Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcov: 1/ T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, B. Z., 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, B. Z., obaja zastúpení: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2/ U9, a. s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. augusta 2021, č. k. -95, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.08.2021 voči obidvom žalovaným a v celom rozsahu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , a , , (ďalej len ), ďalej ust. 52 , vecne súd dôvodil, že keďže v danom prípade navrhovatelia svoj návrh odôvodnili potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a navyše žalobcovia si v konaní neuplatňujú voči žalovaným žiadnu peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádzalo do úvahy. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným 1/ zmluvu o úvere (zmluvu o splátkovom úvere č. 0193101632 z 09.07.2008), pričom návratnosť pohľadávky bola zabezpečená zmluvou z toho istého dňa o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v odseku 1 odôvodnenia uznesenia vo vlastníctve žalobcov. Adresa uvedenej nehnuteľnosti je v súčasnosti vedená ako adresa trvalého pobytu žalobcov. V danej súvislosti sa žalobcovia domáhali zdržať sa výkonu záložného práva zo strany žalovaných s poukazom na to, že výkon záložného práva sa má realizovať pre pohľadávku, ktorá (ktorej časť) podľa ich názoru predstavuje plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami , resp. aj iných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (najmä s ustanoveniami vyplývajúcimi z odsekov 3 a 4 odôvodnenia toho uznesenia), resp. predstavuje plnenie z úverovej zmluvy, pri ktorej žalobcovia namietajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku (viď dôvody neplatnosti podľa odsekov 3 a 4 odôvodnenia tohto uznesenia), a to aj s poukazom na to, že žalobcom dosiaľ nie je zrejmé, či bol úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa vôbec zrealizovaný, resp. či bol zrealizovaný v súlade s v spojení s .

3. Po vyhodnotení návrhu žalobcov a na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobcami nebola za daných okolností dostatočne osvedčená potreba poskytnúť im bezodkladnú súdnu ochranu vo forme neodkladnej úpravy ich pomerov so žalovanými. Súd nemal v danej veci dostatočne osvedčené, že by žalobcovia boli bez okamžitej úpravy pomerov strán vystavení reálnej hrozbe výkonu záložného práva žalovaným 1/ spôsobom, ktorý by odporoval zákonu alebo zmluvnej úprave. Žalobcovia žiadnym spôsobom neopísali, a teda neuviedli rozhodujúce skutočnosti (postup na výzvu na doplnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podaného nie vo veci samej ďalšími skutkovými tvrdeniami potrebnými na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností tu podľa neprichádzal do úvahy) na osvedčenie takého hmotnoprávneho stavu pri splácaní predmetného úveru, pri ktorom by bolo možné dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného 1/ dochádza k nezákonnému postupu veriteľa, ktorý by nebol predvídateľný podľa zákonnej, ako aj zmluvnej úpravy. Žalobcovia sa v podanom návrhu, ako ani v žalobe vôbec nezmieňujú o tom, koľko na predmetný úver doteraz zaplatili a s koľkými splátkami sú, resp. boli v omeškaní v čase uskutočnenia relevantných úkonoch veriteľa. Súvisiace tvrdenia žalobcov obsiahnuté v posledných dvoch vetách odseku 2 odôvodnenia tohto uznesenia súd v danom ohľade vyhodnotil ako príliš všeobecné, neurčité a zároveň nepodložené žiadnym dôkazmi, pričom súd tu nevzhliadol žiaden dôvod na prenesenie dôkazného bremena pri zaobstarávaní potrebných dôkazov na účely rozhodnutia súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na žalovaného 1/.

4. Žalobcovia síce osvedčili svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, ako i skutočnosť, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k realizácii záložného práva k zálohu - predmetnej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, ktorej prvé kolo sa má konať dňa 26.08.2021, avšak zároveň dostatočne neosvedčili dôvodnosť žalovaného nároku vo veci samej, a to predovšetkým z toho hľadiska, či žalobcami namietané nedostatky zmluvy o úvere a záložnej zmluvy skutočne existujú a či priamo ovplyvnili, resp. či by mohli priamo ovplyvniť splnenie podmienok na začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia tieto základné skutkové okolnosti súdu vôbec neozrejmili.

5. Súd síce má za to, že v dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe nie je možné vopred s istotou vylúčiť prípadné uspokojenie veriteľa aj v rozsahu, na ktorý by tento nemal mať právny nárok napr. v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve, avšak vo fáze posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je úlohou súdu vysporiadať sa predovšetkým so žalobcami v návrhu prednesenými dôvodmi a okolnosťami, ktorými by mali žalobcovia dostatočne osvedčiť dôvodnosť a naliehavosť poskytnutia požadovanej ochrany vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Toto žalobcovia nesplnili, keďže v návrhu neuviedli dostatočné a relevantné skutkové dôvody v uvedenom smere; žalobcovia síce uvádzajú tvrdenia o rôznych neprijateľných zmluvných podmienkach a dôvodoch neplatnosti právnych úkonov (zmluvy o úvere a záložnej zmluvy), avšak tieto môžu byť predmetom rozsiahlejšieho skúmania až v rámci konania vo veci samej o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, a preto bolo potrebné, aby súčasne, a to už v tejto počiatočnej fáze konania ozrejmili aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, bez ktorých nie je možné posúdiť, do akej miery (by) mohli tieto prípadné nedostatky ovplyvniť oprávnenie (záložného) veriteľa uskutočniť výkon záložného práva (po predčasnom zosplatnení úveru), čo je predmetom konania vo veci samej. Uvedené námietky žalobcov totiž nemusia mať nevyhnutne relevantnú súvislosť s predmetom konania vo veci samej, a preto za daného stavu neodôvodňujú ani nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, a to ešte pred rozsiahlejším dokazovaním žalobcami namietaných skutočností, čo však v tejto fáze konania nie je možné (týmto rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa pritom zároveň neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej).

