Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,

Radlinského 29, Dolný Kubín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Anton Slamka, vo veci

namietaného porušenia , základných práv podľa

ods. 1 a podľa v spojení s Listiny

základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 26. februára 2019 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 10. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“), základných práv

podľa a podľa v spojení s Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 26 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom a uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. februára 2019 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 10. septembra 2020

(ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. mája 2018

uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) s poukazom na , za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov a šiestich mesiacov.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský

súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ho podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom

najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že podľa § 386 ods. 1 Trestného

poriadku vyslovil, že predmetným uznesením krajského súdu bol z dôvodu uvedeného

v porušený zákon v

a v v neprospech sťažovateľa, predmetné uznesenie krajského

súdu podľa zrušil v celom rozsahu a podľa

krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom uvádza, že podľa jeho názoru

k namietanému porušeniu , základných práv podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a podľa čl. 26 paktu napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a napadnutým

postupom a rozsudkom najvyššieho súdu došlo tým, že:

a) najvyšší súd neakceptoval dovolaciu námietku sťažovateľa spochybňujúcu

aplikáciu v jeho trestnej veci,

b) konajúce súdy pri ukladaní trestu nezohľadnili skutočnosť, že viac ako 9 rokov

trvajúce trestné konanie proti sťažovateľovi predstavuje neprimerane dlhú dobu, ktorá

odôvodňuje kompenzáciu sťažovateľa zmiernením uloženého trestu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2

Listiny o ľudských právach a slobodách, porušeniu Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach, ustanovenia čl. 26 rovnosť pred zákonom a vylúčenie diskriminácie,

ako aj porušenie právnej istoty a z nej plynúci princíp ochrany oprávnenej dôvery v právo

podľa , uznesením Krajského súdu v Žiline

zo dňa 26.02.2019 sp. zn. , rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 10.09.2020 sp. zn. , ako aj postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal,

porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.09.2020

sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.02.2019

sp. zn. sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ súčasne žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

11. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Podľa čl. 26 paktu všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú

ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Zákon zakáže akúkoľvek diskrimináciu

a zaručí všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii z akýchkoľvek

dôvodov, napr. podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného

presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie ,

základných práv podľa a podľa v spojení s

listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 26 paktu napadnutým postupom

a uznesením krajského súdu a napadnutým postupom a rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že

najvyšší súd neakceptoval dovolaciu námietku sťažovateľa spochybňujúcu aplikáciu § 138

písm. j) v jeho trestnej veci, ako aj tým, že konajúce súdy pri ukladaní

trestu nezohľadnili skutočnosť, že viac ako 9 rokov trvajúce trestné konanie proti

sťažovateľovi predstavuje neprimerane dlhú dobu, ktorá odôvodňuje kompenzáciu

sťažovateľa zmiernením uloženého trestu.

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

21. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť

ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Podľa ustáleného právneho názoru

ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je

potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu

totiž bráni zistený neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v

nedostatku právomoci ústavného súdu.

22. Pokiaľ ide o napadnutý postup a uznesenie krajského súdu, proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým

rozsudkom sp. zn. z 10. septembra 2020.

Vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu teda sťažovateľ mal

k dispozícii právny prostriedok na ochranu svojich základných práv (ktorý aj využil),

o ktorom bol oprávnený rozhodnúť (a aj rozhodol) najvyšší súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu, keďže ústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa namietaným

porušením základného práva alebo slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje ochranu.

23. Pokiaľ ide o napadnutý postup a rozsudok najvyššieho súdu, ústavný súd

konštatuje, že osobitosťou tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa je skutočnosť, že

smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu všeobecného súdu, čo znamená, že konanie

o trestnej veci sťažovateľa na všeobecných súdoch ďalej pokračuje. V danom prípade teda

ešte nejde o konečné rozhodnutie, ktorého dôsledkom by bolo právoplatné skončenie veci.

Inak povedané, sťažovateľ sa usiluje o kasáciu kasácie.

24. Ústavný súd už v minulosti v obdobných prípadoch (v nedávnej dobe

napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 19. augusta 2020) odmietol

pre nedostatok právomoci ústavné sťažnosti proti kasačným rozhodnutiam súdov, kde

vyslovil názor, že ústavná sťažnosť je v danej situácii podaná predčasne, keďže v takýchto

prípadoch má sťažovateľ možnosť v ďalšom štádiu konania pred všeobecným súdom

uplatniť ochranu označených práv aj svoju argumentáciu o skutkovej a právnej stránke veci,

z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany práv, ktorých porušenie

namieta vo svojej sťažnosti (m. m. , , ,

).

Samozrejme, uvedený právny názor neplatí absolútne a ústavný súd už zrušujúce

rozhodnutia preskúmaval (pozri , , ). Je však

potrebné uviesť, že k zrušeniu zrušujúceho rozhodnutia dochádza iba v tom prípade, keď

dôvody na tento krok sú natoľko závažné, že sa blížia zmätočným záťažiam, a tak

znehodnocujú ďalšie konanie (m. m. ). Predmetná vec sťažovateľa

podľa názoru ústavného súdu takýmto prípadom nie je.

25. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je konečným rozhodnutím, ale je

rozhodnutím, ktorým sa vec vrátila na opätovné prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu,

a teda sťažovateľ bude mať/má možnosť naďalej (a opätovne) uplatniť/hájiť ochranu

svojich práv. Inak povedané, sťažovateľ sa bude môcť dožadovať súdnej ochrany svojich

v ústavnej sťažnosti označených práv a v plnom rozsahu uplatniť všetky argumenty,

ktorými podporuje svoju ústavnú sťažnosť.

26. Na základe uvedeného, rešpektujúc princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 , ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v

časti smerujúcej proti napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To

95/2018 z 26. februára 2019, ako aj v časti smerujúcej proti napadnutému postupu a

rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 10. septembra 2020 odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na

jej prerokovanie.

27. Na záver ústavný súd len pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o sťažovateľom

namietané porušenie čl. 38 ods. 2 listiny, ktorý garantuje právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ porušenie tohto práva nenamieta samostatne, ale len

subsidiárne v spojení s namietaným porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1

listiny, a to v súvislosti s tým, že konajúce súdy pri ukladaní trestu nezohľadnili doterajšiu

(podľa názoru sťažovateľa neprimeranú) dĺžku trestného konania vedeného proti

sťažovateľovi. Zároveň sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti ani nežiada, aby ústavný súd

nálezom všeobecným súdom prikázal konať v jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov,

a ani odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa nesmeruje k dosiahnutiu takéhoto výroku

rozhodnutia ústavného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v rámci posúdenia veci

samostatne nepristúpil k posúdeniu existencie možných zbytočných prieťahov v trestnej

veci sťažovateľa.

28. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho

ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu