Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/22/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., okres D. zastúpený E. A. F., advokát, so sídlom G. H. XX, XXX XX I., proti žalovaným: 1/ J. K. I., L.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený soukeník – B., M., so sídlom M. XXXX/X, XXX XX I., N.: XX XXX XXX, 2/ HeyPay s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 842 414, zastúpený E. D. H., usadený euroadvokát, so sídlom A. X, XXX XX I. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. – 93 zo dňa 20.5.2026 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanej 2/.

II. M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že žalobcovi ukladá v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia povinnosť podať žalobu proti žalovanej 1/ o zdržanie sa výkonu záložného práva na podklade Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.3.2026 vypracovaného N. O. O., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností evidovaným pod č. XXXXXX.

III. Žalobcovi proti žalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil dňa 13.5.2026 Okresnému súdu Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha voči žalovaným ulož enia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX k nehnuteľnostiam v k. ú. C. zapísaných na LV č. XXX – rodinný dom súp. č. XXX, pozemky parcely reg. „P.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX L. XXXX/XX do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ďalej sa domáha pre seba uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej, ako aj náhrady trov konania.

1.1 V návrhu žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. C. zapísaných na LV č. XXX – rodinný dom súp. č. XXX, pozemky parcely reg. „P.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX L. XXXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom žalovaná 1/ ako záložný veriteľ poverila žalovanú 2/ ako dražobníka vykonaním dražby nehnuteľností. Žalovaná 2/ zverejnila Oznámenie o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku č. 83/2026, na svojej webovej stránke, ako aj v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktorého súčasťou je uverejnená listina – Oznam o dobrovoľnej dražbe na deň 05.06.2026.

1.2 Žalobca v návrhu namietal podhodnotenie nehnuteľností, pričom poukázal, že znalec N. O. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol cenu pozemkov 30,59 eur za 1 m2, s ktorou sa nestotožňuje, pretože v znaleckom posudku č. 9/2023 určenom za účelom prefinancovania hypotekárneho úveru znalec N. G. I. pozemky ohodnotil na sumu vo výške - 59,10 eur za 1 m2, kedy pokles ceny nehnuteľností

nie je možný. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná 2/ v minulosti akceptovala hodnotu nehnuteľností zásadne vyššiu, v tomto prípade takmer dvojnásobnú, tak nie je v súlade s dobrými mravmi, aby boli nehnuteľnosti dražené za polovicu, ktorý postup považuje žalobca v rozpore s princípom dobrých mravov v zmysle ust. .

1.3 Žalobca tiež poukázal na inzerciu predaja nehnuteľností v k. ú. C., z ktorej vyplýva, že cena nehnuteľností určená znalcom je zásadne podhodnotená, čo má za následok riziko vzniku škody v státisícoch pre žalobcu, ako aj pre osoby, pre ktorých sú nehnuteľnosti obydlím. S poukazom na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 54/2025 žalobca uviedol, že nemal vzhľadom na časovú vyťaženosť iných znalcov čím podložiť svoju námietku voči znaleckému posudku, ktorý predložila žalovaná 2/, pričom iný znalec, ktorý by vypracoval znalecký posudok na podnet žalovanej 2/, by zásadne cenu v ich prospech nezmenil. Žalobca podotkol, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnou exekúciou, preto neprichádza v úvahu ani hypotetické zníženie hodnoty znalcom v r. 2026 odkazom na tvrdenie, že exekúcie nie je možné vyplatiť hypotekárnym úverom, čo by malo mať za následok zníženie rozsahu potenciálnych kupujúcich a teda by malo za následok odôvodnenie zníženie skutočnej hodnoty nehnuteľností.