6. Žalobcovia vo svojom návrhu neposkytli úplný a skutočný prehľad o vykonaných úhradách na predmetný úver a nepredložili vôbec žiadny doklad k úhradám. Súdu tak nie je vôbec známy priebeh splácania úveru žalobcami, t.j. že koľko na predmetný úver doteraz zaplatili a s koľkými splátkami sú, resp. boli v omeškaní v čase uskutočnenia relevantných úkonov veriteľa (predčasné zosplatnenie úveru, začatie výkonu záložného práva), a taktiež nie je známa ani celková výška nimi uskutočnených úhrad, ktorá mala podľa vyjadrenia žalobcov ku dňu podania návrhu dosiahnuť výšku istiny úveru, čo však žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom neosvedčili. Doposiaľ nemohlo byť v konaní osvedčené, že by bola úverová zmluva (a tým aj záložná zmluva) neplatná, resp. že by žalovanému 1/ (zo žalobcom namietaných dôvodov) neprislúchalo právo na plnenie podľa úverovej zmluvy v celej výške pohľadávky uplatňovanej v rámci prebiehajúceho výkonu záložného práva, pričom na druhej strane je nepochybné,

že žalobcovia na základe tejto zmluvy získali úver 31.368,25 eur a v konaní nepreukázali ani to, že by už uhradili čo len istinu tohto úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd nemal za osvedčené ani to, že by ďalšie úkony žalovaného 1/ prinášali žalobcom riziko, a to tým, že by sa žalovaný 1/ na ich úkor mohol bezdôvodne obohatiť. Na základe uvedeného preto nebola osvedčená potreba ochrany práv žalobcov ako spotrebiteľov navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy ich pomerov. Preskúmavanie zmluvných podmienok zmluvy o úvere, o ktorých žalobcovia tvrdia, že je potrebné ich považovať za neplatné, a tiež uplatnených argumentov vo vzťahu k platnosti tohto právneho úkonu ako celku, resp. aj záložnej zmluvy presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia za zistených okolností by preto znamenalo neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/ a taktiež výber procesného prostriedku, ktorý by nebol primeraný a účinný prostriedok ochrany práv žalobcov ako dlžníkov.

7. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcami prednesenými skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi neboli dostatočne osvedčené základné skutočnosti o potrebe požadovaného neodkladného opatrenia vo forme neodkladnej úpravy pomerov žalobcov so žalovaným 1/, pričom neuvedenie i ďalších, potenciálne relevantných skutkových tvrdení potrebných na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností (spolu s predložením dostupných dôkazov) bolo potrebné pričítať na ťarchu žalobcov ako navrhovateľov neodkladného opatrenia. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť má byť spoločným obydlím žalobcov s ich trvalým pobytom v nej, keď práve táto skutočnosť si od účastníkov vyžaduje vyšší stupeň opatrnosti, aby boli nimi zvolené právne prostriedky ochrany uplatňované kvalifikovane a účinným spôsobom (žalobcovia sú v danom prípade aj zastúpení advokátom). Pre úplnosť treba uviesť, že pozornosti súdu neušla ani skutočnosť, a to v súvislosti s argumentom žalobcov o hrozbe straty ich obydlia, že podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. T. T. (č. l. 39) bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti aj na uspokojenie veriteľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., z čoho je zrejmé, že strata vlastníctva a obydlia žalobcov tu hrozí i z iného dôvodu než len z toho, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva pre neplatenie úveru, ktorý žalovaný 1/ poskytol žalobcom práve na nadobudnutie, úpravu a údržbu uvedených nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu podľa zamietol. Podľa ust. v spojení s o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Okrem uvedeného bolo objektívnym dôvodom zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ aj to, že oprávnenie realizovať výkon záložného práva má len záložný veriteľ, a keďže žalovaný 2/ ako dražobná spoločnosť takéto oprávnenie nemá a ani v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam nijakým spôsobom nevystupoval, súd skonštatuje, že voči nemu ako dražobníkovi nebol predmetný návrh na neodkladné opatrenie podaný dôvodne. Súd na záver uvádza, že z petitu neodkladného opatrenia tak ako je na č. l. 9 spisu síce jednoznačne nevyplývalo konkrétne označenie záložnej zmluvy, avšak podľa obsahu návrhu súd nemal pochybnosti o tom, že išlo o záložnú zmluvu pri zmluve o úvere č. 0193101632, pričom uvedený nedostatok nebránil súdu o návrhu vecne rozhodnúť ( ).

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Odvolanie zdôvodnili podľa ust. a . Uviedli, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade z dôvodov, že nevzhliadol potrebu ochranu pomerov žalobcov ako spotrebiteľov, resp. nebola osvedčená potreba ich bezodkladnej úpravy. S uvedeným záverom sa nemožno stotožniť a žalobcovia ho považujú za nesprávny, nakoľko je založený iba na formálnom posúdení veci.

10. Žalobcovia dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli v jednotlivých článkoch podanej žaloby:

- žalobcovia tvrdili, že istina úveru je splatná a na preukázanie svojich tvrdení navrhovali vykonať dôkaz - z dôvodu dlhého časového obdobia uhrádzania splátok už nedisponovali dokladmi a vzhľadom k časovej tiesni do dátumu dražby nebolo možné získať promptne prehľad úhrad od záložného veriteľa

- absencia špecifikácie pohľadávky, ktorá má byť uspokojená z výťažku dražby - vyplýva z listiny oznámenie o začatí výkonu záložného práva

- preukázali začatie procesu dražby a ďalšie úkony zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ k realizácii dobrovoľnej dražby

- poukaz na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere

- namietanie nezákonnosti úkonu zosplatnenia a nedostatok hmotnoprávnych predpokladov na vykonanie dražby

- výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je v tomto prípade v rozpore s ústavným právom na obydlie a zásadami ochrany spotrebiteľa.

11. Tieto dôvody v súhrne zdôrazňujú potrebu ochrany bytových a majetkových pomerov žalobcov. Skutočnosť, že žalobcovia nevedia preukázať dokladmi výšku úhrad nemôže byť dôvodom na ignorovanie v žalobe uvádzaných a preukázaných skutočností. Z odôvodnenia návrhu je jednoznačne zrejmé, že žalobcom hrozí uskutočnenie dobrovoľnej dražby, ktorou môže dôjsť k strate obydlia žalobcov a ich dieťaťa.

12. Taktiež hrozí, že vykonaním dražby dôjde k uspokojeniu nároku majúceho základ v neplatnom právnom úkone a neprijateľných zmluvných podmienkach. Navrhovateľ dražby nanajvýš postupoval priamo v rozpore s citovaným ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko navrhovateľ dražby (žalovaný 1/)

- nemal ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku

- výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená dražbou je nesprávna, resp. táto suma je neznáma.

