Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1. H. H., na neznámom mieste, 2. K. H., na neznámom mieste, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom 817 15 Bratislava, Búdkova 36, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. R., H. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária KRION Partners s. r. o., so sídlom 811 06 Bratislava, Palisády 50, IČO: 36 858 617, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. novembra 2020 č. k. -543, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že I. výrok správne znie: Súd u r č u j e , že H. H. a K. H., rod. G., sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom M., odborom katastra nehnuteľností, na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., Okres M., ako parcela registra „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, v podieloch po X-B., v správe Slovenského pozemkového fondu.

Žalobcom 1/, 2/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. novembra 2020 č. k. -543 (napadnutý rozsudok) určil, že H. H. a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Správou katastra M. na LV č. XXXX, obec M., k. ú. M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2 v podieloch po X/X-U., v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcom 1. a 2. voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že neznámi žalobcovia 1. H. H. a 2. K. H., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sa žalobou podanou 02.12.2009 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M. na LV XXXX, obec M., k. ú. M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXXX m 2 v podieloch po X -U. v správe Slovenského pozemkového fondu. V návrhu a na pojednávaní bolo uvedené, že nehnuteľnosť je v zmysle Zákona č. 330/1995 Z. z. a v správe Slovenského pozemkového fondu z dôvodu, že vlastník je nezistený. Aktívna legitimácia Slovenského pozemkového fondu je daná o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Správa katastra M. oznámila fondu, že H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. X U. - L. ako pôvodní vlastníci predali sporný pozemok a preukázali svoju totožnosť osvedčenými kópiami občianskych preukazov, a že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný. Pritom H. H. a K. H. rod. G. nemohli predať tieto nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalovaného, pretože tieto osoby nie sú vedené v registri obyvateľstva a neeviduje ich ani Mestský úrad U.. Identifikácia

osôb H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, U. - L. nikdy nebola preukázaná, občianske preukazy, ktorými sa tieto osoby preukázali boli podľa evidencie na polícii vydané celkom iným osobám. V obci U. N. žili osoby s totožnými menami a priezviskami, ale s inými dátumami narodenia a tieto osoby predávali H. A. pozemky na D. vložke XXXX parc. č. XXXX o výmere X ha XXXX m2 k. ú. M. za účelom zriadenia rybníkov. Predávajúcimi podpísanou riadnou kúpnou zmluvou fond nedisponuje. Nakoľko je zrejmé, že kúpnu zmluvu, ktorou H. H. a K. H. predali sporné nehnuteľnosti podpísali iné osoby než vlastníci, v kúpnej zmluve nebola prejavená vôľa skutočných vlastníkov, je právny úkon neplatný. Neplatná je preto kúpna zmluva uzatvorená medzi H. H. a K. H. rod. G. ako predávajúcimi a spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako kupujúcim, ako aj kúpna zmluva uzatvorená medzi N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a E., ako kupujúcim z XX.XX.XXXX a následne aj kúpna zmluva ktorú uzatvorili spoločnosť E., E.. A.. O.. so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.02.2010 sp. zn. -11. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Uznesením zo dňa 21.02.2013 sp. zn.: -398, právoplatným dňa 14.03.2013, pripustil súd zmenu petitu návrhu.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: -404 zo dňa 19.04.2013 tak, že určil, že H. H. a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M. na LV XXXX obec M., k. ú. M., parcely registra „E" ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2 v podieloch po X - U., v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX je neplatná, nakoľko predávajúce osoby neboli totožné s osobami vedenými ako vlastníci a tak nemali spôsobilosť na tento právny úkon a teda neboli nositeľmi práv k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho ani nemohli platne previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť N., E.. A.. O.. Konštatoval tiež, že následne nemôže byť platná ani ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a spoločnosťou E., E.. A.. O.. a v konečnom dôsledku ani kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy je daný len správny akt - rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu (modus), chýba však platne uzavretá kúpna zmluva (titulus). V súvislosti so žalovaným predostretou obranou spočívajúcou v skutočnosti, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, keď spoločnosť E., E.. A.. O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako skutočný a jediný vlastník, že nemal vedomosť o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že sa spoliehal na to, že nehnuteľnosť nadobúda od vlastníka, súd dôvodil, že dobrá viera je rozhodujúca len potiaľ, že ňou možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako to vyplýva z a nasl. a že s dobrou vierou súčasná právna úprava žiadne iné právne následky nespája a teda ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa.

4. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom sp. zn.: -426 zo dňa 19.02.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a pripustil dovolanie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a mal za nesporné, že kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli na strane predávajúcich osoby neexistujúce, preto právnemu úkonu z ich strany potom absentuje vôľa i jej prejav, avšak hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony. Z toho dôvodu konštatoval, že predmetná zmluva neplatná od počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. Argumentoval, že nejde o prípad, že by zmluva bola pri uzavretí platná a titul nadobudnutia zanikol až následne (napríklad odstúpením od zmluvy), preto nemožno poskytnúť ochranu ďalšiemu kupujúcemu, v takom prípade jeho vlastnícke právo nezostáva zachované na základe dobromyseľnosti.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn.: zo dňa 31.07.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.05.2015 sp. zn. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd pripustil dovolanie pre právnu otázku, ktorá nemá význam pre riešenie samotného prípadu a poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia ustálil, že predmetom odvolacieho konania vo veci samej bolo vyriešenie otázky, či vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobromyseľného kupujúceho ako tretieho subjektu zostáva zachované vtedy, ak titul nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe neplatne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom. Odvolací súd mal za vyriešené, že ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu, je daný len modus, t. j. spôsob nadobudnutia - vkladom do katastra, ale jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia, nemôže sa uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. V závere odvolací súd skonštatoval, že otázku dobromyseľnosti ďalšieho kupujúceho v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade absolútne neplatného právneho úkonu od počiatku už podrobne vyriešila rozsiahla judikatúra NS SR, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť. NS SR vytkol odvolaciemu súdu, že neberúc ohľad na existujúcu situáciu a zistený skutkový stav pripustil dovolanie a dovolaciemu súdu položil otázku, ktorú koncipoval tak, že jej zodpovedaním by dovolací súd riešil problematiku nejednotnosti v judikatúre NS ČR. Odvolací súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysvetlil, v čom vidí zásadný právny význam vyriešenia ním nastolenej otázky dovolacím súdom (sám ju ani nevyriešil). Dovolací súd poukázal na to, že otázkou zásadného právneho významu treba rozumieť takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Nastolenú právnu otázku odvolacieho súdu, pre ktorú pripustil dovolanie, za takúto nemožno považovať.

6. Odvolací súd následne uznesením sp. zn.: -486 zo dňa 19.02.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že v judikatúre týkajúcej sa problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka došlo k posunu. Súdy Slovenskej republiky pri rozhodovacej činnosti vychádzajú aj z judikatúry súdov Českej republiky. Napríklad v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 25.02.2009 sp. zn. a náleze ÚS ČR zo dňa 11.05.2011 sp. zn. sa uvádza, že princíp právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva a práv nadobudnutých v dobrej viere vedie k tomu, že je obvykle poskytovaná ochrana nadobúdateľovi vlastníckeho práva. Konštatoval, že súd prvej inštancie vôbec nezvážil pôsobenie dobrej viery, teda dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Žalovaný namietal, že vlastnícke právo nadobudol dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností a on nemal vedomosť, že by nehnuteľnosť nadobudol podvodom. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať s tvrdeniami žalovaného v tomto smere. Posúdiť dôkazy umožňujúce odpoveď na otázku, či možno dobrú vieru žalovaného pri nadobudnutí nehnuteľnosti usudzovať. Ak by totiž nebol v dobrej viere, nebolo by možné jeho vlastníckemu právu poskytovať ochranu. Pre úplné zistenie skutkového stavu za účelom posúdenia dobrej viery žalovaného je potrebné zaoberať sa aj existenciou pohľadávky žalovaného voči spoločnosti E., E.. A.. O.., ktorá mala vzniknúť z pôžičky poskytnutej žalovaným tejto spoločnosti, keď podľa vyjadrenia žalovaného vrátenie pôžičky bolo realizované práve prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa jeho prípadnej dobrej viery pri nadobudnutí vlastníckeho práva i s ohľadom na ním tvrdenú pôžičku spoločnosti E., E.. A.. O..

