Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 392/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti spoločnosti L., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti L. trovy konania

v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. A. S., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 23. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti L., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v právnej veci, ktorej

predmetom je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je v procesnom postavení

žalovanej.

Ústavný súd 10. septembra 2012 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a zaslanie relevantného súdneho spisu.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. októbra 2012. V jeho

prílohe predsedníčka okresného súdu predložila súdny spis a podrobnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„... 02.03.2004 – bol doručený súdu návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

a na vydanie predbežného opatrenia

20.01.2012 - uznesenie, ktorým súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol

05.03.2012 - návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy doručovaný odporcovi

na vyjadrenie

18.04.2012 - prikázanie veci zastupujúcemu sudcovi z občianskoprávneho úseku

/ust. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a predpisov/

24.04.2012 - žiadosť odporcu o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia

20.06.2012 - stanovený termín pojednávania na deň 01.08.2012

12.07.2012 - ospravedlnenie navrhovateľa, resp. zástupcu z neúčasti na pojednávaní

24.07.2012 - žiadosť odporcu o odročenie pojednávania

01.08.2012 - odročené na termín 17.09.2012

10.09.2012 - námietka zaujatosti sudcu podaná odporcom

07.09.2012 - žiadosť navrhovateľa, resp. zástupcu o odročenie pojednávania

- odročené na nový termín 17.10.2012

28.09.2012 - termín pojednávania 17.10.2012 zrušený z dôvodu vznesenej námietky

zaujatosti zákonného sudcu a sudcov Okresného súdu Bratislava II zo strany odporcu

a z dôvodu predloženia spisu Ústavnému súdu SR.“

K rovnakým skutkovým zisteniam dospel aj ústavný súd preskúmaním zapožičaného

spisu okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „čo sa týka sporu,

skutkovo a právne vec nie je zložitá a prekážky postupu súdu zistené neboli. Prieťahy

konania zo strany sťažovateľa ani iné okolnosti, ktoré by mali vplyv na prieťahy v konaní

zistené neboli. Avšak po oboznámení sa s postupom súdu a plynulosťou konania musím

uviesť a zároveň konštatovať zbytočné prieťahy zo strany súdu.“

V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním doručeným

24. októbra 2012, v ktorom vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ,

ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému súdnemu konaniu z obsahu spisu a vyjadrení

sťažovateľky a okresného súdu a nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín nezistil

žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej či skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla

spôsobovať predĺženie namietaného konania.

2. V súvislosti s hodnotením správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka reagovala na výzvy okresného súdu včas a poskytovala

okresnému súdu požadovanú súčinnosť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Vychádzajúc

zo spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd bol bez ospravedlniteľného

dôvodu nečinný v období od doručenia návrhu okresnému súdu 2. marca 2004 do 5. marca

2012, keď návrh žaloby doručil sťažovateľke a vyzval ju, aby sa k žalobe vyjadrila.

Napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti trvalo viac ako osem

rokov a bolo na jeho samom začiatku, keďže nedošlo ani k jednému úspešnému

pojednávaniu vo veci (okresný súd dvakrát odročil stanovený termín pojednávania,

1. augusta 2012 a 17. septembra 2012 a raz zrušil stanovený termín pojednávania

17. októbra 2012).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že ničím neodôvodnenou

nečinnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Pretože ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a namietané

konanie v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom nebolo meritórne

skončené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku nálezu).

III.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného textu vyplýva, že toto zadosťučinenie sa môže, ale nemusí

priznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je

možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne

upraveným spôsobom (napr. ).

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodnila len tým, že „nečinnosťou súdu bolo sťažovateľovi odopreté právo

na spravodlivé a rýchle konanie bez prieťahov“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného, najmä však z dôvodov uvádzaných sťažovateľkou, ktorá

svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila iba formálne

porušením svojho práva, s prihliadnutím na charakter konania a konkrétne okolnosti prípadu

ústavný súd považuje samotné rozhodnutie, ktorým vyslovil porušenie označeného práva

sťažovateľky v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, za dostatočné (mutatis mutandis , ). Zároveň ústavný

súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v takomto type konania imanentnú súčasť ochrany

práv sťažovateľov tvorí vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , podľa okolností tiež príkaz

porušovateľovi, aby konal bez prieťahov ( ), čím sa završuje výkon

právomoci ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a tiež

napĺňa účel tejto ochrany – odstránenie právnej neistoty sťažovateľov. Na druhej strane

fakultatívne rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia ( ) sa až

sekundárne spája s porušením práva a dôvodom jeho priznania je výlučne iba zmiernenie

nemajetkovej ujmy sťažovateľa spočívajúcej z psychickej traumy spôsobenej bezdôvodnou

a dlhšie trvajúcou právnou neistotou, ktorej bol vystavený postupom porušovateľa, ktorý

rozhoduje v jeho veci. V danom prípade objektívne plynúci čas od začatia konania

nekorešponduje so subjektívnou stránkou, t. j. stavom právnej neistoty na strane

sťažovateľky, pretože aj podľa jej tvrdenia o prebiehajúcom konaní sa prvýkrát dozvedela

až po 5. marci 2012 a do tohto momentu sa teda evidentne nemohla nachádzať v stave

právnej neistoty. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľke finančné zadosťučinenie

nepriznal (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 452,54 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011

v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Za úkon – podanie,

v ktorom právny zástupca sťažovateľky vyjadril len súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci, ústavný súd náhradu trov nepriznal. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 323,50 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012