13. Žalobcovia namietajú výkon záložného práva, ak je vykonaný v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bez súdneho procesu bez ktorého nemožno garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva.

14. Majú za to, že do skončenia veci samej je nevyhnutné zabrániť uskutočneniu dobrovoľnej dražby vydaním neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, nakoľko predloženými dôkazmi osvedčili potrebu jeho vydania.

15. Dali tiež do pozornosti Nález ÚS SR, č. k. -42 z 20. augusta 2015, ktorým ustálil, že „v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej.“ Ďalej z názoru ÚS SR vyplýva, že „rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu - t. j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.“

16. Žalobcovia súčasne súdu predložili Splátkový kalendár (Amortizačná tabuľka). Predkladaná listina bola vystavená ku dňu 15.04.2021 a obsahuje časť „Prehľad splácania Úveru do Konečnej splatnosti, z ktorého vyplýva Splátka spolu vo výške 26.732,30 eur. Ďalej predložili výpis z úveru - číslo úveru 193101632 za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020

Z uvedeného výpisu vyplývajú uhradené splátky spolu vo výške 1.825,- eur ? Hotovostný vklad zo dňa 21.01.2021 - výška vkladu 160,- eur ? Hotovostný vklad zo dňa 18.02.2021 - výška vkladu 160,- eur ? Hotovostný vklad zo dňa 12.03.2021 - výška vkladu 160,- eur

17. Z uvedených dokladov o hotovostných vkladoch vyplývajú uhradené splátky spolu vo výške 480 eur (3 x 160 eur). Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX ako:

- stavba - rozostavaný rodinný dom, bez súp. č., postavený na parc. reg. “C KN“ č. 67/5,

- pozemok - záhrada, parc. reg. „C KN“ č. 67/2 o výmere 154 m2

- pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C KN“ č. 67/5 o výmere 97 m2 všetko vedené Okresným úradom Dunajská Streda - katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec B. Z., k. ú. T. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a aby žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že je nesporné, že dňa 09.07.2008 uzavreli žalobcovia so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. 0193101632 (ďalej len "Úverová zmluvy"). Súčasne s Úverovou zmluvou bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. T. T. (ďalej len „Nehnuteľnosti"), na zabezpečenie pohľadávok žalovaného 1/ z Úverovej zmluvy (ďalej len „Záložná zmluva“). Je nesporné, že žalovaný 2/ vykonáva na základe návrhu žalovaného 1/, ako záložného veriteľa, záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam formou dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný 2/ ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu, ako jednu z foriem výkonu záložného práva, odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Ak by oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zaniklo dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) alebo trvalo (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia vo veci samej), malo by to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu.

19. Nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ neobstojí z toho dôvodu, že žalovaný 2/ nie je zmluvnou stranou ani Úverovej zmluvy, ani Záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práva povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalobcami a žalovaným 1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/, ako záložného veriteľa, realizovať záložné právo k dotknutým Nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Žalovanému 2/ preto neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Na podporu svojej argumentácie poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Prešove spis. zn. -101 zo dňa 18.12.2018 a rovnako tak, na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. -98 zo dňa 22.08.2018. Navrhol, aby vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi 1/ a voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril i žalovaný 1/. Uviedol, že ako žaloba, tak i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú inkorporované v jednom dokumente, bola (a je) neúplná a neurčitá, neobsahujúci nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. V ustanovení , (týkajúcich sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) stanovuje, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byt' z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, rovnako sa k návrhu musia v zmysle ustanovenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podanie označené ako návrh na nariadenie na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné odmietnut', ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú ( in fine), pričom samostatným dôvodom je i nemožnosť osvedčit' svoj nárok s vysokou mierou pravdepodobnosti, keďže nárok možno osvedčovať až pri úplnej žalobe, ak je táto zjavne neúplná, vylučuje to možnosť o nej konat', vylučuje to i možnost' zaoberať sa jej predmetom, keďže tento je neurčitý, čo vylučuje možnosť zákonného nariadenia neodkladného opatrenia. Z celého podania označeného ako "Žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a návrh na vydanie neodkladného opatrenia" nie je zrejmé, čím vlastne žalobca relevantne hmotnoprávne a procesno-právne odôvodňuje to, čoho sa domáha v konaní, keďže vecne sa "argumentácia" žalobcu požadovaného rozhodnutia týka len minimálne, resp. vôbec.

22. Rozsah a obsah podania viac ako jednoznačne indikujú záver, že žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu.

23. Výlučne z dôvodu právnej opatrnosti popiera žalovaný všetky skutkové a právne tvrdenia v žalobe en bloc. Žalobný návrh úplne zrejme cieli nie k ochrane údajne ohrozených práv žalobcu, ale k znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom vyvolaného protiprávneho stavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovaného. Absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcu, absencia akéhokoľvek relevantného vecného odôvodnenia, je nahradený nielen nesprávnymi, ale aj

nepatričnými tvrdeniami, ktoré sú podľa názoru žalovaného v celom rozsahu obsahovo nedôvodné a uvedeným sa sleduje jediné - účelové predlžovanie konania, s cieľom oddialit' plnenie svojich povinností.

24. Ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (napr. , Uznesenie NS SR sp.zn. z 24.5.2011).

25. Osobitne je potrebné poukázať na skutočnosť, že podanie neobsahuje riadny žalobný návrh. Z obsahu výroku rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať dostatočne určitá povinnosť / autoritatívna deklarácia, postupom iným by došlo k negácii základných princípov, resp. podstatných právnych noriem, ktoré tvoria legálny základ sporového konania (otázka predmetu konania, kompetencie, obsahu rozhodnutia, jeho záväznosti ... ). Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia a nesmie ho prekročiť - postup opačný by bol negáciou a Dohovorom zaručených základných práv na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.

26. Nestačí, že jeho pôvodcovi je jasné, čo je predmetom procesno-právneho podania, ak uvedené nie je spoznateľné z obsahu (textu) listiny. Návrh rozhodnutia (petitu) je neurčitý, t.j. nie je z neho dostatočne určito spoznateľný jeho obsah.

27. Ak sa pôvodca podania domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (vychádzajúc z obsahu podania - neúplnej žaloby) zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej predmetom ktorej je nehnuteľnosť vedená na LV Č. XXXX ako: - stavba - rozostavaný rodinný dom, bez súp. č., postavený na parc. reg. "C KN" Č. 67/5, - pozemok - záhrada, parc. reg. "C KN" Č. 67/2 o výmere 154 m2 - pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. "C KN" Č. 67/5 o výmere 97 m2 všetko vedené Okresným úradom Dunajská Streda - katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec B. Z., k. ú. T. T., je uvedené neurčité, nie je zrejmé:

- o ktoré záložné právo ide, keďže pôvodca podania vôbec neuviedol zdržania výkonu ktorého záložného práva sa domáha, vykonáva sa záložné právo ktoré vzniklo, zápisom po povolení vkladu záložného práva, pričom toto musí byť identifikované

- V - identifikátorom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné alebo parcelné číslo / druh / L V / ďalšia identifikácia) - uvedený návrh uvedené označenie záložného práva, o.i. V - identifikátorom neobsahuje, na nehnuteľnosti môže viaznuť množstvo záložných práv (a ako vyplýva z výpisu z LV aj tomu tak je), a to ako teraz, tak aj prípadne v čase vydania rozhodnutia, je tak vylúčené, aby išlo o zákonný, dostatočne určitý návrh,

- vykonáva sa záložné právo z katastra nehnuteľností, nevykonáva sa záložné právo podľa zmluvy, keďže obligačné účinky zmluvy, týkajúce sa zriadenia záložného práva k veci zapisovanej do katastra nehnuteľnosti, trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecno-právnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecno-právnymi (porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. l O), práve preto sa záložné právo identifikuje V - identifikátorom konania, v ktorom vzniklo,

- z neznámeho dôvodu sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, avšak uvedené je neurčité, nie je zrejmé, o ktorú dražbu ide, nie je nijako identifikovaná napr. dňom konania a keby malo ísť o zákaz akejkoľvek dražby, uvedené by bolo materiálne nevykonateľné z dôvodu nemožnosti, keďže ide o oprávnenie vyplývajúce z ius cogens a nemožno sa domáhať opaku toho, čo stanovuje zákon.

28. V sporovom konaní, ako je toto konanie, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strany sporu (v tomto prípade žalobcu) tvrdiť skutočnosti a tak vymedziť predmet konania. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a úplné skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby (a ktoré vymedzujú predmet konania). Podstatou dôkaznej povinnosti je označenie a predloženie dôkazných prostriedkov žalobcom, s jedinou výnimkou, ktorou je nemožnosť predložiť dôkazy bez vlastnej viny, pričom zákon zároveň stanovuje čas splnenia tejto povinnosti žalobcu - je to čas podania žaloby. Žalobca podstatné skutočnosti alebo netvrdí, alebo nepreukazuje.

29. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca musí tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať, vecnú legitimáciu účastníkov konania a to vo vzťahu k (v žalobe) tvrdeným nárokom. Ako judikuje NS SR: "Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta." (rozsudok NS SR z 29. 6.2010, sp. zn. ).

30. Žalobca žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, pričom je tiež zrejmé, vzhľadom na predmet konania (a domáhanie sa uloženia povinnosti v rozpore s ius cogens), že tu nemôže tu byť vo vzťahu k takémuto konaniu žiaden subjekt, ktorý by uvedené mohol preukázať, čo je samostatný dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby (ak bude úplná). Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť pasívnej vecnej legitimácie, odhliadnuc od nedovolenosti predmetu konania je potrebné zdôrazniť, že o. i. nie je žiadnym spôsobom tvrdená a preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/. Ak žalovaný 2/ nie je a ani nikdy nebol, záložným veriteľom, nevykonáva záložné právo (a ani ho ako záložný veriteľ, keďže nim nie je, vykonať nemôže), ale len prípadne "technicky" organizuje dražbu ( veta prvá - o dobrovoľných dražbách - Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.), nikdy mu takéto oprávnenie (vykonať záložné právo) ani vzniknúť nemohlo.

31. Podanie v podstate neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu (návrhom) a vo vzťahu k žalovanému žalobca netvrdí ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému rozhodnutiu, práve naopak, uvádzajú sa, resp. z nevedno či dôkazných prostriedkov alebo prostriedkov osvedčenia vyplývajú, skutočnosti, ktoré bez ďalšieho vylučujú dôvodnosť (odhliadnuc od jeho neúplnosti a neurčitosti) žalobného návrhu (návrhu petitu).

32. V predmetnom podaní sa o. i. uvádza, že dňa 09.07.2008 bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ na jednej strane a žalovaným 2/ na strane druhej uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0193101632 (ďalej aj ako "zmluva o úvere") a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako ďalej aj ako "záložná zmluva"), uvedená skutočnosť je zjavne nepravdivá, žalovaný 2/, U9, a.s., nikdy žiadnym účastníkom takejto zmluvy nebol a uvedené je zjavné i z príloh k uvedenému podaniu a kópií predmetných úkonov, následne uvádza, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že úver mal byť poskytnutý v sume 945.000 Sk, t.j. 31.368,25 eur (čo aj bol) , resp. ďalej - bez zrejmého vzťahu k predmetu sporu - uvádza, že pod/'a matematického prepočtu (počet splátok x výška splátky), 359 x 217,95 eur by mala byť uhradená celková suma 78.244,05 eur (matematické prepočty sú len úvahami žalobcu, uvedené nijako nepreukazuje, napr. predložením splátkového kalendára v úplnosti), následne konkretizuje, čo má byť zálohom (Nehnutel'nosť vedená na LV č. XXXX všetko vedené Okresným úradom Dunajská Streda - katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec B. Z., k. ú. T. T.).

33. Následne uvádza, že dňa 16.09.2020 banka vystavila listinu "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva'', v zmysle ktorej má ísť o údajnú pohľadávku banky z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 193101632 zo dňa 09.07.2008. Banka v listine uvádza, že dňa 11.06.2020 došlo údajne k zosplatneniu predmetného úveru a začína sa výkon záložného práva podľa o dobrovoľných dražbách. Dňa 30.03.2021 banka vystavila listinu "Výzva na zmenu zabezpečenia'', z ktorej vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 16.09.2020 začala výkon záložného práva na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 193101632 a vyzvala na doplnenie zabezpečenia inej pohľadávky. Dňa 12.04.2021 dražobná spoločnosť vystavila listinu "Výzva na umožnenie vykonanie znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti.“ Oznámenie termínu znaleckej obhliadky, z ktorej vyplýva termín obhliadky dňa 06.05.2021 o 08.30 hod.

34. Uvedené je konštatovaním existencie listín, vo vzťahu k všetkým uvedeným listinám pôvodca podania netvrdí ich úplný obsah (a vtedy by napr. bolo zrejmé, z akého dôvodu banka žiadala zmenu zabezpečenia a uvedené by bolo významné napr. aj z hľadiska neurčitosti petitu, už na predloženom výpise z LV sú zapísané štyri rôzne záložné práva). Osobitne a opakovane je potrebné zdôrazniť, že povinnosť podať riadnu - t.j. so zákonom stanoveným obsahom - žalobu je procesnou povinnosťou označeného žalobcu, pričom súčasťou uvedeného je i povinnosť tvrdenia všetkých podstatných skutočností a ich preukázanie (ibaže by to objektívne nebolo možné, čo zjavne nemôže byť tento prípad). Uvedené povinnosti zaťažujú žalobcu a nie žalovaného a povinnosti žalobcu nie sú na žalovaného "prenositeľné" (ako sa pravdepodobne domnieva pôvodca podania).

35. Ak žalobca plnil, sú to nepochybne jeho plnenia a netrpí v tomto smere žiadnym deficitom (informačným, či dôkazným), rovnako sa uvedené vzťahuje na dôkazné prostriedky - ak údajne plnil, musí uviesť kedy a čo a ak plnil, nepochybne to môže preukázať, rovnako výpis z úveru je mu pravidelne zasielaný a ak by chcel tvrdiť, že ho z dôvodu nedbanlivosti nemá, bez problémov si môže vyžiadať duplikát (-ty) a tak tu nemôže nastať situácia, že by objektívne, v čase podania žaloby, nemohol tvrdiť podstatné skutočnosti, či objektívne, bez vlastnej viny, nemohol predložiť dôkazné prostriedky.

36. Z uvedeného (procesnej nepoctivosti a šikany) sa usvedčuje hneď v ďalšej časti podania, v ktorej uvádza, že Žalobcovia úver platili pravidelne v období od uzatvorenia zmluvy o úvere (2008) do 2019 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 217,95 eur (6.566 Sk). V dôsledku straty zamestnania manželov približne v roku 2020 bolo ústne dohodnuté zo zamestnancom banky zníženie mesačnej splátky na sumu 160 eur. Suma bola priebežne v tejto výške uhrádzaná do marca 2021. Istina úveru je ku dňu podania tohto návrhu splatená. Žalobca je povinný presne tvrdiť každé plnenie, ktoré údajne uhradil, t.j. je povinný presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe (ktorá má byť plnením), KTO plnil, KEDY plnil, KOĽKO plnil a uvedené preukázať. Nič z uvedeného sa nestalo, takže žalovaný ani nemá čo popierať, napriek tomu z hl'adiska právnej opatrnosti uvádza, že "Žalobca" nesplnil nič (má možnost' tvrdiť a preukázať opak), určite nebolo ústne dohodnuté zo zamestnancom banky zníženie mesačnej splátky na sumu 160 eur a určite nie je ku dňu tohto podania splatená Istina úveru.

37. Následne uvádza, že Žalovaný 1/ nepredložil žalobcom 1/ a 2/ vyčíslenie pohl'adávky (nevedno, čo má pod uvedeným na mysli, takže sa k uvedenému nedá vyjadrit') a ani neuviedol v listine, ktorou oznamoval začatie výkonu záložného práva (Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.09.2020) aká má byť výška dlžnej pohľadávky a z čoho pozostáva (nevedno, z akého dôvodu by uvedené malo byt' v danej listine uvedené, keď žiadnu takúto obsahovú náležitosť zákon neustanovuje), Žalobcovia si neboli vedomí dlhu voči žalovanému 1/, resp. že v roku 2021 začal žalovaný 1/ za súčinnosti žalovaného 2/ realizovať výkon záložného práva formou dobrovol'nej dražby. Dňa 28.07.2021 bola žalobcovi 1/ doručená listina "Oznámenie o dobrovol'nej dražbe zo dňa 20.07.2021", z ktorého vyplýva termín dražby 26.08.2021 o 10.00 hod. a následne pod označením priložené je uvedené: Zmluva o splátkovom úvere č. 0193101632 zo dňa 09.07.2008 a Zmluva o zriadení záložného práva, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.09.2020, Výzva na zmenu zabezpečenia zo dňa 30.03.2021, Výzva na umožnenie vykonanie znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Oznámenie termínu znaleckej obhliadky zo dňa 12.04.2021, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.07.2021 LV č. XXXX (nie je zrejmé, čo sa uvedeným sleduje).

38. Pôvodca podania následne rozvíja svoje úvahy o tom, že Žalobcovia 1/ a 2/ majú v predmetnom spore postavenie dlžníka spotrebiteľa a záložcu súčasne, pričom žalovaný 1/ má postavenie záložného veriteľa (banky) a navrhovateľa dražby a žalovaný 2/ má postavenie dražobníka (na základe zmluvy so žalovaným 1/), poukazuje na ustanovenie , o dobrovoľných dražbách (ďalej tiež ZDD) a že Zmluva o úvere je údajne neplatný právny úkon.

39. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú:

- záväzok jednej strany (veriteľa) na žiadosť druhej strany (dlžníka) poskytnúť peňažné prostriedky

- určenie výšky peňažných prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a

- záväzok druhej strany poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť z poskytnutých prostriedkov úroky.

40. Všetky uvedené podstatné náležitosti (podmieňujúce platnosť zmluvy) sú jasným a zrozumiteľným spôsobom v predmetnej úverovej zmluve obsiahnuté (časť L, čl. I./l uvedenej zmluvy), takže nie je zrejmé, ako môže byť zmluva označovaná žalobcom za zmluvu neplatnú (v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zmluva "začala trpieť "vadami" cca 13 rokov po jej uzatvorení a po tom, ako si dlžníci dlhodobo neplnia povinnosti peňažného charakteru zo zmluvy vyplývajúce, na čo veriteľ reagoval vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru). Obsah zmluvy je tvorený i obsahom VOP a Úverových podmienok, tieto však žalobca nepredkladá, hoci ich alebo má alebo si ich môže bez problémov obstarať, tak by okamžite bola zrejmá vecná nedôvodnosť uvedených nepravdivých a účelových tvrdení, v zmluve je úplne jasne uvedená ako výška mesačnej splátky, tak aj ich počet a tiež je zrejmé, aký je úverový záväzok a z čoho pozostáva, veriteľ nič iné nikdy z titulu riadneho plnenia ani nepožadoval.

