Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátom Mgr. Matúšom Mackom, Karpatská 10, Svidník, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a Listiny základných práv a slobôd a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 230,45 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. novembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd uznesením č. k. z 3. februára 2022 prijal podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou okresnému súdu 21. decembra 2015 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 109 eur s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd uznesením z 19. januára 2016 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, a tiež vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Vyjadrenie žalovanej strany bolo doručené okresnému súdu 28. januára 2016. Sťažovateľka na výzvu okresného súdu nereagovala, pretože dôležité „skutkové a právne okolnosti prípadu zahrnula... do podanej žaloby a tieto mala v úmysle prezentovať, prípadne doplniť, súdu prvej inštancie aj na pojednávaní vo veci samej.“.

4. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu podala sťažovateľka 13. augusta 2021 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu v prípise z 23. septembra 2021 sťažovateľke oznámil, že 8. septembra 2021 bol na úradnej tabuli okresného súdu zverejnený oznam o verejnom vyhlásení rozsudku 17. septembra 2021 a „v súčasnej dobe je v štádiu prípravy písomného vyhotovenia rozhodnutia“.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti jej nebolo doručené žiadne meritórne rozhodnutie ani uskutočnený žiaden procesný úkon. Dĺžku napadnutého konania v trvaní 5 rokov a 9 mesiacov považuje z dôvodu nečinnosti okresného súdu za neprimeranú. K náprave nečinnosti okresného súdu nedošlo ani na základe sťažnosti na prieťahy, keďže aj po viac ako 2 mesiacoch od prejednania sťažnosti nebol sťažovateľke doručený rozsudok a napadnuté konanie nie je právoplatne skončené.

6. Podľa názoru sťažovateľky problematiku týkajúcu sa rozhodovania o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských sporoch nemožno hodnotiť ako skutkovo, procesne ani právne zložitú. Sťažovateľka už svoju žalobu, pokiaľ ide o obsah, skrz prizmu princípu rýchlosti a hospodárností konania, koncipovala spôsobom a formou, aby konajúci súd mal k dispozícii všetky relevantné skutočnosti a podklady potrebné na rozhodnutie a nemusela vo veci viac predkladať

žiadne ďalšie podania. Uvedenému svedčí aj samotná odpoveď predsedu okresného súdu, podľa ktorej okresný súd pripravuje rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, a to práve na základe žaloby sťažovateľky a vyjadrenia žalovanej strany, ktoré jej však nebolo doručené.

7. Sťažovateľka ústavný súd žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 eur, čo odôvodňuje intenzitou porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov danou dĺžkou napadnutého konania, dlhodobým stavom právnej neistoty a pocitom výrazného stresového vypätia najmä zo skutočnosti, že sa púšťa do sporu s ekonomicky, právne a spoločensky silnejším protivníkom s cieľom získať späť finančné prostriedky, ktoré od nej žalovaná strana „neoprávnene vymámila.“.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

8. Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 23. februára 2022 vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania a priložil vyjadrenie zákonného sudcu, na ktoré z hľadiska vecnej stránky ústavnej sťažnosti odkázal. Zákonný sudca k ústavnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka bola alebo je na okresnom súde stranou konania vo viac ako 20 sporoch, z čoho vyplýva jej postavenie skúseného účastníka súdnych konaní. Sťažovateľka napriek tomu, že bola zastúpená kvalifikovaným zástupcom, ktorý ju zastupuje pred okresným súdom vo viacerých obdobných súdnych sporoch, sa o svoju vec nezaujímala a ústavnú sťažnosť podala v čase, keď bol po vyhlásení rozsudku práceneschopný a následne na to požiadal o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku. Rozsudok bol následne stranám sporu doručovaný v primeranej lehote 21. decembra 2021. Zákonný sudca poukázal aj na to, že priebeh napadnutého konania bol ovplyvnený neprimeraným počtom jemu pridelených veci na vybavenie, objektívnymi obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou, pre ktoré sa predĺžili všetky konania, a jeho zdravotnými problémami spojenými s práceneschopnosťou. Doba trvania napadnutého konania pred okresným súdom nie je celkom ideálna, avšak vzhľadom na všetky okolnosti nevybočuje z medzí ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti v takej miere, ktoré by umožňovali dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv v ústavnoprávne relevantnej intenzite. Pretože sťažovateľka ani nijako nevysvetlila osobitný význam daného sporu, je zákonný sudca toho názoru, že ústavná sťažnosť nebola podaná s cieľom nápravy, ale na účely dosiahnutia zisku, čo potvrdzuje aj zjavný nepomer výšky požadovaného finančného zadosťučinenia. Zároveň poukazuje na to, že tvrdenie o stresových situáciiách sťažovateľky v ústavnej sťažnosti je vágnym a všeobecným konštatovaním, čoho prejavom je, že sťažovateľka bola v konaní pasívna. Na základe toho vyvodzuje nedôvodnosť ústavnej sťažnosti, prípadne že bude postačujúce vyslovenie porušenia práv sťažovateľky bez priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

9. Právny zástupca sťažovateľky možnosť vyjadriť sa v stanovenej lehote nevyužil.

10. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia a určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania v danom štádiu nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

14. V správaní sťažovateľky neboli zistené žiadne závažné skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania, a za takéto skutočnosti nemožno považovať ani to, že sťažovateľka nereagovala na výzvu okresného súdu k postupu podľa . Sťažovateľke možno iba vytknúť pasivitu v tom, že sa o priebeh konania nezaujímala po dobu piatich rokov.

