Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_17C-34-2021.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
17C/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcov: 1/ T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, B. Ž., X/ I. G., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, B. Ž., obaja zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zast.: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e .
II. Žalovanému 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 50 % a voči žalobcovi 2/ v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého žalobcu. O výške náhrad trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
III. Žalovanému 2/ sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 04.08.2021 domáhali proti žalovaným zdržania sa výkonu záložného práva bližšie špecifikovaného v žalobe.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2023 vzali žalobcovia svoju žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu a navrhli, aby súd konanie zastavil.
3. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. V predmetnej veci žalobcovia, ktorí podali žalobu, vzali svoju žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 CSP alebo (meritórne) pojednávanie. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia, t.j. konanie v celom rozsahu zastavil (výrok I uznesenia) bez potreby zisťovania súhlasu žalovaných. Žalovaní 1/ a 2/ pritom svojimi podaniami zo dňa 10.10.2023 a 19.10.2023 aj vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Právna úprava ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Zavinenie na strane žalovaného nastáva v prípade, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne podaná. Obdobným prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Žalobcovia sa pri rozhodovaní o trovách konania dožadovali aplikácie ust. § 257 CSP a navrhovali žalovaným 1/ a 2/ nepriznať náhradu trov konania Predmetný návrh je obsiahnutý vo vyjadrení žalobcov zo dňa 11.10.2023, ktoré bolo následne doplnené ďalšími podaniami z 06.12.2023 a z 30.01.2024. Ako dôvod uviedli, že A/ k späťvzatiu žaloby pristúpili v dôsledku ich dôkaznej núdze a z toho prameniacej obavy z neprimeraného navyšovania trov konania. Žalobcovia tu poukázali na to, že so žalovaným 1/ sa pokúsili uzavrieť mimosúdnu dohodu, avšak bezvýsledne, pričom momentálne ich sociálno-majetková situácia nedovoľuje pokračovať v spore s ekonomicky silnými subjektmi. Jedinou možnosťou ochrany obydlia žalobcov bolo v čase podania žaloby iniciovanie tohto konania, preto by bolo nespravodlivé, ak by súd žalobcov zaviazal na náhradu trov konania. V predložených vyjadreniach boli zároveň uplatnené aj B/ finančné a rodinno-sociálne dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP, a to predovšetkým vo vzťahu k nepriaznivým pomerom žalobkyne 1/, ktorá z dôvodu, že sa žalobca 2/ od rodiny odsťahoval, v súčasnosti žije sama so zdravotne postihnutým synom, v dôsledku čoho sa jej finančná a rodinno-sociálna situácia oproti začiatku súdneho konania výrazne zhoršila. Žalobcovia okrem nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania nedisponujú žiadnymi inými nehnuteľnosťami a taktiež ani žiadnym hnuteľným majetkom vyššej hodnoty. Žalobkyňa 1/ pritom z vyššie uvedeného dôvodu nemá o žalobcovi 2/ žiadne ďalšie informácie a nepozná ani jeho aktuálne zárobkové pomery. Na základe žalobkyňou 1/ udaných informácií a predložených listín sú jej mesačné výdavky vo výške cca 570,- eur (z toho splátky hypoték 100,- eur a 150,- eur, režijné náklady - voda, elektrina cca 70,- eur, výdavky na domácnosť - strava, drogéria oblečenie cca 150,- eur a náklady na TV/internet/ telefón cca 100,- eur, k uvedeným výdavkom viď č.l. 411-413 spisu), pričom v roku 2023 mala zárobok zo zamestnania v celkovej výške 6.332,73 eur (za 8,5 mesiaca) v čistom a okrem toho poberala počas 3,5 mesiaca v roku 2023 (júl- október) nemocenskú dávku vo výške 510 - 530,- eur za mesiac (viď č.l. 431 / 436 spisu - lustrácia žalobkyne 1/ v Sociálnej poisťovni s rovnakými výsledkami a č.l. 410 spisu). Spolu teda mala žalobkyňa 1/ príjem z uvedených zdrojov cca 8.000,- eur za rok 2023, t.j. cca 667,- eur za mesiac. Ohľadne zárobkových pomerov žalobcu 2/ neboli predložené žiadne informácie ani dôkazy.
11. Žalovaný 2/ podaním zo dňa 02.11.2023 vyjadril súhlas s návrhom žalobcov 1/ a 2/ na použitie ustanovenia § 257 CSP, ktorým títo žiadali nepriznať protistrane (t.j. v tomto prípade žalovanému 2/) nárok na náhradu trov konania vôbec. Na základe uvedeného preto súd v súlade s predmetným návrhom žalobcov 1/ a 2/ a s k nemu vysloveným súhlasom žalovaného 2/ nepriznal žalovanému 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ v zmysle ust. § 257 CSP žiaden nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP (výrok III uznesenia).
12. Žalovaný 1/ si uplatnil voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania, pričom v podaní zo dňa 21.11.2023 uviedol, že od začiatku sa tu jedná o zjavne nedôvodnú žalobu, ktorá bola podaná s cieľom vyhnúť sa (alebo aspoň čo najdlhšie oddialiť) plneniu povinností obligačného a záložného dlžníka. K podaniu žaloby a ani k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku konania žalovaného 1/, pričom aprobovanie takéhoto postupu žalobcov by popieralo akúkoľvek ich zodpovednosť za iniciovanie a vedenie konania pred súdom.
13. Súd vzhľadom na návrh žalobcov 1/ a 2/ na aplikáciu ust. § 257 CSP podľa uplatnených dôvodov uvádzaných vyššie pod A/ a B/ preskúmal obsah súdneho spisu, pričom vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý zotrval na svojom nároku na náhradu trov konania, dospel k záveru, že dôvod A/ tu nie je daný. Žalobcovia počas konania neosvedčili dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdom právoplatne zamietnutý, a ani samotnej žaloby (viď dôvody uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17C/34/2021-95 zo dňa 24.08.2021 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/15/2022-228 zo dňa 23.03.2022, ktoré sa v otázke stupňa osvedčenia / preukázania uplatňovaného nároku vzťahujú aj na samotnú žalobu prejednávanú vo veci samej). V súvislosti so žalobcami tvrdenou dôkaznou núdzou na ich strane je pritom potrebné zdôrazniť, že v prvom rade bolo potrebné zo strany žalobcov 1/ a 2/ preukázať skutočnú existenciu objektívneho dôvodu na prenos povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na žalovaných, čo však žalobcovia do dnešného dňa, a to ani na opakované výzvy súdu z 18.10.2022 a z 31.05.2023 (č.l. 285, 316 spisu) dostatočne neučinili. Argumenty popísané v bode 10 ods. 2 odôvodnenia uznesenia tu preto nemohli obstáť ako dôvod A/.
14. Pokiaľ ide o dôvod B/, súd preskúmaním spisu zistil, že u žalobkyne 1/ v súčasnosti existujú také finančné a rodinno-sociálne pomery podľa ich opisu v bode 10 odsek 3, 4 odôvodnenia uznesenia, ktoré v zmysle ust. § 257 CSP odôvodňujú potrebu obmedzenia povinnosti žalobkyne 1/ nahradiť trovy konania žalovanému 1/, a to v rozsahu 50 %, čo súd v daných podmienkach vyhodnotil ako primerané zníženie nároku žalovaného 1/ vzniknutého podľa ust. § 256 ods. 1 CSP (žalobcovia 1/ a 2/ svojim späťvzatím žaloby vykonaným bez udania relevantného dôvodu procesne zavinili zastavenie konania podľa ust. § 145 ods. 1 CSP s procesnými následkami podľa ust. § 256 ods. 1 CSP). Súd v zmysle predložených dôkazov považoval za dostatočne preukázané, že žalobkyňa žijúca v spoločnej domácnosti so svojim zdravotne postihnutým synom (k tomu viď č.l. 383-385 spisu) sa v súčasnosti nachádza v ťažkej sociálno- ekonomickej situácii, keď po opustení domácnosti jej manželom - žalobcom 2/ činia príjmy žalobkyne 1/ v mesačnom prehľade (vo výške cca 667,- eur, do ktorej sumy nie je zahrnutý mesačný dôchodok vo výške 455,- eur, ktorý poberá zdravotne postihnutý nezaopatrený syn žalobkyne 1/) len o niečo viac ako jej dokladované výdavky (vo výške cca 570,- eur mesačne). Uvedené však za stavu, keď tu nie je daný aj dôvod A/, podľa názoru súdu nemôže viesť k úplnému oslobodeniu žalobkyne 1/ od platenia náhrady trov konania, keďže by sa tým úplne poprel význam posudzovania procesnej zodpovednosti žalobkyne 1/ za celkové iniciovanie a vedenie konania o predmetnej žalobe, ktorej dôvodnosť dodnes nebola osvedčená, ako aj za nepochybné procesné zavinenie samotného zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby, ktoré podľa vyššie uvedených okolností bolo taktiež uskutočnené bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Je nepochybné, že žalovaný 1/ bol nútený sa v takto začatom a vedenom konaní riadne voči žalobe brániť (práve voči žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi reálne smerovalo aj navrhované neodkladné opatrenie), čím mu vznikli oprávnené a účelné trovy konania. Súd na základe zistených nepriaznivých finančných a rodinno-sociálnych pomerov žalobkyne 1/ preto považoval za opodstatnené a zároveň za primerané to, keď sa žalovanému 1/ prizná voči žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konania v obmedzenej výške 50 %, čo rovnomerne zohľadňuje všetky vyššie uvedené aspekty riešenej otázky. Pokiaľ by aj túto zníženú náhradu trov konania bola žalobkyňa 1/ schopná uhradiť len s veľkými ťažkosťami, uvedené bude možné v prípade jej náležitej iniciatívy riešiť už len vo fáze následného rozhodovania o konkrétnej výške náhrady trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. a určovaní lehoty na jej plnenie.
15. Súd vo vzťahu k žalobcovi 2/ konštatuje, že tento na rozdiel od žalobkyne 1/ vôbec nepreukázal, že by sa v súčasnosti nachádzal v ťažkej finančnej, resp. sociálno-ekonomickej situácii. V podaniach podľa bodu 10 ods. 1 odôvodnenia uznesenia neboli uvádzané žiadne informácie o aktuálnych zárobkových pomeroch žalobcu 2/, a to z dôvodu ich nedostupnosti. Súd však z lustrácie žalobcu 2/ v Sociálnej poisťovni (založenej na č.l. 437 spisu) zistil, že žalobca 2/ mal v roku 2023 (vynímajúc 3 mesiace, kedy nepoberal mzdu od svojho zamestnávateľa) pravidelný mesačný príjem z jeho zamestnania v priemere cca 930,- eur v hrubom. Tento príjem je možné považovať za taký, ktorý objektívne umožňuje žalobcovi 2/ popri zabezpečovaní jeho primeranej výživy (s prihliadnutím na bežné životné náklady dospelej osoby, ktoré však vo vzťahu k žalobcovi 2/ neboli v konaní vyčíslené) uhradiť aj nárok na náhradu trov konania žalovanému 1/. A to v nezníženej výške 100 %, keďže u žalobcu 2/ nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP vyššie uvádzané pod A/ (k tomu viď závery v bode 13 odôvodnenia uznesenia) a pod B/. Žalobcovia 1/ a 2/ svojim späťvzatím žaloby vykonaným bez udania relevantného dôvodu procesne zavinili zastavenie konania podľa ust. § 145 ods.
1 CSP, preto vznikol žalovanému 1/ v zmysle § 256 ods. 1 CSP aj voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania, ktorý súd z uvedených dôvodov priznal vo výške 100 %.
16. Vzhľadom na hmotnoprávne postavenie dvoch žalobcov pritom v ich vzťahu voči žalovanému 1/ platí, že plnením jedného z dvoch žalobcov uvedených v záhlaví tohto uznesenia zaniká v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého žalobcu, čo bolo zohľadnené vo výroku II uznesenia. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrad trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením (všetko spolu výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP).