Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a z členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: ADAM´S Consulting, s.r.o. so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 43 886 418, právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101496806/2019 zo dňa 18.06.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 06.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101496806/2019 zo dňa 18.06.2019, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, podľa o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a konajúc podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol podľa Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100412737/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým bol správcom dane podľa Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 8.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice, vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100524601/2018 zo dňa 09.03.2018. Daňová kontrola začala dňa 04.04.2017 (oznámenie č. 100382078/2017 zo dňa 02.03.2017) a bola ukončená dňa 03.04.2018, t.j. dňom doručenia protokolu spolu s Výzvou na vyjadrenie č. 100529456/2018 zo dňa 12.03.2018. Daňový subjekt sa v lehote stanovej správcom dane, ktorá uplynula 24.04.2018, vo výzve k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Po tomto termíne bolo správcovi dane doručené elektronické podanie, t.j. 25.04.2018, na ktoré správca dane neprihliadal.

3. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia boli závery správcu dane, že nebolo preukázané splnenie základných podmienok na odpočítanie dane ustanovenej v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi

STANCO GROUP s.r.o., Němcovej 30, 040 01 Košice, IČO: 46 062 670, IČ DPH: SK2023252605 (ďalej len „STANCO GROUP s.r.o.“) vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa . Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8 000,00 eur z faktúr vystavených dodávateľom STANCO GROUP s.r.o.:

- č. 01153138 zo dňa 31.01.2015, základ dane 6.700,00 eur, DPH 1.340,00 eur,

- č. 01153139 zo dňa 31.01.2015, základ dane 5.100,00 eur, DPH 1.020,00 eur,

- č. 011531310 zo dňa 31.01.2015, základ dane 7.050,00 eur, DPH 1.410,00 eur,

- č. 011531311 zo dňa 31.01.2015, základ dane 5.000,00 eur, DPH 1.000,00 eur,

- č. 011531312 zo dňa 31.01.2015, základ dane 4.050,00 eur, DPH 810,00 eur,

- č. 011531313 zo dňa 31.01.2015, základ dane 4.000,00 eur, DPH 800,00 eur,

- č. 011531314 zo dňa 31.01.2015, základ dane 3.700,00 eur, DPH 740,00 eur,

- č. 011531315 zo dňa 31.01.2015, základ dane 1.600,00 eur, DPH 320,00 eur,

- č. 011531316 zo dňa 31.01.2015, základ dane 2.800,00 eur, DPH 560,00 eur. Predmetom fakturácie bola výroba a služby DOBRÍ ANJELI KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY

- ženský basketbal, produkčné náklady - denník PLUS 1 DEŇ, PRAVDA, ŠPORT, týždenník PLUS l DEŇ magazín, časopis ZDRAVIE, týždenník EUROTELEVÍZIA, NOVINY DO POHODY, denník KOŠICE, KORZÁR východ a NOVÝ ČAS, analýza umiestnenia billboardov a megaboardov, produkčné náklady - billboardy a megaboardy, prieskum trhu - voľné miesta a monitoring plnenia.

4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol zistenia správcu dane, a to že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. dňa 16.06.2016 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 16.06.2016 stala spoločnosť MAR- PIL-STAV, s.r.o., IČO 46 442 898, Beniakovce 15, 044 42 Beniakovce, ktorá dňa 03.11.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 03.11.2016 stala spoločnosť MANCINNI, s.r.o., IČO: 47 585 897 so sídlom Popradská 66, Košice. Spoločnosť MANCINNI, s.r.o. dňa 11.03.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa odo dňa 11.03.2017 stala spoločnosť SWINGER s.r.o., IČO 46 743 481, so sídlom Mosadzná 1403/3A, Košice. Spoločnosť SWINGER s.r.o. dňa 04.07.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa odo dňa 04.07.2017 stala spoločnosť RHEA GROUP s.r.o., IČO: 45 686 327, Tolstého 5, Bratislava, IČO: 45 686 327. Správca dane v súčinnosti s miestne príslušným správcom dane spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. zistil, že na adrese sídla uvedenej vo Výpise z Obchodného registra - Tolstého 5, 811 06 Bratislava, sa nenachádzalo označenie spoločnosti RHEA GROUP s.r.o.. Poštové zásielky zasielané na adresu sídla spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. sa vracajú späť správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“ a zásielky zasielané konateľovi spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. pánovi M. H., bytom M., XXX XX M. XXX, sa vracajú späť s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane takéto zlúčenia spoločností vyhodnotil za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných dokladov a ďalšieho preverovania dodaní služieb.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane preveroval vyššie uvedené zdaniteľné obchody a v súvislosti s tým zaslal bývalej konateľke STANCO GROUP s.r.o. A. E. na adresu W. XXXX/X, H. (Predvolanie na výsluch svedka č. 101110170/2017 zo dňa 29.05.2017) s tým, že poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Z odpovede na Žiadosť o spoluprácu č. 101244366/2017 zo dňa 07.06.2017 správca dane zistil, že pani A. E. je na adrese trvalého pobytu uvedenej v Registri obyvateľov SR neznámou osobou. Podľa výpisov z Obchodného registra správca dane zistil, že táto je, resp. bola spoločníčkou a konateľkou v nasledovných spoločnostiach:

- Mobile trading Slovakia s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 46 177 906, od 13.05.2016 spoločníčka a konateľka,

- MEDIA AGENCY s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO: 46 380 345, od 25.05.2016 do 07.12.2017 konateľka a spoločníčka. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť LAMY s.r.o.,

- MAEDA s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO: 36611433, od 25.07.2014 do 08.02.2016 konateľka a spoločníčka. Spoločnosť dňa 09.02.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MHM-SERVIS s.r.o., ktorá zanikla dňa 26.02.2016 dôvod zániku je „ex offo výmaz“,

- CALLIN s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 46 095 144, od 13.04.2011 do 03.06.2014 spoločníčka a konateľka,

- Aukcia, s.r.o., 044 58 Seňa 38, IČO: 36 582 484, od 06.11.2009 do 09.11.2010 konateľka a spoločníčka. Spoločnosť dňa 17.02.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JOMI + M, s.r.o., ktorá zanikla dňa 05.05.2017 v dôsledku zlúčenia jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SOLUN s.r.o., ktorá zanikla dňa 06.05.2017 dôvod zániku je „ex offo výmaz“.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z informačných systémov finančnej správy správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 bola spoločnosť F-LEJ s.r.o., IČO: 44644981 so sídlom Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice, ktorá dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o. , IČO: 36512931, so sídlom Michalovská 359/39, 040 11 Košice. Správca dane zaslal na adresu právneho nástupcu Opan food, s.r.o., Michalovská 359/39, Košice, výzvu č. 102349218/2017 zo dňa 09.11.2017. Poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Konateľom spoločnosti F-LEJ s.r.o. v období od 07.11.2014 do 24.02.2015 bol Y. Y., H. XXXX/X, XXX XX H.. Predvolanie na výsluch svedka č. 102407140/2017 zo dňa 20.11.2017 p. Y. Y. prevzal, ale dňa 12.12.2017 sa na výsluch bez ospravedlnenie nedostavil. Daňový subjekt bol o výsluchu upovedomený (Upovedomenie č. 102408115/2017 zo dňa 20.11.2017), upovedomenie prevzal, ale na výsluch sa nedostavil. Dňa 11.01.2018 bol Colným úradom Košice predvedený Y. Y. ako svedok (Žiadosť o predvedenie č. 102589213/2017 zo dňa 15.12.2017). Svedok Y. Y. odoprel vypovedať z dôvodu, že bol predvedený Colným úradom a uviedol, že on sa pojednávaní u správcu dane zúčastňuje. Správcu dane požiadal o stanovenie iného termínu jeho vypočutia a zaslanie nového predvolania. Daňový subjekt Upovedomenie o výsluchu svedka č. 102589962/2017 zo dňa 15.12.2017 prevzal, ale na výsluch sa nedostavil. Správca dane opakovane predvolal Y. Y. (Predvolanie č. 100139115/2018 zo dňa 16.01.2018). Dňa 06.02.2018 sa na Daňový úrad Košice na základe predvolania dostavil Y. Y.. Správca dane ho oboznámil s predmetom ústneho pojednávania a poučil ho o právach a povinnostiach svedka. Svedok Y. Y. odmietol vypovedať, ako dôvod uviedol, že je voči nemu vedené trestné konanie. Daňový subjekt bol o tejto skutočnosti upovedomený. Upovedomenie č. 100139442/2018 zo dňa 16.01.2018 prevzal, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že nepovažuje za preukázané, že k dodaniu služieb medzi spoločnosťami STANCO GROUP s.r.o. a ADAM´S Consulting s.r.o. došlo tak, ako je uvedené v predložených dokladoch. Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a na základe vykonaného dokazovania správcu dane nebolo preukázané, kto reklamné služby reálne poskytol. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie uvedených faktúr v zmysle v celkovej výške 8.000,00 eur. Daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže nebolo preukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia , podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Správcovi dane nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. skutočne predmetné služby dodala daňovému subjektu ADAM' S Consulting s.r.o. tak, ako je to deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o..

7. Vo vyrubovacom konaní správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie sa zaoberal obsahom vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly a s podanými pripomienkami sa v celom rozsahu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí: „Na návrh daňového subjektu (body 3. - 6. vyjadrenia) vypočul svedka - A. E., bývalú konateľku spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. (Predvolanie č. 102184689/2018 zo dňa 07.11.2018, Upovedomenie č. 102184960/2018 zo dňa 07.11.2018, Zápisnica č. 102446183/2018 zo dňa 04.12.2018). A. E. pri ústnom pojednávaní uviedla, že:

- spoločnosť kúpila za účelom podnikania od p. N. a nevie uviesť, kto ich zoznámil,

- spoločnosť sa v období január a február 2015 zaoberala reklamnou činnosťou kanceláriu mala na ulici G.. J. XX, H., zmluva o prenájme bola uzavretá s Ing. Š., iné priestory spoločnosť nemala, išlo iba o virtuálne sídlo, kde chodila aj pošta, ktorú osobne preberala,

- spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nezamestnávala zamestnancov,

- dispozičné právo k účtom spoločnosti mala iba ona,

- v zdaňovacích obdobiach január a február 2015 spoločnosť spolupracovala so spoločnosťou ADAM' S Consulting, s.r.o., išlo o reklamnú činnosť,

- spoločnosť vyrábala subdodávateľsky billboardy, megaboardy, reklamné plagáty v reklamách na basketbal ženy, muži, ktoré boli zverejnené v denníkoch napr.: PRAVDA, ŠPORT, PLUS 1 DEŇ, patrili medzi nich aj týždenníky a mesačníky napr. ZDRAVIE,

- obchodné vzťahy, ktoré mala spoločnosť STANCO GROUP získala tak, že sa všetci poznali, všetky spoločnosti vykonávali reklamnú činnosť, išlo o spoločnosti MILMANN s.r.o., pán S., na ďalšie spoločnosti si nespomína,

- za spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. jednala iba s pánom M., s ktorým sa spoznala dávno na športovom podujatí,

- so spoločnosťou ADAM'S Consulting, s.r.o. mali uzavretú rámcovú zmluvu, ale nevie ju predložiť,

- predložené faktúry vystavila ona, ako podklad použila objednávku od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., podľa toho mohla vystaviť faktúru, na faktúrach je jej podpis a pečiatka je spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., doručovala ich osobne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o.,

- poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, na subdodávateľov si nepamätá, jednotková cena bola určená odberateľom na základe objednávok, výsledkom poskytnutých služieb boli hotové produkty, t.j. zverejnené reklamy v denníkoch, týždenníkoch a v mesačníkoch, ktoré odovzdala p. M., niektoré produkty boli odovzdané na CD nosičoch,

- prílohu faktúr tvorili aj objednávky od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. na konkrétne reklamné kampane boli zadávané osobne,

- predmetné faktúry boli uhradené, daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená,

- dodávateľom služieb pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. bola spoločnosť Amato company, p. X. a na ďalších si nespomína,

- daňové priznanie za január a február 2015 k dani z pridanej hodnoty vypracovala a elektronicky podala účtovníčka, meno si nepamätá,

- zrušenie spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. realizovala sama, dôvodom bol jej odchod do dôchodku,

- o zrušení spoločnosti nemá žiadne doklady, k odovzdaniu dokladov došlo v H., na M. X, za zlúčenie spoločnosti dostala od spoločnosti MAR-PIL-STAV s.r.o. na účet 4.500,00 eur,

- nevie od koho dostala kontakt na konateľa spoločnosti MAR-PIL-STAV, s.r.o., S. K., odovzdala mu doklady, ktoré mala k dispozícií, a pred notárom spísali zápisnicu, na meno notára si nespomína.

Správca dane k tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkali výpovede Y. Y., konateľa spoločnosti F- LEJ s.r.o. (dodávateľ spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.), ktorý využil svoje zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať (body 7. a 8. vyjadrenia) uviedol, že za nedôveryhodné a účelové neposúdil iba využitie práva svedka nevypovedať, ale dospel k tomu aj na základe iných zistení:

- dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. bola spoločnosť F-LEJ s.r.o., ktorej konateľom necelé štyri mesiace od 07.11.2014 do 24.02.2015 bol Y. Y., H. XXXX/X, XXX XX H.,

- Y. Y. sa na ústne pojednávanie nedostavil (prvé predvolanie č. 102407140/2017 zo dňa 20.11.2017), dňa 11.01.2018 po predvedení Colným úradom Košice (žiadosť o predvedenie č. 102589213/2017 zo dňa 15.12.2017) odmietol vypovedať z dôvodu, že bol pred vedený Colným úradom Košice a žiadal správcu dane o zaslanie nového predvolania, ale na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2018 (opakované predvolanie č. 100139115/2018 zo dňa 16.01.2018) odoprel vypovedať z dôvodu, že je voči nemu vedené trestné konanie,

- v súvislosti so spoločnosťou F-LEJ s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., IČO: 36512931, so sídlom Michalovská 359/39, 040 11 Košice, ktorá na výzvu č. 102349218/2017 zo dňa 09.11.2017 na predloženie dokladov nereagovala (poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“).

Správca dane na návrh daňového subjektu (bod 9. vyjadrenia) vo vyrubovacom konaní vypočul konateľa spoločnosti Service Creativ s.r.o., S. Š. (Predvolanie č. 102653497/2018 zo dňa 21.12.2018, Zápisnica č. 100228466/2019 zo dňa 18.01.2019). S. Š. pri ústnom pojednávaní uviedol, že:

- spoločnosť Service Creativ s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január a február 2015 vykonávala činnosť v oblasti obchodu a predaja služieb spojených s kompletizáciou (integráciou) reklamy a prenájom,

- za spoločnosť Service Creativ s.r.o. od spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. osobne prijal faktúry č. 150013, 150014, 150015, 150016, 150017, 150018,150019, 150021, 150022, 150023, 150024, 150025, 150026, 150027, 150028, 150029, 150030 a 150031, ich prevzatie bolo jeho podpisom potvrdené, všetky faktúry boli riadne zaúčtované,

- zdaniteľné obchody v plnom rozsahu sa uskutočnili a na každej faktúre je odvolávka na zmluvu, ktorá je uzatvorená na rok a dodatku kde sa konkretizuje produkt a doba trvania reklamy,

- s pánom M. sa pozná veľmi dlho, obchodný kontakt vznikol na základe jeho potreby, táto spoločnosť mala možnosti tento priestor v médiách dodať za pre neho prijateľné ceny, spolupráca bola zabezpečovaná zmluvami, väčšinou zmluvy podpisoval konateľ, resp. oprávnená osoba,

- účtovníctvo spoločnosti vedie F.. W., spoločnosť mala 7 zamestnancov boli to administratívne, obchodnícke a technické funkcie,

- zo spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. pozná p. M., p. G. M., ostatné zamestnankyne spoločnosti po mene nepozná,

- spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. faktúry doručovala osobne, okrem faktúr dodávateľ ADAM'S Consulting, s.r.o. odovzdával materiály, ktoré potvrdzovali uskutočnenie služieb, napr. fotografie konkrétnych billboardov, kde bolo zadokumentované, že predmetný billboard je osadený podľa zmluvy s obsahom, ktorý bol dohodnutý,

- zo všetkých printových médií boli zadovážené výtlačky jednotlivých novín, časopisov a priestor kde sa nachádzala reklama bol zoscenovaný a prenesený na ich elektronické úložisko, kde sa pridal do kompletného monitoringu za jednotlivé obdobie,

- zhotovené materiály je možné skontrolovať na stránke www.sevicecreativ.sk v sekcii monitoring podľa jednotlivých rokov a následne kratších úsekov roka (mesiac, resp. štvrťrok),

- spoločnosť Service Creativ s.r.o. v tom období mala výhradnú 10 ročnú zmluvu o exkluzívnej spolupráci na produkt GOOD ANGELS Košice - ženský basketbal,

- služby, ktoré boli predmetom fakturácie na vyššie uvedených faktúrach po kompletizácií jednotlivých častí, z ktorých sa skladala jednotlivá reklama vzhľadom k tomu, že spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. dodávala iba priestor v novinách a časopisoch a billboardy, bigboard a megaboard, bola kompletná reklama odovzdaná odberateľovi Infinity média s.r.o.,

- faktúry boli uhradené spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. cez účet,

- pri vzájomnej spolupráci nemali žiadne problémy a Service creativ s.r.o. je stále bez záväzkov voči ADAM'S Consulting, s.r.o..

Pri vypočutí svedka splnomocnený zástupca spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., JUDr. K. S. využil právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Na otázku či má vedomosť o tom, či spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o. zabezpečovala jednotlivé služby teda zverejnenie zadanej reklamy v novinách, časopisoch, billboardoch, bigboarde a megaboarde priamo od jednotlivých vlastníkov reklamného priestoru alebo využívala služby subdodávateľov uviedol, že nemá o tom žiadne informácie pre neho bol obchodným partnerom ADAM'S Consulting, s.r.o., ktorý všetky jeho požiadavky, ktoré boli zakotvené riadne v zmluve vždy splnil.

Bod 10. vyjadrenia: K tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkali predlženia lehoty na predloženie dôkazov a vyjadrenie k protokolu o 30 dní správca dane uviedol, že doklady k daňovej kontrole boli predložené dňa 04.04.2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 10038207812017 a vrátené dňa 05.06.2018 (ev. č. 101099490/2018). Žiadosťou o predlženie lehoty na predloženie dôkazov a vyjadrenie k protokolu o 30 dní sa správca dane nezaoberal z dôvodu, že žiadosť bola súčasťou vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a správca dane na podané vyjadrenie neprihliadal. Obsahom vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 25.04.2018 sa správca dane zaoberal vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Bod 11. vyjadrenia: Z odpovede na dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. (dožiadanie č. 102334368/2018, odpoveď ev. č. 687693/2018) vyplynulo, že spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. je nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny konateľ a jediný spoločník (od 04.06.2015) je M. H.P., XXX XX M. XX, Q. E., ktorý predvolanie a zároveň výzvu na predloženie daňových dokladov za zdaňovacie obdobie január a február 2015 (ev. č. 102487514/2018 zo dňa 06.12.2018) v úložnej lehote neprevzal.

Správca dane (k bodu 12. vyjadrenia) vyhodnotil výpovede A. E., S. Š.I. a zistenia týkajúce sa spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. nasledovne:

- A. E. vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných služieb pre daňový subjekt, ale svoju výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi, uviedla jedného subdodávateľa - spoločnosť Amato company s.r.o. a konateľa p. X.. Podľa výpisu z OR SR táto spoločnosť bola dňa 23.08.2014 zrušená. Správca dane považoval výpoveď svedkyne za zavádzajúcu, nakoľko spoločnosť, ktorá bola 23.08.2014 zrušená, nemohla služby dodať v januári 2015. Nepredložením účtovných dokladov a evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jej meno a výpoveď svedkyne nepostačuje ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. dodané. A.

E. bola spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina zanikla v dôsledku zlúčení a následne ich právny nástupca zanikol z dôvodu "ex offo výmaz". Správca dane takéto zlúčenia spoločností považoval za účelové, a to z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných dokladov a tým ďalšieho preverovania zdaniteľných plnení.

- na základe výpovede S. Š. správca dane nespochybnil vykonanie reklamných služieb, ale daňový subjekt žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., t.j. nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie dane ustanovenej v , keďže daňový subjekt nepreukázal, že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby,

- z odpovede na dožiadanie (ev. č. 687693/2018) vyplynulo, že spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. je nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny konateľ a jediný spoločník M. H. účtovné doklady na výzvu správcu dane nepredložil (zásielka neprevzatá v odbernej lehote").

K bodom 13. - 25. vyjadrenia (poukázanie na rozsudky súdov) správca dane uviedol, že pri daňovej kontrole dane postupoval v zmysle § 44 až § 47 Daňového poriadku, pričom vychádzal z predložených dokladov a dôkazov, ktoré mal k dispozícii, a ktoré hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovej kontrole vyšlo najavo v zmysle ustanovenia § 3 zákona Daňového poriadku. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia, či boli splnené podmienky nároku na odpočítanie dane, či zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich kontrolovaný daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov platiteľa na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a pri jeho daňovej povinnosti nevychádzal len z dokladov predložených platiteľom, ale k tomu účelu vykonal dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku. Správca dane trval na tom, že daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na deklarovaných faktúrach.

Dňa 29.01.2019 správca dane so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu prerokoval pripomienky k protokolu (zápisnica č. 100323245/2019 zo dňa 29.01.2019). Splnomocnená zástupkyňa JUDr. M. H. k záverom správcu dane sa vyjadrila nasledovne: "Nesúhlasíme so závermi správcu dane uvedenými v zápisnici, zotrvávame na našich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Máme za to, že v rámci daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní bolo preukázané dodanie služieb dodávateľmi daňového subjektu, čo bolo potvrdené aj odberateľom Service creativ s.r.o.".

Z dôvodu, že splnomocnenou zástupkyňou neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, správca dane spísaním poslednej zápisnice ukončil dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

8. Žalovaný mal za to, že správca dane vykonal dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok odpočítania dane na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť STANCO GROUP s.r.o., pričom postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar a služby daňový subjekt prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Uviedol, že zistil, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytoval mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie sa dôkladne zaoberal obsahom vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly a s podanými pripomienkami sa v celom rozsahu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Na návrh daňového subjektu vypočul svedkov a o každom svedeckom výsluchu, ktorý sa konal, upovedomil daňový subjekt, ktorý mal právo klásť svedkom otázky. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané dodanie reklamných služieb uvedeným dodávateľom, ako aj nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, keďže neboli k dispozícii žiadne účtovné a daňové výstupy, tak správca dane dospel na základe zistených skutočností k záveru, že vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa STANCO GROUP s.r.o. nebol preukázaný a

daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ods. l písm. a) , v nadväznosti na .

9. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné: „K námietke daňového subjektu, že správca dane položil svedkyni A. E. otázky, ktoré sa týkali činnosti spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v období od 09.04.2014 až 15.06.2016, kedy bola konateľkou spoločnosti a nie za konkrétne zdaňovacie obdobia, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že zo Zápisnice č. 102446183/2018 zo dňa 04.12.2018 je zrejmé, že väčšina položených otázok sa týkala vystavených faktúr za obdobia január a február 2015, ktoré svedkyňa počas celého výsluchu mala k dispozícii, a ku ktorým sa vyjadrovala. P. A. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že so spoločnosťou ADAM'S Consulting s.r.o. v období január a február spolupracovala, predložené faktúry vystavila ona a na faktúrach je jej podpis, daňové priznania k dni z pridanej hodnoty za január a február 2015 vypracovala a elektronicky podala účtovníčka. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa mala vedomosť o tom, že položené otázky sa týkajú období január a február 2015, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.

K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane vyhodnotil výpoveď bývalej konateľky spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. neobjektívne, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane hodnotil výpoveď svedkyne v kontexte s ostatnými kontrolnými zisteniami. Svedkyňa síce potvrdila spoluprácu s daňovým subjektom, ale svoje tvrdenia nevedela podložiť žiadnymi dôkazmi. Jej odpovede boli všeobecné a nepreveriteľné.

Keďže svedkyňa nevedela predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, evidencie, prípadne zmluvy spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie január a február 2015, správca dane dožiadaním preveroval posledného právneho nástupcu spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. - spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. a zistil, že spoločnosť je nekontaktná, sídlo spoločnosti je virtuálne a aktuálny konateľ a jediným spoločníkom M. H. na predvolanie a na výzvu na predloženie dokladov zaniknutej spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. nereagoval.

P. A. E. ďalej uviedla, že spoločnosť nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo virtuálne, nemala žiadnych zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na subdodávateľov si nespomína, pamätá si len p. X., ktorý bol konateľom spoločnosti Amato company s.r.o., ktorá zanikla dňa 23.08.2014.

Správca dane za účelom získania akýchkoľvek informácií o obchodných partneroch spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z informačných systémov finančnej správy zistil, že dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 bola spoločnosť F-LEJ s.r.o., ktorá dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane nereagovala. Správca dane opakovane predvolával bývalého konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol vypovedať.

Ako vyplýva zo všetkých vykonaných preverovaní, získaných informácií, výziev na poskytnutie súčinnosti, či na predloženie dôkazov, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované faktúrami daňovému subjektu dodané, kto boli ďalší subdodávatelia tovarov a služieb pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. Ak teda dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. neprijal predmetné služby od ďalších subdodávateľov, tak následne tieto služby nemohol ďalej dodať daňovému subjektu.

Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že nedostatok preukázateľnosti dodania služieb nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne dodané, najmä ak ich výpovede sú všeobecné a nekonkrétne a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem listinných dokladov, ktorých dôveryhodnosť správca dane oprávnene spochybnil, preto považuje námietku daňového subjektu, týkajúcu sa vyhodnotenia výpovede A. E. za neopodstatnenú.

K námietke daňového subjektu, že správca dane predvolal na výsluch konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., pána Y. Y., (dodávateľ spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.), ktorý využil svoje právo nevypovedať a správca dane vyhodnotil toto jeho konanie ako účelové, čo následne vyhodnotil v neprospech daňového subjektu, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane hodnotil túto skutočnosť komplexne v súvislostiach s inými kontrolnými zisteniami, ktoré sa týkajú spoločnosti F-LEJ s.r.o. Správca dane hodnotil odopretie výpovedí svedka ako nedôveryhodné a účelové aj preto, že už v deň, keď bol

predvedený, mohol uviesť ako dôvod odopretia, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a ďalšie predvolanie by správca dane nezasielal. Na prvé predvolanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a po prvom odopretí výpovede dňa 11.01.2018, z dôvodu, že bol predvedený Colným úradom Košice, žiadal správcu dane o stanovenie nového termínu jeho vypočutia a o zaslanie nového predvolania aj napriek tomu dňa 06.02.2018 u správcu dane svedok odoprel vypovedať z dôvodu, že je voči nemu vedené trestné konanie. Správca dane o predvolaniach svedka upovedomil aj daňový subjekt, avšak ani na jedno vypočutie svedka sa daňový subjekt resp. jeho zástupca nedostavil a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky.

V súvislosti so spoločnosťou F-LEJ s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu na predloženie dokladov spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. nereagovala a následne správca dane zistil, že bola dňa 12.01.2019 zrušená a dňa 27.03.2019 vymazaná ex offo.

K tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkajú výpovede konateľa spoločnosti Service Creativ s.r.o., S. Š.I., ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu, ktoré sú evidované na faktúrach v účtovníctve a realizované na základe uzatvorených zmlúv, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o., ale daňový subjekt ani jeho dodávateľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., t.j. nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie dane ustanovenej v , keďže nebolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniam daňového subjektu o tom, že dôkazná ťarcha za konanie dodávateľskej spoločnosti je na správcovi dane uvádza, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod.

Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje SR v rámci realizácie práva na slobodné podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu uvedených v Rozhodnutí č. , uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane.

Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.).

Deklarovaná dodávateľská a všetky subdodávateľské spoločnosti, ktoré sa stali objektom preverovania zo strany správcu dane, zanikli zlúčením s inými subjektmi, resp. boli vymazané z Obchodného registra SR. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom si preveroval osoby, s ktorými uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Takýmto postupom vystavil samého seba

riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa Bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných obchodov zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.

Správca dane nepožadoval od daňového subjektu aby zisťoval interné vzťahy v rámci dodávateľských firiem, ale len aby dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti, minimalizácie podnikateľského rizika, a aby vyvinul maximálnu snahu o zabezpečenie si dostatočných informácií a dôkazov preukazujúcich, že sa jedná o dôveryhodný podnikateľský subjekt čo sa týka jeho pôsobenia v podnikateľskom prostredí.

Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania. Daňový subjekt má povinnosť preukazovať ním uplatňované nároky, ako aj zabezpečiť vierohodnosť a jednoznačnosť realizovaných transakcií. Na základe vyššie uvedených skutočností, Finančné riaditeľstvo SR považuje uvedené námietky daňového subjektu za neopodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s poukázaním odvolávajúceho sa na rozsudky súdov z obsahu ktorých vyplýva, že daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za konanie inej účtovnej jednotky, uvádza že daňový subjekt iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného rozsudku. V danom prípade správca dane daňovému subjektu zamietol právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom.

Z uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo SR považuje aj túto námietku odvolávajúceho sa, za neopodstatnenú.“

10. Žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval v dostatočnej súčinnosti s daňovým subjektom, zaoberal sa jeho vyjadreniami a poskytol mu dostatočné a zrozumiteľné stanoviská na ním nastolené otázky. Uviedol, že odvolávajúci mal vytvorený dostatočný čas aj priestor tak v priebehu vykonávanej daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, aby predložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že preverované zdaniteľné obchody boli vykonané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, preukázal alebo navrhol spôsob ich preukázania. Poukázal na to, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby v skutočnosti nadobudol alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar a práce boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. V prvom rade je povinným subjektom predkladať dôkazy alebo ich návrhy odvolávajúci sa, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že v postupe správcu dane nezistil pochybenie, ani iné porušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť, vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu, príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s tým, že takto správca dane v preskúmavanej veci aj postupoval. Skonštatoval, že odvolávajúci sa predloženými faktúrami od dodávateľa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach. Odvolávajúci sa nepreukázal, že preverované faktúry

od dodávateľa boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných služieb týmito spoločnosťami, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle .

12. Na záver žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle z faktúr od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov konštatoval, že postup správcu dane, keď daňovému subjektu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.

II. Správna žaloby, vyjadrenie k žalobe, replika a duplika

13. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 06.09.2019 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobu proti rozhodnutiu a postupu žalovanej žalobca podal z dôvodov podľa , e), a , pretože: rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukazujúc na ustanovenie Daňového poriadku uviedol, že predpokladom správneho určenia dane je však správne zhodnotenie získaných dôkazov zo strany správcu dane. Podľa názoru žalobcu počas vyrubovacieho konania správca dane opakovane neprihliadol na jeho návrhy, či argumenty, ktoré mali rozhodujúci vplyv na výsledok daňového konania. Namietal, že v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane poukázal na niekoľko závažných pochybení v postupe pri vykonaní dokazovania, ktoré ani žalovaný nebral do úvahy.

14. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane pokiaľ ide o dodanie služieb od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o a má za to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k nesprávnym zisteniam a záverom z nich vyvodených a podľa jeho názoru bolo naopak v daňovom konaní preukázané, že k dodaniu služieb reálne došlo, tieto služby dodal dodávateľ uvedený na vystavených a predložených faktúrach, t.j. spoločnosť STANCO GROUP s.r.o..

15. Žalobca sa nestotožnil s vyhodnotením výpovede svedkyne E. správcom dane a trval na tom, že túto správca dane hodnotil neobjektívne, a to so zámerom dospieť k výsledku, ktorý prezentoval v protokole z daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie. Poukázal na to, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 04.12.2018 nepožadoval od svedkyne aby uviedla dodávateľov za konkrétne obdobie január a február 2015, avšak sa pýtal, že kto bol dodávateľom služieb pre spoločnosť STANCO GROUP s.r.o., žalobca tvrdil, že správca dane si odpoveď svedkyne vysvetlil po svojom, na základe čoho uviedol, že fakturované služby neboli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o.. Poukázal na to, že spoločnosť Amato company s.r.o. zanikla s právnym nástupcom, ktorým bola spoločnosť Royal Gold, s.r.o., IČO: 46 802 002, so sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice. Záväzky z obchodného styku so spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o. tak nepochybne prešli na jej právneho nástupcu. Žalobca považuje za účelové hodnotenie správcu dane v súvislosti so zlúčením spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. s tým, že zlúčenie spoločností je legitímnym postupom v zmysle a nemôže byť daňovému subjektu na ťarchu. Daňový subjekt nemá možnosť zabrániť zlúčeniu jeho dodávateľa s inou spoločnosťou a nie je ani v jeho možnostiach od zaniknutej alebo nástupníckej spoločnosti požadovať doloženie akýchkoľvek dokladov podliehajúcich daňovému tajomstvu. Žalobca tvrdil, že z výpovede svedkyne A. E. navyše jednoznačne plynie, že k dodaniu služieb, uvedených na deklarovaných faktúrach, skutočne došlo. Uviedol, že je rovnako potrebné uviesť, že obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o. fungoval dlhodobo, a to aj v období pred kontrolovaným obdobím roku 2015, pričom všetky objednané služby boli vždy riadne fakturované a dodané a tiež žiadny z obchodných

partnerov nemal k poskytovaným službám žiadne výhrady. Aj napriek tejto skutočnosti správca dane vyvodil záver, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané ako a kým mali byť služby deklarované na faktúrach daňovému subjektu dodané, kto boli ďalší subdodávatelia tovarov a služieb spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.. Ak teda dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. neprijal predmetné služby od ďalších subdodávateľov, tak následne tieto služby nemohol ďalej dodať daňovému subjektu. Správca dane si v tomto ale odporuje, kedy na strane 13 napadnutého rozhodnutia uvádza, že z informačných systémov finančnej správy zistil, že dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. bola v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť F-LEJ s.r.o. a zároveň v nasledujúcom texte uvedie, že spoločnosť STANCO GROUP nemala žiadnych subdodávateľov a služby tak nemohla dodať daňovému subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nedostatok preukázateľnosti dodania služieb nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne dodané, najmä ak ich výpovede sú všeobecné a nekonkrétne a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem listinných dokladov, ktorých dôveryhodnosť správca dane oprávnene spochybnil. V súvislosti s nekonkrétnosťou výpovede svedkyne E. uviedol, že táto potvrdila, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. dodala fakturované služby daňovému subjektu a túto skutočnosť správca dane ani nespochybnil. Tvrdil, že táto podrobne uviedla ako prebiehala spolupráca medzi týmito spoločnosťami, popísala o aké konkrétne reklamné služby sa jednalo. Žalobca mal za to, že takúto výpoveď nemožno hodnotiť ako nekonkrétnu a všeobecnú a je toho názoru, že správcovi dane predložil dostatočné množstvo dokladov preukazujúcich, že k dodaniu služieb reálne došlo a tieto skutočne dodal dodávateľ uvedený na predmetných faktúrach, a to spoločnosť STANCO GROUP s.r.o..

16. Žalobca poukázal na to, že Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. uviedol, že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukázanosti, správnosti, či úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov. Je však povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti, na základe ktorých ich považuje za nevierohodné, neúplné, nepreukazné alebo nesprávne. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane v danom prípade spochybňuje dodanie služby, pričom však daňový subjekt preukázal materiálny základ nároku na odpočet DPH. Žalobca namietal, že správca dane pritom žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, prečo považuje tvrdenia a dôkazy predložené daňovým subjektom za nepreukazné.

17. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého: „Žalobca ako daňový subjekt ako daňový subjekt nemusí svoje tvrdenie ním uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn., ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia ( ) jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach.” K tomuto žalobca uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne vlastné zistenia, jasne preukazujúce pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. Naopak, daňový subjekt poskytol dôkazy, ktoré dodanie služieb jednoznačne preukazujú.

18. Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. : „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.” Tvrdil, že doložil v rámci daňovej kontroly materiálne plnenie a tomu zodpovedajúce faktúry a objednávky s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav preto bolo povinnosťou správcu dane preukázať, že k dodaniu služieb nedošlo. V danom prípade však správca dane produkuje hypotézy, ktoré nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom.

19. Ďalej žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní obchodného partnera v reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Ich výber musí byť v rozumnej miere s ohľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú možno predpokladať v obchodnom styku daňových subjektov.” K tomuto uviedol, že správca dane nielen že nepreukázal, žeby mal daňový subjekt

vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa, ale správca dane ani len netvrdí, žeby v činnosti jeho dodávateľa malo k podvodnému konaniu dochádzať.

20. Žalobca ďalej citoval rozsudok NS SR : „Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených ( ) avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením , ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.“

21. Žalobca, pokiaľ ide o dodanie služieb od spoločnosti F-LEJ s.r.o., uviedol, že žalovaný k jeho námietke v súvislosti s výsluchom pána Y. Y., ktorý využil svoje právo nevypovedať uviedol, že odopretie výpovedí svedka správca dane hodnotil ako nedôveryhodné a účelové aj preto, že už v deň keď bol predvedený, mohol uviesť, ako dôvod odopretia, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a ďalšie predvolanie by správca dane nezasielal. Túto argumentáciu žalobca považuje za irelevantnú, pretože svedok môže kedykoľvek využiť svoje zákonné a ústavné právo odmietnuť vypovedať tvrdiac, že správca dane nemôže takéto využitie práva nevypovedať posudzovať ako nedôveryhodné a účelové a následne túto skutočnosť vyhodnotiť v neprospech daňového subjektu. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účelu daňového konania, a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou. V žiadnom prípade však správca dane nemôže postup svedka, ktorý využil svoje ústavné a zákonné právo nevypovedať, vyhodnotiť v jeho neprospech, resp. v neprospech daňového subjektu, navyše postup svedka hodnotiť ako účelový alebo nedôveryhodný. Žalobca tvrdil, že daňový subjekt nemá žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie svedka, či v danej veci bude vypovedať alebo vypovedať odmietne. Žalobca ďalej považoval za neštandardnú požiadavku správcu dane, ktorá prekračuje nielen možnosti daňového subjektu, ale ktorá je v rozpore s oprávnenými požiadavkami správcu dane a ktorá je navyše aj v rozpore s požiadavkami, ktoré je možné na daňový subjekt v zmysle názoru Európskeho súdneho dvora klásť, je znalosť daňového subjektu o pomeroch a činnosti ďalších dodávateľov tovarov a služieb, s ktorými nie je v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu a ktorých navyše ani nepozná. Žalobca tvrdil, že nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie služby zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, či iných osôb, nakoľko to nie je v jeho možnostiach s tým, že má nárok na odpočítanie dane za reálne dodanú službu. Ku konštatovaniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že o predvolaniach svedka Y. upovedomil správca dane aj daňový subjekt, avšak ani na jedno vypočutie svedka sa nedostavil a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky, žalobca uviedol, že toto považuje taktiež za irelevantné, nakoľko je to iba právo a nie povinnosť daňového subjektu zúčastniť sa na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Samotná skutočnosť, že sa daňový subjekt nedostavil na výsluch svedka nemôže byť hodnotená správcom dane v neprospech daňového subjektu.

22. Žalobca k odberateľovi služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o. uviedol, že správca dane nespochybnil dodanie služieb odberateľovi - spoločnosti Service Creativ s.r.o., avšak spochybňuje ich dodanie od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o.. Žalobca tvrdil, že svedok S. Š. na ústnom pojednávaní už v rámci vyrubovacieho konania dňa 18.01.2019 potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu, ktoré sú evidované na faktúrach v účtovníctve a realizované na základe uzatvorených zmlúv. Tento uviedol, že okrem faktúr mu boli poskytované aj materiály, ktorými sa preukazovalo uskutočnenie služby, ako napr. fotografie osadených billboardov s obsahom, ktorý bol dohodnutý, výtlačky novín, časopisov a pod.. Žalobca tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný iba prebral konštatovanie správcu dane o tom, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o., ale že daňový subjekt, ani jeho dodávateľ, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., a teda nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie DPH.

23. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia citujúc ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011 sp. zn. : „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.“ Tvrdil, že voľné hodnotenie dôkazov v daňovom konaní neznamená ľubovôľu správcu dane a tento je povinný zhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.

24. Poukázal na to, že v súlade s ustanovenia je rozhodnutie nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, alebo trpí nedostatkom dôvodov. Uviedol, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. v ust. ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochy bne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Žalobca tvrdil v správnej žalobe, že síce preskúmavané rozhodnutie obsahuje rozsiahle odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje najmä na opis skutkového stavu na základe ktorého správny orgán rozhodol, avšak bez náležitého odôvodnenia záverov žalovaného. Poukázal na to, že odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.

25. Žalobca tvrdil, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je nesporné, že správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Uviedol, že napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie je rozsiahle, nie je možné z neho zistiť správnu úvahu správneho orgánu, na základe ktorej

vyhodnotil, že žalobca si v zmysle predložených faktúr neoprávnene znížil daňovú povinnosť z predaja tovaru alebo služby. Tvrdil, že samotné konštatovanie, že svedok nevedel predložiť dôkazy o poskytnutí služieb (ktorými nedisponoval, nakoľko v čase výsluchu už nebol konateľom dodávateľa), že došlo k zlúčeniu dodávateľa daňového subjektu a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná, ako aj konštatovanie, že dodávatelia služieb nevedeli pre odstup času uviesť vlastných dodávateľov, nie je postačujúce, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane. Poukázal na judikatúru (Rozsudok KS v Košiciach z 20. augusta 1997 sp. zn. -30): „Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3) predstavuje procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu danej veci. Je tradičnou zásadou procesu v rôznych konaniach - pred inými štátnymi orgánmi, pred súdmi i políciou. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ešte ďalšie dôkazy. Zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia.“

26. Žalobca ďalej uviedol, že ako dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Tvrdil, že správca dane mal k dispozícii svedeckú výpoveď bývalej konateľky dodávateľa, ktorá poskytnutie služby potvrdila a mal rovnako k dispozícii objednávky, faktúry a ďalšie doklady, ktoré predložil žalobca. Žalobca si tak splnil svoju povinnosť a predložil správcovi dane dôkazy potrebné na podporu jeho tvrdení. Tvrdil, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľmi spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť preukázanie subdodávateľských vzťahov jeho dodávateľa a ich preukázanie nemôže správca dane v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu vyžadovať. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich dodaním daňovému subjektu, a to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Tvrdil, že okolnosť, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nedisponuje dokladmi o spôsobe vyhotovenia a dodania jednotlivých služieb, mu nemôže byť na ťarchu.

