Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)III. ÚS 251/2018
PDF · 129.77 KB
No categories available
III. ÚS 251/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s.,
Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 21/2018-239
z 31. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 7 Co 21/2018-239 z 31. januára 2018 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom súdneho
konania vedeného Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
12 C 299/2010 ako žalobca v konaní o zaplatenie sumy 1 606,95 € s príslušenstvom
spoločne a nerozdielne proti žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade.
3. Okresný súd vydal vo veci 23. septembra 2010 platobný rozkaz pod sp. zn.
26 Ro 2470/2010, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným
v I. a II. rade povinnosť zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
1 606,95 € s príslušenstvom. Voči žalovanej v I. rade nadobudol platobný rozkaz
právoplatnosť a vykonateľnosť 22. októbra 2010. Žalovaný v II. rade podal
proti platobnému rozkazu včas odpor.
4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:
«Na prejednanie veci samej (po podaní odporu) bolo nariadené pojednávanie na deň
06.06.2017, na ktoré prvoinštančný súd predvolal sťažovateľa a žalovaného v II. rade.
V dôsledku neospravedlnenej neúčasti žalovaného v II. rade na pojednávaní a splnení
zákonných podmienok v zmysle § 274 CSP, súd vyhovel návrhu sťažovateľa a rozhodol
o žalobe proti žalovanému v II. rade rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný v II. rade
sa následne domáhal jeho zrušenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa
12.07.2017 č. k. 12C/299/2010 - 211 súd návrh žalovaného v II. rade zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.01.2018 č. k. 7Co/21/2018 - 239
napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.07.2017 č. k. 12C/299/2010 -
211 zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.06.2017 č. k.
12C/299/2010 - 199 zrušil.
Odvolací súd zároveň v identifikovanom uznesení prezentoval zjavne nesprávny
právny záver: „(...) v posudzovanom prípade sa na strane žalovaných jedná o nerozlučné
spoločenstvo, v ktorom sa procesné dôsledky rozhodnutia týkajú všetkých spoločníkov
a v ktorom odpor žalovaného 2/ podaný proti vydanému platobnému rozkazu je účinný
a zaväzuje aj žalovanú 1/ (ktorá odpor nepodala).“ (ods. 16). Na základe uvedeného preto
odvolací súd konštatoval, že postup súdu prvej inštancie, ktorý na termín pojednávania
06.06.2017 predvolal len žalovaného v II. rade a v jeho neprítomnosti vyhlásil rozsudok
pre zmeškanie, bol v rozpore s ustanovením § 276 CSP.»
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva
na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu z 31. januára 2018, predmetné uznesenie zruší a vráti vec krajskému súdu
na ďalšie konanie.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k.
7 Co 21/2018-239 z 31. januára 2018. Je toho názoru, že krajský súd porušil jeho označené
práva, keď ako odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu, ktorým tento návrh
sťažovateľa na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, a to tak, že rozsudok okresného
súdu zo 6. júna 2017, teda rozsudok pre zmeškanie žalovaného, v ktorom sťažovateľ bol
úspešný, zrušil.
10. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce
rozhodnutie, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch ďalej pokračuje. Sťažovateľ
usiluje o kasáciu kasácie.
11. Ústavný súd v obdobnej veci už vyslovil uznesením sp. zn. I. ÚS 246/2012
zo 6. júna 2012 názor na odmietnutie sťažnosti proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho
súdu, podľa ktorého sťažnosť bola podaná predčasne, keďže „sťažovateľka bude mať
možnosť v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom uplatniť ochranu označeného
práva aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci,
z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany tohto práva, ktorého
porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie nachádza v štádiu
konania na okresnom súde, ktorý bude vo veci opätovne konať v súlade s názorom
dovolacieho súdu.“. Podobne ústavný súd odôvodnil odmietnutie sťažností aj v ďalších
svojich rozhodnutiach v obdobných veciach (pozri III. ÚS 38/2013, I. ÚS 167/2012,
12. Predmetná vec sťažovateľa, pri ktorej by prichádzal do úvahy jeden z uvedených
dôvodov kasácie kasácie, podľa ústavného súdu takouto nie je.
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bude mať/má možnosť opätovne
uplatniť/hájiť ochranu svojich práv v konaní pred prvostupňovým súdom, a aj preto jeho
námietky pre porušenie ním označených práv napadnutým uznesením krajského súdu
možno hodnotiť ako zjavne neopodstatnené.
14. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku
už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2018