Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 251/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s.,

Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO

& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -239

z 31. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -239 z 31. januára 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom súdneho

konania vedeného Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

ako žalobca v konaní o zaplatenie sumy 1 606,95 € s príslušenstvom

spoločne a nerozdielne proti žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade.

3. Okresný súd vydal vo veci 23. septembra 2010 platobný rozkaz pod sp. zn.

26 Ro 2470/2010, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným

v I. a II. rade povinnosť zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške

1 606,95 € s príslušenstvom. Voči žalovanej v I. rade nadobudol platobný rozkaz

právoplatnosť a vykonateľnosť 22. októbra 2010. Žalovaný v II. rade podal

proti platobnému rozkazu včas odpor.

4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:

«Na prejednanie veci samej (po podaní odporu) bolo nariadené pojednávanie na deň

06.06.2017, na ktoré prvoinštančný súd predvolal sťažovateľa a žalovaného v II. rade.

V dôsledku neospravedlnenej neúčasti žalovaného v II. rade na pojednávaní a splnení

zákonných podmienok v zmysle , súd vyhovel návrhu sťažovateľa a rozhodol

o žalobe proti žalovanému v II. rade rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný v II. rade

sa následne domáhal jeho zrušenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa

12.07.2017 č. k. - 211 súd návrh žalovaného v II. rade zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.01.2018 č. k. - 239

napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.07.2017 č. k.

211 zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.06.2017 č. k.

- 199 zrušil.

Odvolací súd zároveň v identifikovanom uznesení prezentoval zjavne nesprávny

právny záver: „(...) v posudzovanom prípade sa na strane žalovaných jedná o nerozlučné

spoločenstvo, v ktorom sa procesné dôsledky rozhodnutia týkajú všetkých spoločníkov

a v ktorom odpor žalovaného 2/ podaný proti vydanému platobnému rozkazu je účinný

a zaväzuje aj žalovanú 1/ (ktorá odpor nepodala).“ (ods. 16). Na základe uvedeného preto

odvolací súd konštatoval, že postup súdu prvej inštancie, ktorý na termín pojednávania

06.06.2017 predvolal len žalovaného v II. rade a v jeho neprítomnosti vyhlásil rozsudok

pre zmeškanie, bol v rozpore s ustanovením .»

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa a podľa dohovoru uznesením

krajského súdu z 31. januára 2018, predmetné uznesenie zruší a vráti vec krajskému súdu

na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa uznesením krajského súdu č. k.

-239 z 31. januára 2018. Je toho názoru, že krajský súd porušil jeho označené

práva, keď ako odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu, ktorým tento návrh

sťažovateľa na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, a to tak, že rozsudok okresného

súdu zo 6. júna 2017, teda rozsudok pre zmeškanie žalovaného, v ktorom sťažovateľ bol

úspešný, zrušil.

10. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce

rozhodnutie, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch ďalej pokračuje. Sťažovateľ

usiluje o kasáciu kasácie.

11. Ústavný súd v obdobnej veci už vyslovil uznesením sp. zn.

zo 6. júna 2012 názor na odmietnutie sťažnosti proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho

súdu, podľa ktorého sťažnosť bola podaná predčasne, keďže „sťažovateľka bude mať

možnosť v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom uplatniť ochranu označeného

práva aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci,

z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany tohto práva, ktorého

porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie nachádza v štádiu

konania na okresnom súde, ktorý bude vo veci opätovne konať v súlade s názorom

dovolacieho súdu.“. Podobne ústavný súd odôvodnil odmietnutie sťažností aj v ďalších

svojich rozhodnutiach v obdobných veciach (pozri , ,

).

12. Predmetná vec sťažovateľa, pri ktorej by prichádzal do úvahy jeden z uvedených

dôvodov kasácie kasácie, podľa ústavného súdu takouto nie je.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bude mať/má možnosť opätovne

uplatniť/hájiť ochranu svojich práv v konaní pred prvostupňovým súdom, a aj preto jeho

námietky pre porušenie ním označených práv napadnutým uznesením krajského súdu

možno hodnotiť ako zjavne neopodstatnené.

14. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018