ďalej

len „pozemkový úrad“) v konaní o reštitučnom nároku sťažovateľky evidovanom

pod č. 83/91 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka

si podaním z 23. októbra 1991, adresovaným vtedajšiemu Okresnímu úřadu, pozemkovému

úřadu Michalovce, uplatnila reštitučný nárok podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) k v ústavnej sťažnosti bližšie špecifikovaným

nehnuteľnostiam. Žiadosť sťažovateľky bola zaevidovaná pod č. 83/91.

3. Sťažovateľka s poukazom na dosiaľ vykonané procesné úkony a veľký počet (29)

čiastkových rozhodnutí, ktoré boli v danej veci vydané, namieta, že konanie

o jej uplatnenom reštitučnom nároku nie je ani po 29 rokoch právoplatne skončené,

a to aj napriek jej opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní. Poukazuje pritom

na dlhodobú nečinnosť pozemkového úradu, ktorou dochádza k porušeniu jej základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov a súčasne k závažnému zásahu

do jej „vlastníckeho práva“.

4. Podľa názoru sťažovateľky nie je namietané konanie zložité, pričom svojím

správaním nespôsobila jeho predĺženie, poskytla vždy potrebnú súčinnosť, a je tak zrejmé,

že neprimeraná dĺžka tohto konania je zapríčinená len neefektívnym a nesústredeným

postupom pozemkového úradu.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo , ,

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného úradu Michalovce, Pozemkovým a lesným odborom v konaní o reštitučnom

nároku doručenom dňa 01.11.1991 a zaevidovanom pod č. 83/91, porušené bolo.

2. Základné právo , ,

vlastniť majetok podľa a ods. 4 Slovenskej

republiky a právo na majetok podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu Michalovce, Pozemkovým

a lesným odborom v konaní o reštitučnom nároku doručenom dňa 01.11.1991

a zaevidovanom pod č. 83/91, porušené bolo.

3. Okresnému úradu Michalovce, Pozemkovému a lesnému odboru prikazuje,

aby v konaní o reštitučnom nároku doručenom dňa 01.11.1991 a zaevidovanom

pod č. 83/91 konal bez zbytočných prieťahov.

4. , ,

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 233.475,- € (slovom

dvestotridsaťtritisícštyristosedemdesiatpäť eur), ktoré jej je Okresný úrad Michalovce,

Pozemkový a lesný odbor povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný úrad Michalovce, Pozemkový a lesný odbor je povinný uhradiť

, , , trovy

právneho zastúpenia v sume 411,58 €, na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (1/6 výpočtového základu, t. j. 163,33 € +

20 % DPH (32,66 €) = 195,99 € + režijný paušál 9,80 €, čiže 2 úkony právnej služby, spolu

411,58€).“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. V zmysle princípu subsidiarity je právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám podľa daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (pozri napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Princíp subsidiarity totiž okrem iného reflektuje

minimalizáciu zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

11.1 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

12. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo vrátene správneho súdnictva je zodpovedné za ochranu

základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí [ v spojení s

, resp. s (ďalej aj „“)].

Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení

nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , , ). Rozhodovanie

o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv,

porušenie ktorých môže byť dané nečinnosťou orgánu verejnej správy, je zverené

všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva (m. m. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Sťažovateľka sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom pozemkového úradu v namietanom konaní o jej uplatnenom reštitučnom nároku.

V súvislosti s nečinnosťou pozemkového úradu dochádza podľa sťažovateľky aj k zásahu

do jej základného práva vlastniť majetok podľa a 4 a práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti

nečinnosti orgánu verejnej správy, ústavný súd sa pri jej predbežnom prerokovaní zameral

predovšetkým na posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti.

15. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podrobnejšie upravujú § 242

až . Z pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže žalobou

domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom

konaní.

16. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou ústavný súd poukazuje na svoje

uznesenie č. k. -10 z 22. októbra 2020, v ktorom sa identicky zaoberal

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom orgánu verejnej správy a v ktorom výslovne konštatoval,

že s účinnosťou od 1. januára 2003 mal sťažovateľ k dispozícii osobitné konanie proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý bol

s účinnosťou od 1. júla 2016, pokiaľ ide o správne súdnictvo, nahradený Správnym súdnym

poriadkom. Procesné inštrumenty správneho súdu v „dnešnom“ konaní o žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho

poriadku ( až ) sú nepochybne účinnejšie než v „pôvodnom“ konaní proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti ( a 250u ).

Neobstojí tak bez ďalšieho „analogické“ chápanie konania o žalobe proti nečinnosti orgánu

verejnej správy () ako neúčinného prostriedku nápravy tak,

ako Európsky súd pre ľudské práva (vo veciach Balogh a ďalší proti Slovenskej republike

a Engelhardt proti Slovenskej republike) chápal vtedajšie konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy () [bod 10. 2 uvedeného uznesenia].

16.1 V bode 10.3 predmetného uznesenia č. k. -10 z 22. októbra 2020

ústavný súd tiež zdôraznil, že prostriedok nápravy možno považovať za účinný vtedy,

ak je schopný predísť porušeniu práva alebo jeho pokračovaniu (v kontexte posudzovaného

prípadu, ak je schopný urýchliť konanie), alebo ak poskytne adekvátne odškodnenie (pozri

napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Balogh a ďalší proti

Slovensku, bod 50).

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani rozsiahleho počtu príloh k nej pripojených však

nevyplýva, že by sťažovateľka využila všetky právne prostriedky nápravy, ktoré jej zákon

na ochranu jej označených práv poskytuje, a príslušnému správnemu súdu podala žalobu

proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. , resp. že by právne

prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu práv alebo právom chráneným záujmov,

nevyčerpala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto do úvahy neprichádzal ani postup

podľa .

18. Ústavný súd tak vzhľadom na svoju judikatúru týkajúcu sa problematiky

namietaných prieťahov v konaní pred orgánmi verejnej správy (,

) konštatuje, že ani prerokúvanej veci sťažovateľky nie je možné ospravedlniť

nevyužitie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti

. Niet preto žiadneho dôvodu, aby ústavný súd rezignoval

na princíp subsidiarity (špecifikovaný v bode 10 tohto uznesenia) a odchýlil sa od svojej

konštantnej judikatúry.

19. Napriek tomu, že ústavný súd si uvedomuje situáciu sťažovateľky, o ktorej

uplatnenom reštitučnom nároku sa vedie konanie skutočne neprimerane dlhú dobu, nemohol

vzhľadom na už uvedené závery rozhodnúť inak než jej ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa

pre jej neprípustnosť, pretože ani extrémna

dĺžka konania nemôže ospravedlniť nevyužitie zákonných prostriedkov ochrany na nápravu.

19.1 K účinnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 až § 251

ako účinnému prostriedku nápravy ústavný súd v závere dodáva, že na rozdiel

od konania proti nečinnosti podľa a konanie o žalobe proti nečinnosti

pred správnym súdom neskončí vyhovením žaloby, ale až odstránením nečinnosti, ktoré

je žalovaný orgán verejnej správy povinný preukázať správnemu súdu v určenej lehote.

Je tak povinný urobiť zaslaním vydaného rozhodnutia, opatrenia alebo oznámenia

o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania v určenej lehote

správnemu súdu ( druhá veta ). Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej

lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu môže uložiť pokutu až do 2 000 €,

a to aj opakovane [, prvá veta, ]. Takto

rozhodnúť môže správny súd aj bez návrhu, pričom ak rozhoduje na návrh, nie je viazaný

výškou pokuty v ňom uvedenou ( druhá veta ). Nová právna úprava účinná

od l. júla 2016 je teda oproti pôvodnej ( a ) konzekventnejšia, pretože

následok nerešpektovania súdneho rozhodnutia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy

neprenáša na žalobcu, ktorý už nemusí podať ďalšiu žalobu, o ktorej by sa rozhodovalo

v novom konaní ().

20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite (návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia a na náhradu trov konania) nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu