Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/32/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore žalobcu O. a. s., so sídlom J. 9, XXX XX P., M.: XX XXX XXX, zastúpeného AKMB, s. r. o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ X, XXX XX V., zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ, s. r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, 2/ M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ, s. r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -130 z 2. decembra 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťou vedenou na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, pre obec J. X., katastrálne územie X. O. na LV č. XXX ako nebytový priestor č. X na 4. poschodí vo vchode X nachádzajúci sa v Budove ubytovacieho zariadenia so súpisným číslom XXXXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/X, podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku, parcelami registra „C“, parcelného čísla XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelného čísla XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcelného čísla XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, najmä prevádzať vlastnícke právo k nim na inú osobu alebo zriadiť k nim akékoľvek právo tretej osoby. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia s odkazom na konanie vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. , v ktorom si žalobca voči M.. G. E. ako ručiteľovi uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 822 773,19 € s príslušenstvom z titulu ručenia prevzatého Dohodou o ručení č. XXXXXXE/CORP/XXXX za záväzok spoločnosti O. s. r. o., so sídlom Jesenského XXXX vo V., ktorý (záväzok) vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX uzatvorenou medzi spoločnosťou S. Y. W. Z. and H., a. s., so sídlom E. X - D., B. republika ako veriteľom a spoločnosťou O. s. r. o. so sídlom vo V. ako dlžníkom. Žalobca nadobudol pohľadávku veriteľa zo zmluvy o kontokorentnom úvere zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.10.2020 spolu s príslušenstvom a zabezpečením. Ručiteľ (M.. G. E.) bol do 10. augusta 2020 výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 vedenej na LV č. XXX u Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pre katastrálne územie X. O. ako iný nebytový priestor č. X na 4. poschodí v Y. ubytovacieho zariadenia (apartmánový hotel Q.) so súpisným číslom XXXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX k celku a v rovnakom rozsahu spoluvlastníkom pozemkov parciel W. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktoré zmluvou o prevode vlastníckeho práva previedol v podiele 1/2 k celku na označených nehnuteľnostiach na žalovaného 1/ a v podiele 1/2 na žalovaného 2/. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných bol povolený rozhodnutím Okresného súdu (správne Okresného úradu) Poprad, katastrálny odbor dňa 11. augusta 2020 pod V-XXXX/XXXX. Stalo sa tak v priebehu konania o zaplatenie pohľadávky vedeného proti ručiteľovi, teda v čase, keď už ručiteľ podal odpor proti platobnému rozkazu, čo v žalobcovi umocňuje presvedčenie, že ručiteľ a žalovaný tento úkon urobili v úmysle eliminovať možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja uvedených nehnuteľností v exekúcii vedenej na majetok ručiteľa. Personálne prepojenie žalovaných 1/ a 2/ a ručiteľa M.. G. E. odôvodňuje záver, že žalovaní o úmysle ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov museli vedieť. 1.2 Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , , a , zákona č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej aj „“) a vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 12 odôvodnenia uznesenia odôvodnil tým, že „bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu možného ohrozenia prípadnej exekúcie na vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu pre prípad jej právoplatného priznania. Žalobca osvedčil, že ručiteľ postupne predáva nehnuteľnosti v úmysle znížiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja predmetnej nehnuteľnosti v exekúcii vedenej na majetok ručiteľa... zabezpečovacie opatrenie preto považuje súd za efektívny prostriedok súdnej ochrany, pričom je tiež potrebné poukázať na zákonodarcom konštruovanú subsidiaritu neodkladného opatrenia voči opatreniu zabezpečovaciemu“.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja žalovaní. V obsahovo totožnom odvolaní navrhovali zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odvolacích dôvodov prípustných podľa zdôvodňovali odvolanie odvolacími dôvodmi podľa - neboli splnené procesné podmienky, - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nepreskúmateľné, keď v jeho dôvodoch súd prvej inštancie uvádza len všeobecné skutočnosti o tom, za akých (všeobecne platných) podmienok možno nariadiť neodkladné opatrenie a aký je jeho účel. Chýba však posúdenie konkrétnych dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní. Žalovaní považujú za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v znení: mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu možného ohrozenia exekúcie budúcej vykonateľnej pohľadávky žalobcu alebo že v danom prípade sledovaný účel možno dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia a podobne. Návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia bol odôvodnený tým, že ručiteľ prevádza svoje nehnuteľnosti. Žalovaní však nie sú ručiteľom za dlh dlžníka, preto zdôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia rozpredávaním majetku ručiteľa nelogické. Okresný súd neodôvodnil, z akého dôvodu nenariadil zabezpečovacie opatrenie, ale upravil pomery strán sporu práve neodkladným opatrením. Nariadeným neodkladným opatrením v neprimeranom rozsahu zasiahol súd prvej inštancie do vlastníckeho práva žalovaných. Zakázal im nielen prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj zriadiť k nej akékoľvek právo tretej osoby, čo predstavuje veľmi široký zásah do vlastníckeho práva, pretože zakazuje zriadiť bližšie nevymedzené práva a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú dosah na prípadné ohrozenie budúcej exekúcie. V rozhodnutí súdu chýba posúdenie proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k obmedzeným právam žalovaných. Z rozhodnutia možno zistiť len výšku pohľadávky žalobcu, nie však hodnotu predmetu neodkladného opatrenia vo vzťahu k jeho pohľadávke a najmä vo vzťahu k predmetu konania o určenie právnej neúčinnosti úkonu. Judikatúra najvyšších súdnych autorít zdôrazňuje potrebu primeranosti obmedzenia práv k predmetu neodkladného opatrenia k výhodám, ktoré navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto rozhodnutím získa. Ústavný súd opakovane judikoval, že rozhodnutia všeobecného súdu musia uviesť dostatočné dôvody, na ktorých je založené. 2.2 Naliehavá potreba úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými preukázaná nebola. Žalobca uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvody na úpravu pomerov neodkladným opatrením medzi ním a ručiteľom. Ručiteľ však nie je účastníkom tohto konania a nejde ani o konanie, v ktorom sa vymáha dlh voči ručiteľovi. Prípadný úmysel ručiteľa zbaviť sa majetku v žiadnom prípade

neodôvodňuje potrebu úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, keďže sa žalovaní žiadneho majetku nezbavujú a takéto úkony netvrdí ani žalobca. Tvrdenia žalobcu v žalobe, že žalovaní pri prevode nehnuteľnosti museli mať vedomosť o prebiehajúcom konaní o zaplatenie pohľadávky voči ručiteľovi a úmysle ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov sú len ničím nepodloženými úvahami. Žalovaní popierajú, že by o dlhoch ručiteľa a jeho úmysle zbavovať sa majetku mali vedomosť. Nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere. Pri poznaní úmyslu ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov ako uvádza žalobca v žalobe by k uzavretiu nadobúdacej zmluvy nepristúpili. I keď s ručiteľom spoločne podnikali, nemali žiaden dôvod zisťovať situáciu ručiteľa. Podľa iných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici je obava z ohrozenia exekúcie odôvodnená v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplného zmareniu budúcej exekúcie. V uznesení sp. zn. krajský súd dôvodil, že v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu sa nemožno domáhať nariadenia neodkladného opatrenia založeného na obave, že exekúcia bude ohrozená, keď kladné rozhodnutie o odporovacej žalobe nie je exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť samostatnú exekúciu proti osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto osoba totiž nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a preto v takomto konaní ani neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v konaniach vo veci samej, kde žalovaným je dlžník. Z rovnakého dôvodu neprichádza do úvahy ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži na zabezpečenie vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka (nie osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech).

3. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných ( ) po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že predmetom odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a nie rozhodnutie vo veci samej a pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné zopakovať či doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie ( ) v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaných rozhodol o zrušení uznesenia súdu prvej inštancie podľa a a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia bol súčasťou návrhu žalobcu lime finance, a. s. proti žalovaným I. L. a M.. G. U. o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Za právny úkon dlžníka, ktorému žalobca odporoval je označená zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru, ktorou M.. G. E. „ako kupujúci“ (správne predávajúci - poznámka odvolacieho súdu) previedol na žalovaných 1/ a 2/ ako kupujúcich nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie X. O. A. úradom E., katastrálnym odborom. Ide o nebytový priestor v apartmánovom hoteli Q. so súpisným číslom XXXXX a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemkoch parcelách registra „C“ č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktorej vklad povolil Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor dňa 11. augusta 2020 pod V-XXXX/XXXX. Žalobca priložil k žalobe aj čiastočný výpis z LV č. XXX vyhotovený 03.11.2020, na ktorom sú nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX z 11. augusta 2020 zapísané v prospech žalovaných 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele každý zvlášť v 1/2 k nebytovému priestoru č. 4 na 4. poschodí v apartmánovom hoteli Q. a k spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam a spoluvlastníckemu podielu k pozemkom. Odvolací súd vo verejne prístupnom registri katastra nehnuteľností si overil, že ku dňu 23.06.2021 sú žalovaní 1/ a 2/ stále zapísaní ako podieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností v X/X každý zvlášť. V poznámkach je zaevidované uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. -130 z 02.12.2020 o nariadení neodkladného opatrenia, ale aj začatie konania na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. o určenie, že záložné právo neexistuje.

5. Predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalovaní nadobudli nehnuteľnosti od ručiteľa M.. G. E.. M.. G. E. podľa tvrdení žalobcu v žalobe ručil za záväzok dlžníka spoločnosti O. s. r. o. so sídlom vo V., na majetok ktorého bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 2. apríla 2020 sp. zn. vyhlásený konkurz. Právny predchodca žalobcu (postupca) prihlásil svoju pohľadávku z kontokorentného úveru vo výške XXX XXX,XX € do konkurzu na majetok dlžníka. Pohľadávka popretá nebola. Žalobca ako nový veriteľ vstúpil do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa zo zmluvy o kontokorentnom úvere. V ďalšom texte žaloby rozpisuje žalobca vzťah ručiteľa a žalovaných za účelom preukázania vedomostí žalovaných o úmysle ručiteľa

ukrátiť svojho veriteľa tým, že sa zbavuje svojho majetku. Z Dohody o ručení č. XXXXXXE/CORP/XXXX uzavretej 19.07.2017 medzi S. Y. W. Z. and H., a. s., pobočka zahraničnej banky, Y. a M.. G. E. je zistiteľné, že veriteľ je účastníkom zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol úver spoločnosti O. s. r. o., so sídlom vo V. a ručiteľ M.. G. E. vyhlásil, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok určený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľ ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Žalobca tvrdí, že zaplatenia dlžnej pohľadávky z kontokorentného úveru sa voči ručiteľovi domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. . Žalobca dôvodí, že v prípade jeho úspechu v konaní o zaplatenie pohľadávky proti ručiteľovi a nadväzujúceho úspechu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu bude možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči ručiteľovi ohrozená, ak by žalovaní v tomto konaní nehnuteľnosť previedli na tretiu osobu. V takom prípade by rozsudok o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle nemohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, ale by mal žalobca iba právo domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úspechu prospech, čo by vyžadovalo začatie ďalšieho konania o jej zaplatenie. Za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky navrhol žalobca v prvom rade zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX katastrálne územie X. O. v podielom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči M.. G. E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom z dohody o ručení uzavretej 19.07.2017 medzi „žalovaným ako ručiteľom“ (žalovaní v tomto konaní neboli ručiteľmi dlhu z kontokorentného úveru - poznámka odvolacieho súdu) a spoločnosťou S. Y. W. Z. and H., a. s., so sídlom E. X-Michle, B. republika ako veriteľom a len pre prípad, ak by podľa názoru súdu nebolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, navrhol žalobca alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovaným zakáže nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v ich vlastníckom právo na LV č. XXX pre katastrálne územie X. O. s upresnením, aby sa zakázalo prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu a tiež zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek právo tretej osoby. Čo je potrebné rozumieť pod „akýmkoľvek právom tretej osoby“ žalobca nekonkretizoval. Súd prvej inštancie v uznesení nevysvetlil, prečo nepovažoval za dôvodný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa a nariadil neodkladné opatrenie podľa a o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami žalovanými 1/ a 2/. Zo zmätočného odôvodnenia rozhodnutia, kde na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že zabezpečovacie opatrenie považuje v danom prípade za efektívny prostriedok súdnej ochrany a poukazuje na zákonodarcom konštruovanú subsidiaritu neodkladného opatrenia voči opatreniu zabezpečovaciemu, na ktoré dôvodne poukázali aj žalovaní v odvolaniach sa skôr javí, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením a nevidí rozdiel v spôsobe rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a neodkladnom opatrení, ich funkciách a dôsledkoch vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia od neodkladného opatrenia.

6. Účelom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia podľa návrhu žalobcu je zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávky voči ručiteľovi za kontokorentný úver poskytnutý dlžníkovi O. s. r. o., so sídlom vo Zvolene. Žalobca v žalobe odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05.06.2013 sp. zn. , v zmysle ktorého aj v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je možné nariadiť predbežné opatrenie (podľa ustanovení , ktorý bol zrušený ku dňu 01.07.2016), ak jeho účelom je zaistiť uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaní naopak v odvolaní citujú z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorých existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie ešte sami o sebe netvoria zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžaduje sa súčasne, aby právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, potreba úpravy pomerov neodkladným opatrením musí byť naliehavá a že v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia založeného na obave, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu je len spôsobom ako sa môže veriteľ uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS XX/XXXX odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti vystupujúcej ako žalobca v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu (v konaní o odporovacej žalobe), ktorou namietala reštriktívny výklad ustanovenia krajským súdom, v zmysle ktorého v konaní o určovacej (odporovacej) žalobe nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej v konaní o odporovacej žalobe neslúži

