Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-145-2020.pdf
PDF · 223.44 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 010 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101620957/2020 zo dňa 22.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100905956/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako Stavoinvest - SK, s.r.o. alebo daňový subjekt) rozdiel dane v sume 62,22 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 23.05.2015 v sume 758,07 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 1 420,29). Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu, začatej na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100373669/2019 zo dňa 05.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 11.02.2019. Z tejto daňovej kontroly bol vypracovaný Protokol č. 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 07.02.2020. Doklady daňového subjektu za január 2015 až december 2015 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu Finančnej správy Bratislava, pobočka Stred - Žilina (ďalej len KÚFS), pričom doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019 a na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností zo dňa 23.01.2019, o čom správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu z 23.01.2019. Správca dane zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej Zákon o DPH), ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predloženými dôkazmi a vyjadrením nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Daňový subjekt vyhotovil pre odberateľa PONGRÁCZ, s.r.o. faktúru č. 2015/020 zo dňa
12.05.2015 s dátumom dodania 30.04.2015, pri základe dane 3 380,- Eur, 20%-ná DHP 676,- Eur za poskytnutie služieb v lesníctve, pomocné práce na stavbe LHC Varín, Kúrska dolina, podľa predloženého súpisu vykonaných prác a dodávok za apríl 2015 zo dňa 30.04.2015 a objednávky č. 1032015 zo dňa 01.03.2015. Výzvou na predloženie dôkazov a dokladov správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril, akým spôsobom boli spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. služby zabezpečené, t.j. vlastnými zamestnancami, v takom prípade mal uviesť konkrétne mená zamestnancov alebo subdodávateľsky, v tom prípade mal uviesť názov subdodávateľa a číslo dodávateľskej faktúry, Daňový subjekt reagoval tak, že v prípade faktúry č. 2015/020 boli práce zabezpečené v subdodávke, pričom s prihliadnutím na dlhší časový odstup nevedel s istotou názov subdodávateľa uviesť, avšak myslel, že to bola spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. Z dokladov a účtovných evidencií, ktoré mal správca dane v dispozícii, sa v období od januára 2015 do apríla 2015 nenachádzala zaúčtovaná žiadna faktúra vyhotovená daňovým subjektom M-TRADE SK, s.r.o., ktorej predmetom by boli práce v lese, ani žiadnym iným dodávateľom. Prvá faktúra vyhotovená dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa - daňový subjekt, ktorej predmetom sú práce v lese, je faktúra č. 3009201506, dodanie služby dňa 30.09.2020, pri základe dane 11 610,- Eur a DPH 20% v sume 2 322,- Eur za práce na stavbe LHC Varín, Kúrska dolina, údržba chodníkov, zvážnic pri sadzbe 1 935 hodín/6,- Eur. Z porovnania dátumov dodania nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené vykonanie prác v lese spoločnosťou Stavoinvest - SK v prípade odberateľskej faktúry 2015/020, ktorej dátum dodania bol 30.04.2015. Správca dane poukázal na skutočnosť zániku spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. zlúčením od 01.07.2017, kedy sa právnym nástupcom tohto subjektu stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o. so sídlom Bratislava - mestská časť, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o., so sídlom v Bratislave. Preverovaním v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. bolo zistené, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom poskytnutia služby. Správca dane ďalej vykonal úkony za účelom preverenia plnení v obchodnom vzťahu žalobcu a subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. v roku 2015 cestou dožiadania, ako aj prostredníctvom ústneho pojednávania u správcu dane so svedkom B.. B. H. X., konateľkou spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty i za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Počas výkonu daňovej kontroly za január 2015 až december 2015 správca dane vykonal rozsiahle preverovania v súvislosti s reálnosťou plnení, ktoré boli predmetom obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a M-TRADE SK s.r.o. a ktoré mali byť následne fakturované aj daňovému subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. Preverovaním obchodného vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest SK, s.r.o. nebolo preukázané, že daňový subjekt M-TRADE SK, s.r.o. reálne vykonal zdaniteľné plnenia a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane uviedol, že daňový subjekt síce predložil účtovné evidencie, ale nešpecifikoval, ktoré fyzické a právnické osoby mali dodané služby pre daňový subjekt vykonať. Tieto účtovné evidencie a záznamy boli správcovi dane poskytnuté aj v rámci zapožičaných dokladov KÚFS, z ktorých správca dane vychádzal pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 7 konkrétne identifikoval v nadväznosti na prehľad fakturácie v obchodnom reťazci M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. a Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. fakturáciu v obchodnom reťazci, v nadväznosti na obsah ktorej porovnaním údajov na faktúrach a objednávkach zistil konkrétne nezrovnalosti, ako napr., že z porovnania dátumov dodania nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené plnenie daňového subjektu v prípade odberateľskej faktúry č. 2015/020, ktorej je dátum dodania 30.04.2015, pričom prvá faktúra od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom prác v lesníctve, bola s dátumom dodania dňa 30.09.2015. Taktiež zistil rozpor pri dátumoch dodania v odberateľských faktúrach č. 2015/102 a č. 2015/103, ktorých dátum dodania je 28.12.2015, pričom na faktúrach uvedených spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. je dátum dodania 31.12.2015. Správca dane zaslal daňovému subjektu cestou jeho splnomocneného zástupcu výzvu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu a dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Daňový subjekt reagoval vyjadrením o dôvodnosti vystavených faktúr daňovým subjektom a prác na nich uvedených, čo je potvrdené konateľom spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. a na podporu tohto tvrdenia predložil i platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2019 sp.zn. 27UP/175/2019 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vo svojom vyjadrení daňový subjekt ďalej uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole vychádzal z nezákonne získaných
dôkazov a uprel práva daňového subjektu porušením povinností upovedomiť daňový subjekt o termíne procesných úkonov, ktoré sa mali týkať výsluchov B.. B. H. X. a B.. T. T., ktoré získal správca dane na základe dožiadaní miestne príslušných daňových orgánov. Správca dane v tejto časti poukázal na skutočnosť, že sám a ani prostredníctvom dožiadaných daňových orgánov nevykonal vypočutie uvedených svedkov. Konateľ spoločnosti B.. T. T. v rámci vybavenia dožiadania sa na žiadnom ústnom pojednávaní nezúčastnil a podal len písomné vyjadrenie na otázky, na ktoré splnomocnený substitučný zástupca neodpovedal. B.. B. H. X. bola vypočutá Daňovým úradom Žilina ako svedok v súvislosti s vybavením prijatého dožiadania od Daňového úradu Bratislava, ktorý požiadal o vypočutie tejto svedkyne v rámci vykonávanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. Vzhľadom na to, že výpoveď svedka B.. B. H. X. mala vplyv na správne určenie dane a rozhodnutie správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole u daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015, správca dane použil tieto informácie aj v rámci tohto daňového konania, čo je v súlade s úpravou § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane neuprel daňovému subjektu právo byť prítomný na procesných úkonoch podľa § 25 ods. 4, 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a dôkazy, z ktorých vychádzal pri daňovej kontrole, sú zákonnými dôkazmi. Pokiaľ ide o zistené rozpory v dátumoch na objednávkach a faktúrach vyhotovených v rámci vzťahu medzi M-TRADE SK, s.r.o. a daňovým subjektom a následne medzi daňovým subjektom a PONGRÁCZ, s.r.o poukázal, správca dane na úpravu podľa § 74 ods. 1 písm. d) Zákona o DPH a zdôraznil, že dátum dodania tovaru alebo služby je dôležitým údajom, od ktorého závisí určenie správneho dátumu vzniku daňovej povinnosti, ktorý je presne definovaný v Zákone o DPH pre jednotlivé druhy zdaniteľných plnení. V nadväznosti na tieto skutočnosti správca dane ako nevierohodné vyhodnotil tvrdenie daňového subjektu, podľa ktorého on vyhotovil faktúru pre svojho odberateľa (PONGRÁCZ, s.r.o.) až po dodaní zdaniteľného plnenia a nezodpovedá za skutočnosť, kedy faktúru vyhotovil dodávateľ (M-TRADE SK, s.r.o. Sk) jemu.