41. V nadväznosti na uvedené z neznámeho dôvodu poukazuje na ustanovenie má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy - dlžník spotrebiteľ má povinnosť splniť záväzok splatil' úver, avšak nie je zrejmé v akej výške, čo považujeme za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré tvrdenie je nielen nepravdivé, ale dosahuje - pri jasnom dojednaní o počte splátok v danej výške - hranicu absurdity, resp. poukazuje na ustanovenie obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podl'a práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana - neurčitosť dojednania podmienok zmluvy o úvere vedie k situácii, že dlžník spotrebiteľ v prípade, že sa musí brániť a predkladať napríklad dôkaz o výške dlžnej sumy nevie dospieť k záveru aká je jej výška nakoľko nevie, od akej cieľovej sumy má odpočítať úhrady, ktoré uhradil v prospech veritel'a dodávatel'a, čo považujeme za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré tvrdenie je rovnako nonsensuálne, odvodené od premisy, ktorý si skonštruoval sám žalobca, o údajnej nevedomosti o výške záväzku, ktorá je nesprávna a tak je špekulatívne a nesprávne (nehovoriac o neurčitosti týchto generických tvrdení) i toto tvrdenie. Tieto úvahy - bez akejkoľvek reálnej individualizácie a relevancie - sú dovŕšené tvrdeniami o tom, že zmluva je neplatná z dôvodu, citujúc slová pôvodcu podania, úžerníckej odplaty, ktorá tu má byť z dôvodu, že Podľa matematického prepočtu 359 x 217,95 eur (počet splátok x výška splátky istina) by mala byť uhradená celková suma 78.244,05 eur. Suma 78.244,05 eur predstavuje navýšenie oproti poskytnutému úveru o 46.875,80 eur! Právny úkon (v tomto prípade zmluva o úvere), ktorý umožňuje navýšenie úveru o 150 %, nemožno vyhodnotiť inak ako rozporný s dobrými mravmi, zneužívajúci nedostatočnú právnu úpravu ochrany spotrebitel'a v tom čase a nerešpektujúci vtedy platné normy (všeobecné aj špeciálne) na ochranu spotrebitel'a. Ak niekto hovorí "o navýšení" cca 150 %, avšak už neuvádza, že ide o obdobie cca 30 rokov (9.7.2008 - 20.6.2038), čo predstavuje "navýšenie" v priemere cca 5 % ročne zo sumy poskytnutého úveru, je zrejmé, že úmyselne a cielene produkuje hrubo zavádzajúce tvrdenia, dovŕšené obvinením zo závažného protiprávneho konania.

42. Pôvodca podania sa pravdepodobne popri produkovaní uvedených difamačných tvrdení opomenul zoznámiť s obsahom ním predloženej záložnej zmluvy, kde v čl. I. / je dojednané, že: "Pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa zabezpečovanou pohľadávkou Záložného veriteľa (a to aj v prípade premlčania) rozumie: a) pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0193101632 zo dňa 09.07.2008 (ďalej len "Úverová zmluva") v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi Záložným veritel'om a I. G.,XXXXXXXXXX,O. XXX,XXX XX B. Z., T. G.,XXXXXXXXXX,O. XXX, XXX XX B. Z. ako dlžníkom (pre účely tohto bodu ďalej len „Dlžník"), na základe ktorej Záložný veriteľ poskytol Úver, a ktorú tvorí istina vo výške 945,000.00,-Sk, slovom deväťstoštyridsaťpäťtisíc slovenských korún, úroky, Úroky z omeškania a všetky Poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou, b) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Úverovej zmluvy, c) pohl'adávka na uhradenie nákladov podľa Úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi Záložným veritel'om a Dlžníkom, d) pohl'adávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislostí so zánikom Úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia. ktorá vznikne. resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením Záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu. plnením Z neplatného právneho úkonu alebo plnením Z právneho dôvodu, ktorý odpadol, j) pohl'adávka (pohl'adávky) a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného Úverovou zmluvou (tj. pohľadávky vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov apod.) alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z Úverovej zmluvy novým záväzkom, t.j. v prípade privativneJ novácie právneho vzťahu založeného Úverovou zmluvou, takže i v prípade neplatnosti zmluvy je záložným právom zabezpečená aj takáto prípadná pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, tvrdenia žalobcu sú tak úplne bez akéhokol'vek vecného základu.

43. Žalobca následne vo svojom neúplnom podaní rozvíja generické úvahy, resp. produkuje nesprávne, či neurčité tvrdenia, napr. že Hmotno-právnym predpokladom začatia realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky. Žalovaný 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere nezosplatnila. Žalobca ani nemá vedomosť o skutočnosti, že žalovaný 1/ úver predčasne zosplatnil, resp. ak došlo k zosplatneniu, nemohlo k nemu dôjsť zákonným spôsobom podl'a v spojení s , Úkon predčasnej splatnosti nebol zrealizovaný, resp. nebol

zrealizovaný v súlade s v spojení s (žalovaný si má asi vybrať, či nedošlo k zosplatneniu, alebo k nemu údajne nedošlo zákonný spôsobom, aj jedno aj druhé je nepravdivé).

44. Navrhovateľ poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 2 ZDD, opäť, vzhľadom na predmet sporu, z neznámeho dôvodu, uvedené tvrdenia, či "poukazy", sú nielen nesprávne, ale i procesne nerelevantné, je potrebné poukázať na skutočnosť, že Ústavný súd SR v rozhodnutí o. i. uviedol, že : I. vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách), II. vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto zákona o dobrovol'ných dražbách nepredstavuje "exekučný titul" pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veritel'a realizovat' dobrovol'nú dražbu, ale iba mu ukladá povinnost' prehlásiť určité skutočnosti.

45. Navyše medzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva vôbec nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas a dlžník "zabudol" riadne tvrdiť a preukázať, že dlh plnil riadne a včas.

46. Žiadne z ustanovení a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Ako uvádza E. Wagnerová, a to v Komentári k uvedenému ustanoveniu čl. 12 ods. 1 Listiny (= ): "Z komentovaného základního práva však nelze dovodit existenci institucionální garance, která by vytvářela právo - záruky na setrvávání v určitém obydlí. Toto právo také nelze interpretovat ve smyslu "nároku na byt" resp., jak řečeno, ani jako nárok na setrvání v určitém byte. To proto, že interpretace prostorové dimenze práva na soukromí jako práva na plnení postrádá obsahové určitější ústavnéprávní obrysy. Proto ani čl. 12 odst. 1 Listiny, stejné jako ani čl. 10 odst. 2 Listiny, a tím méné čl. 8 odst. 1 Úmluvy, nelze interpretovat jako institucionální garanci, kterou by byl zákonodárce povinen rozvinout zákonem, který by predstavoval právní oporu pro uplatnení naznačených nároku. . .. K záverum o nemožnosti dovodit z komentovaného práva nárok na setrvání v určitém byte, resp. nárok na byt, dospela i judikatura zahraničních ústavních soudu (napr. nemecký Spolkový ústavní soud ve veci )." (Wagnerová, E. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentár. Praha 2012, s.331)

47. K uvedeným záverom dospel pri interpretácii čl. 8 Dohovoru i Európsky súd pre ľudské práva, keď dospel k záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov (Velosa Barreto proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91, § 24), resp. záveru vyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol: „článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania." (rozsudok veľkého senátu, 18.l.2001, č. 27238/95, § 99)

48. Z uvádzaných skutočností jednoznačne vyplýva, že právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani ani Dohovorom. Ako sa uvádza v Uznesení NS SR sp. zn. z 29.1.2019: "28. Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom spore súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v zmysle (zmenenej) žaloby na neobmedzený, vopred neurčený čas, čím neprimerane zasiahol do práva žalovanej 11 ako záložného veriteľa v budúcnosti uspokojiť sa, resp. domáhat' sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva cestou predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. 29 .... Dovolací súd nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práva spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na

obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebitel'a, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Uvedený záver napokon vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Obdobné závery sú vyjadrené i v d'alších rozhodnutiach NS SR (sp. zn. , Uznesenie z 25.4.2019 a sp. zn. - Uznesenie z 26.8.2019).

49. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má žalovaný v rade 1/ ako veriteľ legitímne očakávanie, resp. legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je povinný majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjst' i na základe realizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného práva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní, vzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je o. i. vždy vznik škody, pričom majetkové poškodenie veriteľa

- každým dňom omeškania - narastá. Na rozdiel od žalobcov tak majetkové poškodenie žalovaného každým dňom narastá a nie je zrejmé, či bude môcť byť reparovateľné.

50. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd postupoval v súlade so všetkým vyššie uvedeným a:

- alebo pristúpil k postupu podľa a v prípade neodstránenia vád podanie odmietol, v prípade odstránenia vád žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhrad trov konania.

51. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že trvajú na podanej žalobe ako aj podanom odvolaní voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

52. Žalobcovia 1/ a 2/ v ostatnom poukazujú na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia vo veci a navrhujú, aby súd rozhodol ako je uvedené v žalobe, resp. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že výrok I. navrhujú formálne doplniť o označenie predmetnej zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré z dôvodu pisárskej chyby omylom nebolo uvedené priamo v žalobe (avšak bezpochyby vyplýva z obsahu spisu) a navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že „Súd ukladá povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, vykonávaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.07.2008 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, ktorá zabezpečovala pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0193101632 zo dňa 09.07.2008 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1predmetom ktorej je nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX ako:

- stavba - rozostavaný rodinný dom, bez súp. č., postavený na parc. reg. “C KN“ č. 67/5,

- pozemok - záhrada, parc. reg. „C KN“ č. 67/2 o výmere 154 m2

- pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C KN“ č. 67/5 o výmere 97 m2 všetko vedené Okresným úradom Dunajská Streda - katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec B. Z., k. ú. T. T. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

53. Zároveň navrhujú, aby žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

54. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

55. Podľa a : (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

56. Podľa § 325 ods. 1CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

57. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

58. Podľa § 326 ods. 1 a 2CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

59. Podľa § 327CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

60. Podľa § 328 ods. 1CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

61. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody preskúmaval či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcami navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň sa odvolací súd zaoberal aj námietkou žalovaného1/ ohľadom nedostatku náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže na splnenie procesných podmienok súd prihliada ex offo.

62. vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne ( ) a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení a . Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Je preto potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností je zo strany žalobcu daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ani chýbajúce označenie dôkazov a listín, ktoré má žalobca pripojiť. Následkom uvedenej absencie je preto zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však jeho odmietnutie).

63. Ak by odvolací súd v danej veci akceptoval výhrady žalovaného 1/ ohľadom nedostatku náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takýmto prísne formalistickým postupom by fakticky pripustil stav odmietnutia spravodlivosti a konal by v rozpore so základnými princípmi (por. čl. 2, čl. 3, čl. 6 ods. 2, čl. 11). Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených dôkazov ( výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. T. T. okres Dunajská Streda, Zmluva o splátkovom úvere číslo 0193101632 zo dňa 09.07.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 09.07.2008 zriadená na zabezpečenie pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy č. 0193101632, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.09.2020, výzva na zmenu zabezpečenia zo dňa 30.03.2021, výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti-Oznámenie termínu znaleckej obhliadky zo dňa 12.04.2021, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD 186/2021) je nepochybne zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh má základné náležitosti v zmysle a . Názor na prílišný formalizmus opakovane vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. aj vo svojom náleze sp. zn. z 31. augusta 2017, v ktorom o.i. uvádza, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych

predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd predmetnú námietku žalovaného 1/ vyhodnotil ako nedôvodnú.