7. Súd prvej inštancie uviedol, že vec opätovne prejednal, vykonal výsluch žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k uplynutiu dlhej doby od uskutočnenia tejto kúpnej zmluvy si na všetky okolnosti už presne nepamätá. Pridržiava sa však svojej pôvodnej výpovede, v zmysle ktorej k tomuto obchodu pristúpil v dobrej viere. V minulosti požičal spoločnosti E., E.. A.. O.. peňažné prostriedky, nepamätá si presne na aký účel, zrejme na nejaké zákazky, resp. obchodné veci, bola to suma 1.000.000,- Sk s tým, že mu ich mala po nejakej dobe vrátiť, nepamätá si presne kedy. Konateľ tejto obchodnej spoločnosti mu po čase oznámil, že mu tieto peňažné prostriedky asi nebude schopný vrátiť, a preto mu ponúkol ako protihodnotu tieto pozemky. Bol na Katastrálnom úrade v M. skontrolovať vlastníka zapísaného na LV, pričom na uvedenom LV bola ako vlastník zapísaná spoločnosť E.. Dohodli sa tak na vrátení tejto pôžičky prevodom spornej nehnuteľnosti s tým, že sa tiež dohodli, že doplatí ako zvyšok kúpnej ceny sumu 5.000,- eur. Tento doplatok bol spoločnosti E. zaplatený a došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Na otázku zástupcu žalobcov, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená pôvodne medzi dvomi veriteľmi a z akého dôvodu bola nehnuteľnosť prevedená na žalovaného, žalovaný uviedol, že sa s C. L. dohodli, že tento bude na predmetnej nehnuteľnosti zapísaný ako záložný veriteľ. Na ďalšiu otázku, či spoločnosť E. previedla na C. L. ako protihodnotu

nejakú nehnuteľnosť, žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, či spoločnosť E. previedla na C. L. ako ďalšieho veriteľa zo zmluvy o pôžičke nejakú nehnuteľnosť. Na otázku, keď zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička bola splatná XX.XX.XXXX a prečo sa malo plniť skôr, žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti pán M. ho oslovil, že zrejme nebude vedieť pôžičku vrátiť, ponúkol mu tento pozemok a on s tým súhlasil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa bol žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam pozrieť na miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, žalovaný uviedol, že áno, bol sa. Na ďalšiu otázku, či po tom, čo bol uskutočnený prevod nehnuteľnosti na jeho osobu sa dožadoval od spoločnosti E. vrátenia pôžičky, žalovaný uviedol, že nie, nedožadoval.

8. Zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom v katastri nehnuteľnosti nebude mať za následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný. V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ÚS SR ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26.01.2017, v ktorom rozhodnutí bol vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva pri prevádzaní nehnuteľností má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu tých ustanovení právneho poriadku SR o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú a v dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu. Z rozhodnutia citoval, že „dobrá viera týchto nadobúdateľov môže byť významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti určenie uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri". Zástupca žalobcov sa v záverečnej reči pridržal všetkých vyjadrení prednesených v konaní, či už v ústnej alebo písomnej forme, s poukazom na citované rozhodnutia NS SR a ÚS SR navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kúpna zmluva medzi E. a žalovaným spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti kúpnej zmluvy a nie je v konaní sporné, že v čase prevodu nehnuteľnosti bol vlastníkom nehnuteľnosti E.. Za predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaný riadne zaplatil o čom predložil súdu dôkaz. Pokiaľ ide o druhý aspekt veci a bez ohľadu na prípadnú platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy, z judikatúry ÚS SR vyplýva, že v prípade ďalších prevodov nehnuteľností pôvodná neplatnosť právneho úkonu nie je rozhodujúca. Podstatné v celej veci je to, či v tomto prípade žalovaný nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Žalobca v celom konaní ani raz nespochybnil dobromyseľnosť žalovaného. Za situácie, keď žalovaný preukázal úhradu kúpnej ceny, ktorej súčasťou bola aj poskytnutá ale nevrátená pôžička, dobromyseľnosti žalovaného nemožnosť mať pochybnosti. V konaní boli vypočuté všetky dotknuté osoby, vrátane žalovaného, K. M. a C. L., ktorý konal za E.. Je názoru, že v konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy a z obsahu výpovedí všetkých osôb vyplývajú všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy medzi E. a žalovaným a nie je potrebné skúmať okolnosti prvej kúpnej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené od žalobcov na spoločnosť N., E.. A.. O.. Skutočnosť, že rozhodujúca v celom prípade je ďalšia kúpna zmluva medzi E. a žalovaným, vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a má za to, že dobromyseľnosť žalovaného bola v konaní preukázaná. Namietal, že súd oboznámil výpisy z registra trestov, ktoré boli zabezpečené už za účinnosti a to aj s poukazom na uznesenie krajského súdu, z ktorého vyplýva, čo malo byť v ďalšom konaní skúmané. Uviedol, že nerozumie tomu ako tieto odpisy z registra trestov súviseli s dobromyseľnosťou žalovaného v kontexte toho, že nikto tento dôkaz nenavrhol a boli do spisu zabezpečené bez akejkoľvek procesnej aktivity ktorejkoľvek strany sporu, v dôsledku čoho mal za to, že došlo k porušeniu , pričom poukázal na judikatúru ÚS podľa ktorej, ak súd zabezpečuje dôkazy v rozsahu, ktoré strany navrhnú, alebo ktoré nie sú sporné, ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s oboznámeným vyšetrovacím spisom uviedol, že osoby, ktoré sú v ňom uvedené, vôbec nesúvisia s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný. Žalovaný nikdy nebol trestne stíhaný v súvislosti s týmto prevodom. Poukázal na to, že z katastrálnych spisov musí byť zrejmé, že spoločnosť E. disponovala predmetnými nehnuteľnosťami viac než rok, teda dostatočne dlhú dobu na to, aby sa ktorákoľvek osoba mohla domnievať, že spoločnosť E. je skutočným vlastníkom.

Poukázal tiež na dozorovú právomoc prokuratúry, medzi ktorú patrí aj dohľad nad vykonanými vkladmi vlastníckeho práva a že vklad vlastníckeho práva medzi spoločnosťou E. a žalovaným nikdy nebol napadnutý. Argumentoval, že zástupca žalobcov nikdy nespochybnil dobromyseľnosť žalovaného a v celom konaní argumentoval iba zásadou „nemo plus iuris", ktorú považuje za bezvýnimočnú. Keďže sa zástupca žalobcov odvoláva na rozhodnutie , on poukazuje na rozhodnutie . V tomto rozhodnutí sa s rozhodnutím, na ktorý poukázal zástupca žalobcov ÚS SR vysporiadal a považuje ho za prekonaný a podľa ktorého, už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany k vlastníckemu právu.

