Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 29/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje prikázať Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) neodkladne konať, priznať morálnu satisfakciu vo výške 1 000 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia. Sťažovateľ žiada, aby mu ako nemajetnému účastníkovi ústavný súd ustanovil advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a ostatných príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd začal ešte v roku 2019 konať v napadnutom konaní. Z pripojeného upovedomenia okresného súdu č. k. zo 14. októbra 2021 vyplýva, že predseda okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní obchodnej spoločnosti (ďalej len „obchodná spoločnosť“), ako dôvodnú.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ tvrdí, že jeho záležitosť trvá neprimerane dlho, sudca vôbec nereaguje na rôzne výzvy od Centra právnej pomoci ani na žiadosť sťažovateľa ako účastníka. Nevykonal žiadne úkony na odstránenie právnej neistoty. Sťažovateľ preto formuloval list predsedovi súdu, ktorý konštatoval prieťahy v konaní.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ) postupom okresného súdu v konaní vo veciach obchodného registra podľa štvrtej hlavy (ďalej len „“).

5. Sťažovateľom uvedené skutočnosti nepostačujú na predbežné posúdenie ústavnej sťažnosti a žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, preto si ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zabezpečil základné informácie o predmete konania a účastníkoch napadnutého konania.

6. Podľa oznámených informácií sťažovateľ návrhom doručeným okresnému súdu v júli 2019 žiadal o zosúladenie údajov uvedených v obchodnom registri, pretože bol v obchodnej spoločnosti zapísaný ako konateľ a spoločník bez jeho vedomia. Okresný súd zistil dôvod na zrušenie obchodnej spoločnosti pre neplnenie povinnosti uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín od vzniku spoločnosti. Účastníkov konania (sťažovateľa a druhého konateľa, pozn.) okresný súd vyzval na vyjadrenie v októbri 2020. V marci 2021 okresný súd po márnom uplynutí lehoty na vyjadrenie začal zisťovanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti.

7. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri sťažovateľ bol zapísaný ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti od 8. januára 1999, pričom samotná obchodná spoločnosť bola v obchodnom registri zapísaná od 16. apríla 1991 do 23. novembra 2021, keď došlo k jej výmazu ex offo podľa v znení neskorších predpisov vrátane všetkých údajov zapísaných v obchodnom registri ku dňu výmazu.

III.1. K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov:

8. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, , , ). Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu je expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

10. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade je predmetom konania okresného súdu zosúladenie údajov uvedených v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy registrových súdov. Napadnuté konanie nemožno považovať za právne zložité. Ústavný súd rovnako nezistil, že prejednávaná vec sa vyznačovala určitým stupňom faktickej (skutkovej) zložitosti.

11. Vzhľadom na charakter a význam veci pre sťažovateľa ústavný súd nespozoroval v tvrdeniach sťažovateľa ani zo samotnej podstaty veci osobitný význam pre sťažovateľa, ktorý by mal byť premietnutý do povinnosti súdu postupovať v napadnutom konaní s inou ako primeranou rýchlosťou.

12. Sťažovateľ svojím správaním podľa názoru ústavného súdu neprispel k dĺžke napadnutého konania.

13. K postupu okresného súdu ústavný súd uvádza, že od podania návrhu, ktorým sa začalo napadnuté konanie, do podania ústavnej sťažnosti uplynuli 2 roky a 3 mesiace. Okresný súd nad rámec návrhu sťažovateľa zistil počas tohto obdobia prítomnosť dôvodov na zrušenie obchodnej spoločnosti a konal s účastníkmi od októbra 2020, teda vyše jeden rok po začatí konania.

14. Na tomto mieste upriamuje ústavný súd pozornosť na odlišnú úpravu účastníctva v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom podľa a nasl. , kde má sťažovateľ postavenie účastníka konania ( ). V konaní o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa , ktoré možno začať aj bez návrhu, je však účastníkom konania iba spoločnosť.

15. Z uvedeného vyplýva, že po začatí konania o zrušenie obchodnej spoločnosti sťažovateľ síce zostal účastníkom konania o zosúladenie údajov, toto konanie však okresný súd ďalej viedol pod tou istou spisovou značkou ako konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti.

16. K výmazu obchodnej spoločnosti napokon došlo takmer mesiac po podaní ústavnej sťažnosti z dôvodu „čistenia“ obchodného registra, keďže obchodná spoločnosť bola v marci 2021 zaradená na zoznam právnických osôb, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov

a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 1. decembra 2020.

17. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu poukazuje na to, že doterajšia celková dĺžka konania nie je sama osebe dôvodom na vyslovenie, že došlo vo veci k zbytočným prieťahom. Takáto dĺžka konania je síce na hranici ústavnej akceptovateľnosti (obdobne ), nepristúpili však k nej ostatné okolnosti ako význam pre sťažovateľa, ktoré by ju posunuli do ústavnej roviny. Je pravdou, že sa vyskytli prieťahy, ako to konštatoval predseda okresného súdu, v nadväznosti na ich zistenie však okresný súd urýchlene konal. Sťažovateľova právna neistota bola odstránená necelý mesiac po podaní ústavnej sťažnosti. V súčasnosti by prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nemohlo sťažovateľovi priniesť ďalšie odstránenie právnej neistoty. Preventívny účinok ústavnej sťažnosti ako jej hlavný účel teda nie je možné dosiahnuť. K tomu pristupuje konštatovanie predsedu okresného súdu o vzniknutých prieťahoch, čím sa vyčerpal aj satisfakčný rozmer ústavnej sťažnosti, ktorý sťažovateľ môže dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

18. Z už uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade je potrebné primeranosť dĺžky konania v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa posudzovať v rámci objektívnych okolností, ktoré vstúpili do konania. Vzhľadom na zistenie dôvodu na zrušenie obchodnej spoločnosti okresným súdom podľa názoru ústavného súdu postupoval aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresný súd ešte ústavne prijateľným spôsobom. Ústavný súd zaznamenal v jeho postupe určitú nečinnosť a neefektívnosť, avšak bez následkov v podobe spôsobenia zbytočných prieťahov.

19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní či inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru. Na kratšie obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku konania (, , , , ).

20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na zložitosť veci, význam veci pre sťažovateľa a postup okresného súdu v napadnutom konaní vo svojom súhrne konanie nie je poznačené zbytočnými prieťahmi takej intenzity, aby bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie označených práv; doterajší priebeh konania je zlučiteľný s obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal. Sťažovateľ má navyše k dispozícii iné právne prostriedky podľa osobitného predpisu ( o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov), ktorými sa môže domáhať satisfakcie za prípadnú ujmu spôsobenú prieťahmi, ktorých vznik konštatoval okresný súd pri vybavovaní jeho sťažnosti.

III.2. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:

22. Ústavný súd môže podľa ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ústavný súd žiadosti sťažovateľa podľa nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2022

Ladislav DUDITŠ predseda senátu