2. Daňový subjekt vyhotovil pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. faktúru č. 2015/021 s dátumom dodania 30.04.2015, so základom dane 17 203,40 Eur, 20%-ná DPH 3 446,08 Eur za služby v lesníctve. Ku faktúre bola predložená objednávka č. 1042015 zo dňa 01.04.2015 a súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.04.2015 (2 súpisy). Daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný, aby sa vyjadril, akým spôsobom boli spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. služby zabezpečené, t.j. vlastnými zamestnancami, v takom prípade mal uviesť konkrétne mená zamestnancov, alebo subdodávateľsky, v tom prípade mal uviesť názov subdodávateľa a číslo dodávateľskej faktúry. Daňový subjekt reagoval tak, že služby v prípade faktúry č. 2015/021 boli zabezpečené v subdodávke, s prihliadnutím na dlhší časový odstup však nevedel s istotou uviesť názov subdodávateľa, pričom si myslel, že to bola spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. V dokladoch a účtovných evidenciách, ktoré mal správca dane k dispozícii sa v období od januára 2015 do apríla 2015 nenachádzala zaúčtovaná žiadna faktúra vyhotovená daňovým subjektom M-TRADE SK, s.r.o., ktorej predmetom by boli práce v lese, ani žiadnym iným dodávateľom. Prvá faktúra vyhotovená dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa Stavoinvest - Sk, s.r.o., ktorej predmetom sú práce v lese, je faktúra č. 3009201505, dodanie služby 30.09.2015 pri základe dane 7 098,- Eur a 20%-nej DPH 1 419,60,- Eur za práce v Necpaloch, čistenie rigolov; 1 183 hod./6,- Eur. Z porovnania dátumov dodania nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené vykonanie prác v lese spoločnosťou Stavoinvest - Sk, s.r.o. v prípade odberateľskej faktúry č. 2015/021, na ktorej je dátum dodania 30.04.2015. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predloženými dôkazmi a vyjadrením nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o., nepreukázal v prípade preverovanej faktúry vyhotovenej v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 Zákona DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Správca dane poukázal tak, ako v súvislosti so vzťahom medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom a následne PONGRÁCZ, s.r.o., na právne nástupníctvo vo vzťahu ku subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Rovnako poukázal na vykonané preverované plnenie v obchodnom vzťahu žalobcu a subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s.r.o. v roku 2015 jednak cestou dožiadania miestne príslušného správcu, ako aj predvolaním svedka G. F. a svedkyne B.. B. H. X.. V nadväznosti na prehľad fakturácie v obchodnom reťazci M-TRADE SK › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. tak, ako je konkrétne identifikovaná na strane 14 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, poukázal na konkrétne zistené nezrovnalosti, napr. z porovnania dátumov dodania nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené plnenie spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. v prípade odberateľskej
faktúry č. 2015/021, ktorej dátum dodania je 30.04.2015, pričom prvá faktúra od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. bola s dátumom dodania 30.09.2015. Taktiež je nesúlad pri dátumoch dodania na ostatných odberateľských faktúrach. Pokiaľ mali byť plnenia dodané v obchodnom reťazci M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., dátumy dodania mali byť v časovom slede od prvého dodávateľa v obchodnom reťazci po posledného, čo v tomto prípade nie je. Následne správca dane uvádza i vo vzťahu k reťazcu M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. rovnaké závery, pokiaľ ide o vyhodnotenie a ich právne posúdenie, aké uvádza vo vzťahu k obchodnému vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › PONGRÁCZ, s.r.o., s vyústením do záveru, podľa ktorého v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ustanovenie § 69 Zákona o DPH stanovuje prípady a osoby, ktoré sú povinné odviesť daň do štátneho rozpočtu z dodania tovaru a služieb. V § 69 ods. 1 Zákona o DPH je to platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že mohli byť vykonané nejaké práce v lesníctve, ale spochybnil skutočnosť, že boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predloženými dôkazmi a vyjadrením nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
3. Správca dane ďalej preverovaním zistil, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že tieto použil na dodávky služieb ako platiteľ. Uplatnil právo na odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vystavených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH, t.j. elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej ERP) za nákup pohonných látok tak, ako sú identifikované správcom dane v odôvodnení na strane 17 bod 3, pričom boli zúčtované výdavkovým pokladničným dokladom č. 139 zo dňa 30.04.2015 pri základe dane 685,44 Eur, z toho 20%-ná DPH v sume 137,09 Eur. Z podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel za obdobie roka 2015 vyplýva, že daňový subjekt priznal daň z vozidla s evidenčným číslom:
- ZA401FD, kategória M, druh vozidla M1,
- ZA592BJ, kategória M, druh vozidla M3,
- ZA166YJ, kategória vozidla O, druh vozidla O1 a
- ZA165FY, kategória vozidla M, druh vozidla M1. Daňový subjekt deklaroval v uvedenom daňovom priznaní použitie týchto vozidiel na podnikanie v roku 2015 počas celých 12 mesiacov. Daňový subjekt odpočítanie dane uplatnil v plnej výške dane uvedenej v jednotlivých zjednodušených faktúrach, čím deklaroval, že postupoval pri uplatnení daňových výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 alebo bod 2 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov a bol povinný viesť záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. sledovať prevádzku vozidiel z prístrojov satelitného systému. V dokladoch, ktoré správca dane mal k dispozícii pri výkone daňovej kontroly, sa takéto evidencie nenachádzali. K písomnostiam predloženým daňovým subjektom správca dane skonštatoval, že tieto nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre možnosť uplatniť si daňový výdavok a odpočítanie dane v 100%- nej výške. Správca dane nespochybnil počas výkonu daňovej kontroly, že daňový subjekt je vlastníkom predmetných motorových vozidiel a pracovných mechanizmov, avšak spochybnil skutočnosť, že by preukázal zákonným spôsobom výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Z predložených dokladov nebolo preukázané, akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, absentuje v nich údaj o počte kilometrov, miesta výkonu, dátum, kedy boli použité a u pracovných mechanizmov o počte motohodín.
4. Preverovaním správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tým, že faktúry, z ktorých uplatnil odpočítanie dane, neobsahovali náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH. Konkrétne daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom HASTRA s.r.o. Žilina, za nákup materiálu, ktoré boli zúčtované daňovým subjektom, výdavkovými dokladmi č. 128 zo dňa 21.04.2015 (základ dane 887,62 Eur, DPH 20% 177,53 Eur), výdavkovým pokladničným dokladom č. 132 zo dňa 23.04.2015 (základ dane 869,- Eur, z toho 20%-ná DPH v sume 173,80 Eur) a výdavkovým pokladničným dokladom č. 136 zo dňa 28.04.2015 (základ dane 869,- Eur, z toho 20%-ná DPH 173,80 Eur). Správca dane oboznámil daňový subjekt so svojím záverom, podľa ktorého je tvrdenie daňového subjektu o tom, že jednotlivé sumy úhrad ceny tovaru presahujú sumu 1 000,- Eur z dôvodu,
že boli spočítané viaceré bločky z jedného dňa pod jeden výdavkový pokladničný doklad, nesprávne. Jedným výdavkovým pokladničným dokladom bol zúčtovaný vždy len jeden doklad vyhotovený ERP, ktorého suma presiahla sumu 1 000,- Eur, k čomu sa daňový subjekt nevyjadril na základe výzvy správcu dane. Zákon o DPH umožňuje vyhotoviť tzv. zjednodušené faktúry, pre ktoré je charakteristické, že neobsahujú identifikáciu odberateľa. Je ich možné vyhotoviť v prípadoch, ktoré sú upravené v § 74 ods. 3 písm. a) Zákona o DPH registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000,- Eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, nie je viac ako 1 600,- Eur. Doklad nemusí obsahovať identifikačné údaje o odberateľovi a jednotkovú cenu.
5. Na základe včas podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101620957/2020 zo dňa 22.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného, alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Po skonštatovaní podstatného obsahu podaného odvolania a skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa, žalovaný v nadväznosti už na konkrétne odvolacie dôvody uviedol, že porovnanie výpovedí konateľa daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. v rovnakej veci a v rozdielnych konaniach je len jedným z preverovaní a dôkazov, ktoré správca dane vykonal a uviedol v protokole, len jedným z ďalších nepriamych dôkazov v tvrdeniach spochybňujúcich preverovaný obchodný vzťah. Je povinnosťou správcu dane počas daňovej kontroly zaoberať sa všetkými dôkazmi a informáciami, ktoré boli získané a v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Predmetné porovnanie je ďalším nepriamym dôkazom spochybňujúcim vyjadrenie daňového subjektu, že poskytnutie služieb pre spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o. prebehlo tak, ako je deklarované v predložených faktúrach. Správca dane preveroval skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúci pre určenie dane. Z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené. I pokiaľ ide o plnenia dodané v obchodnom reťazci M- TRADE SK, s.r.o. › daňový subjekt › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., kde dátumy dodania mali byť v časovom slede od prvého dodávateľa v obchodom reťazci po posledného, čo naplnené nebolo, skonštatoval, že nespochybnil skutočnosť, že mohli byť vykonané nejaké práce, ale spochybnil skutočnosť, že práce boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Taktiež nespochybnil, že vypočutí konatelia (konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. pán A. G., ako aj konateľ žalobcu), poskytli vyjadrenia k preukázaniu skutočností, že služby boli poskytnuté tak, ako sú deklarované jednotlivými zúčastnenými osobami. Následne ďalším preverovaním správcu dane neboli tieto tvrdenie svedka pána G. preukázané z dôvodu neposkytnutia súčinnosti právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o., teda spoločnosti XIREN s.r.o. Pokiaľ išlo o odpočítanie dane na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi za nákup pohonných látok, žalovaný po poukázaní na skutkové zistenia správcu dane skonštatoval, že písomnosti predložené daňovým subjektom majú všeobecný charakter a popisujú, ako sa u jednotlivých druhov strojných mechanizmov počíta spotreba pohonných látok, v nadväznosti na čo správca dane a v zhode s ním i žalovaný skonštatovali, že odvolávajúci sa nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali právo uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Daňový subjekt nepreukázal zákonným spôsobom výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na uskutočnené zdaniteľné plnenia. V súvislosti so zjednodušenými faktúrami vyhotovenými spoločnosťou HASTRA s.r.o. prostredníctvom ERP, pri vystavení ktorých bol porušený zákon, konkrétne ust. § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH tým, že cena tovaru, vrátane dane uhradená v hotovosti, bola viac ako 1 000,- Eur, žalovaný, rovnako ako správca dane, poukázali na nesprávnosť argumentácie žalobcu v tejto časti, nakoľko jedným výdavkovým pokladničným dokladom bol zúčtovaný vždy len jeden doklad vyhotovený ERP, ktorého suma presiahla 1 000,- Eur. Konkrétne výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 128, 132 a 136, ktoré zúčtovali predložené zjednodušené faktúry, bola platená čiastka za tovar viac ako 1 000,- Eur a vo všetkých prípadoch bola zaplatená v hotovosti. K námietke uvedenej v odvolaní, podľa ktorej v jednom daňovom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu za jedno konkrétne zdaňovacie obdobie, pričom je neprijateľné, aby z jedného správneho procesu, ktorý vyústi do jedného protokolu o daňovej kontrole, bolo vydaných 12 rozhodnutí, žalovaný uviedol, že priebeh a uskutočnenie daňovej kontroly je upravené v ust. § 46 Daňového poriadku. V súlade s ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku bolo zaslané daňovému subjektu Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019, ktoré obsahovalo všetky náležitosti definované v tomto ustanovení. Zákonná úprava
Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkonu daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Ustanovenie § 47 Daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Tiež v tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 Daňového poriadku a v nadväznosti na túto úpravu skonštatoval, že je zrejmé, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly a vyhotovení jedného protokolu a vydaní 12 rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou.
6. Podaním zo dňa 15.12.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Poukázal na daňovú kontrolu a následné vyrubovacie konanie, v rámci ktorých nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr za nákup pohonných látok, zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom HASTRA s.r.o. a výdavkových pokladničných dokladov tak, ako je identifikované v bode II. predloženej správnej žaloby. V prípade faktúry 2015/2020 zo dňa 12.05.2015 pre odberateľa PONGRÁCZ, s.r.o. a faktúry č. 2015/021 pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nepriznal vznik daňovej povinnosti, ani povinnosť platiť daň. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol nasledovné konkrétne žalobné body: · 1. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že opierajú svoje závery o nedostatky z prostredia dodávateľa daňového subjektu, ktorý však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, ani do jeho zodpovednosti. V prípade faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu: M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › VIA SLOVAKIA podľa záverov žalovaného žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH a ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Žalovaný zakladá svoje závery na nezrovnalosti spočívajúcej v rozdielnom vyjadrení konateľa daňového subjektu, pričom uvádza, že „Podľa odvolacieho orgánu uvedený rozpor vo vyjadreniach konateľa spoločnosti je jedným z ďalších nepriamych dôkazov v tvrdeniach spochybňujúcich preverovaný obchodný vzťah“. Žalobca k týmto záverom žalovaného namieta, že to, že žalobca uviedol, že služby boli zabezpečené subdodávateľsky - spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. a pri ústnom pojednávaní ako svedok si nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa a predložil účtovnú evidenciu bez spárovania zdaniteľných plnení, nie je podľa názoru žalobcu ani len nepriamym dôkazom spochybnenia predmetného obchodnoprávneho vzťahu. Žalovaný i správca dane dôvodia pri svojich záveroch v tejto časti povinnosťou zaoberať sa všetkými dôkazmi a informáciami a vyhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca tvrdí, že to, že si konateľ žalobcu nevedel spomenúť je irelevantné, pretože túto informáciu správcovi dane poskytol písomne, a teda ak by správca dane skutočne hodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel by k rovnakému záveru ako žalobca. Uvedená nezrovnalosť je z pohľadu žalobcu irelevantná. Žalobca tvrdí, že správca dane od neho opakovane požadoval informácie, ktoré mu už poskytol a v tomto kontexte správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s Daňovým poriadkom. · 2. Žalovaný za nepriamy dôkaz spochybnenia vyjadrenia žalobcu, že poskytnutie plnenia pre odberateľa PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. prebehlo tak, ako je deklarované na faktúrach, považuje rozpory v dátumoch na faktúrach a objednávkach vyhotovených medzi M-TRADE SK, s.r.o. a následne medzi žalobcom a PONGRÁCZ, s.r.o. a žalobcom a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Žalobca v tejto časti namieta, že aj napriek vyjadreniu žalobcu, ktorým uvedené skutočnosti správcovi dane vysvetlil, považuje správca dane vyjadrenia žalobcu za nevierohodné. Žalobca v tejto časti poukázal na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého: „Správca dane nespochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia a možnosť, že bolo vykonané...“, pričom z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalovaný na jednej strane uznáva konkrétne zdaniteľné plnenie a vzápätí jeho existenciu popiera. Žalobca tvrdí, že žalovaný nedokázal vyhodnotiť získané dôkazy tak, aby dospel k jednotnému, ustálenému, logickému záveru podloženému relevantnými dôkazmi. Žalobca opätovne uvádza, že odberateľovi vystavil faktúru po dodaní zdaniteľného plnenia a nenesie zodpovednosť za to, odkedy po realizácii mu faktúru vystavil jeho dodávateľ. · 3. Žalovaný podľa námietky žalobcu neprihliada na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu (výpoveď svedka p. A. G., konateľa M-TRADE SK, s.r.o. v období, keď mali byť poskytnuté služby), odôvodňuje rozhodnutie skutočnosťou nekontaktnosti subjektu XIREN s.r.o. (právneho nástupcu M-TRADE SK, s.r.o.). Žalobca tvrdí, že správca dane a žalovaný nemôžu pochybnosti o dodávateľoch žalobcu pričítať na úkon žalobcu. Poukazuje na to, že bývalý konateľ XIREN (konateľ tohto subjektu i v predmetnom zdaňovacom období) je kontaktný a so správcom dane spolupracoval. To, že súčasný konateľ uvedeného subjektu nie je kontaktný a so správcom dane nespolupracuje, žalobca nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca nemôže predpokladať, že by si do budúcnosti mal zabezpečiť dôkazy pre prípad nekontaktnosti dodávateľov. Žalobca poukazuje na to, že konatelia spoločnosti, ktorá práce
dodala a faktúru vystavila (M-TRADE SK, s.r.o.) a konateľ žalobcu, teda daňového subjektu, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal, uvedené potvrdili. · 4. Správca dane prihliada iba na dôkazy, ktoré sa mu, tak povediac, hodia. V tejto časti žalobca vymedzil:
- vyjadrenie konateľa M-TRADE SK, s.r.o.,
- vyjadrenie bývalej konateľky VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a
- vyjadrenie súčasného konateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., z čoho vyplýva, že dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu správca dane neberie do úvahy, čo odôvodňuje tým, že „sám daňový subjekt podal trestné oznámenie na preskúmanie konania B.. B. H. X. a žalobcu“. Žalovaný spochybňuje aj skutočnosti, ktoré konateľ spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., a PONGRÁCZ, s.r.o. považuje za nesporné a nepochybné. Z toho vyplýva, že daňové orgány nepostupovali v súlade s Daňovým poriadkom, nedokázali sa vysporiadať so zistenými skutočnosťami a vyhodnotiť dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu spochybňuje obchodný vzťah, ktorý bol preukázaný nielen faktúrou, ale i výsluchom svedkov - konateľov spoločností. · 5. Pri odpočítaní dane na základe zjednodušených faktúr (§ 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH), teda ERP za nákup pohonných látok (PHL), poukazuje žalobca na skutočnosť, že správca dane nespochybnil tvrdenie žalobcu o jeho vlastníckom práve ku konkrétnym motorovým vozidlám, ale skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal výdavok/odpočítanie dane súvisiace s pohonnými hmotami, v nadväznosti na uskutočnené zdaniteľné plnenia a že nebolo preukázané, akým spôsobom sa predmetné motorové vozidlá podieľali na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, pretože nie sú uvedené počty, kilometrov, miesta výkonu, dátumy, kedy boli použité, počet motohodín (pri pracovných mechanizmoch). Žalobca namietal, že s uvedenými závermi správcu dane nesúhlasí, predložil dokumenty, z ktorých vyplýva výpočet spotreby pohonných hmôt na predmetné stroje a preukázal oprávnenosť odpočítania dane pri nákupe pohonných látok. Poukázal na odňatie dokladov žalobcovi zo strany KÚFS (Kriminálneho úradu finančnej správy - poznámka správneho súdu). Ani správca dane, ani žalovaný nevyhodnotili dôkaz každý zvlášť a všetky v ich vzájomnej súvislosti. · 6. Pri odpočítaní dane zo zjednodušených faktúr podľa § 42 písm. a) Zákona o DPH vystavených subjektom HASTRA s.r.o. (§ 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH) za nákup materiálu žalobca namieta, že jednotlivé sumy úhrad presahujú 1 000,- Eur, pretože boli spočítané viaceré zjednodušené faktúry z jedného dňa pod jeden pokladničný výdavkový doklad. Cena vyplatená v hotovosti nepresahovala 1 000,- Eur, a teda nedošlo ku porušeniu § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH. Žalobca uplatňuje existenciu dôvodov podľa § 191 písm. c), e), f) a g). · 7. Žalobca namieta nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdí, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu závery z nich vyplývajúce, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 žalobca konštatuje, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na v zmysle jeho tvrdení z tohto vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. Žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu, aby na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zabezpečenia jednoty rozhodovania. Zároveň v rámci tohto žalobného bodu žalobca namietal, že
správca dane vydaním 12-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. · 8. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je založené iba na domnienkach. Žalobca nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadreniami kontrolovaného subjektu a výpoveďou konateľa M-TRADE SK, s.r.o. (zápisnica zo dňa 14.11.2019) p. A. G., právo na odpočet preukázal. Pán A. G. vo svojej výpovedi priamo potvrdil spoluprácu so žalobcom a vykonanie jednotlivých prác v zmysle faktúr, keď sa pred správcom daní vyjadril, že spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. mu je známa, boli obchodnými partnermi v roku 2015, konkrétne dodávali tejto spoločnosti stavebné práce v lese. Uviedol, že môže potvrdiť, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. vyhotovila pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. preverované faktúry, vyhotovil ich on osobne, podpis je jeho, forma pečiatky bola používaná spoločnosťou M-TRADE S, s.r.o., formát a číslovanie zodpovedá faktúram, ktoré spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. používala. Vo vzťahu k rámcovej zmluve o dielo tento svedok uviedol, že predmetnú zmluvu uzavrel a podpísal. Faktúry na realizáciu stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa boli vyhotovené v zmysle predmetnej zmluvy. Zákazky za spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. preberal osobne pán F. na mieste realizácie prác a za M-TRADE SK, s.r.o. bol prítomný on. Tento postup bol obdobný aj vo vzťahu medzi spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. a jeho dodávateľmi. Svoje účtovníctvo k dispozícii nemá, môže však potvrdiť, že práce boli vykonané a on zaplatil svojim dodávateľom. Úhrady od žalobcu boli realizované na účet spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. a všetky veci týkajúce sa úhrad sú evidované v účtovníctve spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. Rovnako spoluprácu so žalobcom potvrdila aj B.. B. H. X., vtedajšia konateľka subjektov VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a súčasný konateľ týchto spoločností. · 9. Skutočnosť existencie obchodno-právneho vzťahu medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom deklaruje rámcová zmluva. · 10. Správca dane, ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu zdaniteľných plnení od M-TRADE SK, s.r.o., toto zdaniteľné plnenie musel daňový subjekt od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si toto plnenie objednal a ktorá vystavila faktúru a ktorej konateľ to potvrdil. · 11. Dôvodnosť vystavených faktúr demonštruje i platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 27UP/175/2019 zo dňa 07.03.2019 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. · 12. Žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu, opiera sa pri svojich záveroch len o pochybnosti a skutočnosti, ktoré sám označuje za nepriame dôkazy. · 13. Odôvodnenie žalovaného je v zjavnom rozpore s administratívnym spisom a s dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v spise a svedeckými výpoveďami. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nehodnotil dôkazy každý samostatne a všetky vo vzájomných súvislostiach, a to je v rozpore so zásadou zákonnosti a žalobcu uvedené ukracuje na jeho právach. Výnos na daniach nemôže byť na úkor nedodržania práv daňových subjektov, pričom žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS sp.zn. M-Sž do V1/00. · 14. Žalobca poukazuje na úpravu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku a namieta, že správca dane a žalovaný spochybňuje dôkazy len hodnotiacimi úsudkami.
7. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 13.05.2021 vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení žalovaný obsiahol rovnaké konštatovanie podstatného obsahu podaného odvolania a správcom dane zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia, ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného. V nadväznosti na to správny súd v tejto časti poukazuje na bod 5. odôvodnenia tohto rozsudku, kde je podstatný obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedený. Žalovaný tvrdí, že je bezdôvodné poukazovanie na závery rozhodnutí najvyššieho súdu a súdneho dvora tak, ako sú uvedené v časti III. žaloby vo veci, nakoľko, ako vyplýva z rozhodnutí daňových orgánov, dôvodom nepriznania odpočtu boli skutočnosti zistené z priameho obchodného vzťahu žalobcu a jeho dodávateľov a nie iných subjektov, napr. subdodávateľov. Daňové orgány nerozširovali dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ohľadne ktorých nemohol mať informácie, ale žiadali od žalobcu preukázanie skutočností, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane a za ktoré bol zodpovedný. Pokiaľ ide o námietku, podľa ktorej je neprijateľné, aby jeden správny proces vyústil do jedného protokolu o daňovej kontrole a zároveň bolo vydaných 12 rozhodnutí, poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe na rovnakú argumentáciu a závery, aké prijal vo svojom rozhodnutí.
8. Podaním zo dňa 15.07.2021 žalobca učinil po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby repliku, v obsahu ktorej odkázal na svoju argumentáciu skutkovú i právnu, uvedenú v
správnej žalobe. S odkazom na recentnú judikatúru uvedenú v žalobe žalobca uviedol, že je zrejmé, že postup žalovaného správneho orgánu nie je v súlade s právnou praxou a požiadavkou, ktorá je súčasťou princípov právnej istoty a to, aby na určité právne relevantné otázky ich pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď. Na základe toho žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu SR, ktorý postup riešiaci rovnaké alebo analogické situácie odchylným spôsobom, hodnotí ako diskriminačný. Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že ak je nesporná existencia materiálneho plnenia (tovaru alebo služby) a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne
9. Žalovaný po doručení repliky žalobcu dupliku vo veci nepodal.
10. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 23.02.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
11. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 49 ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.04. 2015 - ďalej len Zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) Zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa 73 ods. 3, písm. b) Zákona o DPH: Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je po b) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).
12. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
13. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal.