na zabezpečenie peňažného nároku a žalovaná v konaní o odporovacej žalobe nie je dlžníčkou. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, v ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Naproti tomu sťažovateľka s poukazom na odbornú literatúru a súdnu judikatúru vo vzťahu k odporovateľným právnym úkonom podľa a nasledujúce dôvodila, že pohľadávka, ktorú mieni zabezpečiť nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí smerovať výlučne proti žalovanému v konaní o odporovacej žalobe, keďže to nevyplýva zo znenia zákona, pretože na základe úspešnej odporovacej žalobe by mala právo uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku žalovanej, ktorý pôvodne patril dlžníkovi. Žalovaná by sa v prípade úspechu odporovacej žaloby sťažovateľky dostala do postavenia dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla neúčinnou zmluvou. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že oba výklady (výklad sťažovateľky a výklad krajského súdu) príslušných ustanovení sa javia ako možné, legitímne a ústavne konformné. Keďže výklad zákonov je v primárnej kompetencii všeobecných súdov a výklad, ktorý si osvojil krajský súd treba považovať za ústavne konformný, ústavný súd nevidel dôvod do tohto výkladu zasiahnuť. 7.1 Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. z 9. mája 2019 sa inšpiroval uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

8. Prípustnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o odporovacej žalobe sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 28. októbra 2020 sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX a Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. z 21. mája 2021, v ktorých na rozdiel od predchádzajúcich skorších rozhodnutiach ústavný súd aj odvolací súd (pod vplyvom vývoja judikatúry) pripustili možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

9. Uvedené rozhodnutia majú napovedať súdu prvej inštancie, či je možné a za akých podmienok nariadiť neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či mienil nariadiť zabezpečovacie opatrenia v zmysle návrhu žalobcu, len nesprávne prečítal návrh alebo si neuvedomil, že zabezpečovacie opatrenie sa nariaďuje zriadením záložného práva podľa , alebo bol toho názoru, že žalobcom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je možné proti žalovaným z odporovacej žaloby nariadiť neodkladné opatrenie o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami. Pre prípad, že by mal byť žalovaným uložený zákaz zriadiť k nehnuteľnostiam na LV č. XXX katastrálne územie X. O. akékoľvek právo tretej osoby, je potrebné súhlasiť s názorom žalovaných, že ide o veľmi široký a neurčitý pojem, z ktorého nie je možné zistiť, či v primeranom rozsahu obmedzuje žalovaných, keď sa zákaz dispozície má týkať nebytového priestoru v apartmánovom hoteli Q. v budove ubytovacieho zariadenia slúžiaceho zrejme na rekreačné účely možno aj pre iné osoby než samotných vlastníkov. I keď je účelom zabezpečovacieho opatrenia posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá bola alebo by mohla byť neskôr judikovaná, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia či neodkladného opatrenia musí súd zvažovať, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov a či vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia nevznikne zjavný nepomer medzi právom žalobcu a povinnosťami žalovaného. Súd prvej inštancie z tohto hľadiska návrh žalobcu nevyhodnocoval.

10. Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení neukladá žalobcovi v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia poskytnúť odhad ceny nehnuteľností, ktorých sa návrh týka. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia ani nemusí mať možnosť získať údaje o hodnote majetku tretej osoby bez jej dovolenia a súčinnosti. Dôkaz o nepomere pohľadávky žalobcu a hodnote zaťažovaného majetku môže predložiť ten, koho majetok sa zaťažuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.05.1996).

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zakladá inú vadu konania. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho konania. Ak sa súd vo svojom rozhodnutí náležite nevyporiada s argumentáciou strán sporu, ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď, je naplnený dôvod na zrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia (R 2/2016) a vrátenie veci súdu nižšej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Za nepreskúmateľné je potrebné považovať také rozhodnutie

súdu, ktoré neozrejmí skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Účelom odôvodnenia rozhodnutia súdu je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v inštančne vyššom konaní (podľa uznesenia NS SR sp. zn. alebo uznesenia sp. zn. z 25.06.2020)

12. Odvolatelia podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe tohto názoru odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude dôsledne preštudovať návrh žalobcu za účelom pochopenia, čoho a na základe akých skutkových a právnych dôvodov sa ním žalobca domáha a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu (zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením a pre prípad, že žalobcom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nariadiť neodkladné opatrenie), vyporiadať sa s tým, či je možné v konaní o neúčinnosť právneho úkonu voči tretej osobe zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam alebo nariadiť neodkladné opatrenie a pokiaľ dá na túto otázku kladnú odpoveď, tak musí posúdiť primeranosť navrhovaných opatrení vo vzťahu k právu, ktoré majú navrhované opatrenia zabezpečovať. V dôvodoch rozhodnutia musí súd prvej inštancie uviesť, z akého skutkového stavu vychádzal, akými úvahami sa pri posúdení návrhu riadil, pod ktoré zákonné ustanovenia uplatnený nárok podriadil a ako ho právne posúdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).