10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v Správe katastra M. na č. LV XXXX, k. ú. M., obec M., parcely registra „E", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX m2, ako vlastníctvo H. H. v X - U. a K. H. rod. G. v X - U.. V súčasnosti je nehnuteľnosť vedená na LV XXXX, k. ú. M., obec M., parcely registra „E", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XX XXX m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere XX XXX m2 ako vlastníctvo žalovaného. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. H.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V časti C: ŤARCHY sa uvádza vecné bremeno v prospech Q. Y. K.. E.. R., IČO: XX XXX XXX, vecné bremeno v prospech Q. H. E. K.. E.. U., IČO: XX XXX XXX, vecné bremená v prospech Q. N., K.. E.., IČO XX XXX XXX a tiež H.-XXXX/XXXX

- záložné právo na úver poskytnutý záložným veriteľom: C. L., r. L., nar. (XX.XX.XXXX), bytom O. XX, XXX XX R. - D., zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na pozemok reg. „E", parc. č. XXXX.

11. Nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili ako predávajúci H. H. nar. XX.XX.XXXX v X - U. a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX v X -U., obaja bytom H. X U. - L. s kupujúcim N., E.. A.. O.. R. XXX, H. G., konateľ A. C., dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX H.- XXXX/XXXX, predala spoločnosť N., E.. A.. O.. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX kupujúcemu obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. so sídlom V. XX, E. I., konateľ K. M., vklad povolený pod H.-XX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX. Následne spoločnosť E., E.. A.. O.. v zastúpení C. L., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predala nehnuteľnosť odporcovi, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX. Účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vklad pod H.- XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

12. Pátraním po osobách uvádzaných v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX H.-XXXX/XXXX súd prvej inštancie zistil, že H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X U. - L., nie sú prihlásení v meste U. na trvalý ani prechodný pobyt, evidovaní nie sú ani v Centrálnom registri obyvateľov SR. Ani správca bytového domu na ulici H. X, U. - L., neeviduje v uvedenom období rokov XXXX tieto osoby ani ako vlastníkov a ani ako nájomníkov, čo vyplýva z e-mailovej správy zaslanej XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia Obce U. N. vyplýva, že osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX v obci nikdy nebývali a ani nebývajú. Z obce pochádza K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, zomrelá v roku XXXX v R.. Okresné riaditeľstvo PZ U. oznámilo, že občianske preukazy s číslami E. XXXXXX a N. XXXXXX, ktoré mali byť vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru U. dňa XX.XX.XXXX resp. XX.XX.XXXX, boli vydané Okresným riaditeľstvom PZ F. F.. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru G. zo dňa XX.XX.XXXX možno zistiť, že občianske preukazy s uvedenými číslami boli vydané v F. F. na celkom iné osoby. Zisťované občianske preukazy číslo E. XXXXXX a E. XXXXXX sa vo fotokópii nachádzajú v spise Správy katastra M. H.-XXXX/XXXX s overením pravosti s originálom.

13. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru M., Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením zo dňa XX.XX.XXXX začal trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa , a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , , pretože neznámy páchateľ dňa XX.XX.XXXX, na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.., R. XXX, H. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej A. C., konateľom ako kupujúcim a H. H., nar. XX.XX.XXXX a K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom H. X, U. - L. ako predávajúcimi, dosiahol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., okres M., a to parcely registra: „E", parcelného čísla XXXX - orná pôda o výmere XX XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v U. - Správa katastra M., tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX Katastrálnemu úradu U. - Správe katastra M., predložil návrh na vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ku ktorému okrem zákonom požadovaných príloh, priložil aj notárom C.. K. I. „osvedčené" kópie

občianskych preukazov znejúcich na mená predávajúcich a to kópiu Občianskeho preukazu číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ U., znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX, kópiu Občianskeho preukazu číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ U., znejúceho na meno K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, na ktorých v čase pred predmetným prevodom bol vyššie vymedzený pozemok vedený, ktorých vlastníctvo nebolo evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností - známi vlastníci s nezisteným pobytom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom H. H. a K. H., rod. G., ktorých pozemky sú v správe Slovenského pozemkového fondu R., regionálne pracovisko M., škodu vo výške najmenej 68.776,- eur, pričom na neznámom mieste, v bližšie nezistenom čase pred XX.XX.XXXX, bližšie nezisteným spôsobom, vyrobil kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ U. a kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX číslo E. XXXXXX a tieto opatril falošným osvedčením notára o ich pravosti. Trestné stíhanie sa viedlo pod č. W.: O. - XX/O. - M. - XXXX.

14. Svedok A. C. v predmetnom konaní vypovedal, že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila jeho spoločnosť N., E..A..O.. s H. H. a K. H., vybavoval C. N. z R. A., jedná sa o tú istú osobu ako v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, teda bola to osoba, s ktorou ako konateľ spoločnosti W. L., E.. E. A.. O.. uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že s odstupom času si na detaily nepamätá a určite jej uzatvorenie prebehlo štandardným spôsobom, ako pri iných kúpach a predajoch, zmluva je to jednoduchá, jasná. Nakoľko sa nejednalo o výraznú investíciu a ponúknutá kúpna cena bola dobrá, kúpil túto ornú pôdu napriek tomu, že sa nachádzala až v okrese M.. Na otázku vyšetrovateľa, ako si vysvetľuje, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako konateľ spoločnosti W. L., E.. E. A.. O.. uzatvorili s C. N. a kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako konateľ spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. a K. H., má rovnakú formu a či bol osobne pri rokovaní o predmetnej zmluve s predávajúcimi uviedol, že obe zmluvy zariaďoval a priniesol pán N. a na to, či osobne videl predávajúcich si nespomínal. Kúpnu cenu vyplatil k rukám pána N. a nakoľko neboli z Katastra nehnuteľností žiadne námietky až do začatia vyšetrovania, nebol dôvod myslieť si, že je niečo nesprávne. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom naložil s takto nadobudnutými nehnuteľnosťami uviedol, že rovnako ako v prípade pozemkov vo vlastníctve W. L., E.. E. A.. O.. aj tieto predal spoločnosti E. E.. A.. O.., nakoľko to bol jeho obchodný partner a jednalo sa o pozemky v rovnakej lokalite. K osobám K. M. zo E. I., C. L. z R., M. W. z T. R. v okrese N. E. uviedol, že s týmito osobami sa pozná z mesta R.. Pokiaľ ide o K. M. s tým mal obchodné vzťahy, aj s ostatnými osobami by svoj vzťah charakterizoval ako obchodný.

15. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj fotokópie stránok overovacej knihy R. - E. G., v ktorej sa nenachádzajú overené podpisy predávajúcich, čo dosvedčila aj pracovníčka matriky G. Q.. Notárka C.. I., ktorá mala overiť originály občianskych preukazov vo svojom notárskom úrade, poprela pravosť použitých pečiatok s tým, že na jej úrade neboli občianske preukazy overené. Trestné stíhanie je prerušené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

16. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v M., číslo W.: O.-XXX/O.-M.-XXXX vyplýva, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa ods. l, ods. 3 písm. a) preto, že dňa XX.XX.XXXX Správa katastra M. pod č. konania XXXX/XXXX povolila vklad vlastníckeho práva ohľadne prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M.- parcela registra „E", č. XXXX- orná pôda o výmere XXXX m2, a to na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX v R. medzi kupujúcim: W. L., E.. E. A.. O.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., Z.. D. č. XX, v zastúpení konateľom A. C. a predávajúcim: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - A., Z.. Z. č. X, ktorej predmetom kúpy bola uvedená nehnuteľnosť, avšak skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. R. č. X, M., ktorému bola vyššie uvedeným konaním spôsobená škoda vo výške cca 1.000.000,- Sk. Trestné stíhanie je prerušené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že firma E. mu dlhovala jeden milión Sk, ktoré mu neboli schopní vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by som ho v rámci vyplatenia dlhu nekúpil. Bol pozrieť, kde leží pozemok, bol si na katastri overiť kto je zapísaný na LV a zistil, že táto firma a tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že by niečo nebolo v poriadku. Nepozná C. N., ale pozná K. M. aj C. L.. O tom, že by bol nejaký problém nemal ani tušenie, pretože sa nezaujímal o to, akým spôsobom E. nehnuteľnosť nadobudol. Nehnuteľnosť kúpil za jeden milión Sk, ktoré mu firma dlhovala a

ešte doplatil 5000,- eur. Nepamätá si, akým spôsobom získal finančnú hotovosť, ale myslí, že prevažnú väčšinu tejto sumy mal doma v hotovosti a už nevie, či si od niekoho ten zvyšok požičal, pamätá si len, že ich v hotovosti požičal tejto firme a so spoločnosťou E. má spísanú zmluvu o pôžičke. D. L. poznal, je to jeho kamarát a ten sa zaručil, že keď požičia tieto peniaze, že ho neoklamú, že sa nemusí obávať požičať peniaze, a preto súhlasil s takouto pôžičkou. Podnikal v oblasti kúpy a predaja tovarov, pán L. je jeho dlhoročný, možno XX ročný kamarát, ktorému dôveroval, niektoré obchodné veci riešili aj spoločne a tak mu veril. Na otázku zástupcu žalobcov, aby sa žalovaný vyjadril, v prospech koho je záložné právo na nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že sa pamätá tak, že tuší, že tam majú Y. zriadené. Na otázku súdu, či pozná osud pána C. uviedol, že nevie čo je v súčasnosti s ním a taktiež nevie, kde je pán K. M..

18. Svedok C. L. uviedol, že pozná konateľa spoločnosti E. pána M. K., ktorý v čase keď sa realizovala kúpa predmetného pozemku so žalovaným, bol vo výkone trestu odňatia slobody. Tak mu udelil generálnu plnú moc, aby zrealizoval predaj tohto pozemku pánovi W.. Nemá právnické vzdelanie a ani nepôsobí, ani predtým nepôsobil vo firme E., len ho konateľ spoločnosti poveril, aby toto zrealizoval, komunikovali cez advokáta pána M.. Na otázku súdu, prečo teda nerealizoval túto kúpu advokát pána M. uviedol, že pán M. ho poveril, aby túto kúpnu zmluvu zrealizoval. Myslí si, že pán M. s pánom W. už boli predtým dohodnutí na tejto transakcii a on to len zrealizoval, vybavil všetky náležitosti okolo toho. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že sa dá povedať tak, že je to jeho kamarát. Žalovaný mu dal do ruky 5.000,- eur, ktoré on potom odovzdal pánovi M., keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a túto sumu prijal riadne do účtovníctva svojej firmy. Na otázku súdu, či vie o nejakej pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalovaný, svedok uviedol, že niečo o tom vie, že žalovaný požičal jeden milión Sk firme, pán M. a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom neho, oni však už potom konali medzi sebou, oni si to riešili. Už sa celom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku súdu, či pozná pána a pani H., pána C. a N. svedok uviedol, že pozná pána C., ostatné mená sú mu neznáme. Na otázku súdu, či vie za akú cenu žalovaný kúpil predmetný pozemok uviedol, že žalovaný kúpil pozemok za 5.000,- eur, je to podľa zmluvy. Na otázku zástupcu žalobcov, či svedok vie, kde sa pozemok v prírode nachádza, uviedol, že áno, bol to pozrieť za tým účelom, že keď už niečo rieši, aby vedel, kde to je a ako to vyzerá. Vybavoval všetko okolo toho, čo treba ku kúpnej zmluve, bol aj pre list vlastníctva. Už si nepamätá, či spisoval tú kúpnu zmluvu osobne alebo ju spísal nejaký právnik, kúpnu zmluvu za E. I. ako zástupca podpisoval on. Na otázku zástupcu žalobcov, odkedy sa svedok so žalovaným pozná, svedok uviedol, že asi X - X rokov, nepamätá si to presne, už niekoľko rokov sa poznajú. Pokiaľ ide o to, či sa len poznajú, alebo sú aj priatelia, v podstate môže povedať, že sú priatelia. Na otázku zástupcu žalobcov, či so žalovaným mali navzájom nejaké záväzky, či spolupracovali, svedok uviedol, že so žalovaným spolupracovali, ale ďalej sa k týmto veciam nebude vyjadrovať.

19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, predloženej súdu dňa 28.05.2012 vyplýva, že táto bola uzatvorená nielen medzi obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným, ale aj svedkom C. L., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali žalovaný a C. L. požičať spoločnosti E., E.. A.. O.. sumu 2.000.000,- Sk. Dlžník (E., E.. A.. O..) sa zaviazal splatiť peňažný dlh najneskôr do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky s tým, že dlžník je povinný každému z veriteľov splatiť po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe osobitnej zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke zabezpečená záložným právom k spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami stanovená na 2.500.000,- Sk. Z účtovných dokladov spoločnosti E., E.. A.. O.. vyplýva, že predmetná obchodná spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve úhradu za pozemok vo výške 5.000,- eur. Z listu vlastníctva týkajúceho sa spornej nehnuteľnosti vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, v časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY je uvedený vlastník: E., E.. A.. O.., V. XX, E. I., PSČ XXX XX, E., IČO: XX XXX XXX, spoluvlastnícky podiel: X/X a z časti C: ŤARCHY, vyplýva zriadenie záložného práva, H.-XXXX/XXXX - záložné právo na úver poskytnutý záložnými veriteľmi: M. W., r. W. nar. (XX.XX.XXXX), bytom H. č. XXX, XXX XX T. R. a C. L., r. L. nar. (XX.XX.XXXX), bytom O. č. XX, XXX XX R. - D., zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na pozemok reg. „E", parc. č. XXXX.

20. Svedok K. M., konateľ obchodnej spoločnosti E., E..A..O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012 uviedol, že v roku XXXX mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol, že A. má na predaj pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L. a tak sa dohodli, že mu tie pozemky predajú. Síce boli veritelia dvaja, ale oni sa medzi sebou takto

dohodli, je to ich záležitosť, prečo kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. Na otázku súdu, či si nevšimol, kedy kúpil nehnuteľnosť pán C. uviedol, že toto si nevšímal, neskúmal to, len si zistil, či na nehnuteľnosti neviaznu nejaké ťarchy a rozhodol sa pozemok kúpiť. Na otázku, či pozná žalobcov a pána N. uviedol, že tieto mená mu vôbec nič nehovoria. Na otázku zástupcu žalobcov, či zabezpečenie pohľadávky uskutočnili a z akého dôvodu, či sa poznajú s pánom C. a v akom sú vzťahu, svedok uviedol, že môže povedať, že pán C. je jeho kamarát, už sa však tak nestýkajú. Zabezpečovací prevod urobili z dôvodu, aby bolo isté, že tie peniaze sa nestratia, môže povedať, že aj pán L. a pán W. boli jeho priatelia, boli to predovšetkým obchodní partneri. H. C. bol aj jeho obchodný partner, potom zanechal podnikanie a on ho zamestnal a keďže H. mal voči nemu určité záväzky, skontaktoval ho so svojím bratom A. a tak na vyrovnanie týchto záväzkov uzavreli kúpnu zmluvu.

21. Svedok A. C. pred dožiadaným súdom uviedol, že si už nepamätá podrobnosti o tom, ako sa dozvedel o možnosti kúpy predmetných nehnuteľností, kupoval prostredníctvom sprostredkovateľa C. N., kúpnu cenu vyplatil sprostredkovateľovi. S predávajúcimi sa nestretol, všetko vybavoval C. N., ktorému vyplatil aj kúpnu cenu za nehnuteľnosti, a ktorý zariadil aj spísanie kúpnej zmluvy a aj podpisy zabezpečoval pán N.. Nepamätal si, či s J. N. spísal sprostredkovateľskú zmluvu. Podľa svedka bol C. N. starší pán príjemne vyzerajúci, s ktorým sa stretol aj pri iných obchodných stretnutiach. Dostal podpísané a overené zmluvy, ktoré postúpil na kataster nehnuteľností a vec považoval za vybavenú. Vo veci bol vypočúvaný aj políciou a tam sa nachádzajú jeho výpovede.

22. Súd prvej inštancie z odpisu registrov trestov zistil, že A. C., K. M., M. W. a C. L. boli v minulosti súdne trestaní, avšak vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom petite je daný, keď zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému a len takýmto určením môžu byť odstránené konštitutívne účinky vkladu do katastra nehnuteľností, resp. možno dosiahnuť zhodu medzi skutočným vlastníckym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

24. Vecnú legitimáciu strán sporu súd prvej inštancie taktiež považoval za danú. Slovenský pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu alebo ktorých vlastník nie je známy a to aj vtedy, ak je vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov sporné v zmysle Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov. V danom prípade podľa zápisu v Správe katastra M. na LV XXXX, k. ú. M., parcely registra „E", sú ako vlastníci vedení H. H. a K. H. rod. G. bez ich bližšej identifikácie ako neznámi vlastníci. Z toho dôvodu koná za nich pozemkový fond. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázanú z listu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, na ktorom je ako súčasný vlastník evidovaný žalovaný.

25. Súd prvej inštancie ako predbežnú skúmal súd otázku platnosti zmlúv, ktorými malo dôjsť k postupnému prevodu nehnuteľností. Nie je potrebné, aby v prípade viacnásobných prevodov boli žalované aj ďalšie osoby, ktoré nehnuteľnosť pôvodne vlastnili (). Vykonaným dokazovaním mal súd za bezpečne preukázané, že osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. X, U. - L., nie sú osoby totožné s vlastníkmi nehnuteľností evidovanými v Správe katastra M. na LV XXXX ako H. H. a K. H. rod. G.. Dokonca mal za preukázané, že osoby vystupujúce ako predávajúci v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.., vklad pod H.-XXXX/XXXX, vôbec neexistujú. Tieto osoby nie sú evidované v centrálnom registri obyvateľov a ani v evidencii obyvateľstva mesta U., z vyjadrenia správcu bytového domu v U. vyplynulo, že takéto osoby neregistruje ani ako vlastníkov a ani ako nájomníkov. Občianske preukazy, ktorými sa legitimovali, boli vydané pre iných občanov a políciou v inom meste než v meste U.. Obci U. N., odkiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne evidovaní vlastníci pochádzajú, sú uvedené osoby neznáme. Neznáma je aj osoba C. N., ktorý mal byť údajne sprostredkovateľom pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Keďže osoby, ktoré sú na strane predávajúcich účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.. nikdy neexistovali, potom právnemu úkonu zo strany predávajúcich absentuje vôľa i jej prejav, avšak hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony. Z uvedeného dôvodu je potom predmetná kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 a § 38

ods. 1 (podporne aj s poukazom na ) a obchodná spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. Absolútne neplatná zmluva o prevode nehnuteľnosti, je neplatná od začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola vôbec uzavretá. Preto k prevodu nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti fakticky nedošlo, a teda ani ďalšie subjekty nemohli túto nehnuteľnosť nadobudnúť. Z uvedeného možno tak vyvodiť, že následne nemôže byť platná ani ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E..A..O.. ako predávajúcim a spoločnosťou E., E..A..O.. ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX, a v konečnom dôsledku ani kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX. Prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná, prvý kupujúci sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.

26. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR, ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám", možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Vzhľadom k tomu sa musel vysporiadať s kolíziou dvoch ústavných hodnôt a síce princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: zo dňa 31.10.2019, v ktorom tento poukázal na dve skoršie rozhodnutia NSSR sp. zn.: zo dňa 28.06.2017 a sp. zn.: , uviedol, že v súvislosti s riešením kolízie vyššie uvedených princípov dovolací súd zastal názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. V odôvodnení uvedených rozhodnutí bolo dovolacím súdom konštatované, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.

27. Konštatoval, že žalovaný v konaní namietal, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, keď spoločnosť E., E.. A.. O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností ako skutočný a jediný vlastník, že nemal vedomosť o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že sa spoliehal na to, že nehnuteľnosť nadobúda od vlastníka dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností a nemal vedomosť, že by tento nehnuteľnosť nadobudol podvodom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli na strane predávajúcich osoby neexistujúce, preto predmetnému právnemu úkonu z ich strany absentuje vôľa i jej prejav, ale hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony. Z toho dôvodu je predmetná zmluva neplatná od počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na trestné stíhania, ktoré sa viedli pred ORPZ M., úrad justičnej a kriminálnej polície, a to pod číslom W.:O.-XXX/ O.-M.-XXXX a pod číslom W.:O.-XXX/O.-M.-XXXX, v rámci ktorých bol v postavení svedka vypočutý A. C., ktorý ako konateľ obchodnej spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a K. H. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je sporná nehnuteľnosť, a ktorou mala byť nezisteným vlastníkom spôsobená škoda najmenej vo výške 68.776,- eura, a ktorú mal sprostredkovať C. N. z R., pričom s tou istou osobou mal A. C. ako konateľ spoločnosti W. L., E.. A.. O.., uzatvoriť kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. M., parcela registra „E", parcela č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorej skutočným vlastníkom je C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., R. X, a nie C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - A., Z. X, pričom pôvodnému vlastníkovi tak mala byť spôsobená škoda vo výške 33.193,92 eura. Obe trestné stíhania boli prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V oboch prípadoch však previedol A. C. ako konateľ vyššie spomenutých obchodných spoločností, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyšetrovaní na obchodnú spoločnosť E., E..A..O.. (zastúpenú konateľom spoločnosti K. M.), pričom v prípade spornej

nehnuteľnosti tak urobil za kúpu cenu 150.000,- Sk (pôvodne ju nadobudol za kúpnu cenu 100.000,- Sk). Následne obchodná spoločnosť E., E..A..O.. zastúpená C. L., nar. XX.XX.XXXX previedla spornú nehnuteľnosť na žalovaného a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 5.000,- eur, pričom z dokladov obchodnej spoločnosti E. E..A..O.. vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur sú vedené v účtovnej evidencii predmetnej obchodnej spoločnosti. V súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou C. L. vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že v čase, keď sa realizovala kúpa predmetného pozemku so žalovaným, bol konateľ obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vo výkone trestu a jemu udelil generálnu plnú moc za účelom realizácie predaja tohto pozemku. Uviedol, že nemá právnické vzdelanie a s konateľom E., E.. A.. O.. komunikovali prostredníctvom jeho advokáta. Na otázku súdu, prečo teda nerealizoval túto kúpu advokát konateľa spoločnosti E., E.. A.. O.. uviedol, že konateľ predávajúcej spoločnosti poveril jeho, aby túto kúpnu zmluvu realizoval. V súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou žalovaný ďalej tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol aj titulom zmluvy o pôžičke, ktorú poskytol spoločnosti E., E.. A.. O.., pričom vrátenie pôžičky bolo realizované práve prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s tým, že titulom kúpnej zmluvy doplatil ešte 5.000,- eur.

28. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že množstvo otáznikov a podozrení vyplýva však aj z predmetného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O.., žalovaným a C. L., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali žalovaný a C. L. požičať spoločnosti E., E.. A.. O.. sumu 2.000.000,- Sk. Dlžník (E., E.. A.. O..) sa zaviazal splatiť peňažný dlh najneskôr do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky s tým, že dlžník je povinný každému z veriteľov splatiť po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe osobitnej zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke zabezpečená záložným právom k spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami stanovená na 2.500.000,- Sk. Žalovaný v tejto súvislosti v konaní pred súdom tvrdil, že spoločnosť E., E.. A.. O.. mu dlhovala 1.000.000,- Sk, ktoré mu neboli schopní vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by ho v rámci vyplatenia dlhu nekúpil. Z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vyplýva, že táto bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a dlžník sa zaviazal k splateniu peňažného dlhu najneskôr do XX.XX.XXXX, pričom k prevodu spornej nehnuteľnosti, ktorou sa realizovalo vrátenie pôžičky, došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, teda ani nie rok od uzatvorenia zmluvy o pôžičke a viac ako 3 roky pred splatnosťou predmetnej pôžičky. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že veriteľom bol aj C. L. v rovnakej výške požičanej sumy, avšak na otázku súdu na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že o pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalovaný spoločnosti E., E.. A.. O.. niečo vie, konateľ dlžníka a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom neho, oni však už potom konali medzi sebou, a už sa celkom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku, či vie za akú cenu kúpil žalovaný predmetný pozemok uviedol, že za sumu 5.000,- eur v zmysle zmluvy. V súvislosti s otázkou, v prospech koho je na spornej nehnuteľnosti zriadené záložné právo uviedol, že si nepamätá, tuší, že záložné právo majú zriadené Y.. C. L. v postavení svedka a ani žalovaný na predmetnom pojednávaní neuviedli a zamlčali, že účastníkom zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o zriadení záložného práva bol aj samotný svedok C. L. a tieto skutočnosti sa stali súdu známymi až potom, ako súd uložil žalovanému predložiť spornú zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa predmetnej veci. Z (procesný predpis účinný v čase výsluchu žalovaného) pritom vyplýva, že ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení. Žalovaný bol pred výsluchom v zmysle poučený a mal tak vypovedať pravdu a nezamlčovať nič o tých skutkových tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Povinnosti svedka C. L. vyplývali z , ktorý bol pred svojím výsluchom v zmysle uvedeného ustanovenia tiež poučený. Svedok K. M., konateľ obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012 uviedol, že v roku XXXX mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol, že A. má na predaj pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L. a tak sa dohodli, že mu tie pozemky predajú. Síce boli veritelia dvaja, ale oni sa medzi sebou takto dohodli, je to ich záležitosť, prečo kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti, že žalovaný v konaní v záujme ozrejmenia skutočností okolo spornej zmluvy o pôžičke v čase výsluchu svedka opäť netvrdil, či a akým spôsobom bol vysporiadaný záväzkový vzťah vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vo vzťahu k C. L., a to najmä vo svetle skutočností, keď pozemok v hodnote oboma

veriteľmi poskytnutých peňažných prostriedkov, nadobudol len sám žalovaný. K týmto skutočnostiam sa vyjadril až na poslednom pojednávaní na základe otázok položených zástupcom žalobcov.

29. V zmysle vykonaného dokazovania, keď dobrú vieru žalovaného nemožno odvodzovať len od právneho úkonu, ktorý urobil žalovaný s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, hoc aj potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, ale je nutné ju odvodzovať vzhľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu a to najmä vzhľadom na vzájomné prepojenie osôb zúčastnených na predmetných prevodoch spornej nehnuteľnosti, na skutočnosť, že k prevodu spornej nehnuteľnosti došlo za časové obdobie cca jedného roka trikrát, vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli pôvodní vlastníci pozbavení svojho vlastníckeho práva, ktoré konanie navyše vykazuje znaky trestného činu, na množstvo sporných okolností a podozrení vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ktorej vrátenie malo byť realizované práve prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného, súd prvej inštancie mal za to, že nemožno bezpečne ustáliť, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť v dobrej viere, keď všetky tieto okolnosti vzbudzujú dôvodné pochybnosti v ním prezentovanú dobrú vieru a nie je tak nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že je žalovaný dobromyseľný, že predmet sporu podľa práva nadobudol.

30. Vzhľadom k tomu, keď dobrá viera žalovaného nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné jeho vlastníckemu právu poskytnúť ochranu. Len v prípade preukázania dobrej viery žalovaného by tak mohol súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: - 33 zo dňa 16.03.2016, na ktorý poukázal aj nález Ústavného súdu SR sp. zn.: - 29 zo dňa 03.05.2017 a tiež z nálezov Ústavného súdu ČR sp. zn.: a sp. zn.: z 28.01.2016, položiť na „pomyselné misky váh" princíp ochrany vlastníckeho práva žalobcov (v zmysle princípu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má") a princíp ochrany dobrej viery žalovaného (v zmysle princípu dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, zvážiť všeobecné súvislosti kolízie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobre viery. Dospel k záveru, že žalobcom 1/ a 2/ svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, preto podanej žalobe vyhovel.

31. O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , , , , tak, že žalobcom, ktorí boli v spore plne úspešní, nepriznal nárok na náhradu trov, pretože si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu zároveň vyplýva, že im ani žiadne nevznikli.

32. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia tvrdili, že jeho dobromyseľnosť nepostačuje na nadobudnutie nehnuteľností, čím potvrdili jeho dobromyseľnosť. Súd prvej inštancie rovnako ako žalobcovia vo svojom prvom rozsudku uviedol, že dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní nehnuteľnosti nepostačuje, čím fakticky potvrdil jeho dobromyseľnosť. Taktiež súd nespochybňoval v prvom rozsudku hospodársky motív poskytnutia a spôsob splatenia pôžičky poskytnutej žalovaným, existenciu zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy medzi E. E..A..O.. a ním a jej hospodársky motív. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí pripustil otázku dobromyseľnosti kupujúceho tretieho a ďalšieho v poradí, ako otázku zásadného významu. Konštatoval, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.11.2020 uviedol svoj predbežný právny názor, podľa ktorého má súd spornú jeho dobromyseľnosť. Avšak podľa jeho názoru právny zástupca žalobcov na uvedenom pojednávaní nijako nespochybňoval jeho dobromyseľnosť, iba tvrdil, že dobromyseľnosť nepostačuje a zásada nemo plus iuris má mať prednosť. Podľa právneho zástupcu žalobcov dobrá viera žalovaného je nepodstatná, ak k takejto dobrej viere žalovaného nepristúpil platný právny úkon. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie porušením , keďže súd prvej inštancie zabezpečoval dôkazy bez návrhu sporovej strany, dôkazy nedoručil pred pojednávaním ani na pojednávaní a ani počas predbežného právneho názoru neuviedol, prečo ich zabezpečoval, čo z nich vyvodzuje a tento postup neodôvodnil ani v rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie považoval jeho dobromyseľnosť za spornú napriek tomu, že žalobcovia absenciu jeho dobrej vôle netvrdili, teda nemohla byť sporná a že napriek tomu, že počas konania súd prvej inštancie kúpnu zmluvu medzi E. E..A..O.. a ním nespochybnil, nekládol ohľadne uvedenej zmluvy žiadne otázky, rozsudku uvedenú zmluvu spochybnil, čím rozsudok predstavuje tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu (poukázal na uznesenie NS SR ). Súd prvej inštancie v