1.4 Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že prvé kolo dražby sa má konať už 05.06.2026 o 15:00 hod., pričom dočasnou úpravou pomerov dôjde ku možnosti žalobcu predať nehnuteľnosti na trhu a uspokojiť tak pohľadávku žalovanej 1/ a zároveň nedôjde ku navyšovaniu nákladov žalobcu na odmenu žalovanej 2/. Žalobca tiež zdôraznil, že v prejednávanom prípade stoja oproti sebe právo na jeho obydlie a obydlie jeho domácnosti (sestra a matka v dôchodkovom veku) a právo veriteľa na skoré uspokojenie svojej pohľadávky, pričom veriteľ - žalovaná 1/ nie je v žiadnom riziku, že jej pohľadávka nebude uspokojená, keďže je zabezpečeným veriteľom. Podľa žalobcu žalovaná 1/ bude v prípade nariadenia neodkladného opatrenia obmedzená len v tom smere, že nehnuteľnosti nebudú dražené za neprimerane nízku sumu, naproti tomu rodina žalobcu by výkonom dobrovoľnej dražby prišla o svoje obydlie a nie je dôvodné predpokladať, že by sa nehnuteľnosti predali v dražbe za takú cenu, ako je možné ich predať na trhu poskytnutím väčšieho časového obdobia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde ku žiadnej ujme na strane veriteľa, avšak na druhej strane, žalobca s rodinou neprídu o obydlie, keďže nehnuteľnosti je možné predať konečnému kupujúcemu za takú sumu, ktorá zabezpečí úhradu záväzku banke a zároveň ostane dosť peňažných prostriedkov na zabezpečenie si riadneho ubytovania spolu s jeho matkou a sestrou.

1.5 K dôvodnosti podaného návrhu žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.5.2016, sp. zn. zo dňa 29.9.2022, sp. zn.: , zo dňa 18.12.2018, a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C XX/XX A. Q. proti M. P., L..

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil listiny – Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 4.5.2026, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 3.4.2026, inzeráty na predaj iných nehnuteľností z webových stránok, uznesenie KS PO sp. zn. , uznesenie KS PO sp. zn. , uznesenie KS PO sp. zn. , LV č. XXX k. ú. C., Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra dražieb, Znalecký posudok č. X/ XXXX zo dňa 8.2.2023, Znalecký posudojk č. XX/XXXX zo dňa 10.3.2026

3. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. – 93 zo dňa 20.5.2026 nariadil neodkladné opatrenie, pričom v I. výroku uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny D., a to: rodinnému domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra Q. parcelné číslo XXXX/XX o výmere 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a pozemkom: parcely registra Q. parcelné číslo XXXX/XX o výmere 801 m2 - ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné R. o výmere 233 m2 - ostatná plocha, a to odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej; v II. výroku uložil žalobcovi, aby v lehote 60 dní podal na súde žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva, kde sú strany sporu totožné so stranami sporu v tomto konaní a v III. výroku priznal žalobcovi voči žalovaným 1/a 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia

4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, súd prvej inštancie na vec aplikoval a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , , , , , , , a (ďalej len „“).

5. Súd prvej inštancie mal preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodu hrozby zmeny osoby vlastníka predmetných nehnuteľností dražbou, ako aj z dôvodu ochrany obydlia dotknutých osôb, pričom neodkladné opatrenie je primerané a nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru. Žalobca osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu pripojeným listom vlastníctva a z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalobca osvedčil hrozbu vážneho zásahu do práva na ochranu obydlia. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaná 1/ ako navrhovateľ držby prostredníctvom dražobníka žalovanej 2/ pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom neodkladné opatrenie je v tejto situácii jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcu jeho vlastníckeho práva k zálohu.

6. Uložením povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu zamietol, týmto by reálne hrozila strata vlastníckeho práva k obydliu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol podľa súdu prvej inštancie následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, preto nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovanej 1/, ktorá je naďalej záložným veriteľom, jej právo sa nijako neoslabilo, narastajú jej úroky z omeškania, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade podľa súdu prvej inštancie zachovaná. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie o vydaní neodkladného opatrenia bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2026, žalovanej 1/ dňa 22.5.2026 a žalovanej 2/ dňa 26.5.2026.

9. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a súvisiacom výroku o trovách konania, žalovaná 2/ podala odvolanie, z dôvodov, že súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia podľa , a teda nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. Žalovaná 2/ je toho názoru, že napadnuté neodkladné opatrenie je v plnom rozsahu nedôvodné a bolo vydané v rozpore s a . Odvolaciemu súdu navrhli, aby návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

9.1 V prvom bode žalovaná 2/ napáda nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože nie je nositeľom žiadneho ani tvrdeného práva voči žalobcovi a ani naopak v dobe vydania napadnutého neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovanou 2/ nie je žiadny právny vzťah, ani žiadne sporné právo. Na nariadenie neodkladného opatrenia tak voči žalovanej 2/ neboli splnené podmienky, lebo nárok žalobcu voči nej vo veci samej nie je vôbec osvedčený. K uvedenému žalovaná 2/ poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.11.2020 a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 30.5.2024.

9.2 Podľa žalovanej 2/ v predmetnom konaní nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na vydanie rozsudku súdu určujúceho, že žalovaná 2/ nie je oprávnená realizovať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ako to podľa výroku II. napadnutého neodkladného opatrenia má žiadať žalobca. Ak je žalobcom žiadaný výrok rozhodnutia voči žalovanej 2/ určujúci, že žalovaná 2/ nemá právo vykonať úkony smerujúce k vykonaniu predmetnej dražby, nemá daný zákaz opodstatnenie, lebo uvedený zákaz nemôže zabrániť ďalším sporom žalobcu so žalovanou 1/, ak nebude žalovanej 1/ zakázané vykonať záložné právo. Ak by však žalovanej 1/ bolo zakázané vykonať predmetné záložné právo, nie je podľa žalovanej 2/ dôvod pre žiadaný zákaz voči nej, nakoľko zákon zakazuje dražobníkovi vykonať dražbu, ak bolo jej vykonanie zakázané navrhovateľovi dražby – žalovanej 1/. Preto nie je správny ani výrok II. napadnutého neodkladného opatrenia, keď podanie žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva

žalovanej 2/ nemá opodstatnenie, a to znovu z dôvodu, že žalovaná 2/ nie je nositeľom predmetného záložného práva a vo svojom mene ho nemôže vykonávať. 9.3 V ďalšej časti odvolania žalovaná 2/ poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. , ale aj na Komentár k z roku 2012, k čomu dodáva, že žalobca ani netvrdí, že pohľadávka žalovanej 1/ nevznikla, a taktiež žalobca netvrdí žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že záložné právo zabezpečujúce predmetnú pohľadávku nevzniklo. Zároveň žalovaná 2/ poukazuje na ust. , k čomu dodáva, že teda žalobca neosvedčuje nárok vo veci samej potrebný pre nariadenie neodkladného opatrenia.

9.4 Taktiež žalovaná 2/ je toho názoru, že žalobca nepreukazuje existenciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, a zároveň dodáva, že dôvod uvádzaný súdom prvej inštancie, aby sa zabránilo nenávratnému zásahu do žalobcovho vlastníckeho práva, práva na obydlie, vzniku škody, a zároveň zmarenia konania vo veci samej, nie je súladný s účelom neodkladných opatrení. Zasiahnuť do práv účastníkov konania je podľa žalovanej 2/ možné, ak sa tým má zabezpečiť konkrétna dočasná úprava vzájomných právnych pomerov. Súd prvej inštancie však nemal osvedčené spochybnenie existencie pohľadávky, pričom principiálne k výkonu záložného práva dochádza k premene majetku záložcu na peniaze, a zároveň k zmierneniu záväzkov záložného dlžníka, v tomto prípade tej istej osoby ako výsledok uspokojenia jeho dlhu voči záložnému veriteľovi, pričom hyperocha sa vydá záložcovi. Žalobca taktiež podľa žalovanej 2/ zjavne nepreukázal, že skutočne v predmete dražby býva. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s tým, prečo by uskutočnenie dražby predstavovalo ťažko napraviteľný stav a bezprostredné ohrozenie obydlia žalobcu, keď bez ďalšieho súdneho konania nemôže dôjsť k vyprataniu nehnuteľností a navrátenie vlastníckeho práva na základe určenia platnosti dražby sa udeje automaticky ex lege. Preto žalobcovi nehrozí ani pri výkone záložného práva bezprostredná ujma.

