Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , , zastúpeného JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou, Farská 12, Nitra, proti postupu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pri vybavení podnetu na podanie dovolania č. k. 17364/2020/61/268 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 11. mája 2021 domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa a (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) č. k. 17364/2020/61/268 pri vybavení podnetu sťažovateľa na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 30. septembra 2019 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Ďalej v ústavnej sťažnosti ústavnému súdu navrhuje, aby ministrovi spravodlivosti prikázal v označenej veci sťažovateľa konať a podať dovolanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu č. k. zo 17. apríla 2019 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. z 30. septembra 2019 uznaný vinným zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa , kde okresný súd označeným rozsudkom podľa upustil od uloženia súhrnného trestu podľa , pretože podmienečný trest odňatia slobody uložený sťažovateľovi predchádzajúcim rozsudkom

okresného súdu sp. zn. právoplatným v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. z 9. októbra 2018 vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Sťažovateľ adresoval v označenej trestnej veci ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania v zmysle , ktorému však tento nevyhovel a listom č. k. 17364/2020/61/268 z 3. marca 2021 sťažovateľov podnet na podanie dovolania odložil, keďže sťažovateľom prezentované dovolacie dôvody predpokladané nezistil.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne ústavný súd oboznamuje s vlastným hodnotením skutkového a dôkazného stavu v jeho označenej trestnej veci. Po podrobnej prezentácii tohto hodnotenia vyslovuje tvrdenie o „zlých skutkových zisteniach“ a „nesprávnom vyhodnotení dokazovania“ zo strany konajúcich všeobecných súdov, čo sťažovateľa viedlo podľa jeho vlastného vyjadrenia k adresovaniu podnetu ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania v zmysle . Sťažovateľ vníma nepodanie dovolania ministrom spravodlivosti ako porušenie jeho práv na spravodlivý proces a odpoveď ministra spravodlivosti na jeho podnet hodnotí ako „nedostatočnú, nepresvedčivú, s cieľom vybaviť vec čo najrýchlejšie a nie spravodlivo“.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho základných práv zaručených a a jeho práva zaručeného dohovoru, a to v dôsledku svojvoľného postupu ministra spravodlivosti, ktorý v označenej trestnej veci sťažovateľa nepodal dovolanie i napriek tomu, keď podľa presvedčenia sťažovateľa existovali na jeho podanie dôvody vzhľadom na skutkový a dôkazný stav v jeho trestnej veci.

5. Ústavný súd vychádzal pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti (napr. , , , , , , ).

6. Podnet na podanie dovolania podľa nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo nepodá dovolanie v závislosti od zistenia, či sú zákonné podmienky na podanie dovolania splnené. Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva,

ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. , , , , , , , ).

7. Z uvedeného teda vyplýva, že minister spravodlivosti nemohol odložením podnetu na podanie dovolania podaného sťažovateľom porušiť ním označené práva. S podaním podnetu je totiž spojené len právo podávateľa podnetu, aby sa ním minister spravodlivosti zaoberal (v prvom rade posúdil, či sú vôbec splnené zákonné podmienky na podanie takéhoto podnetu; pozn.), náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel. K uvedenému podľa názoru ústavného súdu došlo, keď označeným listom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky posúdilo podnet podávateľa (sťažovateľa) a následne ho upovedomilo o tom, že bol podnet sťažovateľa odložený, keďže nebol zistený dovolací dôvod v zmysle . Podľa názoru ústavného súdu nemožno takýto postup zo strany ministra spravodlivosti označiť za neodôvodnený, arbitrárny či ústavne neakceptovateľný.

8. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia posúdil ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa odmietol.

9. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2021

Peter Molnár

predseda senátu