15. V danej veci bolo rozhodujúce tretie hodnotiace kritérium, a to postup okresného súdu, ktorý vo veci nekonal od februára 2016 do septembra 2021, teda viac ako päť a pol roka. To viedlo k tomu, že jednoduchý spor, v ktorom možno pri postupe bez prieťahov očakávať rozhodnutie okresného súdu v krátkej dobe, bol okresným súdom rozhodnutý po uplynutí viac ako piatich rokov od podania žaloby. V okolnostiach danej veci neobstojí argumentácia okresného súdu, že konanie ovplyvnila pandemická situácia, že sťažovateľka bola a je stranou množstva konaní na okresnom súde, že sťažovateľka nedostatočne prezentovala svoj zvýšený záujem na výsledku konania, alebo, že advokát sťažovateľky v konaní pred okresným súdom iniciuje viacero súdnych konaní. Konanie začalo dávno pred pandémiou a i počas nej prevažovali obdobia, v ktorých okresnému súdu nič nebránilo, aby v spore sťažovateľky rozhodol.

Vo veci bol 17. septembra 2021 vyhlásený rozsudok okresného súdu, ktorým bolo žalobe sťažovateľky vyhovené. Dňa 15. novembra 2021 zákonný sudca požiadal predsedu okresného súdu

o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku z dôvodu jeho predchádzajúcej práceneschopnosti. Rozsudok bol 17. decembra 2021 písomne vyhotovený a stranám sporu bol doručený 21. decembra 2021.

16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a listiny a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Prikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie

17. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne rozhodnuté (žalovaná strana podala proti rozsudku odvolanie, pozn.), konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

18. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiada. Z citovaného textu vyplýva, že toto zadosťučinenie sa môže, ale nemusí priznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným ústavne a zákonne upraveným spôsobom (napr. , , ).

19. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť krátko po vyhlásení rozsudku (hoci ešte pred jeho doručením a právoplatnosťou), pričom nepovažovala za potrebné brániť sa v tomto skôr. Uvedené do značnej miery spochybňuje reálnosť ňou deklarovaných negatívnych pocitov neistoty z dlhotrvajúceho rozhodovania v jej veci. Vychádzajúc z dôvodov uvádzaných sťažovateľkou, s prihliadnutím na charakter konania, význam pre sťažovateľku a hodnotu predmetu sporu ústavný súd považuje samotné rozhodnutie, ktorým vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní a prikázanie okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, za dostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej ochrany, preto jej požadované finančné zadosťučinenie, navyše zjavne neprimerané k hodnote sporu, nepriznal a v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

20. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

21. Ústavný súd podľa a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2021 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 181,17 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,87 eur. Uvedená suma sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe popísaného vyčíslenia by tak sťažovateľke prináležala náhrada trov konania v sume 460,90 eur.

22. Ústavný súd už k priznávaniu náhrady trov konania o ústavnej sťažnosti judikoval, že svojou štruktúrou (vzťah odseku 1 a 3) vytvára koncept založený na východisku, podľa ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch ústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako to je v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie). Ústavný súd teda disponuje širokým priestorom na úvahu, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (, , , ).

23. V posudzovanej veci ústavný súd nemohol odhliadnuť od špecifických skutkových okolností spočívajúcich v tom, že sťažovateľka sa na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou kritizujúcou jej právnu neistotu v napadnutom konaní okresného súdu obrátila až 30. novembra 2021 s vedomím, že okresný súd už rozhodol o jej žalobe, teda o otázke, kvôli ktorej sťažovateľka svoju právnu neistotu tvrdila. Ak v popísaných okolnostiach ústavný súd berie do úvahy, že ústavnou sťažnosťou sledovala sťažovateľka ochranu svojho základného práva podľa a listiny a práva podľa dohovoru, potom jej pasivita v napadnutom konaní spojená s podaním ústavnej sťažnosti po vyhlásení rozsudku okresného súdu (hoci ešte pred jeho právoplatnosťou) a márne vyčkávanie ústavného súdu na možnosť podania jej repliky v určenej lehote (bod 9 tohto nálezu, pozn.) oslabujú dôvodnosť úvah o jej skutočnej subjektívnej právnej neistote. Ústavný súd to vedie nielen k nepriznaniu finančného zadosťučinenia, ale aj k zásadnému spochybneniu účelnosti nákladov vynaložených na požadovanú ústavno-súdnu ochranu, ktorej podstatne limitované možnosti pri zjednaní nápravy vyvolala samotná sťažovateľka. Preto ústavný súd vyhodnotil ako dôvodné uložiť okresnému súdu ako účastníkovi konania o tejto ústavnej

sťažnosti povinnosť nahradiť sťažovateľke trovy konania iba sčasti ( ), a to polovicu z vyčíslenej sumy, teda v sume 230,45 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).

24. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu