Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 156/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateliek , , a , , obe , proti upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. -7 z 28. decembra 2020 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . 2. Žiadosti sťažovateliek o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci

1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. februára 2021 domáhajú vyslovenia porušenia (ďalej len „“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením generálnej prokuratúry označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľky navrhujú napadnuté upovedomenie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie. Súčasne žiadajú ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, keďže nemajú finančné prostriedky a je to v záujme spravodlivosti.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého upovedomenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva takýto stav veci:

3. Uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Komárno (ďalej len „vyšetrovateľka“) ČVS: ORP 298/1-VYS-KN-2019 z 11. novembra 2019 bolo podľa začaté trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania podľa a a s použitím ustanovení a .

4. Uznesením vyšetrovateľky ČVS: ORP 298/1-VYS-KN-2019 z 30. júla 2020 bolo sťažovateľkám vznesené obvinenie podľa pre zločin uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania.

5. Obvinenie proti sťažovateľkám je skutkovo založené na tom, že v presne nezistenom období od júla do novembra 2018, keď sa odsúdený spolu s manželkou domáhali obnovy konania vo veci trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorej bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, v obci , v rodinnom dome č. obvinené spoločným konaním vyvíjali psychický nátlak na , a ako svedkov v trestnom konaní, aby zmenili svoje usvedčujúce výpovede v konaní pred súdom a vypovedali v prospech odsúdeného , čo poškodení odmietli z dôvodu možného postihu za krivú výpoveď, a po zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania Okresným súdom Komárno opakovane hrozili poškodeným podávaním trestných oznámení, kým nebudú „zavretí“, a túto hrozbu naplnili podaním viacerých trestných oznámení, v dôsledku čoho poškodení opustili rodinný dom v .

6. Proti uzneseniu vyšetrovateľky o vznesení obvinenia podali sťažovateľky sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno č. k. -16 zo 16. októbra 2020 ako nedôvodná zamietnutá.

7. Podaním z 27. októbra 2020 adresovaným generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sťažovateľky podali podľa návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, konkrétne uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry a uznesenia vyšetrovateľky o vznesení obvinenia, ktorému generálny prokurátor nevyhovel, o čom upovedomil sťažovateľky prípisom č. k. -7 z 28. decembra 2020.

II.

Argumentácia sťažovateliek

8. Proti napadnutému upovedomeniu generálnej prokuratúry o nevyhovení návrhu podľa podali sťažovateľky túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú: a) Orgány činné v trestnom konaní postupujú vo veci pasívne a selektívne. Vyšetrovateľka zabezpečovala dôkazy v trestnom konaní jednostranne, návrhmi sťažovateliek na vykonanie dôkazov sa vôbec nezaoberala a nevysporiadala sa s nimi. b) Okresná prokuratúra posúdila sťažnosť sťažovateliek „len formalisticky a veci vytrhávala z kontextu, odôvodnenie je úplne nejasné“, pričom podľa sťažovateliek je vidieť, že dozorujúci orgán vôbec spis nepreskúmal. c) V návrhu podľa sťažovateľky poukázali na opomenuté a jednostranne získané dôkazy, ako aj na to, že orgány vážne pochybili, keď odborné posúdenie vôbec nevzali na zreteľ. d) Skutočnosti uvádzané v napadnutom upovedomení generálnej prokuratúry vôbec nevyplývajú z trestného spisu, pričom deformácia skutkového stavu štátnymi orgánmi je neprípustná. e) K namietanému porušeniu označených práv došlo v dôsledku rozšírenia skutkového deja o skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho dôkazu, a tento skutkový dej je v rozpore so skutočnosťami nachádzajúcimi sa v spise.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na inú právnu ochranu ( a listiny) a porušenie práva na spravodlivý proces ( dohovoru) upovedomením generálnej prokuratúry podľa o nevyhovení návrhu sťažovateliek na zrušenie uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry.

10. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že generálny prokurátor na základe návrhu sťažovateliek podaným v súlade s preskúmal uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, a zároveň uznesenie vyšetrovateľky o vznesení obvinenia a dospel k záveru, že „námietky obvinených v podobe, v akej ich uplatnili, nie sú spôsobilé na revíziu napadnutého uznesenia“ a označené rozhodnutia sú „vecne i formálne správne, zodpovedajúce zákonu“, preto návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní nevyhovel.

11. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa sťažovateľky domáhajú, aby ústavný súd na základe nimi namietaných pochybení orgánu činného v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania vyslovil porušenie ich základného práva podľa a listiny a práva podľa dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateliek, pretože aj v prípade opodstatnenosti ich tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného konania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde prostredníctvom sťažnosti podľa namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (, m. m. tiež , , , ). Z toho dôvodu námietky sťažovateliek týkajúce sa porušenia ich práv, ktoré v podstate smerujú k základu trestného obvinenia, treba v kontexte uvedeného považovať aj za predčasné.

12. Z už uvedeného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľkám ako obvineným, prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovaným právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných a listinou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku nimi tvrdeného nezákonného postupu a rozhodnutia vyšetrovateľky a prokurátorky okresnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Sťažovateľky v postavení strany trestného konania majú už v rámci prípravného konania oprávnenie aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených im za vinu. Navyše, tak súd prvého stupňa, ktorý by bol oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateliek po skončení prípravného konania, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností posudzovaného prípadu vrátane oprávnenia preskúmať zákonnosť a ústavnosť postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateliek v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ). Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) .

13. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateliek odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd poskytuje.

14. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť (bod 1 výroku tohto uznesenia) bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateliek.

15. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti žiadajú o ustanovenie právneho zástupcu.

16. Skôr, ako by ústavný súd prešiel ku skúmaniu majetkových pomerov sťažovateliek, sa v rámci hospodárnosti konania najskôr zaoberal obsahom samotnej ústavnej sťažnosti a v zmysle už uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade ide zo strany sťažovateliek o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, v dôsledku čoho by boli úkony smerujúce k ustanoveniu právneho zástupcu bez právneho významu. Preto ústavný súd žiadosti sťažovateliek nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu