Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu lime finance, a. s., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 50 377 159, zastúpený AKMB, s. r. o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX V. a 2/ M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX V., obaja zastúpení Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o určenie neúčinnosti právneho úkonu o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -125 (v základnom spise žurnalizovaný na č. l. 263-268) zo dňa 28. septembra 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nariadení neodkladného opatrenia potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými u Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec J. X. a katastrálne územie X. O. ako iný nebytový priestor č. X na 4. poschodí vo vchode 0, nachádzajúci sa na v Y. ubytovacieho zariadenia (N. hotel Q.) so súpisným číslom XXXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku na pozemkoch parcelách registra „C“ parcelného čísla XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a to prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu alebo zriadiť k nej akékoľvek záložné právo v prospech tretej osoby alebo vecné bremeno v prospech tretej osoby. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy V XXXX/XX, ktorou dlžník žalobcu M.. G. E. previedol na žalovaných 1/ a 2/ nehnuteľnosti špecifikované vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia voči žalovaným, aby si zabezpečil uspokojenie svojej pohľadávky, o ktorej rozhoduje Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. voči dlžníkovi M.. G. E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z LV č. XXX katastrálne územie X. O. došlo v prospech žalovaných v priebehu konania o zaplatenie pohľadávky (sp. zn. ) vedeného proti ručiteľovi Ing. G. E. podľa Dohody o ručení č. za záväzok spoločnosti O. s. r. o., ktorý vznikol na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou S. Y. W. Z. and H., a. s., so sídlom E. X - D., B. republika ako veriteľom a dlžníkom O. s. r. o. V.. Žalobca získal pohľadávku S. Y. W. Z. and H., a. s., E. proti spoločnosti O. s. r. o., V. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Bezodkladnú úpravu pomerov odôvodnil žalobca úkonmi ručiteľa M.. G. E., ktorý sa zbavuje svojho majetku, čím je prípadná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného v prípade úspechu v konaní sp. zn. ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval žalobca za efektívnejší prostriedok ochrany jeho práv, ktorý je navyše aj viac v súlade so zásadou procesnej

ekonómie, keďže v prípade nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania o neúčinnosť právneho úkonu by boli upravené pomery strán takým spôsobom, kedy by nebola ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v spore. Po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 24. júna 2021, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že uloženie zákazu žalovaným 1/ a 2/ zriadiť k nehnuteľnostiam na LV č. XXX katastrálne územie X. O. akékoľvek právo tretej osoby by mohlo dôjsť v neprimeranom rozsahu k obmedzeniu žalovaných, keď sa zákaz dispozície má týkať nebytového priestoru v N. hoteli Q. v Y. ubytovacieho zariadenia slúžiaceho zrejme na rekreačné účely aj pre iné osoby než samotných vlastníkov, pretože pojem „zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek právo tretej osoby“ je veľmi široký a neurčitý, upresnil žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že navrhoval uložiť žalovaným zákaz prevodu nehnuteľností na inú osobu alebo zriadiť k nej akékoľvek vecné právo v prospech tretej osoby a pokiaľ by sa aj pojem „akékoľvek vecné právo v prospech tretej osoby“ zdal súdu prvej inštancie ako široký a neurčitý, nech sa okrem zákazu prevodu nehnuteľností uloží žalovaným zákaz zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek záložné právo v prospech tretej osoby alebo vecné bremeno v prospech tretej osoby. 1.2 Zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil súd prvej inštancie tým, že sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam malo byť zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E., pričom vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti sú žalovaní 1/ a 2/, čo znamená, že nebola naplnená jedna z podmienok obsiahnutá v a to, že záložné právo je možné zriadiť len na právach, veciach a majetkových hodnotách dlžníka. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a a súd prvej inštancie vyhovel s odôvodnením, že existenciu pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom má preukázanú spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. , dlžník žalobcu previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaných kúpnou zmluvou, vklad ktorej povolil Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor dňa 11.08.2020 pod sp. zn. V XXXX/XXXX a práve tomuto úkonu žalobca v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu odporuje. V prípade úspechu v spore o neúčinnosť právneho úkonu môže byť pohľadávka žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. uspokojená z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom prešiel na žalovaných, z tohto dôvodu bolo namieste uložiť žalovaným zákaz dispozície s nehnuteľnosťami, aby exekúcia pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. nebola ohrozená. Súd prvej inštancie uznal, že by sa žalobca v prípade úspechu v odporovacej žalobe a prevodu nehnuteľností žalovanými na tretiu osobu mohol od ručiteľa M.. G. E. domáhať peňažnej náhrady, súd však nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným považuje za efektívnejšie a hospodárnejšie riešenie a za spravodlivejšie usporiadanie vzťahov a následky ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou za ťažšie napraviteľné. Uvedomujúc si, že uložené zákazy zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných vyslovil názor, že ak žalovaní nemali v úmysle nakladať s označenými nehnuteľnosťami, dočasným zákazom nakladania s nehnuteľnosťami im nevznikne žiadna škoda „a súd môže vo veci nerušene rozhodnúť“. V opačnom prípade, keď by žalovaní mienili s nehnuteľnosťou nakladať, títo sú chránení ustanovením , podľa ktorého majú nárok na náhradu škody, ktorá im nariadeným neodkladným opatrením vznikla.

2. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní proti tomuto uzneseniu navrhli jeho zmenu a zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Upozornili na nesprávne číslovanie súdneho spisu, keď uznesenie o neodkladnom opatrení je vydané pod č. k. -125, pričom predchádzajúce, odvolacím súdom zrušené uznesenie v tejto veci malo č. k. -130. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nepreskúmateľné v časti odôvodnenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že žalobca by sa v prípade určenia neúčinnosti napadnutej zmluvy voči jeho osobe mohol v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu domáhať od ručiteľa M.. G. E. peňažnej náhrady, súd však riešenie rozhodnutím o neodkladnom opatrení považuje za efektívnejšie a hospodárnejšie, za spravodlivejšie usporiadanie vzťahov, pretože následky ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami považuje za ťažšie napraviteľné. Žalovaným nie je jasná úvaha súdu, v čom vidí rozdiel medzi možnosťou žiadať od M.. G. E. peňažnú náhradu v prípade, ak dôjde k prevodu nehnuteľností alebo keď k prevodu nehnuteľností nedôjde a akú peňažnú náhradu má súd na mysli. Ak ide o peňažnú pohľadávku, ktorou žalobca voči M.. G. E. disponuje, na túto nemá žiaden vplyv dispozícia žalovaných s nehnuteľnosťou. Ak to má byť iná pohľadávka, nie je jasné, aký dosah to má na osoby žalovaných. Súd prvej inštancie nevysvetlil, v čom spočíva „ťažšia možnosť nápravy“ ani to, v čom vidí lepšiu efektívnosť, hospodárnosť a spravodlivejšie usporiadanie vzťahov pri úprave neodkladným opatrením. Žalovaní

uvádzali, že ak by aj previedli nehnuteľnosti na inú osobu, žalobca by získal voči nim náhradovú peňažnú pohľadávku, ktorá je ľahšie žalovateľná a vymáhateľná. 2.1 Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Uvedené skutočnosti musí tvrdiť navrhovateľ neodkladného opatrenia, dôkazmi podložiť a súd sa s nimi musí ako osvedčenými v rozhodnutí vyporiadať. Tieto skutočnosti v uznesení súdu prvej inštancie chýbajú. Žalovaní nepovažujú za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia tvrdenie, že v prípade prevodu nehnuteľností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by exekúcia pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi bola ohrozená. Za dôkaz osvedčujúci potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným nepovažujú žalovaní skutočnosť, že M.. G. E. prevádza nehnuteľnosti. Žalovaní nie sú dlžníkmi ani ručiteľmi žalobcu, žalobca voči žalovaným nedisponuje žiadnou pohľadávkou. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie a takáto obava preukázaná nie je. Od zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení odvolacím súdom dňa 24.06.2021 až do vydania napadnutého uznesenia žalovaní nehnuteľnosťou nenakladali, hoci im v tom žiadne súdne rozhodnutie nebránilo. Obava z ohrozenia exekúcie sa preukazuje spravidla dôkazom osvedčujúcim konkrétne úkony žalovaných smerujúce napríklad k prevodom nehnuteľností a takýmto dôkazom vo vzťahu k žalovaným žalobca nedisponuje.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že žalovaní vymenovali v odvolaní odvolacie dôvody podľa , avšak nie pri všetkých z nich aj bližšie špecifikovali, v čom konkrétne malo spočívať jeho naplnenie, čo v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 05.11.2019 sp. zn. nie je možné považovať za splnenie povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody. Skutočnosti uvádzané žalovanými ako nezrozumiteľné v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nepreukazujú, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dostatočne vyporiadal so všetkými otázkami významnými pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Judikatúra Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaní účelovo vytrhli z kontextu odôvodnenia určitý text, o ktorom tvrdia, že je nezrozumiteľný. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je jasné, že súd mal na mysli pohľadávku žalobcu voči ručiteľovi, ktorá má byť uspokojená z majetku ručiteľa, resp. z majetku, ktorý ručiteľ previedol v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaných, že prípadný ďalší prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemá vplyv na pohľadávku žalobcu, nakoľko od vlastníctva nehnuteľností záleží možnosť uspokojiť pohľadávku v exekúcii. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaných, podľa ktorého by bolo ľahšie vymáhať voči nim peňažnú pohľadávku, ako domáhať sa predaja nehnuteľností z dôvodu, že žalobca nepozná majetkové pomery žalovaných, preto nevie vyhodnotiť vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky voči nim. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca osvedčil, že ručiteľ postupne predáva nehnuteľnosti v úmysle znížiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja v exekúcii vedenej na majetok ručiteľa po právoplatnom priznaní pohľadávky. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne preukázal existenciu spoločnej podnikateľskej minulosti ručiteľa a žalovaných, ktorá sama o sebe zakladá dôvodné podozrenie o vedomosti žalovaných o úmysle ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov. Bezodkladná potreba úpravy pomerov je preukázaná aj tým, že ďalšie prevody nehnuteľností by mohli podstatne sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

4. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie upravených v ) v rozsahu odvolania žalovaných iba z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov dospel krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne a je potrebné ho podľa , potvrdiť.

5. Podľa , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Teoretické východiská vyplývajúce zo zákonných ustanovení upravujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia v civilnom procese ozrejmil odvolací súd už v uznesení sp. zn. , ktorým zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia z 2. decembra 2020 vydaného pod č. k. -130. Súd prvej inštancie názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení plne rešpektoval a svoje rozhodnutie, i keď možno v niektorých pasážach nie celkom zrozumiteľne, ale pre účely pochopenia jeho úvah, dostatočne odôvodnil. Žalovanými vytýkané vady proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie nebránili odvolaciemu súdu vecne preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nie je možné považovať za nepreskúmateľné.

7. Ak by žalovaní v úvodnej časti odvolania neuvádzali odvolacie dôvody, ktorými mienia odôvodniť svoje odvolanie (, , , a ), podriadil by odvolací súd text odvolania žalovaných len pod (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), keď žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. marca 2017, stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 2/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. novembra 2019, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. júna 2019 (a iné) v prípade, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd i žalobca rozhodnutiu súdu prvej inštancie porozumeli, z argumentácie žalovaných v odvolaní vyplýva, že tiež rozumejú rozhodnutiu súdu prvej inštancie a nimi uvádzané časti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré označujú za nezrozumiteľné, sú skutočne vytrhnuté z kontextu, ktoré by osobe neznalej podstatu prejednávanej veci mohli spôsobiť ťažkosti pri správnom pochopení úvah súdu prvej inštancie, ale určite nie strane sporu, ktorá predniesla svoju obranu voči skoršiemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, ktorého argumentáciu už posúdil odvolací súd a tretí krát sa k možnosti nariadiť neodkladné opatrenie v rámci konania o veci samej o neúčinnosť právneho úkonu vyjadroval okresný súd. 7.1 Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenia, ktorým bolo návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené je zrejmé, že mienil dočasne upraviť pomery strán sporu, medzi ktorými prebieha konanie o neúčinnosť právneho úkonu, dôsledkom ktorého môže byť právo žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku voči prevodcovi nehnuteľností ich predajom v rámci exekučného konania smerujúceho k vymoženiu pohľadávky uplatnenej v konaní u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. (pre prípad úspechu žalobcu v spore) a keby neodkladným opatrením nezabránil súd prevodu týchto nehnuteľností žalovanými na tretiu osobu, prípadne ich zaťažením vecným právom, úspešné vedenie exekúcie by bolo ohrozené. S názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že dôvod, pre ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, je v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie dostatočne vysvetlený. Odvolací dôvod podľa nebol uplatnený dôvodne.

8. Pri posúdení odvolania žalovaných podľa obsahu by odvolací súd identifikoval ako druhý odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci v otázke naplnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , a , ktoré súd prvej inštancie aplikoval. Ani tento odvolací dôvod neobstojí. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň potreba bezodkladnej úpravy pomerov, aby sa do rozhodnutia súdu o návrhu žalobcu na priznanie pohľadávky voči ručiteľovi M.. E. a vo veci o neúčinnosť právneho úkonu ručiteľa v prospech žalovaných zachoval právny stav z dôvodu, že prevod nehnuteľností žalovanými by sťažil pozíciu žalobcu v rámci exekúcie vedenej na majetok, ktorý z majetku dlžníka - ručiteľa ušiel. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že je pre neho istejšie a jednoduchšie postihnúť nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaných exekúciou ako vymáhať od nich peňažné plnenie z dôvodu, že aj v prípade úspechu v odporovacej žalobe nebude žalobca disponovať proti žalovaným exekučným titulom na peňažnú pohľadávku, rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu iba umožňuje veriteľovi postihnúť v exekučnom konaní veci, ktoré odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom ozrejmil úvahy, ktoré ho viedli k názoru o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie so zákazom dispozície s nehnuteľnosťami žalovanými v

priebehu sporu o neúčinnosť právneho úkonu, aplikované zákonné ustanovenia správne vyložil a podľa nich zistený skutkový stav správne posúdil.

9. Odvolací súd výpisom z listu vlastníctva obstaraného cez portál elektronických služieb katastra nehnuteľností dňa 2. januára 2022 zistil, že žalovaní sú stále na LV č. XXX pre katastrálne územie X. O. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru č. X vo vchode X na 4. poschodí N. hotela Q. každý zvlášť v X/X, že v poznámkach k zápisu žalovaných ako vlastníkov na liste vlastníctva sú uvedené obe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o nariadení neodkladného opatrenia č. k. -125 z 28.09.2021, aj uznesenie z 28.09.2021 pod nesprávne uvedeným číslom konania , pri ktorom je navyše nesprávne uvedené, že nadobudlo právoplatnosť 19.10.2021, pretože uznesenie Okresného súdu Zvolen vydané pod č. k. -125 (v skutočnosti žurnalizované až na str. 263 spisu) nadobudlo právoplatnosť iba v časti výroku I., ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, čo je uvedené aj v doložke právoplatnosti vyhotovenej Okresným súdom Zvolen dňom 28.09.2021 na č. l. 300 spisu. Z výpisu z listu vlastníctva odvolací súd zistil aj to, že v časti „C“ R. sú pre poradové číslo vlastníka XX a XX, čo je poradové číslo vlastníkov žalovaných I. L. pod č. XX a M.. G. U. pod č. XX zapísané tri ťarchy na základe zmlúv o zriadení záložného práva, vklad ktorých bol povolený ešte 16.03.2020 a 03.10.2019 pred tým, ako žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa zmluvy V XXXX/XXXX z 11.08.2020.

