Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 136 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (206)Uznesenie_17CoE-52-2018.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N., s.r.o., so sídlom N. XX, D., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej O. K., trvalo bytom D. XX, právne zastúpenej Mgr. W. C., advokátom so sídlom v D. nad D., W. XXX/X, o vymoženie 238,85 eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04. apríla 2018, č.k. 5Er/134/2010-94, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zmietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2018. Z odôvodnenia vyplýva, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 508,85 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Cb/30/2008-51 zo dňa 02.03.2009 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/84/2009-72 zo dňa 14.10.2009. Dňa 17.01.2018 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie, obsah spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5Er/134/2010 a dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2009 a vykonateľnosť dňa 02.06.2009. Súd uviedol, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktorými napáda vecnú správnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Súd skonštatoval, že povinná sa mala uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní, v tomto konaní však zostala nečinná, nepodala odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Cb/30/2008-51 zo dňa 02.03.2009 a ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/84/2009-72 zo dňa 14.10.2009 žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, čím fakticky prejavila svoj súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, teda exekučným titulom. Povinná vo svojom podaní upozornila na povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie na plnenie odporujúce dobrým mravom a plnenie právom nedovolené a to v ktorejkoľvek časti exekúcie a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE 69/2011 zo dňa 31.05.2011, avšak k tomuto súd uviedol, že v danom prípade sa exekúcia viedla na podklade odlišného exekučného titulu, a to rozhodcovského rozhodnutia, ktoré môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke a na základe zistených nedostatkov exekúciu prípadne zastaviť v ktoromkoľvek jej štádiu, avšak ostatné exekučné tituly (súdne rozhodnutie nevynímajúc) môže exekučný súd skúmať len z ich formálnej stránky. Povinná ďalej vo svojom návrhu na zastavenie uviedla, že istinu pohľadávky oprávneného vo výške 538,85 eur v celom rozsahu splatila, čo súd nespochybnil, keďže uvedenú skutočnosť o úhrade istiny oprávneného potvrdil aj súdny exekútor, avšak povinná bola exekučným titulom zaviazaná zaplatiť oprávnenému nielen istinu, ale aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania z dlžnej sumy a v exekučnom konaní aj trovy exekúcie,
pričom zostatok vymáhanej pohľadávky vyčíslil súdny exekútor ku dňu 23.03.208 na sumu 3.547,81 eur. Súd uviedol, že úhradu vymáhanej sumy v danej výške však povinná nijako nepreukázala. K vyjadreniu oprávneného, že časť úhrad bola započítaná na istinu a časť na úrok, súd uviedol, že všetky úhrady povinnej je potrebné v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať najskôr na istinu a až po jej úhrade ich započítavať na úrok z omeškania. Až vtedy, keď by bola exekúcia vedená v rozpore s takýmto započítavaním, súd zdôraznil, že bol by to dôvod na jej zastavenie v časti, v ktorej by bola vykonávaná nedôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala aj vzťah oprávneného a súdneho exekútora, no k tejto jej námietke súd uviedol, že nie je možné na ňu prihliadať a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinná sa mohla v zmysle § 30 ods. 4, 5 Exekučného poriadku vyjadriť o osobe exekútora a uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohla dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Povinná tak však neurobila a námietku zaujatosti súdneho exekútora predpísaným spôsobom neuplatnila. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že exekúcia sa vedie na základe formálne aj materiálne vykonateľného exekučného titulu, a teda exekúcia sa vedie dôvodne, pričom povinná nepreukázala žiaden zo zákonom predpísaných dôvodov na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná, pričom uviedla, že názor súdu prvej inštancie nie je správny a pri povinnosti súdu zastaviť exekúciu nie je možné rozlišovať medzi jednotlivými druhmi exekučného titulu. S ohľadom na výšku istiny a niekoľkonásobne vyššie príslušenstvo ide o rozpor s dobrými mravmi. Pred desiatimi rokmi rozhodovali súdy obdobné veci voči spotrebiteľom s ohľadom na inú vtedajšiu právnu úpravu oveľa prísnejšie. Navyše, v čase konania sa ešte nemohla opierať o rozhodnutia súdov, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení jej súdneho konania. S ohľadom na uvedené bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhla, aby bolo odvolacím súdom súdu zrušené a vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby exekúciu sám zastavil.
3. K podanému odvolaniu sa písomne oprávnený nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html> je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré je povinný súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, ak táto povinnosť vyplýva z ustanovení iného zákona.
9. Odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.
10. Na základe uvedeného preto nemôže obstáť odvolacia námietka povinnej týkajúca sa výšky istiny a príslušenstva, ktoré spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, teda skutočnosťami plynúcimi z exekučného titulu a ktoré mali byť namietané v základnom konaní.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že povinná sa v návrhu na zastavenie exekúcie bránila skutočnosťami, ktoré mala uplatniť v základnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či vec konajúcim súdom bola správne posúdená. V prípade, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu tak, ako je to v tomto prípade, súdu v exekučnom konaní už neprislúcha skúmať, či v základnom konaní boli správne aplikované ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd tiež zistil, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, že povinná nesúhlasila s vydaným exekučným titulom v základnom konaní z dôvodu, že súd prvej inštancie pri vydávaní tohto exekučného titulu nesprávne aplikoval ustanovenia slúžiace na ochranu spotrebiteľa a priznaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi, mohla sa proti tomuto exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku v tomto základnom konaní, resp. podaním mimoriadneho opravného prostriedku.
12. Odvolací súd dodáva, že súd v exekučnom konaní je obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinná sa skutočnosťami ňou uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie nebránila v základnom konaní, nepodala opravný prostriedok proti takto vydanému exekučnému titulu a tento sa stal právoplatným a exekučným titulom, ktorý zakladá prekážku veci rozhodnutej (§ 230 CSP).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktorý by bolo možné predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, ako vecne správne potvrdil.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).