64. Žiada sa ale uviesť, že nie celkom presná formulácia petitu v časti neoznačenia konkrétnej záložnej zmluvy bola nepochybne formálnym nedostatkom návrhu, ktorý však v zásade nevylučoval vecné prejednanie návrhu a ktorý napokon i sami žalobcovia odstránili. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa strany domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je porušením ne ultrapetitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná, pričom petit návrhu sa nemusí doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia a to ani vtedy, keď sa žalobe v plnej miere vyhovuje (por. ). S uvedením sa však správne vysporiadal i súd prvej inštancie, keď uviedol, že podľa obsahu návrhu nemal pochybnosti o tom, že išlo o záložnú zmluvu pri zmluve o úvere č. 0193101632, pričom uvedený nedostatok nebránil súdu o návrhu vecne rozhodnúť ( ).

65. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

66. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

67. Zo skutkových tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že títo ako dlžníci uzatvorili dňa 09.07.2008 so žalovanou 1/ ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0193101632, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 945.000,- Sk (31.368,25 eur z ktorého bol uhradený spracovateľský poplatok vo výške 7.999,- Sk) na bývanie. Žalobcovia sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 6.566,- Sk (217,95 eur), konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.06.2038. Záväzok dlžníkov bol zabezpečený záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúce sa v katastrálnom území T. T., obec B. Z., okres Dunajská Streda, a to nehnuteľnosti parc. č. 67/2, záhrada o výmere 154 m2 a parc. č. 67/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, odčlenené geometrickým plánom č. zo dňa 20.07.2007, vyhotoveným T. F., z pozemku registra „C“ doteraz zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Dunajská Streda zo dňa 05.05.2008, katastrálne územie T. T., obec B. Z., okres Dunajská Streda ako parc. č. 67/2, záhrady o výmere 251 m2 a rozostavaná stavba, rodinný dom na parc. č. 67/5 o výmere 97 m2 v ktorej majú žalobcovia bydlisko.

68. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov vzniklo podľa zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T. T.. Listom zo dňa 16.09.2020 oznámila banka - žalovaná 1/ začatie výkonu záložné práva podľa . Výzvou zo dňa 12.04.2021 boli žalobcovia zo strany žalovaného 2/ vyzvaní na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti a dňa 28.07.2021 bola zo strany žalovaného 2/ doručená žalobcovi 1/ listina - „Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.07.2021“, z ktorého vyplýva termín dražby 26.08.2021 o 10.00 hod.

69. V zmysle , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný

veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

70. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. , v ktorom posudzoval súlad ustanovenia o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

71. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobcov ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v veta prvá .

72. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

73. Žalobcovia neuviedli vo svojom návrhu žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy ako právnych vzťahov, pričom len poukázali na neurčitosť zmluvy v tom, že nie je zrejmé, či mesačná splátka zahŕňa aj zmluvné úroky vo výške 7,20 % a poplatok za správu a na úžernícku odplatu 150 %, uviedli tú skutočnosť, že nemajú vedomosť o predčasnom zosplatnení úveru, a poukázali na porušenie zákona o dražbách v tom, že si uplatňujú nejudikovanú pohľadávku a na neprijateľnosť zmluvných podmienok. Treba uviesť, že spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, či predčasného zosplatnenia úveru vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ani skutočnosť, že nemajú vedomosť o predčasnom zosplatnení úveru nespôsobuje samo osebe neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia, a už vôbec nie neplatnosť úverovej zmluvy alebo záložnej zmluvy. Žalobcovia vo svojom návrhu neposkytli úplný a skutočný prehľad o vykonaných úhradách na predmetný úver. Súdu nie je vôbec známy priebeh splácania úveru žalobcami, t.j. že koľko na predmetný úver doteraz zaplatili a s koľkými splátkami sú, resp. boli v omeškaní v čase uskutočnenia relevantných úkonov veriteľa (predčasné zosplatnenie úveru, začatie výkonu záložného práva), a taktiež nie je známa ani celková výška nimi uskutočnených úhrad, ktorá mala podľa vyjadrenia žalobcov ku dňu podania návrhu dosiahnuť výšku istiny úveru, čo však žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom neosvedčili. Porušenie predpisov pri realizácii dobrovoľnej dražby, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby, súd nie je oprávnený skúmať v súvislosti s návrhom žalobcov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že v dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe nie je možné vopred s istotou vylúčiť prípadné uspokojenie veriteľa aj v rozsahu, na ktorý by tento nemal mať právny nárok napr. v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve, avšak vo fáze posudzovania splnenia predpokladov na

nariadenie neodkladného opatrenia je úlohou súdu vysporiadať sa predovšetkým so žalobcami v návrhu prednesenými dôvodmi a okolnosťami, ktorými by mali žalobcovia dostatočne osvedčiť dôvodnosť a naliehavosť poskytnutia požadovanej ochrany vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Toto žalobcovia nesplnili, keďže v návrhu neuviedli dostatočné a relevantné skutkové dôvody v uvedenom smere.

74. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/ a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe to, že žalobcovia v uvedenej nehnuteľnosti bývajú. Táto skutočnosť im totiž musela byť zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku. Vlastnícke právo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam je síce nespochybňované, avšak zásah do neho je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej dispozície, ktorú poskytli v Záložnej zmluve k nehnuteľnostiam a z ich návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy.

75. Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobcov vo veci samej nebolo v predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobcov a predložených listinných dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia). Navyše navrhovateľmi tvrdený stav ohrozenia práva žalobcov na bývanie pretrváva v tomto prípade už niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo nesvedčí o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Navrhovatelia sa už z listu žalovaného 1/ zo dňa 16.09.2020 dozvedeli o tom, že žalovaný 1/ pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, napriek tomu návrh na neodkladné opatrenie podali až 04.08.2021 krátko pred prvým kolom dobrovoľnej dražby ( je tiež otázne, čo bránilo navrhovateľom doposiaľ podať aj žalobu vo veci samej ak sú presvedčení o dôvodnosti svojho nároku). Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Pokiaľ určitý stav trvá niekoľko mesiacov ako v uvedenom prípade, nemožno dať za pravdu navrhovateľom, že by práve teraz bol nutný okamžitý zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie v tom, že objektívnym dôvodom zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ je aj to, že oprávnenie realizovať výkon záložného práva má len záložný veriteľ, a keďže žalovaný 2/ ako dražobná spoločnosť takéto oprávnenie nemá a ani v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam nijakým spôsobom nevystupoval, súd skonštatuje, že voči nemu ako dražobníkovi nebol predmetný návrh na neodkladné opatrenie podaný dôvodne.

76. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

77. O náhrade trov konania (vrátane trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia) bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí v súlade s .

78. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).