prvom rozsudku žiadnym spôsobom nespochybnil hospodársky motív uvedenej zmluvy, ani to, že vďaka nej došlo k splateniu podstatnej časti poskytnutej pôžičky. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil rovnosť strán a princíp kontradiktórneho procesu, keď považoval za spornú dobrú vieru žalovaného pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti, hoci žalobcovia nijako ani raz v konaní nespochybnili jeho dobrú vieru pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Žalobcovia jeho nedobromyseľnosť vôbec netvrdili a teda ju ani nedokazovali a dokonca potvrdzovali. Žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Poukázal na to, že žalobcovia na pojednávaní dňa 20.11.2020 uviedli dve rozhodnutia NS SR a a uznesenie ÚS SR . Vo všetkých týchto rozhodnutiach sa konštatuje, že zásada nemo plus iuris má prednosť pred dobrou vierou nadobúdateľa vlastníckeho práva. On poukázal na uznesenie ÚS SR , v ktorom sa uvádza, že musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky nemo plus iuris. Žalovaný namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou, že jeho dobromyseľnosť nie je sporná, že ide o vyvratiteľnú právnu domnienku, ktorú mali vyvrátiť žalobcovia a nie on. Poukázal na to, že v rozsudku vo výroku je uvedená Správa katastra M., čo je neaktuálny názor orgánu verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností. Predmetný list vlastníctva je vedený Okresným úradom M., katastrálny odbor. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď dôvody svojho rozhodnutia založil na skutočnostiach, na ktoré žalobcovia v konaní nepoukazovali. Kúpna zmluva uzavretá N. E..A..O.. sa jeho nijako netýkala, nemal o nej vedomosť a ani nemohol mať a táto zmluva nemohla podľa judikatúry predstavovať dôvod v jeho neprospech. Podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že by on mal čokoľvek s touto zmluvou spoločné. Bolo dokázané, že pôžičku poskytol a jej vrátenie bolo realizované prevodom nehnuteľnosti a doplatkom 5000 eur. Súd prvej inštancie si vyvodil svoje vlastné pochybnosti a podozrenia ohľadom tejto zmluvy. Poukázal tiež na to, že E. E..A..O.. previedol na neho aj inú nehnuteľnosť. On nemal žiadne prepojenie s touto spoločnosťou, iba vzdialene poznal jej konateľa, s ktorým však dlhú dobu nekomunikoval. Nie je dôkaz, ktorý by svedčil, že on vedel ako N. E..A..O.. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, čo platí aj pre E.. Skutočnosť, že poznal konateľa K. M. a osobu poverenú touto transakciou C. L. nijako nespochybňuje jeho dobrú vieru pri transakcii. Rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nepodložených dohadoch a domnienkach.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v zastúpení SPF, žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že v zrušujúcom uznesení odvolací súd stanovil, že súd prvej inštancie sa bude musieť vyporiadať s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa jeho tvrdenej dobromyseľnosti, a teda v ďalšom konaní doplní dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom zistenia skutočností v naznačenom smere i s ohľadom na ním tvrdenú pôžičku obchodnej spoločnosti E. E..A..O.. a posúdi dôkazy umožňujúce odpoveď na otázku, či možno tvrdenú dobrú vieru žalovaného usudzovať. Ďalej uviedli, že v konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a žalovaný argumentuje svojou dobromyseľnosťou pri nadobudnutí vlastníckeho práva, preto je povinný ju aj preukázať konkrétnymi skutočnosťami, o ktoré ju opiera. Ak by mali oni preukazovať zlú vieru žalovaného, mohol by nastať stav „probatio diabolica", keďže povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena by sa neukladala tomu, kto má k potrebným skutočnostiam najbližšie, ale tomu, kto o nich nemusí a ani nemôže vedieť. Okolnosti dobromyseľného nadobudnutia by mal preto preukazovať nadobúdateľ. Vlastníkovi nie je možné ukladať, aby dokazoval skutočnosti, ktoré sa odohrali medzi prevodcom a nadobúdateľom. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že dobrú vieru žalovaného nemožno usudzovať, keďže všetky zistené okolnosti vzbudzujú dôvodné pochybnosti v ním prezentovanú dobrú vieru. K námietke žalovaného ohľadne postupu súdu prvej inštancie, ktorým malo dôjsť k porušeniu , poukázali na to, že predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie skutkového stavu aj vykonaním dôkazov bez návrhu. V danom prípade išlo o vykonanie dôkazov, ktoré uvedené ustanovenie umožňuje.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

35. Podľa ( účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

36. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 37. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 38. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalovaným v jeho odvolaní. 39. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcov uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. K odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

40. Súd je objektívne schopný vec spravodlivo posúdiť a rozhodnúť, len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Každé rozhodnutie je založené na dvoch pilieroch: zistení a vyhodnotení skutkového stavu a aplikácie práva na daný skutkový stav. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V zmysle súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán zabezpečil a vykonal dôkazy v rozpore s . Súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán vykonal dôkazy výpismi z obchodného registra týkajúcimi sa obchodných spoločností N., E..A..O.. a E., E..A..O.. a odpismi z registra trestov týkajúcich sa osôb zúčastnených na prevodoch nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Odvolací súd poukazuje na to, že Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Odpis z registra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú všetky údaje zaznamenané v registri trestov. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle bol súd prvej inštancie oprávnený vykonať tieto dôkazy aj bez návrhu sporových strán, keďže v konaní tvrdené skutočnosti žalovaným a svedkami boli nejasné a niektoré skutočnosti zamlčané, v konečnom dôsledku boli v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vykonal na pojednávaní, sporové strany boli s nimi oboznámené. Súd prvej inštancie vykonaním dôkazu - výpismi z obchodného registra iba reagoval na žalovaným uvádzané tvrdenia ohľadne prevodov nehnuteľností, keďže sám uvádzal konateľov dotknutých obchodných spoločností, ktorí boli aj v konaní vypočutí ako svedkovia. Zabezpečením odpisov z registra trestov súd prvej inštancie reagoval na tvrdenia žalovaného ohľadne trestných stíhaní a výkonu trestu dotknutých osôb.

42. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivým rozhodnutím z dôvodu, že súd prvej inštancie nečakane spochybnil druhú kúpnu zmluvu medzi E. a ním, avšak v prvom rozhodnutí túto zmluvu nespochynil. Odvolací súd námietku prekvapivého rozhodnutia považuje za nedôvodnú. Poukazuje na odôvodnenie prvého rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že skúmal ako predbežnú otázku platnosť nielen poslednej kúpnej zmluvy ale aj dvoch predchádzajúcich. Bolo preukázané, že v čase prevodu nehnuteľností osoby predávajúce neboli totožné s osobami vedenými ako vlastníci a tak nemali spôsobilosť na tento právny úkon a teda neboli nositeľmi práv

k predmetným nehnuteľnostiam, preto nemohli ani platne previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na iného. Takýto právny úkon je v rozpore so zákonom. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že uvedené osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX nemohli platne previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na spoločnosť N., E..A..O.. nakoľko neboli na tento právny úkon spôsobilí. Právni predchodcovia žalovaného nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto v rámci zásady nemo plus iuris in allium transferre potest, guam ipse habet nemohol E., E..A..O.. nehnuteľnosti platne previesť na žalovaného kúpnou zmluvou. Z uvedeného možno vyvodiť že kúpna zmluva z XX.XX.XXXX vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX je neplatná. Následne nemôže byť platná ani ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a spoločnosťou E., E.. A.. O.. ako kupujúcim dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX po H.-XXXX/XXXX a konečne ani kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a odporcom z XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX pod H.-XXXX/XXXX. Prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná, prvý kupujúci sa nestal vlastníkom nehnuteľností a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval predmetné zmluvy v prvom i druhom rozhodnutí rovnako. Preto ani námietka iného právneho posúdenia neobstojí.

43. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že subjektívna dobrá viera, ako psychický stav, či vnútorné presvedčenie subjektu samé osebe nemôže byť predmetom dokazovania (, R 45/1986), avšak predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). K posúdeniu, či otázka dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti od nevlastníka je otázka právna alebo skutková, odvolací súd udáva, že ak ide o otázku zisťovania faktov ako zmyslami vnímateľných skutočností vonkajšieho sveta, ktoré súd skúma pre účely zistenia, či tu dobrá viera je alebo nie je, ide o otázku skutkovú. Avšak posúdenie, či súhrn takýchto faktov nasvedčuje záveru o existencii, resp. neexistencii dobrej viery, je už právnym posúdením zisteného skutkového stavu. Z toho potom vyplýva, že existenciu alebo neexistenciu dobrej viery žalovaného v danom prípade mohol posúdiť iba súd prvej inštancie ako právnu otázku. Sporové strany v konaní sa mohli vyjadriť k skutkovým okolnostiam týkajúcich otázky dobrej viery žalovaného. Vzhľadom k tomu, tvrdenie žalovaného, že žalobcovia nenamietali jeho dobromyseľnosť, je irelevantné.

45. Pri zodpovedaní si otázky, či je možné chrániť nadobúdateľa vlastníckeho práva na základe právneho princípu ochrany dobrej viery pred pôvodným vlastníkom, je potrebné si uvedomiť, že obe normatívne veličiny majú povahu tzv. právnych princípov a ako také nie sú bezprostredne spôsobilé pre subsumpciu. Ich konflikt je však riešiteľný prostredníctvom vzájomného zvažovania princípov, teda tzv. „vzájomného pomerovania", čiže kritéria porovnania závažnosti oboch v kolízii stojacich základných práv. Zvažovanie teda v tomto zmysle v danom prípade v prvom rade znamená skúmanie, ktorý z princípov dostane v konkrétnom prípade prednosť. Pokiaľ sa jedná o rovnocenné princípy, potom je rozhodujúce, akou mierou sú dané princípy dotknuté. Následne je nutné uplatniť princíp proporcionality. Tento postup zodpovedá vyššie uvedenému posudzovaniu možnosti obmedzenia základného práva či slobody v prospech iného základného práva alebo slobody. Nakoľko sa nejedná o princípy, ktoré by boli vo vzájomnom vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, je potom potrebné v rámci tzv. kritéria porovnávania závažnosti oboch v kolízii stojacich základných práv, zohľadniť určité skutočnosti.

46. Ak niekto nadobúda nehnuteľnosť a z okolností bolo možné pri náležitej starostlivosti zistiť ani nie tak to, že scudziteľ nie je nevlastníkom, ale to, že jeho vlastníctvo môže byť neisté, potom takýto nadobúdateľ nehnuteľnosť nadobúda s rizikom, že toto vlastníctvo nakoniec môže stratiť, resp. že ho

vôbec nenadobudne. Ak napriek tomu vstúpil do zmluvného vzťahu s nevlastníkom, ide o konanie na jeho riziko, preto by mal znášať negatívne následky, ak sa toto riziko skutočne zhmotní.

47. Postup, kedy sa tretej osobe poskytuje súdna ochrana na úkor vlastníka len na základe pomerovania základného práva vlastniť majetok na jednej strane s ochranou dobrej viery v správnosť údajov katastra na strane druhej, nie je správny. Nejde tu totiž o stret dvoch základných práv, ale o stret základného práva so záujmom, ktorý základným právom nie je, i keď ho kasačný nález vyvodzuje z ústavného princípu právneho štátu. Pomerovanie základného práva a ochrany dobrej viery na účely prípadnej straty vlastníctva (teda zásahu do základného práva) môže byť preto len úlohou zákonodarcu pri prijímaní zákonnej úpravy smerujúcej k obmedzeniu základného práva vlastniť majetok, ako to predpokladá . Nemôže preto ísť o úlohu (a kompetenciu) súdov. Zástancovia prelomenia zásady nemo plus iuris však vyvodzujú normu, na základe ktorej je toto prelomenie možné, nie z podústavného práva, ale priamo z , konkrétne z článku 1 ods. 1. Len z predmetného článku však nie je možné vyvodiť základ pre zásah do základného práva v podobe prelomenia zásady nemo plus iuris, keďže sa nedá považovať pre tieto účely za dostatočne presný a jasný.

48. Problematika zásady nemo plus iuris je veľmi zložitá a v judikatúre rozdielna. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 27.4.2021 poukázal na to, že existujú dve skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu posudzujúcich predmetnú právnu otázku, keď do prvej skupiny možno zaradiť rozhodnutia, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris, a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré umožňujú prelomenie predmetnej zásady, keď v nich okrem iného boli reflektované závery vyslovené v náleze ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. , resp. aj rozhodnutia, ktoré pripúšťajú nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Do skupiny rozhodnutí, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris, patria napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , a . Ďalej uviedol, že jedinú, avšak osamotenú výnimku v slovenskej judikatúre predstavuje nález ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. , ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v neskoršej judikatúre najvyššieho súdu a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.

49. Podľa názoru veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia nemožno závery vyslovené v judikáte R 14/2009 vztiahnuť aj na prípady zmluvného prevodu nehnuteľnosti, kedy sa predávajúci nestal vlastníkom nehnuteľností (pre neplatnosť nadobúdacieho titulu), ktorý tak nemohol platne previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúceho. Napokon ani ústavný súd v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. (a rovnako tak ani v nálezoch sp. zn. a ) okrem všeobecného odkazu na princíp právnej istoty žiadnym spôsobom neuviedol, či, resp. v akom rozsahu, možno závery z judikátu č. R 14/2009 aplikovať na prelomenie zásady nemo plus iuris v prípade zmluvného prevodu nehnuteľností subjektom, ktorý sa nikdy platne nestal ich vlastníkom. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným právnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 (k tomu viď aj ). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom ochrany prvou vetou článku 20" (k tomu viď aj N., J. S. E. A.. X. vydanie. V.. T.. R.: R., XXXX, s. XXX a nasl.).

50. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.

51. Medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (podľa ), tak podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom). Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o cenných papieroch a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017].

52. Záver - že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať (t. j. záver, že právna úprava v zásade vylučovala možnosť nadobudnutia plnohodnotného vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu) - vychádza aj z aktuálnej judikatúry ústavného súdu (nález ústavného súdu z 19. januára 2021, sp. zn. ). V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať ich vlastníkom).

53. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia zastal názor, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere vyslovenom najvyšším súdom už v rozsudku sp. zn. (publikovanom v časopise Q. E. D. pod č. XX/XXXX), v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností" (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. ).

54. Aj v náleze z 19. januára 2021, sp. zn. (v bode 47. jeho odôvodnenia) ústavný súd výslovne skonštatoval, že „materiálna publicita údajov katastra podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona je de lega lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený." Dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce" vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

55. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným v judikatúre najvyššieho súdu, podľa ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto sa veľký senát obchodnoprávneho kolégia priklonil k tej časti judikatúry najvyššieho súdu - ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet

- prezentovanej uznesením z 27. januára 2016, sp. zn. , rozsudkami z 30. marca 2011,

sp. zn. a z 26. januára 2017, sp. zn. a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. .

56. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neplatnosti sporných zmlúv v dôsledku nadobudnutia nehnuteľností ďalšími nadobúdateľmi od nevlastníka, správne posúdil i otázku dobrej viery žalovaného s ohľadom na všetky zistené okolnosti predmetnej veci. Odvolací súd však poukazuje na to, že v judikatúre došlo k posunu v otázke zásady nemo plus iuris, tak ako je uvedené vyššie, preto je existencia či neexistencia dobrej viery ďalších nadobúdateľov už bez právneho významu.

57. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil so zmenou iba v označení orgánu, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností.

58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , , . V tomto štádiu konania boli úspešní žalobcovia, preto odvolací súd vyslovil, že sa im nárok na náhradu týchto trov priznáva v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).