Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_22Co-166-2018.pdf
PDF · 120.01 KB
Case nature
Subarea
22Co/166/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku vo veci žalobcu: J.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 25.07.2018 č. k. 20Csp/77/2018 -55 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie čiastočne a to vo výroku I. v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
II. V prevyšujúcej časti sa uznesenie vo výroku I. mení tak, že návrh sa zamieta.
III. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že návrh sa zamieta.
IV. Mení sa uznesenie vo výroku IV. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.: „I. Súd vydáva nasledovné predbežné opatrenie:
Súd nariaďuje odporcovi v 1/ rade OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, aby sa zdržal výkonu záložného práva podľa záložnej zmluvy reg. č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/ XXXX/XXSU zo dňa 16.2.2015 zriadeného na zabezpečenie úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.2.2015 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, a to rodinnému domu súp. č. XXX, garáži a altánku, to všetko postavené na parcele č. XXX o výmere 39 m2, parcele č. XXX o výmere 303 m2 a parcele č. XXX o výmere 414 m2, a k parcelám parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2 a parc. č. XXX záhrady o výmere 442 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd zakazuje odporcovi v 2/ rade Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, vykonať dražbu rodinného domu súp. č. XXX, garáži a altánku, to všetko postavené na parcele č. XXX o výmere 39 m2, parcele č. XXX o výmere 303 m2 a parcele č. XXX o výmere 414 m2, a k parciel parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2 a parc. č.
XXX záhrady o výmere 442 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. 6, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Navrhovateľ je povinný v lehote 60 dni odo dňa doručenia uznesenia podať voči odporcovi v 1/ rade OTP Banka Slovensko, a.s. žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 16.2.2015 a súvisiacich zmlúv.
IV. Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331, § 332 ods. 1 a 2, § 336 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
3. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za to, že svojimi tvrdeniami ako aj predloženými listinami žalobca dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ktorú je možné zaistiť jedine nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaným zakáže výkon záložného práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca preukázal a osvedčil skutočnosť, že v predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že v dôsledku prípadnej realizácie záložného práva, t. j. vykonaním dobrovoľnej dražby či priameho predaja, môže dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu pod ich skutočnú trhovú hodnotu, v dôsledku čoho môže dôjsť k ukráteniu a tým aj k zhoršeniu postavenia žalobcu. Do doby právoplatného rozhodnutia o existencii akýchkoľvek záväzkov žalobcu nie je dôvod na vykonanie dobrovoľnej dražby, bez vykonateľného rozhodnutia totiž hrozí žalobcovi ujma značného rozsahu.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 CSP a to tak, že žiadnej zo strán sporu trovy konania nepriznal, vzhľadom na to, že žalobca si trovy neuplatnil.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku I. a IV. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v napádanom rozsahu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k nemu v celom rozsahu nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť zdôvodnil nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom poukázal na to, že právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Odvolateľ namietal tiež nedostatočné odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom má byť dostatočne preukázané, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a nejde len o šikanózne uplatňovanie práva. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si dlhodobo neplní svoje záväzky voči rôznym subjektom, o čom má svedčiť množstvo exekučných záložných práv na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Výkon záložného práva spôsobom predaja na dobrovoľnej dražbe je v plnom rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou resp. odráža zákonnú úpravu. Zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie pritom ani nemôže byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, na čo upozorňoval v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj SD EÚ (v spojených veciach C - 359/11 a C - 400/11). V súvislosti s judikatúrou SD EÚ odvolateľ upozornil aj na rozhodnutie SD EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Považoval argumentáciu žalobcu, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia slúži na ochranu jeho obydlia, ktorá má prednosť pred uhradením jeho pohľadávok, za nedôvodnú. Odvolateľ síce priznáva úlohu obydlia, ako veľmi dôležitú v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite každej fyzickej osoby, ale skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu nemôže samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následného výkonu - nakoľko by to bolo v rozpore so zmyslom a s účelom záložného práva. Podľa názoru odvolateľa je právny dôvod a výška istiny s príslušenstvom nesporná a žalobca iba vo všeobecnosti rozporoval dôvodnosť resp. existenciu nároku žalovaného v 1. rade (odvolateľa). Na základe uvedených skutočností považoval odvolateľ napadnuté neodkladné opatrenie v plnom rozsahu za nedôvodné a vydané v rozpore s § 326 ods.1 a § 325 ods.1 CSP.
