Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Ek-2147-2021.pdf
PDF · 100.3 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2147/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, proti povinnému: W. W., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. P. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 1282,22 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 26EX 466/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 31.05.2021, domáhal od povinného vymoženia 1282,22 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.05.2021 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 10.06.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 26EX 466/21.
3. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania zo dňa 13.07.2021 a doplňujúceho podania zo dňa 27.07.2021 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.06.2021, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 12.07.2021 spolu s jeho prílohami a to plnomocenstvom zo dňa 31.05.2014, ďalej upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, potvrdenie o odoslaní, autorizácii a doručení návrhu na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 26EX 466/21 zo dňa 14.06.2021 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 18.06.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.06.2021 bol doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 18.06.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že neoprávneného vedenia exekúcie proti osobe povinného, keďže povinný uviedol, že predmetnú exekúciu má znášať fyzická osoba A. I., ktorá je dlžníkom povinného, a ktorá neoprávnene od povinného pod nátlakom a sľubmi vylákala sumu vo výške 23000 EUR, a ktorá mala zneužiť bankomatovú kartu povinného na neoprávnené výbery z účtu povinného počas zahraničného pobytu, v čoho dôsledku povinný danú vec riešil zablokovaním platobnej karty vo VUB banke dňa 18.08.2014. Povinný dodal, že vyššie uvedená fyzická osoba ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nevrátila späť peňažné prostriedky povinnému. Povinný mal za to, že nie je povinný uhradiť vymáhaný nárok pre vyššie povinným namietnutý podvod. Povinný uviedol, že podal trestné oznámenie na príslušný orgán činný v trestnom konaní. Povinný požiadal súdneho exekútora o odblokovanie bankového účtu. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19.03.2021. Oprávnený k povinným napadnutej vecnej správnosti exekučného titulu uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda sa zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Prieskumná činnosť súdu v exekučnom konaní je obmedzená len na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či oprávnený a povinný sú hmotno-právne legitimovaný z exekučného titulu. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Oprávnený dodal, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, v čoho dôsledku oprávnený mal za to, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, spôsobu podania vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor k povinným namietnutým dôvodom na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súdny exekútor navrhol súdu zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
13. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, z dôvodu neoprávnenosti vedenia exekúcie, keďže podľa tvrdenia povinného predmetnú exekúciu má znášať fyzická osoba, ktorá je uvedená v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia, voči ktorej povinný eviduje dlh zo zmluvy o pôžičke a z neoprávneného konania tejto fyzickej osoby v čase pred vydaním exekučného titulu. Povinný vzniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
14. Súd opätovným preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19.03.2021, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1282,22 EUR s prísl.
15. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
16. Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná tak aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, a zároveň súd v exekučnom konaní nemal za preukázané, že by po vzniku exekučného titulu došlo k riadnemu prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na tretí subjekt. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesený dôvod - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného v tomto exekučnom konaní za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
17. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade ním vznesených okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré sú uvedené v bode 5. odôvodnenia toho uznesenia.
18. Súd v exekučnom konaní k uvedenému dodáva, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
20. Súd v exekučnom konaní preskúmaním spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 27Up/274/2021 mal za preukázané, že povinný proti exekučnému titulu podal odpor, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 20.04.2021 tak, že odpor povinného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/274/2021 zo dňa 19.03.2021 zamietol, a to z dôvodu, že povinný nepodal vecný odpor proti nároku oprávneného z platobného rozkazu a ani jeho výšku nespochybnil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2021 a je taktiež súčasťou spisu súdu v exekučnom konaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že povinný v základnom konaní nevzniesol námietku voči nároku oprávneného a ani jeho výške, ktorá bola deklarovaná platobným rozkazom, teda nepodal vecný odpor proti platobnému rozkazu všeobecného súdu, a preto relevancia tejto námietky skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (resiudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a čo po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod proti vecnej správnosti exekučného titulu za nedôvodný, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
21. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podal trestné oznámenie na príslušný orgán činný v trestnom konaní. K danému je potrebné uviesť, že podanie trestného oznámenia nezakladá
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nepredstavuje okolnosť, ktorý by bránila vymáhaniu nároku oprávneného priznaného exekučným titulom v rámci exekučného konania.
22. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
32. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
38. Oprávnený si vo vyjadrení zo dňa 12.07.2021 uplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to v celkovej výške 49,89 EUR.
39. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 1282,22 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 61,41 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 30,705 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2021 a hodnota DPH, keďže právny zástupca je platcom DPH. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 49,89 EUR (1 x 30,705 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR + 20 % DPH), tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 49,89 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.