9.5 Žalovaná 2/ v závere poukazuje v súvislosti s tvrdením podhodnotením predmetu dražby, že žalobca nevyužil svoje právo podľa ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a nepodal námietky proti predmetnému znaleckému posudku. Nebezpečenstvo nezákonného postupu pri predmetnej dražbe z dôvodu nesprávneho ohodnotenia predmetu dražby, je tak neexistujúce, k čomu žalovaná 2/ poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Žalobca pritom tiež netvrdí žiadne konkrétne, odborné nedostatky predmetného znaleckého posudku alebo konkrétne nesprávne údaje alebo hodnoty tohto znaleckého posudku či iný nesúlad znaleckého posudku so zákonom o znalcoch a ktoré by súdu aspoň osvedčil a ktoré by odôvodňovali reálne hroziace nebezpečenstvo speňaženia predmetnej nehnuteľnosti za okolnostiam neprimeranú cenu. Okolnosti pritom predstavujú výkon záložného práva a teda predaj nehnuteľnosti bez súčinnosti jej vlastníka, čo logicky výrazne mení trhovú hodnotu dosiahnuteľnú pri jeho speňažení oproti ponukám realitných kancelárií pri štandardnej kúpnej zmluve, na ktoré inzeráty žalobca odkazuje.

9.6 Žalovaná 2/ navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté neodkladné opatrenie zmenil tak, že návrh na vydanie v plnom rozsahu zamieta.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ žalobca uviedol, že preukázal, že žalovaná 1/ poverila žalovanú 2/ vykonaním dražby, ktorá bola vytýčená na 05.06.2026. Žalobca zároveň osvedčil hrubé podhodnotenie predmetu dražby, keďže znalec N. O. O. v posudku č. XX/XXXX určil cenu pozemkov na 30,59 eur/m2, zatiaľ čo predchádzajúci posudok č. X/XXXX určoval hodnotu na 59,10 eur/m2, ktorým postupom hrozí žalobcovi bezprostredná škoda a strata jediného obydlia. Odvolanie žalovanej 2/, postavené primárne na namietaní nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie a absencii bezprostrednej ujmy, považuje žalobca za nedôvodné a v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou krajských súdov, Ústavného súdu SR, ako aj Súdneho dvora EÚ a ESĽP.

10.1 K tvrdeniu žalovanej 2/, že nie je nositeľom záložného práva, a preto jej súd nemôže uložiť povinnosť zdržať sa konania dražby, žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2024, sp. zn. , kde odvolací súd neuznal za dôvodnú argumentáciu dražobníka, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti aj dražobníkovi zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tento záver je podľa žalobcu potvrdený aj v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2019, sp. zn. , podľa ktorého je dražobník subjektom, ktorý fakticky realizuje kroky vedúce k strate vlastníctva. Tiež podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.03.2019, sp. zn. 12Co/44/2019zákonodarca umožnil uložiť zákaz nakladať s vecou aj

dražobníkovi, hoci nemusí byť plnený predpoklad, že by mohol byť dôvodný nárok adresovaný priamo proti dražobníkovi ako strane sporu.

10.2 Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaná 2/ je v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom dražby (uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30.11.2020) a jeho úkony bezprostredne smerujú k predaju obydlia žalobcu, je preto z hľadiska právnej istoty a efektívnej ochrany práv žalobcu nevyhnutné, aby bol zákaz adresovaný priamo jemu ako vykonávateľovi dražby (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 08.11.2019). Žalobca tak zhrnul, že žalovaná 2/ aktívne vystupuje v procese dražby a je samostatným subjektom, nositeľom práv a povinností, preto pokiaľ by žalobca konal v zmysle tvrdení žalovanej 2/ a nebránil sa voči konaniu žalovanej 2/ ako dražobníka, žalobca by nepostupoval v zmysle zásady právo patrí bdelým. Žalovaná 2/ je žalovanou 1/ zmluvne poverená na vykonanie dražby a táto zmluva nezaniká tým, že by bolo uložené len záložnému veriteľovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva. Preto podľa žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by smerovalo výlučne len proti záložnému veriteľovi, neukladá povinnosť záložnému veriteľovi akokoľvek modifikovať pokyny, ktoré uložil žalovanej 2/. Z daného plynie, že ak by bolo neodkladné opatrenie uložené len žalovanej 1/, tak žalovaná 2/ by mohol dražbu vykonať, čo by viedlo ku stavu právnej neistoty a zároveň by tým boli poškodení aj dražobníci, nakoľko by zložili zálohy, prípadne aj cenu, za ktorú by boli nehnuteľnosti vydražené a dané peniaze by boli taktiež v stave právnej neistoty, zložené u dražobníka a ponechané na jeho rozhodnutí, ako s nimi naloží.

10.3 Podľa žalobcu žalovaná 2/ nesprávne vyhodnocuje podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď tvrdí, že žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu. Žalobca preukázal, že dražba jeho rodinného domu bola reálne vyhlásená na konkrétny termín, pričom podľa názoru Krajského súdu v Bratislave v uznesení zo dňa 30.05.2014, sp. zn. „hrozba ujmy na majetku navrhovateľov bola v danom prípade skutočne bezprostredná, pretože predaj ich majetku sa mal uskutočniť na dražbe... takže potreba poskytnutia ochrany bola skutočne naliehavá a neodkladná.“

10.4 Žalobca tiež dodal, že ochrana obydlia požíva najvyššiu úroveň ochrany v európskom práve, pričom opätovne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.09.2014 vo veci C- 34/13 (Kušionová), ale aj aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.05.2008 vo veci 19009/04 (McCann). Ak by súd prvej inštancie nezakročil neodkladným opatrením, žalobca by bol vystavený najextrémnejšiemu zásahu do svojich práv na základe znaleckého posudku, ktorý zjavne a bezdôvodne znížil hodnotu jeho majetku na polovicu oproti stavu spred troch rokov.

10.5 Žalobca je tiež toho názoru, že žalovaná 2/ sa mylne domnieva, že žalobcovi postačuje následná ochrana vo forme žaloby o neplatnosť dražby, ktorý argument je prekonaný ustálenou judikatúrou. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2024, sp. zn. „..pri dobrovoľnej dražbe je rozsah prostriedkov nápravy obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dražby, čím by sa ale prípadna obrana žalobcov... podstatne sťažila." Rovnaký záver prijal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.09.2014, sp. zn. , kde zdôraznil, že následná obrana záložcu je podstatne sťažená, a preto je nevyhnutná preventívna súdna kontrola.

10.6 Nariadené neodkladné opatrenie podľa žalobcu plne rešpektuje princíp proporcionality, pričom zásah do práv žalovaných je minimálny a výlučne dočasný. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2013, sp. zn. : „Navyše, v prerokúvanej veci podľa názoru ústavného súdu sú následky, ktoré hrozia sťažovateľke dočasným odložením výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, nepomerne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobkyni okamžitým vydražením týchto nehnuteľností. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2019, sp. zn. , kým trvalý zákaz výkonu záložného práva rozsudkom by bol neprípustný, predbežné (neodkladné) opatrenie je legitímnym dočasným nástrojom, ktorý má za cieľ eliminovať nepriaznivé následky počas konania. Žalovanému v 1. rade zostáva záložné právo plne zachované a jeho pohľadávka je naďalej zabezpečená. Naopak, žalobcovi hrozí nenávratná strata obydlia a predaj majetku za zjavne podhodnotenú cenu.