6. Žalovaný v 2/ rade podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. odvolanie v zákonnej lehote. Odôvodnil ho ustanovením § 365 ods. písm. d),f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zamieta a zároveň uloží žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a opomenul skutočnosť, že sa pri nariadení neodkladného opatrenia má skúmať nie len ochrana toho, kto o neodkladné opatrenia žiada, ale musí aj skúmať ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Preto sa domnieval, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôvodnosť podaného návrhu. Následne poukázal aj na skutočnosť, že sa žalobca mal možnosť brániť aj inými právnymi prostriedkami - § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, upravujúci možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dražby na súde a preto nebola podľa jeho názoru splnená podmienka, že hrozí inverzibilný alebo veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Ďalej uviedol, že v jeho prípade ako žalovaného v 2/ rade absentuje pasívna vecná legitimácia z dôvodu, že svoje oprávnenie na činnosť dražobníka odvodzuje výlučne od oprávnenia žalovaného v 1/ rade ako záložného veriteľa. V prípade zániku záložného práva (dočasného alebo trvalého) má za následok automaticky aj zánik jeho oprávnenia ako dražobníka, či už trvalý alebo dočasný. S poukazom aj na § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách považuje žalovaný v 2/ rade za postačujúce, ak je neodkladným opatrením uložené iba žalovanému v 1/ rade zdržanie sa výkonu záložného práva, pričom výrok zakazujúci žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi realizovať dražbu je nadbytočný. Odvodenie nutnosti vydania neodkladného opatrenia od námietok tykajúcich sa možných pochybností o predaji nehnuteľnosti pri vykonaní dobrovoľnej dražby považoval za nesprávny právny záver a jednoznačne pochybenie súdu. Výrok II. uznesenia považoval za nevykonateľný a neurčitý, keďže v jeho texte absentuje uvedenie katastrálneho územia. K odvolaniu žalovaný v 2/ rade priložil fotokópiu jeho výzvy na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľnosti. Oznámenie termínu znaleckej obhliadky zo dňa 17.05.2018, adresovanú žalobcovi.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zmeniť.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
9. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené tak, ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené, nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.
10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
11. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí.
12. V uvedenej veci žalobca svoj nárok osvedčil obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je i rodinný dom, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21.
13. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia má oporu v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.
14. Žalobca osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad, evidovaných na LV č. X, okres Y., obec H., katastrálne územie: H., a to pozemky: parcely registra „C“, par. č. XXX o výmere 39 m2 - zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXX o výmere 303 m2 - zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXX o výmere 414 m2
- zastavané plocha a nádvoria, par. č. XXX o výmere 442 m2 - záhrady, stavby: rozostavaný rodinný dom, sup. č. XXX/XX, postavený na pozemku registra „C“, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria a rozostavaná dvojgaráž, postavaná na pozemku registra „C“ par. č. XXX - zastavané plocha a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1/1.
15. Žalobca ďalej osvedčil, že medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 16.02.2015 uzatvorená Zmluva o OTP easy úvere č. XXX/XXXX/XXSU (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi účelový spotrebný úver vo výške 130.000 eur (č.l. 29-35). Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade, ktorá vyplýva zo Zmluvy o úvere, bola v rovnaký deň medzi žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom a N. L. (predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti) ako záložcom taktiež uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (č.l. 25-28). Listom zo dňa 27.07.2016 oznámil žalovaný v 1/ rade žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere k 10. dňu odo dňa doručenia tohto listu (č.l. 21).
16. Žalobca tvrdí, že nebol upovedomený o začatí a možnosti dražby a realizácie záložného práva vykonaním dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2/ rade nafotil nehnuteľnosti a rozposlal občanom obce letáky o dražbe jeho nehnuteľnosti (č.l. 20). Podľa žalobcu žalovaný v 1/ rade začal v rozpore so zákonom výkon záložného práva formou dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a poverený žalovaný v 2/ rade neocenil nehnuteľnosti a porušil pri organizovaní dražby ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. V rodinnom dome žalobca býva spolu s jeho partnerkou, jeho dvoma dcérami a synom a synom partnerky. Argumentuje, cit.: „Vlastnícke právo navrhovateľov ohrozené výkonom záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam tvorí práve obydlie, v ktorom býva 7 osôb, teraz 6 osôb, a toho vyplýva, že v dôsledku konania žalovaných hrozí žalobcovi skutočne vážna ujma.“
17. Žalobca má pochybnosti o výške nesplateného úveru, resp. o spôsobe ako žalovaný v 1. rade určil výšku dlhu. Za problematické považuje úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty, čo podľa neho indikuje nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu zo žalovaným v 1/ rade. Mieni sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva v konaní vo veci samej.
18. Lustráciou na webovej stránke www.katasterportal.sk odvolací súd zistil, že na LV č. X, okres Y., obec H., katastrálne územie: H. je vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam uvedená poznámka o oznámení začatia výkonu záložného práva predajom nehnuteľností zo dňa 14.10.2016. Žalovaný v
2/ rade v odvolacom konaní predložil fotokópiu výzvy žalovaného v 2/ rade na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľností. Oznámenie termínu znaleckej obhliadky je zo dňa 17.05.2018. Z uvedenej výzvy vyplýva, že žalovaný v 2/ rade bol na základe zmluvy o vykonaní dražby medzi žalovaným v 2/ rade ako dražobníkom a žalovaným v 1/ rade ako navrhovateľom dražby poverený organizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalobca. Termín znaleckej obhliadky bol stanovený na deň 06.06.2018 o 10.00 hod.
19. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčil, keď je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde dražobníkom je žalovaný v 2/ rade.
20. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcu - záložcu jeho vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu.
21. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcu. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.).
22. Uložením povinnosti žalovanému v 1/ rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovanému v 1/ rade žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu zamietol, týmto by reálne hrozila strata jeho obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobca brániť pred pozbavením jeho vlastníckeho práva k obydliu.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 v veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“
24. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing. M. Budjač a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397).
25. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014).
26. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.
27. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaného v 1/ rade. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to buď do právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zruší uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ak žalobca nepodá žalobu do uplynutia sudom stanovenej 60-dňovej lehoty, alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného v 1/ rade, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo, narastajú mu úroky z omeškania, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom uloženým žalovanému v 1/ rade v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
28. K ďalším námietkam žalovaného v 1/ rade odvolací súd udáva, že s týmito sa konajúci súd vyporiada pri rozhodovaní vo veci samej.
29. Súd prvej inštancie všeobecnou formuláciou výroku „aby sa zdržal výkonu záložného práva“ bez bližšej špecifikácie, o akú konkrétnu formu výkonu záložného práva ide, nad mieru primeranú pomerom obmedzil právo žalovaného v rade 1/ domáhať sa svojich práv výkonom záložného práva. Takouto formuláciou totiž zakázal žalovanému v rade 1/ domáhať sa svojich práv akýmkoľvek iným spôsobom výkonu záložného práva, nielen predajom na dobrovoľnej dražbe. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie čiastočne v zmysle § 387 CSP ods. 1 a to vo výroku I. v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V prevyšujúcej časti uznesenie vo výroku I. odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh zamietol.
30. Žalovaný v 2/ rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom konaní.
31. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražobník organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Obč. zák.). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie.
32. Uvedené závery podporuje aj § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z. z. Toto ustanovenie totiž ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby (teda záložnému veriteľovi) zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby.
33. Odvolací súd podotýka, že nerozlučné spoločenstvo navrhovateľa dražby a dražobníka v konaní sa vyžaduje až v konaní o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.
34. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie v zmysle § 388 CSP vo výroku II. tak, že návrh zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
38. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).
39. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
40. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, žalovaný v 1/ rade nebol úspešný v konaní a úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Tým, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ rade zamietol, žalovanému v 2/ rade by v zmysle zásady úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Odvolací súd však videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať za bezúspešné uplatňovanie práva na súde, pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany svojho obydlia voči dražobníkovi (minimálne už z dôvodu opatrnosti), ktorý na základe poverenia žalovaného v 1/ rade bol poverený organizáciou dobrovoľnej dražby a začal vykonávať prieskum záujemcov o kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Výnimočnosť pre nepriznanie trov konania zodpovedá tak zvláštnym okolnostiam prejednávanej veci. Nepriznanie trov konania žalovanému v 2/ rade nepovažuje odvolací súd za neprimeranú tvrdosť voči nemu.
41. Na základe uvedeného tak odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP uznesenie vo výroku IV. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.
42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).