10. Žalovaní popierajú splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými podľa sú potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdia, že žalobca nepreukázal ohrozenie budúcej exekúcie napríklad poukázaním na úkony žalovaných smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti a výslovne vyhlásili, že z nehnuteľnosťami nenakladajú. 10.1 V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené základné skutočnosti o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v miere potrebnej pre účely procesného rozhodnutia o neodkladnom opatrení osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana v konaní sp. zn. a to možnosti domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky voči ručiteľovi M.. G. E. z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom nadobudli žalovaní. Tento nárok je potrebné považovať za existentný, kým vo veci sp. zn. nerozhodne Okresný súd Zvolen o pohľadávke uplatňovanej žalobcom voči žalovanému M.. G. E.. Je nutné prisvedčiť žalovaným, že v konaní neboli preukázané kroky, ktorými by sledovali prevod alebo zaťaženie dotknutého majetku, budúca exekúcia však môže byť ohrozená aj z iných dôvodov (napr. kvalitatívna zmena majetku) než je zmenšenie majetkovej hodnoty subjektu, ktorého majetok má byť v exekučnom konaní postihnutý. Text odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 14, kde súd prvej inštancie uviedol: „Súd má na základe uvedeného za to, že exekúcia pohľadávky žalobcu - veriteľa voči ručiteľovi M.. G. E. by bola v prípade prevodu vyššie uvedenej nehnuteľnosti v návrhu ohrozená... Nakoľko žalobca prevod vlastníckeho práva napadol žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči nemu ako veriteľovi ručiteľa M.. G. E., pričom jeho pohľadávka môže byť uspokojená predajom predmetnej nehnuteľnosti... Je síce pravdou, že žalobca by sa v prípade určenia neúčinnosti napadnutej zmluvy voči jeho osobe mohol v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu domáhať od ručiteľa M.. G. E. peňažnej náhrady, súd však takéto riešenie danej situácie považuje za efektívnejšie a hospodárnejšie, za spravodlivejšie usporiadanie vzťahov, pretože následky ďalšie nakladania s nehnuteľnosťou považuje za ťažšie napraviteľné“ vyjadruje názor súdu na sťaženú pozíciu žalobcu v prípade, ak by žalovaní previedli alebo zaťažili vecným právom nehnuteľnosti, z hodnoty ktorých sa mieni žalobca po úspechu v spore sp. zn. uspokojiť. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením sa vytvára procesná situácia, v rámci ktorej sú dočasne upravené (v zmysle aj zachované) právne vzťahy strán sporu do rozhodnutia o veci samej. Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutie súdu o neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže po získaní exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený za účelom postihnutia majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné napríklad preto, že osoba, v ktorej prospech dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní, musí sa veriteľ miesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať vydania peňažného plnenia od toho, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech.

Takto znie ustanovenie (právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.). Z uvedeného je zrejmé, že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, ktorý nadobudol majetok odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ podať proti subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné plnenie. Tieto zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu odôvodňujú podľa názoru odvolacieho súdu obavu, že exekúcia bude ohrozená tým, že transformáciou nehnuteľného majetku na peňažný, ktorého zachovanie a existenciu veriteľ nemusí vedieť preukázať, podstatne sťaží alebo znemožní uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Čo je potrebné rozumieť pod pojmom vymáhateľná pohľadávka pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. októbra 2020. Aby mala odporovacia žaloba, o ktorej súd prvej inštancie koná vo veci samej význam, bolo potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery strán sporu a zakázať žalovaným dispozíciu s nehnuteľnosťou vo forme ich prevodu na tretiu osobu a aby z prípadného predaja nehnuteľnosti mohol mať žalobca aj prospech, bolo namieste obmedziť žalovaných aj v dispozícii s nehnuteľnosťou vo forme zriadenia vecného práva k nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že už sú nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech iných veriteľov, ktorých pohľadávka (jeho výška) zabezpečená záložným právom zo zápisov v časti „C“ R. na LV č. XXX zistiteľná nie je. 10.2 Súdna prax všeobecných súdov v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností z dôvodu, aby vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu nevznikali zmeny (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. , sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Osobitný charakter konania o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami aj bez preukázania konkrétnych úkonov žalovaného v konaní o neúčinnosť právneho úkonu smerujúceho ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť účel konania o neúčinnosť právneho úkonu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2013 sp. zn. ).

11. Žalovaní v odvolaní nevysvetlili, z akého dôvodu sa bránia nariadeniu neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tvrdia, že nehnuteľnosťami nedisponujú ani takýto úmysel nemajú.

12. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zásah do vlastníckeho práva žalovaných nariadeným neodkladným opatrením nie je v nerovnováhe s výhodou žalobcu, ktorý mu z nariadeného neodkladného opatrenia plynie. Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a slobody chránené . Do obsahu vlastníckeho práva patrí podľa predmet vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Neodkladným opatrením obmedzil súd prvej inštancie iba poslednú menovanú zložku tohto súboru oprávnení (nakladať s majetkom) a to len na obmedzenú dobu vyplývajúcu z ustanovení upravujúceho trvanie nariadeného neodkladného opatrenia vo väzbe na rozhodnutie o veci samej ( ).

13. Odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní žalovaných pod písm. a), d), f) nie sú v odvolaní žalovaných rozvedené. Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 05.11.2019 nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací súd vzhľadom na nerozvedenie dôvodov odvolania podľa , , nevie posúdiť, či boli uplatnené dôvodne a konštatuje, že ich púhou citáciou v odvolaní žalovaní nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania týkajúceho sa neodkladného opatrenia nerozhodoval z dôvodu, že nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ako to má na mysli ustanovenie

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).