10.7 Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. - 93 zo dňa 20.05.2026 v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (), preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť a v časti uloženia povinnosti podať žalobu zmeniť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovanej, bolo posúdiť, či žalovaná bola pasívne vecne legitimovaná a tiež, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania dospel k záveru, že žalovaná namieta nesprávnosť výroku I., ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, taktiež aj výrok II., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu proti žalovanej 2/ a zároveň aj súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ust. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti žalobcu, a súčasne žalobcovi uložil, aby v lehote 60 dní podal žalobu vo veci samej proti obom žalovaným. Svoje rozhodnutie založil na osvedčenej hrozbe zmeny vlastníka dražbou, na potrebe ochrany obydlia žalobcu a na závere, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva prostredníctvom žalovanej 2/ ako dražobníka.

17. Žalovaná 2/ v odvolaní namieta, že nie je nositeľkou záložného práva, medzi ňou a žalobcom neexistuje hmotnoprávny vzťah a žalobca voči nej neosvedčil nárok vo veci samej. Z uvedeného vyvodzuje, že neodkladné opatrenie voči nej nemalo byť nariadené a že žalobca nemá povinnosť podať proti nej žalobu vo veci samej.

18. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej odvolací súd uvádza, že „na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je

nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. ).

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 29. júna 2010 „preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“

20. Odvolací súd považuje za potrebné odlíšiť otázku, komu možno uložiť dočasnú povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby, od otázky, proti komu má smerovať žaloba vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva.

21. Pri neodkladnom opatrení je rozhodujúce, či uložená povinnosť sleduje účinnú a primeranú dočasnú úpravu pomerov strán sporu a či smeruje voči subjektu schopnému bezprostredne uskutočniť konanie, ktorému sa má predísť. Súd prvej inštancie mal z oznámenia o dobrovoľnej dražbe osvedčené, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva prostredníctvom žalovanej 2/ ako dražobníka. Žalovaná 2/ je preto osobou, ktorej úkony bezprostredne smerujú k uskutočneniu dražby a následne k zmene vlastníctva draženej nehnuteľnosti.

22. Skutočnosť, že žalovaná 2/ nie je nositeľkou záložného práva, nevylučuje uloženie dočasného zákazu priamo jej. Neodkladným opatrením sa nerozhoduje o tom, komu svedčí záložné právo, ani o tom, či žalovaná 2/ nesie hmotnoprávnu zodpovednosť za výkon záložného práva. Účelom neodkladného opatrenia je bezprostredne zabrániť uskutočneniu dražby, pokiaľ nebude v konaní vo veci samej preskúmaná prípustnosť výkonu záložného práva.

23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou 2/, čo vyplýva z predloženého oznámenia o začatí realizácie záložného práva, kde je ako dražobník uvedená žalovaná 2/. Žalovaná 2/ disponuje poverením na vykonanie dražby od žalovanej 1/ ako veriteľa, preto je v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie právnej istoty a efektívnej ochrany práv žalobcu dôvodné a žiaduce, aby mu ako „vykonávateľovi záložného práva“ bolo neodkladným opatrením zakázané uskutočniť výkon záložného práva. Zákaz adresovaný priamo dražobníkovi je v prejednávanej veci odôvodnený aj potrebou praktickej účinnosti súdnej ochrany. Ak by dočasná povinnosť smerovala len voči žalovanej 1/, nebola by priamo uložená subjektu, ktorý dražbu organizačne zabezpečuje a vykonáva. Samotná okolnosť, že žalovaná 2/ svoje oprávnenie na vykonanie dražby odvodzuje od žalovanej 1/, neodstraňuje potrebu jednoznačne upraviť jej vlastné konanie počas trvania neodkladného opatrenia.

