Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2147-2021.pdf
PDF · 98.3 KB
No categories available
16Ek/2147/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, proti povinnému: W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. ulica XXXX/X, XXX 01 Trnava, o vymoženie 1282,22 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 26EX 466/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2147/2021 zo dňa 05. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2147/2021 zo dňa 05. 08. 2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 49,83 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 31. 05. 2021, domáhal od povinného vymoženia 1282,22 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19. 03. 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 05. 2021 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 10. 06. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 26EX 466/21.
3. Uznesením sp. zn. 16Ek/2147/2021 zo dňa 05. 08. 2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavanie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.), zároveň súd rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 Eur (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu neoprávnenosti vedenia exekúcie, keďže podľa tvrdenia povinného predmetnú exekúciu má znášať fyzická osoba, voči ktorej povinný eviduje dlh zo zmluvy o pôžičke a z neoprávneného konania tejto fyzickej osoby v čase pred vydaním exekučného titulu. Povinný vzniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd opätovným preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19. 03. 2021, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1282,22 Eur s prísl. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12. 09. 2012). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). V tomto exekučnom konaní je daná tak aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, a zároveň súd v exekučnom konaní nemal za preukázané, že by po vzniku exekučného titulu došlo k riadnemu prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na tretí subjekt. Súd preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesený dôvod - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade ním vznesených okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Súd dodal, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku. Súd v exekučnom konaní preskúmaním spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 27Up/274/2021 mal za preukázané, že povinný proti exekučnému titulu podal odpor, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 20. 04. 2021 tak, že odpor povinného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19. 03. 2021 zamietol, a to z dôvodu, že povinný nepodal vecný odpor proti nároku oprávneného z platobného rozkazu a ani jeho výšku nespochybnil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2021 a je taktiež súčasťou spisu súdu v exekučnom konaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že povinný v základnom konaní nevzniesol námietku voči nároku oprávneného a ani jeho výške, ktorá bola deklarovaná platobným rozkazom, teda nepodal vecný odpor proti platobnému rozkazu všeobecného súdu, a preto relevancia tejto námietky skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a čo po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod proti vecnej správnosti exekučného titulu za nedôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podal trestné oznámenie na príslušný orgán činný v trestnom konaní. K danému je potrebné uviesť, že podanie trestného oznámenia nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nepredstavuje okolnosť, ktorý by bránila vymáhaniu nároku oprávneného priznaného exekučným titulom v rámci exekučného konania. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/2147/2021 zo dňa 05. 08. 2021 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a trval na to, aby bola exekúcia zastavená. Povinný opätovne uviedol, že z dôvodu spáchaného podvodu (zo strany pani Veroniky Krajčovičovej) mal za to, že nie je povinný uhradiť vymáhaný nárok. Povinný
podal trestné oznámenie za podvod. Platobný rozkaz je potrebné zastaviť. Zároveň povinný žiadal odblokovať účty. K sťažnosti pripojil žiadosť o ukončenie procesu vymáhania pohľadávok adresovanú Intrum Slovakia, s.r.o., čestné vyhlásenia z roku 2010, predvolanie svedka (povinného) a podnet povinného vo VÚB banke z 19. 08. 2014.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že povinný v sťažnosti uvádza také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu - platobného rozkazu. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní, avšak v tomto konaní zostal nečinný. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Inak povedané, ak povinný s vydaným platobným rozkazom (exekučným titulom) nesúhlasil, mohol podať voči platobnému rozkazu opravný prostriedok - odpor. Nakoľko však povinný túto možnosť nevyužil, platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018: „exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“ Za pravdu nám dáva aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, citujeme: „ Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“. Povinný nepreukázal žiadnym spôsobom zánik vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania a taktiež nepredložil relevantné dôkazy o zániku pohľadávky, na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu vyplýva, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. Povinný neuviedol skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. Z vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby súd sťažnosť povinného zo dňa 18. 08. 2021 ako nedôvodnú zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 25. 08. 2021 vo výške 49,83 Eur.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že povinný opakuje skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na toto exekučné konanie. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
16. Súd uvádza, že povinný podal sťažnosť, v ktorej argumentoval tými istými skutočnosťami ako v podanom návrhu na zastavenie exekúcie - a to skutočnosťami, ktoré mali podľa jeho tvrdení nastať pred vznikom exekučného titulu (spáchanie podvodu). Vyšší súdny úradník v uznesení správne konštatoval, že ak skutočnosti, ktoré namietal povinný mali nastať pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie konania a ani v rámci podanej sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie) nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by došlo k zrušeniu exekučných titulov. Zároveň čo sa týka povinným namietaného spáchania trestného činu, povinný pripojil k podanej sťažnosti len predvolanie svedka a trestné oznámenie. Pokiaľ ide o podané trestné oznámenie, táto skutočnosť nemá vplyv na vedenie exekúcie. Zároveň súd dopĺňa, že v konaní je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov (súdu) o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal (§193 CSP). Súd taktiež uvádza, že v rámci konania nebol predložený žiadny relevantný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývali skutočnosti tvrdené povinným (skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že došlo k spáchaniu trestného činu). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda povinný tvrdí určité skutočnosti, je jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Súd tiež uvádza, že zo spisu nemal preukázané, že by jestvoval zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže nedošlo k zániku vymáhaného nároku, k zrušeniu exekučného titulu, ani súd nemá vedomosť o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
17. Súd dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu
vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
18. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
19. Čo sa týka námietok povinného voči postupu exekútora súd uvádza, že exekútor je oprávnený po doručení poverenia na vykonanie exekúcie vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Súd zároveň poznamenáva, že o odblokovaní účtu rozhoduje súdny exekútor a to v súlade a za splnenia podmienok uvedených v § 96 Exekučného poriadku.
20. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
21. K sťažnosťou napadnutému výroku II. uznesenia súd uvádza, že vyšší súdny úradník o trovách konania rozhodol správne, keď vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 Eur, ktorá bola v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
22. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/2147/2021 zo dňa 05. 08. 2021 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju v celom rozsahu zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana
je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného vo výške (požadovanej oprávneným) 49,83 Eur (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny teda 30,705 Eur + režijný paušál (za rok 2021) vo výške 10,87 Eur + 20% DPH vo výške 8,315 Eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).