Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 38/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., B., zastúpenej spoločnosťou A.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. M. V., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa v

spojení s , a a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

36/2012 z 28. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s , a a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. augusta 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka nenapáda rozhodnutie po obsahovej stránke,

ale tvrdí, že pri vydaní uznesenia najvyššieho súdu prišlo „k viacerým závažným procesným

vadám konania“, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Najvyšší súd rozhodoval v tejto veci ako súd dovolací, predmetná vec mu napadla

15. augusta 2012 a už 28. augusta 2012 iba osem pracovných dní neskôr najvyšší súd

rozhodol vo veci samej.

Sťažovateľka v tejto súvislosti spochybňuje nezaujatosť jedného člena senátu,

poukazuje na doterajšiu súdnu prac najvyššieho súdu a namieta, že i keď rozhodovanie

najvyššieho súdu v obchodnoprávnych veciach vo veci samej trvá obvykle spravidla

12 mesiacov a táto vec je mimoriadne zložitá, najvyšší súd rozhodol vo veci samej

v extrémne krátkom čase, čím porušil dohovoru a .

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,

že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. augusta 2012 bolo porušené jej

základné právo na súdnu ochranu podľa v spojení s ,

ods. 1 a a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru.

Okrem toho sa domáha zrušenia predmetného uznesenia najvyššieho súdu a vrátenia

veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať

takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

V okolnostiach prípadu sťažovateľka predovšetkým namieta, že najvyšší súd ako

dovolací súd porušil jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , a a právo na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože rozhodol vo veci samej v extrémne

krátkom čase. Ďalšie vady konania vidí sťažovateľka v tom, že senát najvyššieho súdu

nerozhodol vo štvrtok, ktorý je hlavným pojednávacím dňom, ale v utorok, a ešte

21. augusta 2012 najvyšší súd nemal určený termín pojednávania. Okrem toho sťažovateľka

namieta, že ide o značne zložitú vec, ktorú nie je možné rýchlo naštudovať, a tieto okolnosti

spochybňujú spravodlivosť rozhodnutia najvyššieho súdu.

Ústavný súd zistil, že z rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu vyplýva,

že zrušil rozhodnutie krajského súdu (ako odvolacieho súdu) sp. zn.

z 24. novembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo bez akýchkoľvek pochybností

znamená, že napadnutým rozhodnutím sa konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty právoplatne

neskončilo. V danom prípade teda ešte nejde o konečné rozhodnutie, ktorého dôsledkom by

bolo právoplatné skončenie veci, prípadne zastavenie súdneho konania.

Okrem toho namietanie vady konania bez kvalifikovaného označenia ustanovení

príslušných právnych predpisov, ktoré mali byť porušené, a iba domnienky sťažovateľky

nemôžu byť samy osebe dôvodom na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru. Z korešpondencie predloženej samotnou

sťažovateľkou tiež vyplýva, že vec sa už raz na dovolacom súde nachádzala v roku 2011.

Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd neodmietol sťažovateľke poskytnutie súdnej

ochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol o nej a k obsahu rozhodnutia nemá sťažovateľka ani

žiadne námietky.

Ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi rozhodnutím najvyššieho

súdu, námietkami sťažovateľky a jej označenými právami. Na základe uvedeného ústavný

súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa (aj práva podľa dohovoru) je sťažnosť zjavne

neopodstatnená. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľky ústavný súd odmietol podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013