14. Námietky obsiahnuté v prvom, druhom a treťom žalobnom bode vyúsťujú do jednotného konštatovania žalobcu, podľa ktorého si správca dane nesplnil povinnosť vyhodnotiť všetky dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Táto argumentácia žalobcu nie je správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Správny súd primárne vo všeobecnej rovine zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť vyplýva daňovému subjektu priamo zo zákona, a to z úpravy § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Predstavuje preukázanie vecných i formálnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane. Preukázanie vecných podmienok vzniku práva na odpočítanie dane zahŕňa v zmysle judikatúry SD EÚ (napríklad rozhodnutie C-414/10 vo veci Véleclair zo dňa 29.03.2012):
- preukázanie vzniku daňovej povinnosti zdaniteľnej osoby ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, akoby bol vlastníkom, inak pri dodaní tovaru odovzdanie tovaru zdaniteľnej osobe) a
- tovary a služby zakladajúce právo na odpočet musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby vlastných zdaniteľných plnení pre zdaniteľnú osobu a na vstupe musia byť tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (napr. rozhodnutie SD EÚ C-324/11 vo veci Tóth bod 33, 26). Ak vzniknú u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti a správnosti tvrdení daňového subjektu vo vzťahu k realizácii zdaniteľných plnení, má správca dane zákonnú povinnosť pochybnosti oznámiť a povinnosť vyzvať daňový subjekt, aby sa k oznámeným pochybnostiam vyjadril a najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). V súvislosti s preverovaním faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu medzi M-TRADE SK, s.r.o.
- Stavoinvest - SK, s.r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. boli dôvodné pochybnosti správcu dane založené predovšetkým jeho zistením z dokladov a účtovných evidencií za obdobie od januára 2015 do apríla 2015, v ktorých sa nenachádzala zúčtovaná žiadna faktúra vyhotovená daňovým subjektom M-TRADE SK, s.r.o., ktorej predmetom by boli práce v lese, ani faktúra týkajúca sa takéhoto plnenia vystavená
žiadnym iným dodávateľom. Prvá faktúra vyhotovená dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa Stavoinvest - SK, s.r.o., ktorej predmetom sú práce v lese, je faktúra č. 3009201506 (interné číslo 2015/220), s údajom o dodaní služby 30.09.2015 pri základe dane 11 610,00 Eur, 20%-nej DPH v sume 2 322,00 Eur za práce na stavbe LHC Varín, Kúrska dolina, údržba chodníkov, zvážnic; 1 935 hod./6,- Eur. Na základe porovnania dátumov dodania nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené vykonávanie prác v lese spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. v prípade odberateľskej faktúry č. 2015/020 zo dňa 12.05.2015 s dátumom dodania 30.04.2015 pre odberateľa PONGRÁCZ, s.r.o. V tejto časti správca dane zohľadnil i skutočnosť obsahu vyjadrenia bývalého konateľa subjektu M-TRADE SK, s.r.o. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102613419/2019, kde sa bývalý konateľ M-TRADE SK, s.r.o. ako svedok - p. A. G. k dátumom vykonania prác vyjadril tak, že fakturácia bola taká, ako bolo uvedené v rámci údajov na jednotlivých faktúrach, z čoho vyplýva, že predmetom fakturácie mali byť len práce, ktoré boli vykonané v bežnom mesiaci. Pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane v súvislosti s preverovaním faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. - Stavoinvest - SK, s.r.o. - VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., dôvodné pochybnosti správcu dane v tejto časti vyplynuli z jeho zistení na základe dokladov a účtovných evidencií, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa týkali obdobia od januára 2015 do apríla 2015 a v rámci ktorých sa nenachádzala zaúčtovaná žiadna faktúra vyhotovená daňovým subjektom M-TRADE SK, s.r.o., ktorej predmetom by boli práce v lese, ani faktúra týkajúca sa takéhoto plnenia vystavená žiadnym iným dodávateľom. Prvá faktúra vyhotovená dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa Stavoinvest - SK, s.r.o., ktorej predmetom sú práce v lese, je faktúra č. 3009201505 (int.č. 2015/219), dodanie služby dňa 30.09.2015 pri základe dane 7 098,00 Eur, 20%-nej DPH v sume 1 419,60 Eur za práce na stavbe v Necpaloch, čistenie rigolov; 1 183 hod./6,- Eur. Porovnaním dátumov dodania jednak na faktúre vyhotovenej daňovým subjektom pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. (faktúra č. 2015/021 s dátumom dodania 30.04.2015 pri základe dane 17 230,40 Eur, 20%-ná daň 3 446,08 Eur) a podľa faktúry vyhotovenej dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. č. 3009201505 nie je zrejmé, ako bolo zabezpečené vykonanie prác v lese spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. v prípade predmetnej dodávateľskej faktúry č. 2015/021, na ktorej je dátum dodania 30.04.2015. I v tejto časti správca dane zohľadnil vyjadrenie svedka - p. A. G. - bývalého konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktorý, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102613419/2019, správcovi dane uviedol, že fakturácia bola taká, ako sú uvedené údaje na jednotlivých faktúrach, z čoho vyplýva, že predmetom fakturácie mali byť len práce, ktoré boli vykonané v bežnom mesiaci. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane podľa vyššie uvedeného, daňový subjekt predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, na čo mu zo strany správcu dane postupom správcu dane bol vytvorený dostatočný priestor (Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane o oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 zo dňa 08.01.2020 doručená žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 10.01.2020). Uvedeným spôsobom došlo v procese dokazovania v daňovom konaní k presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, v ktorej časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 401/09 alebo sp.zn. III.ÚS 93/2016. Žalobca mal dôkazné bremeno predložiť dôkazy, ktoré spochybnenie vierohodnosti skôr predložených dôkazov vyvrátia. Existencia skutočností zakladajúcich dôvodné pochybnosti správcu dane svedčí o tom, že správca dane nevychádzal len z rozdielu vo vyjadrení konateľa daňového subjektu a okolnosť, že si tento pri tvrdení o zabezpečení predmetných služieb subdodávateľsky nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa a predložil účtovnú evidenciu bez spárovania zdaniteľných plnení, nebola jedinou skutočnosťou, resp. nešlo o jediné skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré boli posudzované správcom dane pri hodnotení dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Správny súd v nadväznosti na to nehodnotí ako dôvodnú námietku žalobcu obsiahnutú v prvom žalobnom bode, v ktorej žalobca namietal záver správcu dane, podľa ktorého si konateľ žalobcu nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa, hoci túto skutočnosť vymedzil písomne a skutočnosť, že predložil účtovnú
evidenciu bez spárovania zdaniteľných plnení, čo podľa tvrdenia žalobcu nie je ani len nepriamym dôkazom spochybnenia predmetného obchodnoprávneho vzťahu žalobcu a subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Rovnaký záver o nedôvodnosti dopadá i na námietku žalobcu obsiahnutú v druhom žalobnom bode o hodnotení vyjadrenia - vysvetlenia žalobcu vo vzťahu k nezrovnalostiam v dátumoch na faktúrach a objednávkach medzi subjektom M-TRADE SK, s.r.o. - žalobcom - PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.