24. Čo sa týka rozhodnutí iných všeobecných súdov, na ktoré žalovaná 2/ vo svojom odvolaní poukazovala, tieto na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR odvolacím súdom vyhľadané neboli. S názorom, ktorý žalovaná 2/ prezentovala prostredníctvom ňou uvádzaných rozhodnutí iných súdom, sa však odvolací súd v tejto veci s uvedeným nestotožňuje a poukazuje, že vzhľadom na to, že by malo ísť o rozhodnutia taktiež odvolacích súdov, nejde o ustálenú súdnu prax, ktorou sa rozumejú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 71/2018), prípadne tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.

25. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, ktorá musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav

a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, aby uviedla príslušné tvrdenia a tieto podložila dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo žalovaného (resp. stranu, proti ktorej návrh smeruje) obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

26. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z predbežnej povahy tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. )

27. Podľa a potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva predovšetkým z nutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v situáciách, keď nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím súdu. Jeho hlavným účelom je dosiahnutie predbežných účinkov, ktoré poskytujú efektívnu ochranu práv v rozmanitých skutkových situáciách. Toto opatrenie umožňuje súdu obmedziť dispozičné oprávnenie (ius disponendi) osoby k určitej veci alebo právu, čím sa predchádza nežiaducemu nakladaniu s predmetom sporu, – neodkladné opatrenie slúži ako nástroj na dočasné pozastavenie úkonov, ktoré by mohli ohroziť konečný výsledok konania. Je potrebné však zdôrazniť, že tento zásah musí byť vždy vyvážený princípom proporcionality.

28. Vzhľadom na uvedené všeobecné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ani námietku žalovanej 2/, podľa ktorej žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ktoré osvedčuje hrozbu zmeny vlastníka nehnuteľnosti, čo je vážny zásah do práva žalobcu vlastniť majetok, ale aj práva na ochranu obydlia. Zároveň súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že uskutočnenie dražby by žalobcu nútilo domáhať sa následnej ochrany v ďalšom konaní, spojenom s nákladmi a s potrebou odstraňovať už vzniknuté účinky dražby. Dočasné obmedzenie výkonu záložného práva je pritom primerané, keďže záložné právo žalovanej 1/ zostáva zachované a opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

29. Ak žalovaná 2/ namieta, že žalobca netvrdí žiadne konkrétne, odborné nedostatky predmetného znaleckého posudku alebo konkrétne nesprávne údaje alebo hodnoty tohto znaleckého posudku, či iný nesúlad znaleckého posudku so zákonom o znalcoch, ktoré by osvedčili a odôvodňovali reálne hroziace nebezpečenstvo speňaženia predmetnej nehnuteľnosti za okolnostiam neprimeranú cenu, k uvedenému odvolací súd uvádza, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca práve poukazuje na rozpory v cenách ohodnocovaných nehnuteľností porovnaním dvoch znaleckých posudkov. Prvý znalecký posudok bol vyhotovovaný v čase vzniku záložného práva, ktorý cenu pozemkov určil v hodnote 59,10 eur za 1m2. Druhý znalecký posudok vyhotovovaný v procese dražby rovnaké pozemky ohodnotil v sume 30,59 eur za 1m2. Účel oboch znaleckých posudkoch je predsa stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností rovnakými pravidlami, preto je skutočne otázny dôvod zníženia hodnoty pozemkov oproti minulému obdobiu, keďže všeobecne známou skutočnosťou je, že ceny nehnuteľností rastú.

30. Povinnosť posudzovať dôvodnosť nároku žalobcov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ani z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Postačuje, ak žalobca s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčí svoj nárok, čo v danom prípade splnené bolo. Vykonaním dražby na nehnuteľnosť žalobcovi hrozí ťažko napraviteľný stav. Konanie o určenie neplatnosti dražby nie je iným prostriedkom ochrany, alternatívnym k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale je prostriedkom ex post, po tom ako by žalobcovi by už bola ťažko napraviteľná ujma spôsobená.

31. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení je zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne a včas splnená. Výkonom záložného práva je umožnené veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej ingerencie alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Predstavuje natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

32. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje z. č. . Tento zákon bol prijatý v rámci reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho rámca, pre záložné právo, ktorý bude smerovať k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR sp. zn. , kde okrem iného uviedol, že „nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby ( zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci“. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu by pri naplňovaní Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo úniovému princípu efektivity. Hoci vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok SD

- 34/13), ktorá hovorí o tom, že ustanoveniam Smernice Rady 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá pripúšťa vymoženie pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávky, avšak táto právna úprava nemôže znemožňovať, resp. prakticky sťažovať ochranu práv, ktoré sú touto smernicou spotrebiteľovi priznané.

33. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcu. Právo na obydlie je priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle ), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp. zn. 19009/2004). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, , 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).

34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe a prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)

Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“

35. Obmedzenie uložené žalovaným neodkladným opatrením, je iba dočasného charakteru, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Pri kolízii garantovaných práv a to práva žalobcu na ochranu obydlia zaručeného SR, či Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného , súd rozhodujúci o žalobe vo veci samej vykoná test proporcionality ,,stricto sensu" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. , , ).

36. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalovaným nevznikne závažná ujma, avšak naproti tomu, ak by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v takom prípade by žalobcovi reálne hrozila strata obydlia, a teda reálne by mohli ostať bez strechy nad hlavou. V takom prípade by potom napravenie takto vzniknutého následku a návrat do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by následne spôsobilo na strane žalobcu len ďalšie trovy a výdavky, nehovoriac o čase, ktorým by sa dostali k svojmu právu. Na druhej strane, ak bude žalovaná 1/ ako veriteľ v konaní vo veci samej predsa len úspešná, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcu zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

37. Podľa a ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

38. Uloženie povinnosti podať žalobu podľa je fakultatívne oprávnenie súdu, čo znamená, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu. Ak však sú ukladá povinnosť žalobcovi podať žalobu, musí identifikovať strany a predmet konania. Z výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia teda musí byť zrejmé, koho má žalobca žalovať a čoho sa má konkrétnou žalobou domáhať.

39. Za dôvodnú preto odvolací súd považuje námietku žalovanej 2/ proti výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej aj proti nej. Predmetom takej žaloby má byť zdržanie sa výkonu záložného práva. Nositeľom záložného práva a subjektom, ktorý jeho výkon inicioval, je podľa označenia žalobcu žalovaná 1/ ako záložný veriteľ. Žalovaná 2/ vystupuje ako dražobník poverený vykonaním dražby, nie ako nositeľ záložného práva, ktorého výkon má byť v meritórnom konaní preskúmaný. Z toho, že žalovaná 2/ je správnym adresátom dočasného zákazu dražobných úkonov,

ešte nevyplýva jej pasívna vecná legitimácia v hmotnoprávnom spore vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva. Uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu aj proti žalovanej 2/ by preto bez dostatočného hmotnoprávneho podkladu rozširovalo okruh účastníkov meritórneho konania nad rámec sporného záložného vzťahu.

40. Aj vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia a spresnil povinnosť uloženú žalobcovi k podaniu žaloby jednak aj vymedzením lehoty na jej podanie, a jednak aj vo vzťahu k obmedzeniu žiadať trvalé obmedzenie výkonu záložného práva žalovanou 1/.

41. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie vo výroku I. voči žalovanej 2/ ako vecne správne s použitím ustanovenia potvrdil vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej 2/, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Aj keď odvolací súd zmenil druhý výrok napadnutého uznesenia, uvedené vzhľadom na fakultatívne oprávnenie súdu uložiť takú povinnosť nepovažuje za čiastočný úspech žalovanej 2/. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.