Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 82/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, advokátska kancelária, Mierové námestie 93, Ilava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. zo 6. februára 2018 a tiež postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci podnetu pod č. 26896/2020/61/535, ako aj jeho

prípisom č. 26896/2020/61/535 z 18. novembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

sp. zn. zo 6. februára 2018 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a tiež

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) vo veci podnetu pod č. 26896/2020/61/535, ako aj jeho prípisom

(sťažovateľom dôsledkom zrejmej nesprávnosti označeným ako rozhodnutie, pozn.)

č. 26896/2020/61/535 z 18. novembra 2020 (ďalej len „prípis ministerstva spravodlivosti“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. z 15. novembra 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) uznal (ďalej aj „obžalovaný“ alebo

„odsúdený“) vinným z prečinu usmrtenia sťažovateľovho brata pri dopravnej nehode.

Obžalovanému bol za tento čin okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov, ktorý mal vykonať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

3. Na základe odvolania obžalovaného krajský súd rozsudkom

sp. zn. zo 6. februára 2018 zrušil rozsudok okresného súdu v časti výroku

o treste a sám v tejto časti rozhodol tak, že obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody

vo výmere 2 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu ostali rozhodnutím krajského súdu nedotknuté.

4. Všeobecné súdy v danej trestnej veci s osobou sťažovateľa konali

ako s poškodeným, t. j. stranou tohto trestného konania.

5. Sťažovateľ podľa zistenia ústavného súdu namietané porušenie označeného

základného práva podľa a označených práv podľa dohovoru postupom a rozsudkom

krajského súdu odôvodňuje úplne identickými námietkami, akými odôvodňoval

ich porušenie už svojou predchádzajúcou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu

16. augusta 2018, t. j. najmä tým, že krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

zo skutkových záverov, ktoré nemali žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní (resp. tieto

mali byť v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazných prostriedkov), o ktorej

bolo rozhodnuté uznesením ústavného súdu sp. zn. zo 16. januára 2019 tak,

že ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

6. V ďalšom sťažovateľ namietané porušenie označeného základného práva

podľa a označených práv podľa dohovoru postupom a prípisom ministerstva

spravodlivosti odôvodňuje tým, že na základe podnetu sťažovateľa z 29. júla 2020

na podanie dovolania proti rozsudku krajského súdu ministrom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a na podanie trestného oznámenia orgánom

činným v trestnom konaní pre zneužitie právomoci sudcami krajského súdu úmyselnou

zmenou (úpravou) skutkových záverov v prospech odsúdeného „MS SR stroho oznámilo,

že dovolanie podať nemôžu, nakoľko v neprospech páchateľa je lehota na podanie

dovolania 6 mesiacov a v prospech páchateľa lehota 3 roky“. Sťažovateľ zastáva názor,

že ak sa ministerstvo spravodlivosti dozvedelo o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu

trestného činu sudcami krajského súdu, malo jeho podnet (v tejto časti) postúpiť orgánom

činným v trestnom konaní, prípadne podať návrh na začatie disciplinárneho konania

proti týmto sudcom. Prípis ministerstva spravodlivosti bol sťažovateľovi podľa jeho udania

doručený 23. novembra 2020.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru napadnutým postupom a rozsudkom krajského súdu, ako

aj postupom a prípisom ministerstva spravodlivosti. Zároveň rozsudok krajského súdu

a prípis ministerstva spravodlivosti žiada zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie,

resp. vybavenie a tiež žiada priznať spoločne a nerozdielne proti krajskému súdu

a ministerstvu spravodlivosti primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 17 000 €.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom

je o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

K postupu a rozsudku krajského súdu

14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu, ktoré namietal už svojou

predchádzajúcou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. augusta 2018,

o ktorej bolo rozhodnuté uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 16. januára 2019 tak, že ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako

oneskorene podanú.

15. Podľa návrh na začatie konania nie je

prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky boli splnené.

16. Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je zakotvený v

vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ústavnosti

vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu (ktorý musí

rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu a spôsobu môže

uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci ( ), čo sa

považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu

činnosť jej orgánov.

17. Z uvedeného vyplýva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia označeného základného práva podľa a označených práv podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol. Na uvedenom

nič nemení, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola uznesením ústavného súdu

sp. zn. zo 16. januára 2019 v tejto časti odmietnutá ako oneskorene podaná

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov, ktorý bol (aktuálnym) účinným od

1. marca 2019 zrušený. Práve naopak, ak uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 16. januára 2019 bola ústavná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu už raz

posúdená ako podaná oneskorene, pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) nemôže byť

otázka včasnosti jej podania posudzovaná opätovne a už vôbec nie posúdená inak.

18. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu

k rozsudku krajského súdu) odmietol pre jej neprípustnosť [podľa § 56 ods. 2 písm. d)

].

K prípisu ministerstva spravodlivosti

19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich práv aj postupom

a prípisom ministerstva spravodlivosti, pokiaľ na základe jeho podnetu z 29. júla 2020

minister spravodlivosti proti rozsudku krajského súdu nepodal dovolanie v neprospech

odsúdeného a rovnako nepodal ani trestné oznámenie vo veci zneužitia právomoci sudcami

krajského súdu, prípadne návrh na začatie disciplinárneho konania proti týmto sudcom.

20. V prípise ministerstva spravodlivosti sa okrem iného uvádza:

„... Z obsahu Vášho podnetu vyplýva, že nesúhlasíte s trestom, ktorý bol odsúdenému

uložený a taktiež namietate nesprávne zistený skutkový stav vo veci vedenej na Okresnom

súde Považská Bystrica pod sp. zn. .

Primárne si Vám dovolíme upriamiť pozornosť na lehotu na podanie dovolania

v zmysle , podľa ktorého, ak sa dovolanie podáva

v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia

súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno bo podať

do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje

obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho

doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Podľa ods. 2 ministrovi

spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie dovolania v neprospech odsúdeného

v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. už

uplynula.

V prípade dovolacieho konania márne uplynutie lehoty stanovenej v § 370 ods. 1

nie je možné odpustiť, ani iným spôsobom sanovať a uplynutie lehoty

bráni meritórnemu preskúmaniu veci dovolacím súdom.

Vzhľadom na to, že lehota na podanie dovolania v predmetnej veci už uplynula,

ministerstvo spravodlivosti už nemôže v zmysle zákonných ustanovení vo veci konať...“

21. V zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (uvedené aj

v sp. zn. zo 16. januára 2019) podnet na podanie dovolania podľa § 369

ods. 1 v znení účinnom v rozhodujúcom období

(ďalej len „“) nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom

a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi

spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom

ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá

povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti

posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,

ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , ,

, , , ).

22. Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti neakceptovaním podnetu sťažovateľa

na podanie dovolania nemohlo spôsobiť namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ale ani práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

Podľa zistenia ústavného súdu bol rozsudok krajského súdu prokurátorovi Okresnej

prokuratúry Považská Bystrica doručený 3. apríla 2018, dôsledkom čoho šesťmesačná

lehota na podanie dovolania proti nemu v neprospech odsúdeného ministrovi spravodlivosti

už v čase podania podnetu sťažovateľa, t. j. 29. júla 2020, zjavne uplynula.

Napokon sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to,

aby sa ministerstvo spravodlivosti jeho podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo

a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumelo, k čomu v tejto veci došlo spôsobom,

ktorý nemožno označiť za arbitrárny, zjavne neodôvodnený alebo ústavne neakceptovateľný

(m. m. , , ).

23. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd dodáva, že ak podľa uznesenia

ústavného súdu sp. zn. zo 16. januára 2019 ústavný súd nezistil porušenie

označených práv prípisom ministerstva spravodlivosti č. 39357/2018/61/163

zo 7. mája 2018 a prípisom ministerstva spravodlivosti č. 39357/2018/61/163

z 29. júna 2018, t. j. pre nepodanie dovolania ministrom spravodlivosti v neprospech

odsúdeného na základe predchádzajúcich podnetov sťažovateľa zo 7. mája 2018

a 29. júna 2018 odôvodnených v podstate identickými námietkami ako podnet

z 29. júla 2020, rovnako nemohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu nepodaním trestného

oznámenia ministrom spravodlivosti, prípadne návrhu na začatie disciplinárneho konania

vo veci sťažovateľom tvrdeného zneužitia právomoci sudcami krajského súdu úmyselnou

zmenou (úpravou) skutkových záverov v prospech odsúdeného.

Inými slovami, pokiaľ minister spravodlivosti už na základe predchádzajúcich

podnetov sťažovateľa zo 7. mája 2018 a z 29. júna 2018 nezistil nesprávnosť postupu

a rozsudku krajského súdu na podanie dovolania v neprospech odsúdeného, o to viac

nemožno vytknúť ministrovi spravodlivosti nepodanie trestného oznámenia orgánom

činným v trestnom konaní, prípadne návrhu na začatie disciplinárneho konania pre zneužitie

právomoci sudcami krajského súdu. Navyše, sťažovateľ mal a naďalej má možnosť

podľa a nasl. podať trestné oznámenie osobne.

24. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom

ministerstva spravodlivosti, v konkrétnom prípade nemôže podľa ústavného súdu zakladať

namietané porušenie ním označených práv. V dôsledku uvedeného ústavný súd ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár predseda senátu