15. Pokiaľ žalobca v druhom žalobnom bode namietal, že žalovaný na jednej strane uznáva konkrétne zdaniteľné plnenie a vzápätí jeho existenciu popiera, pričom nedokázal vyhodnotiť získané dôkazy tak, aby dospel k jednotnému ustálenému logickému záveru podloženému relevantnými dôkazmi, správny súd tieto námietky hodnotí ako nedôvodné. Vychádza zo záverov správcu dane, ktoré majú vo výsledkoch vykonaného dokazovania a v obsahu administratívneho spisu, v ktorom sú podrobne zadokumentované oporu a vyplýva z nich jasný, zrozumiteľný a logický záver, podľa ktorého správca dane nespochybnil, že mohli byť nejaké práce v lese vykonané inými osobami, avšak počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto skutočne práce v lese vykonal. Počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, že práce v lese boli vykonané tak, ako bolo deklarované v preverovanom obchodnom vzťahu medzi dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. › žalobcom a následne › odberateľmi PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Práce mohli byť vykonané inými subjektami, avšak ich identifikácia nebola úlohou správcu dane. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu zdaniteľných plnení, avšak spochybnili ich realizáciu dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. V nadväznosti na to námietka žalobcu obsiahnutá v desiatom žalobnom bode, podľa ktorej predmetné zdaniteľné plnenie musel daňový subjekt od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si ho objednal, ktorá vystavila faktúru a ktorej konateľ to potvrdil, nemôže pri absencii spoľahlivého preukázania realizácie plnenia dodávateľom M- TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu ako dôvodná obstáť. Daňový subjekt, ktorého v tomto smere ťaží dôkazná povinnosť, nepreukázal vznik daňovej povinnosti subjektu dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o., teda, že tento subjekt reálne plnenie pre daňový subjekt vykonal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH - nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre a že tomuto dňom poskytnutia služby vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Závery správcu dane a žalovaného vo vzťahu k uvedeným konštatovaniam sú zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a jasne vyjadrené ako v rozhodnutí správcu dane, tak v rozhodnutí žalovaného.
16. Pokiaľ žalobca v rámci prvého žalobného bodu namietal záver správcu dane v tom smere, že opiera svoje závery o nedostatky z prostredia dodávateľa daňového subjektu, ktorý však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, ani do jeho zodpovednosti, v rámci druhého žalobného bodu, že žalobca nenesie zodpovednosť za to, odkedy po realizácii plnenia mu vystavil faktúru jeho dodávateľ a v rámci tretieho žalobného bodu namietal pričítanie nekontaktnosti subjektu XIREN, s.r.o. (právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o.) na ťarchu žalobcu, uvádza správny súd nasledovné závery: Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu dodávateľovi vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, postupoval správca dane v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 5, § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávneho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa - M- TRADE SK, s.r.o. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávneho vzťahu žalobcu s uvedeným priamym dodávateľom mal žalobca pri vstupe do tohto právneho vzťahu a v jeho priebehu, teda v čase napĺňania práv a povinností z neho vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole, uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia, nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp.zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňalo, v nadväznosti na uvedené, jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujú reálne plnenie a tiež
sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu v ňom (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom), bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 (bod 46. odôvodnenia)). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu podľa prvého žalobného bodu, v rámci ktorej žalobca namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodnením prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu.
17. Pokiaľ žalobca poukazoval v rámci tretieho žalobného bodu na vyjadrenia konateľov (výpoveď svedka p. A. G., konateľa M-TRADE SK, s.r.o. v období, kedy mali byť služby poskytnuté a konateľa žalobcu) tvrdiac, že žalovaný na tieto dôkazy svedčiace v prospech žalobcu neprihliada, ďalej v rámci ôsmeho žalobného bodu tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je založené iba na domnienkach a žalobca nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením kontrolovaného subjektu a výpoveďou konateľa M-TRADE SK, s.r.o. p. G., podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14.11.2019 a tiež výpoveďou pôvodnej konateľky subjektov VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. B.. B. H. X. právo na odpočet preukázal, v rámci dvanásteho žalobného bodu namietal, že žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu a opiera svoje závery len o svoje pochybnosti a skutočnosti, ktoré sám označuje za nepriame dôkazy a v rámci štrnásteho žalobného bodu namietal s poukazom na úpravu § 3 ods. 3 Daňového poriadku, že správca dane a žalovaný spochybnili dôkazy len hodnotiacim úsudkom, odkazuje správny súd pri závere o nedôvodnosti uvedenej argumentácie v označených žalobných bodoch na svoje závery o náležitom aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane podľa bodu 14. odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd v tejto časti dodáva, že z postupu správcu dane pri vedení dokazovania, z jeho rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech daňového subjektu. Ako správny súd uviedol už vyššie, samotné vyhodnocovanie vykonaných dôkazov v smere, či tieto konkrétnu skutočnosť významnú pre správne určenie dane preukazujú alebo nie, prináleží správnemu orgánu.
18. Námietka o spochybnení obchodnoprávneho vzťahu preukazovaného nie len faktúrou, ale i výsluchom konateľa žalobcu, pôvodnej konateľky odberateľov a aktuálneho konateľa odberateľov podľa štvrtého žalobného bodu, je nedôvodná. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane existenciu obchodnoprávneho vzťahu nespochybnil. Vyhodnocoval i skutočnosť existencie rámcovej zmluvy, ktorá však svedčí len o existencii právneho vzťahu ňou založeného (ktorý správcom dane spochybnený nebol) a nie o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia a o naplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu, v nadväznosti na čo je ako nedôvodná hodnotená námietka podľa deviateho žalobného bodu.
19. Pokiaľ ide o námietku obsiahnutú vo štvrtom žalobnom bode, podľa ktorej žalovaný prihliadal len na dôkazy, ktoré sa mu takpovediac hodia, spochybnil skutočnosti nesporné a nepochybné (vyplývajúce z výpovedí konateľa odberateľov), nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom a nedokázal sa vysporiadať so zistenými skutočnosťami a vyhodnotiť dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, ich podstatným obsahom je tvrdenie žalobcu prezentované ako všeobecné popretie zistenia záverov správcu dane, opäť namietajúce nesúlad postupu správnych orgánov so zásadou voľného hodnotenia dôkazov pri hodnotení dôkazov. Uvedenú námietku žalobcu správny súd primárne hodnotí ako všeobecnú a tým nevytvárajúcu dostatočný základ pre jej vecné vyhodnotenie. I v tejto časti správny súd odkazuje na vyššie uvedené závery vo vzťahu k aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane. Námietky žalobcu podľa štvrtého žalobného bodu, ktoré sú len všeobecným vyjadrením nesúhlasu
žalobcu so závermi správcu dane, hodnotí správny súd ako nedôvodné. Rovnaký uvádza správny súd i vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v piatom žalobnom bode, ktoré z rovnakých dôvodov nemôžu obstáť. Osobitne vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej poukazoval na odňatie dokladov KÚFS (Kriminálny úrad finančnej polície - poznámka správneho súdu) správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ by doklady preukazujúce právo žalobcu na odpočet boli k momentu ich odňatia KÚFS súčasťou účtovných dokladov žalobcu za preverované zdaňovacie obdobie, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. Poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda správny súd na základe uvedeného zhodnotenia považuje za účelové a nedôvodné.
20. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v šiestom žalobnom bode, poukazujúce na úpravu podľa § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH, správny súd zdôrazňuje, že správca dane oboznámil žalobcu cestou jeho splnomocneného zástupcu s hodnotením jeho tvrdení vyúsťujúcich do záveru správcu dane o tom, že predloženými dokladmi bolo porušené ustanovenie § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH, a to z toho dôvodu, že jedným výdavkovým pokladničným dokladom bol zúčtovaný vždy len jeden doklad vyhotovený ERP, ktorého suma presiahla 1 000,- Eur. Zároveň správca dane upozornil daňový subjekt na skutočnosť, že správca dane neuzná odpočítanie dane za porušenie § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, nakoľko doklady, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, neobsahujú náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. a daňový subjekt na základe písomnej výzvy nezaistil doplnenie údajov u platiteľa, ktorý vyhotovil predmetné doklady a nepreukázal uvedenú skutočnosť správcovi dane. K týmto zisteniam správcu dane a z toho vyvodeným záverom sa žalobca nevyjadril. Podľa údajov na predložených zjednodušených faktúrach zúčtovaných výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 128, 132 a 136 bola platená čiastka za tovar viac ako 1 000,- Eur a vo všetkých prípadoch bola zaplatená v hotovosti. V tejto časti správny súd poukazuje na závery správcu dane, podľa ktorých zákon umožňuje tzv. zjednodušené faktúry, pre ktoré je charakteristické, že neobsahujú najmä identifikáciu odberateľa. Zjednodušené faktúry je možné vyhotoviť v prípadoch, ktoré sú upravené v § 74 ods. 3 písm. a) až d) Zákona o DPH. Osobitne podľa § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000,- Eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600,- Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, vyplývajúcich z pripojeného administratívneho spisu a na základe označenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť námietky žalobcu obsiahnutej v šiestom žalobnom bode.
21. Pokiaľ žalobca v rámci šiesteho žalobného bodu namietal, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú dané dôvody v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP, tieto dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené správny súd nehodnotí, a to jednak v nadväznosti na primárne skonštatovanú všeobecnosť vymedzenia týchto dôvodov a ani vo vecnej rovine s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. Správny súd zdôrazňuje, že presné a konkrétne znenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov, vytvára jednak pre žalovaného priestor na to, aby k nim zaujal rovnako konkrétne stanoviská a závery a taktiež pre správny súd vytvára možnosť dôsledného vecného vyhodnotenia takýchto námietok v rámci ich podrobenia vecnému prieskumu zákonnosti.
22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu obsiahnutú v trinástom žalobnom bode a podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore s administratívnym spisom a dôkazmi v administratívnom spise obsiahnutými a svedeckými výpoveďami v administratívnom spise z čoho vyplýva, že žalovaný nehodnotil dôkazy každý samostatne a všetky vo vzájomných súvislostiach, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti a žalobcu to ukracuje na jeho právach, nie je táto argumentácia žalobcu dôvodná. I v tejto časti správny súd zdôrazňuje všeobecnosť takto koncipovanej žalobnej námietky, pretože okrem druhového vymedzenia dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise ako svedecké výpovede, nevymedzuje žiadne konkrétne dôkazy a u svedeckých výpovedí tieto neidentifikuje dostatočne, ktoré by v zmysle uvedeného tvrdenia žalobcu mali byť v zjavnom rozpore s odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Pri hodnotení svedeckých výpovedí správca dane tieto vyhodnotil riadne aplikujúc zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, bez porušenia zásady zákonnosti, v zmysle námietky v súvislosti s procesom hodnotenia dôkazov podľa tohto žalobného bodu.
23. Pokiaľ žalobca v rámci trinásteho žalobného bodu namietal, že skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu, pričom uviedol, že vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjem rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva a poukázal v tejto súvislosti i na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. M-Sž doV 1/00, správny súd uvádza nie je táto námietka dôvodná. Pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo v danej veci na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať. Správny súd poukazuje na bod 55. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžf/81/2018 vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú.
24. Pokiaľ žalobca v jedenástom žalobnom bode namietal závery správcu dane a žalovaného, poukazujúc na dôvodnosť vystavenia faktúr, ktorú demonštruje i platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 27ÚP/175/2019 zo dňa 07.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, správny súd súhlasí s vyhodnotením takejto argumentácie žalobcu, ktorá bola už súčasťou jeho tvrdení v daňovom konaní a podľa ktorého záveru tento dôkaz nepreukazuje, že práce boli reálne poskytnuté tak, ako sú deklarované v dokladoch predložených správcovi dane v obchodnom reťazci M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. Z uvedeného platobného rozkazu je zrejmé len to, že príslušný súd riešil obchodný spor medzi spoločnosťou Stavoinvest - EÚ, s.r.o. a spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o., pričom spoločnosť Stavoinvest - EÚ, s.r.o. nebola osobou zúčastnenou v predmetnom obchodnom reťazci. Z tohto dôkazu nie je zrejmé, z akého obchodného vzťahu a na základe akých faktúr vznikla dlžná suma 54 000,- Eur. Okresný súd, ktorý tento platobný rozkaz vydal, konal na základe formálnych a vecných dokladov, pričom nepreveroval dodržiavanie daňových predpisov, pokiaľ ide o možnosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Táto námietka nie je relevantná ani v pomeroch správneho súdneho konania, pretože predmetný dôkaz - platobný rozkaz sám o sebe a ani v spojení s ďalšími dôkazmi v rámci daňového konania a skutočnosťami, ktoré vyšli v tomto procese najavo, realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre nepreukazuje.
25. Pokiaľ žalobca v siedmom žalobnom bode namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu (k ich identifikácii správny súd poukazuje na bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku. Ide o skutočnosť predstavujúcu materiálnu podmienku práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorej ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo
na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane v odôvodnení tohto rozsudku, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozhodnutiami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentácii, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. Vo prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 31 S 145/2020) však o takýto prípad nešlo. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.3 Sžfk/40/2017 zo dňa
27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. 31S/145/2020 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. 31S/145/2020 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení
dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vydaním 12 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 12 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou § 3 ods. 1 Daňového poriadku reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.
26. Vzhľadom na vyhodnotenie všetkých námietok žalobcu ako nedôvodných správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
27. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
28. Žaloba bola zamietnutá na základe skonštatovania jej nedôvodnosti, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešný žalovaný a žalobcovi správny súd na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario právo na náhradu trov konania nepriznal. Právo na náhradu trov konania nebolo priznané ani žalovanému na základe aplikácie § 168 SSP a contrario pri súčasnom skonštatovaní nepreukázania splnenia podmienok pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.