Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-109-2024.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Subarea
51C/109/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v spore žalobcov: 1/ A. B. C. nar. 08.11.1961, bytom D. XXXX/XXX XXX XX E., 2/ F. G. C. nar. 27.11.1964, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, práv. zast.: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ - 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2024, ktorý bol opravený podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 16.12.2024, domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ - 2/ povinnosť nepokračovať a upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, zapísaných na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie E. ako: C-KN parcela pare. č. XXXX/X o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/ XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 764 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, popis stavby rodinný dom, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ na podklade znaleckého posudku Ing. Andreja Gálika č. 95/2024 dňa 27.10.2024, a to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň, aby súd žalobcom 1/ - 2/ uložil povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd žalobu vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ - 2/ odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ - 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina, pre katastrálne územie E., ako: C-KN parcela pare. č. XXXX/X o výmere 83 rn2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 rn2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 764 rn2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, popis stavby rodinný dom. Žalobcovia 1/ - 2/ ďalej uviedli, že na uvedených nehnuteľnostiach viazne v zmysle zápisu na liste vlastníctva č. XXXX záložné právo zriadené v prospech Všeobecnej úverovej banky,
a.s., IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské nivy 1, 82990 Bratislava I, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/011021/09-007/000 zo dňa 26.8.2009, na pare, č.XXXX/X zast. pl. o výmere 83 m2, XXXX/XX zast. pl. o výmere 362 m2, XXXX/XX zast. pl. o výmere 1 m2, XXXX/XX zast. pl. o výmere 764 m2, XXXX/XX zast. pl. o výmere 1 m2, XXXX/XX zast. pl. o výmere 111 m2, rozost. rod. dom na pare. č. XXXX/XX, podľa č. V 7348/09 zo dňa 29.9.2009-4429/09 (ďalej len „záložné právo”). Za uvedeným zápisom je ďalej dopísané: zmena záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 65/077002/2024 v prospech DPS financial Consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 91701 Trnava, podľa Z 4239/2024-2736/2024. Žalobcovia 1/ - 2/ ďalej uviedli, že pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ vznikla zo Zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky reg. č. 001/011021/09-007/000 zo dňa 26.8.2009. Na základe uvedenej skutočnosti má žalovaný 1/ právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou dobrovoľnej dražby, a to predajom zálohu (nehnuteľnosti) na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách"). Dražbu realizuje žalovaný 2/ ako dražobník na základe zmluvy o vykonaní dražby. Žalobcom 1/ a 2/ bolo žalovaným 2/ doručené podanie zo dňa 15.11.2024 označené ako oznámenie o dobrovoľnej dražbe. V podaní boli žalobcovia 1/ a 2/ vyzvaní, aby sprístupnili predmet dražby v termínoch obhliadok uvedených v oznámení. Doručeniu uvedeného oznámenia žalobcom 1/ a 2/ predchádzalo vykonanie obhliadky predmetu dražby znalcom Ing. Pavlom Patinkom, znalcom určeným žalovaným 2/. Obhliadka bola vykonaná dňa 26.8.2024 za prítomnosti žalobcov, znalca a p. Brezinu za žalovaného 2/. Dňa 5.9.2024 znalec Ing. Pavol Patinka vykonal posudkom pod č. 86/2024 ohodnotenie predmetu dražby na sumu 934.000,00 EUR. Žalobcovia 1/, 2/ za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti vypracovať ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom č. 53/2024 zo dňa 22.8.2024 vyhotoveným Ing. Mariánom Mrázikom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností. V zmysle uvedeného znaleckého posudku je všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú E. vo výške 1.770.000 EUR. Predmetný znalecký posudok žalobcovia odovzdali znalcovi Ing. Pavlovi Patinkovi pri obhliadke, čo vyslovene vyplýva aj zo záznamu z obhliadky. Žalobcovia 1/ a 2/ po doručení znaleckého posudku č. 86/2024 znalca Ing. Pavla Patinku zaslali žalovanému 2/ ako dražobníkovi prostredníctvom ich právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu písomné podanie zo dňa 10.10.2024, ktorým namietali výšku ohodnotenia predmetu dražby a požiadali dražobníka o vyhotovenie znaleckého posudku novým znalcom, nakoľko znalecký posudok Ing. Pavla Patinku považovali za neobjektívny a vyhotovený v rozpore so zákonom. Súčasťou písomného podania zo dňa 10.10.2024 sú všetky pripomienky a námietky k posudku č. 86/2024. Na základe námietok žalobcov 1/ - 2/ a ich požiadavke na vyhotovenie nového znaleckého posudku nechal žalovaný vyhotoviť nový znalecký posudok. Nový znalecký posudok vypracoval znalec Ing. Andrej Gálik, ktorý rovnako ako predchádzajúci znalec Ing. Milan Patinka vykonal obhliadku nehnuteľností za prítomnosti žalobcov 1/ - 2/ a zástupcu firmy DUPOS. spol, s.r.o p. Brezinu. Pri obhliadke ho žalobcovia informovali o existencii znaleckého posudku Ing. Mariána Mrázika č. 53/2024 a tento mu v origináli aj odovzdali. Ing. Andrej Gálik vypracoval znalecký posudok č. 95/2024 dňa 27.10.2024, podľa ktorého je všeobecná hodnota predmetu dražby 1.050.000 EUR. Proti uvedenému posudku podali žalobcovia l/ a 2/ tiež námietky. Žalobcovia 1/ a 2/ majú za to, že nie je možné, aby boli medzi jedným znaleckým posudkom (znalec Ing. Mrázik) a ďalšími dvoma, dražobníkom objednanými znaleckými posudkami (znalec Patinka a znalec Gálik), také rozdiely v hodnote dražených nehnuteľností. Je možné, že znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky pre dražobníka, mohli postupovať pri ich vypracovaní účelovo, tak, aby znížili hodnotu draženého majetku na čo najnižšiu hodnotu a aby zvýšili pravdepodobnosť predaja za čo najvýhodnejších podmienok pre nadobúdateľa. Žalobcovia 1/ - 2/ uviedli, že dňa 18.12.2024 sa má uskutočniť prvé kolo dražby, na ktorom bude minimálna vyvolávacia cena vo výške 1 050 000,- EUR. Pri porovnaní so znaleckým posudkom Ing. Mariána Mrázika č. 53/2024 bude teda o 720 000,- EUR nižšia, ako sa žalobcom javí objektívna cena v zmysle znaleckých záverov Ing. Mariána Mrázika. Je logické a prirodzené, že žalobcovia 1/ - 2/ majú záujem na predaji ich draženého majetku za čo najvyššiu cenu. Minimálne za takú, kedy im po uspokojení nároku záložného veriteľa ostanú finančné prostriedky aspoň na kúpu bytu. Žalobcovia 1/ - 2/ ďalej uviedli, že sú právne názory, podľa ktorých je možné v zmysle ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách podať námietky a požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku len raz. Žalobcovia 1/ - 2/ ďalej uviedli, že sú toho názoru, že v prípade, ako je tento, keď je rozdiel v cenách dražených nehnuteľností podľa viacerých znaleckých posudkov cca 720 000,- EUR a aj druhý znalecký posudok je celkom zjavne vyhotovené nesprávne a je neobjektívny, by mal byť pre dosiahnutie objektívnosti vypracovaný aj tretí znalecký posudok, za účelom odstránenie existujúcich pochybností. To, že takéto pochybností existujú, je vzhľadom na rozdiel v hodnotách jednoznačné. Žalobcovia 1/ a 2/ podali aj sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR, ako štátny orgán dohliadajúci na
činnosť znalcov, aby preskúmalo správnosť a zákonnosť znaleckých posudkov vypracovaných znalcami Ing. Milan Patinka a Ing. Andrej Gálik.
3. Uznesením č.k. 51C/109/2024-114 zo dňa 19.12.2024 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. súd rozhodol, že žalovaným 1/ - 2/ nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/12/2025-211 zo dňa 27.03.2025 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil.
Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcov 1/ - 2/ označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
11. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ - 2/ neosvedčili, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu nebolo žalobcami 1/ - 2/ preukázané resp. ani osvedčené skutkové tvrdenia žalobcov 1/ - 2/, resp. skutkový stav opísaný žalobcami 1/ - 2/.
12. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcov 1/ - 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho opravy, listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcami 1/ - 2/, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti: Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.10.2024 mal súd osvedčené, že záložný veriteľ DPS financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava začal výkon záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s najnižším podaním 1.050.000,00 Eur. Zo znaleckého posudku č. 95/2024 znalca Ing. Andreja Gálika, ktorého objednávateľom bol žalovaný 2/ mal súd osvedčené, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby bola stanovená na 1.050.000,00 Eur. Zo znaleckého posudku č. 86/2024 znalca Ing. Pavola Patinku, ktorého objednávateľom bol žalovaný 2/ mal súd osvedčené, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby bola stanovená na 934.000,00 Eur. Zo znaleckého posudku č. 53/2024 znalca Ing. Mariána Mrázika, ktorého objednávateľom bol žalobca 1/ mal súd osvedčené, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby bola stanovená na 1.770.000,00 Eur. Z notárskej zápisnice N 160/2025, NCRnz 3278/2025 JUDr. Petra Opatovského, notára so sídlom v Trnave, M. Sch. Trnavskéh 6, predloženej právnym zástupcom žalovaného 1/ súd zistil, že dňa 31.01.2025 sa v priestoroch Boutique Hotelu Dubná Skala v Žiline konala dobrovoľná dražba. Dražobníkom bola spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r. o., a navrhovateľom dražby bol DPS financial consulting, s. r. o. Minimálne podanie bolo stanovená vo výške 787.000,- Eur. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie E. ako: C-KN parcela pare. č. XXXX/X o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 764 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, popis stavby rodinný dom. Cena predmetu dražby bola ocenená znaleckým posudkom na sumu 1.050.000,- Eur a cena dosiahnutá vydražením bola 787.500,- Eur. Vydražiteľom sa stala spoločnosť ZA-FINREAL s.r.o. so sídlom Bratislavská 435/53, 010 01 Žilina, IČO: 51 421 933.
13. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách a relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie. Tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok zn. C-43/2013 F. H. proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje.
14. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).
15. V danom prípade, súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a doteraz predloženými dôkazy dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené tieto predpoklady na jeho nariadenie. Súd preskúmaním podaného návrhu dospel k záveru, že neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery a ani obava, že exekúcia bude ohrozená. Výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Súd konštatuje, že žalobcovia 1/ - 2/ nepopierajú existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdia, že došlo k ich zániku. Súd mal za to, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako dražobník splnili všetky podmienky, ktoré im ukladá zákon o dobrovoľných dražbách na vykonanie dražby a súd nezistil žiadne porušenie takéhoto zákonného ustanovenia. Tvrdenie žalobcov 1/ - 2/, že dražobník nepostupuje zákonným spôsobom, a to v rozpore s § 12 ods. 5 zákona o dražbách, nie je dôvodná a opodstatnená. Dražobník po tom, ako mu žalobcovia 1/ - 2/ vzniesli písomné námietky k vyhotovenému znaleckému posudku, dal vyhotoviť nový znalecký posudok a pri dražbe ide vychádzať z posudku, ktorým bola určená vyššiu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Znalecké posudku boli vykonané znalcami, zapísaným v zozname znalcov a tlmočníkov vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie je dôvod preto spochybňovať závery týchto znaleckých posudkov. Súd konštatuje, že žalobcovia 1/ - 2/ využili zákonný postup a to, že podali sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako štátny orgán dohliadajúci na činnosť znalcov, aby preskúmalo správnosť a zákonnosť znaleckých posudkov vypracovaných znalcami Ing. Milan Patinka a Ing. Andrej Gálik. Súd konštatuje, že žalobcovia 1/ - 2/ žiadnym spôsobom neosvedčili, že posudok Ing. Mariána Mrázika má vyššiu právnu silu ako posudky znalcov Ing. Milana Patinka a Ing. Andreja Gálika. Súd konštatuje, že žalobcovia 1/ - 2/ nemajú právo podávať námietky vždy proti novo vypracovanému znaleckému posudku, nakoľko uvedený postup nemá oporu v predmetnom zákone. Ak totiž ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o dražbách priznáva právo na námietky, následkom čoho je vypracovanie nového znaleckého posudku, nie je možné opätovne, aj proti tomuto novému znaleckému posudku postupovať podľa tohto ustanovenia a priznať žalobcom 1/ - 2/ opätovne podávať námietky. Išlo by obštrukciu, ktorá nemá oporu v zákone, nakoľko výsledkom nového znaleckého posudku je určenie hodnoty nehnuteľnosti. Situáciu rieši predmetné ustanovenie, keď v ods. 6 tohto ustanovenia ukladá dražobníkovi postupovať v dražbe so znaleckým posudkom, ktorý určil vyššiu cenu nehnuteľnosti. Súd mal z notárskej zápisnice JUDr. Petra Opatovského, notára so sídlom v Trnave, M. Sch. Trnavskéh 6 N 160/2025, NCRnz 3278/2025 osvedčené, že dňa 31.01.2025 sa v priestoroch Boutique Hotelu Dubná Skala v Žiline konala dobrovoľná dražba. Dražobníkom bola spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r. o., a navrhovateľom dražby bol DPS financial consulting, s. r. o. Minimálne podanie bolo stanovená vo výške 787.000,- Eur. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina č. XXXX pre katastrálne územie E. ako: C-KN parcela pare. č. XXXX/X o výmere 83 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 362 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/ XX o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 111 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - C-KN parcela pare. č. XXXX/XX o výmere 764 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, popis stavby rodinný dom. Cena predmetu dražby bola ocenená znaleckým posudkom na sumu 1.050.000,- Eur a cena dosiahnutá vydražením bola 787.500,- Eur. Vydražiteľom sa stala spoločnosť ZA-FINREAL s.r.o. so sídlom Bratislavská 435/53, 010 01 Žilina, IČO: 51 421 933. Súd sa v štádiu predbežného posúdenia zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ - 2/ ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom povinnosti (práva), ktoré je predmetom konania. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd konštatuje, že na strane žalovaného 1/ absentuje pasívna vecná legitimácia, a to z dôvodu neexistencie právneho vzťahu medzi nim a žalobcami 1/ - 2/, z dôvodu neexistencie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťami, t. j. žalovaný 1/ nie je nositeľmi povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu o ktorú v predmetnej sporovej veci ide. Súd konštatuje, že dobrovoľná dražba je platná až dovtedy, kým súd neskonštatuje jej neplatnosť, a to môže urobiť výlučne v konaní o žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 1 527/2002 Z. z., t. j. mimo tohto konania nemôže súd posudzovať platnosť dobrovoľnej dražby ani ako predbežnú otázku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ neobstojí z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je druhou stranou ani úverovej a ani záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalobcami 1/ - 2/ a žalovaným 1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ - 2/. Preto žalovaný 2/ ani nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej právnej veci. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018-101 zo dňa 18.12.2018, kde Krajský súd zaujal právny názor: „Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi. Podľa § 6 odsek 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o ZoDD, dražobník organizuje dražby a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 odsek 1 zák. č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 odsek 1 zák. č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j odsek 1, § 151l a § 151m OZ však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu, ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva. Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie“. Súd ďalej uvádza, že slovenský právny poriadok navyše poskytuje záložcom, v tomto prípade žalobcom 1/ - 2/, prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z. Je síce pravda, že v prípade neplatnosti dražby musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcov 1/ - 2/, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti.
16. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Vo vzťahu k trovám prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/ - 2/ boli úspešní, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nim zamietol a preto im priznal voči žalobcom 1/ a 2 / nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Žiline, dňa 19.05.2025