27. K tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že je povinnosťou žalobcu viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácií mal dostatočné podklady na preukázanie svojich tvrdení uviedol, že v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil dokumenty preukazujúce dodanie služieb, faktúry a na podporu aj výpovede svedkov, nepovažuje dodanie služieb za sporné skutočnosti. Uviedol, že má nárok na odpočítanie dane za reálne dodanú službu a nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie služby zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, či iných osôb, nakoľko to nie je v jeho možnostiach. Citoval rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého: „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.”

28. Na záver žalobca uviedol, že správca dane sa v priebehu daňového konania dopustil viacerých závažných procesných chýb, ktorými hrubým spôsobom zasiahol do práv žalobcu a tieto neboli ani v odvolacom konaní žalovaným napravené. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní boli správcovi dane poskytnuté doklady preukazujúce rozsah a obsah služieb poskytnutých jednotlivými dodávateľmi, teda hmotne zachytený výsledok ich činnosti. Napriek uvedenému správca dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti, vzhľadom na odstup času, nedokázala uviesť svojich dodávateľov, ani predložiť doklady o účtovnom prípade, ktorými už nedisponuje a nemá k nim ani žiaden prístup, vzhľadom na zánik jej funkcie konateľky. Uviedol, že disponuje hmotne zachyteným výsledkom činností jednotlivých dodávateľov, ktorý bol správcovi dane predložený. Zotrval na svojom stanovisku, že predmetné činnosti boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. a ním realizované fakturácie v celom rozsahu zodpovedajú poskytnutým službám a vzhľadom na uvedené je dostatočne preukázané, že došlo k dodaniu služieb zo strany dodávateľa daňového subjektu a teda uplatnenie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr je odôvodnené. Namietal, že správca dane nezabezpečil jediný dôkaz, ktorý by uvedené skutočnosti spochybňoval.

29. Žalobca ďalej uviedol, že: „59. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , ).

60. Ústavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

61. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma ().

62. Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

63. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi ().

64. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).“

30. Žalobca na záver správnej žaloby zhrnul, že žalovaný sa uvedenými princípmi neriadil, že jeho rozhodnutie je svojvoľné a arbitrárne, jeho výklad právnej normy je ústavne nesúladný a spôsob jej použitia na daný prípade je v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy a jeho rozhodnutie zároveň považuje za neodôvodnené. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR je faktúra relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Tvrdil, že v rámci dokazovania nebolo pochybné, že dodávateľské faktúry daňového subjektu odrážajú skutočné reálne plnenie, ktoré bolo správcovi dane nespochybniteľne preukázané. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich dodaním daňovému subjektu, a to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.01.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody

žalobcu, uvedené v podanej žalobe, nie sú opodstatnené. Uviedol, že tak postup správcu dane, ako aj jeho, neboli v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Uviedol, že v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi. Dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane, ako aj jeho rozhodnutie, je v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

32. Žalovaný k žalobným námietkam, ktoré sa týkajú kontrolných zistení v spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a výpovede A. E. (konateľka spoločnosti od 09.04.2014 do 15.06.2016) uviedol, že sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že z vykonaných preverovaní, získaných informácií, výziev na poskytnutie súčinnosti a na predloženie dôkazov, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované faktúrami žalobcovi dodané. Uviedol, že síce svedkyňa A. E. vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných služieb pre žalobcu, ale svoju výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Poukázal na to, že pri ústnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo virtuálne, nemala žiadnych zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na subdodávateľov si nespomína. Spomenula si len na jedného subdodávateľa - spoločnosť Amato company s.r.o. a jej konateľa p. X.. Správca dane ale zistil, že podľa výpisu z OR SR bola táto spoločnosť dňa 23.08.2014 zrušená, preto nemohla služby dodať v roku 2015. Jej tvrdenia nie sú verifikovateľné, keďže správcovi dane neposkytla žiadne konkrétne a overiteľné informácie, ktoré by sa dali overiť v účtovníctve spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že zanikla zlúčením a jej posledný právny nástupca v rade - spoločnosť RHEA GROUP s.r.o., na výzvy správcu dane nereagoval. Nepredložením účtovných dokladov a evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jej meno a jej samotné tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM´S Consulting, s.r.o. dodané. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že A. E. bola spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina zanikla v dôsledku zlúčení a následne ich právny nástupca zanikol z dôvodu „ex offo výmaz“.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že z informačných systémov finančnej správy správca dane zistil, že deklarovaným dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 mala byť spoločnosť F-LEJ s.r.o. ktorá dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane rovnako nereagovala. Správca dane opakovane predvolával bývalého konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol vypovedať. O predvolaniach svedkov bol upovedomený aj žalobca, avšak tento sa nedostavil ani na jedno vypočutie svedka a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky.

34. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.“

35. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Nespochybnil tvrdenie žalobcu, že síce nebol povinný preverovať

si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa . Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

36. K žalobným námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú výpovede konateľa spoločnosti Service Creativ s.r.o., S. Š.I. (odberateľ reklamných služieb), ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o., ale spochybnil identitu skutočného dodávateľa služieb a žalobca, ani jeho deklarovaný dodávateľ, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané osobou uvedenou na faktúre a že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

37. Na záver žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobné námietky žalobcu nie je možné akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery, týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov, boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.

38. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku spolu s výzvou v zmysle ust. . Žalobca v replike zo dňa 08.06.2020, doručenej súdu elektronicky dňa 12.06.2020, uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k správne žalobe iba zopakoval v krátkosti dôvody, ktoré podrobne popísal v žalobou napadnutom rozhodnutí, na ktoré podrobne žalobca reagoval v podanej správne žalobe. Vo vyjadrení k správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani argumenty a preto žalobca trval na žalobných dôvodoch ako aj na samotnej správnej žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

39. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, i správneho orgánu, rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 23.03.2022 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je a preto ju podľa ust. zamietol.

40. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

41. Podľa , ri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

42. Podľa , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

43. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

44. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

45. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

46. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

47. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

51. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

52. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

53. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

56. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

V. Právny názor správneho súdu

57. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na

konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice č. 100412737/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 v sume 8.000,00 eur.

60. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom ().

61. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

62. Podľa ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie ). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle . Ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa citovaného ustanovenia.

63. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal splnenie základných podmienok zákona o DPH pre uplatnenie odpočítania dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona

o DPH, nakoľko správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie označených faktúr vystavených dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého táto vzniká dňom dodania služby. Správca dane nemal za preukázané, že deklarovaný dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. predmetné služby skutočne dodal daňovému subjektu, t.j. žalobcovi tak, ako to bolo týmito faktúrami, ktoré vystavil tento dodávateľ.

64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100524601/2018 zo dňa 09.03.2018. Tento bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole uložením dňa 03.04.2018. Lehota na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole uplynula dňa 24.04.2018. Správcovi dane bolo doručené vyjadrenie daňového subjektu po termíne, t.j. dňa 25.04.2018 a preto na toto neprihliadal. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 03.04.2018. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe týchto dôkazov správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č. 100873098/2018 zo dňa 03.05.2018, ktorým neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8.990,00 eur, ktoré si uplatnil v zmysle z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa služieb STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania služieb. Žalobca, ani jeho dodávateľ - spoločnosť STANCO GROUP s.r.o., nepreukázali reálne dodanie deklarovaných služieb. Ak dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle , žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z obstarania služieb. Splnomocnený zástupca platiteľa dane podal dňa 06.06.2018 voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101605464/2018 zo dňa 17.08.2018 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100873098/2018 zo dňa 03.05.2018 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného postupu nezohľadňujúceho podanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, čo zároveň malo právne premietnutie do obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentovali akékoľvek hodnotiace právne závery správcu, reagujúce na obsah vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane doplnil a vykonal v ďalšom vyrubovacom konaní dokazovanie za účelom preukázania, či boli splnené podmienky nároku na odpočítanie dane, či zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich kontrolovaný daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi. Dospel k záveru, že nepredložením účtovných dokladov a evidencií u daňového subjektu STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jeho meno a ani výpoveď svedka A. E. nepreukázala, že služby deklarované na vystavených faktúrach spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. dodané. Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil ku kontrole dane z pridanej hodnoty relevantné dôkazy a ani v ďalšom vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkyne Gabriely Hanuskovej, výsluch svedka S. Š. a vyžiadanie dokladov od nástupníckej spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., u ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služby v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane prijal záver, že nebolo preukázané splnenie základných podmienok potrebných na odpočítanie dane ustanovenej v zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi STANCO GROUP s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

65. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH z faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúrach, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd poukazuje na záver vyplývajúci z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom správca dane nemal za preukázané, že deklarovaný dodávateľ STANCO GROUP s.r.o. dodal tovar a služby pre žalobcu

- spoločnosť ADAM´S Consulting s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 na základe faktúr tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia na strane 4 zo dňa 28.02.2015 a na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ reálne uskutočnila

dodanie tovaru a služieb. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď aj napriek výzve správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru a služieb podľa predmetných faktúr. V rámci vykonávaného dokazovania o opodstatnenosti uplatneného nároku na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH z predmetných faktúr vyhotovených daňovým subjektom STANCO GROUP s.r.o. v predloženom daňovom priznaní správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedkov A. E., bývalej konateľky dodávateľskej spoločnosti STANCO GROUP s.r.o., Y. Y., konateľa spol. F-LEJ s.r.o. (dodávateľ STANCO GROUP s.r.o.), ktorý odmietol vypovedať, S. Š. - konateľa Service Creativ, zaslal výzvy na predloženie účtovných dokladov spoločnosti FL-LEJ s.r.o., RHEA GROUP, s.r.o. vykonal ústne pojednávania, vypočul v priebehu dokazovania viacerých svedkov, ktorí sa mali na realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj zaslal výzvy na poskytnutie informácií v súvislosti s účtom dodávateľa žalobcu. Vykonané dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo spôsobom, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a preto následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.

66. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

67. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza, že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Aj podľa názoru správneho súdu daňové orgány dostatočne a správne zistili a ustálili skutkový stav, pričom žalovaný nebol sankcionovaný za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Tak, ako to aj uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí, vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vznik daňovej povinnosti je spojený s dodaním služby, ktorú zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje v ustanovení , keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie služby, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt však nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie služieb dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. preukázali a ani zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa dodanie služieb tiež nepreukázalo, preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane posúdil dodanie reklamných služieb dodávateľom STANCO GROUP s.r.o. za nepreukázané. Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil ku kontrole dane z pridanej hodnoty relevantné dôkazy a ani v ďalšom vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkyne A. E., výsluch svedka S. Š. a vyžiadanie dokladov od nástupníckej spoločnosti RHEA GROUP s.r.o. nepreukázali, že fakturované služby boli dodané dodávateľom STANCO GROUP s.r.o., u ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služby v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal podrobné šetrenie zamerané na zistenie skutkového stavu, pričom sa snažil nevychádzať len z faktúr predložených platiteľom, ale k tomuto účelu vykonal aj zistenia, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. Skúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté kontrolovaným daňovým subjektom.

68. Pokiaľ ide o žalobné námietky, ktoré sa týkajú kontrolných zistení v spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. a výpovede A. E. (konateľka spoločnosti od 09.04.2014 do 15.06.2016) tak súd poukazuje na to, že z vykonaných preverovaní, získaných informácií, výziev na poskytnutie súčinnosti a na predloženie dôkazov, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby deklarované faktúrami žalobcovi dodané. A. E. síce vo svojej výpovedi síce potvrdila vykonanie reklamných služieb pre žalobcu, ale svoju výpoveď nepodložila žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Uviedla, že spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nevlastnila žiadny majetok, jej sídlo bolo virtuálne, nemala žiadnych zamestnancov, poskytnuté služby boli vykonané subdodávateľsky, ale na subdodávateľov okrem jedného, a to spoločnosť Amato company s.r.o. a jej konateľa p. X., si nespomenula. Správcom dane ale bolo zistené, že táto spoločnosť dňa 23.08.2014 bola zrušená a preto služby v roku 2015 dodať nemohla. Jej tvrdenia nie sú verifikovateľné, keďže správcovi dane neposkytla žiadne konkrétne a overiteľné informácie, ktoré by sa dali overiť v účtovníctve spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. z dôvodu, že zanikla zlúčením a jej posledný právny nástupca v rade - spoločnosť RHEA GROUP s.r.o. na výzvy správcu dane nereagoval. Nepredložením účtovných dokladov a evidencií za zaniknutú spoločnosť STANCO GROUP s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jej meno a jej samotné tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach od spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. boli skutočne spoločnosti ADAM´S Consulting, s.r.o. dodané. Súd tiež tak, ako aj žalovaný, poukazuje na skutočnosť, že A. E. bola spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých väčšina zanikla v dôsledku zlúčení a následne ich právny nástupca zanikol z dôvodu „ex offo výmaz“.

69. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na to, že žalobca - daňový subjekt doložil v rámci daňovej kontroly materiálne plnenie a tomu zodpovedajúce objednávky a faktúry s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a preto bolo povinnosťou správcu dane vzhľadom na takto zistený skutkový stav preukázať, že nedošlo k dodaniu služieb, súd uvádza, že predložené doklady daňového subjektu majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akýkoľvek plnenie. Tieto nezakladajú automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane, neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazným prostriedkom k uznaniu nároku na odpočítanie dane nie je ani úhrada sporných faktúr, či už bezhotovostne alebo v hotovosti. K odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr v zmysle ustanovenia a v , môže dôjsť len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: - k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, - platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením , - platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Keďže úhrada faktúr nepreukazuje, že zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach boli reálne uskutočnené a nepreukazuje ani to, že boli uskutočnené osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ, nemožno ju, s ohľadom na ďalšie zistenia správcu dane, považovať za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok tovarov a služieb spoločnosťou STANCO GROUP s.r.o.. Pravdivosť údajov uvedených na faktúrach vystavených touto spoločnosťou nebola preukázaná ani výpoveďou svedkyne E.. Ako bolo zistené správcom dane, tak deklarovaným dodávateľom spoločnosti STANCO GROUP s.r.o. v zdaňovacom období január 2015 mala byť spoločnosť F-LEJ s.r.o., ktorá dňa 05.06.2015 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa od 05.06.2015 stala spoločnosť Opan food, s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane rovnako nereagovala. Správca dane opakovane predvolával bývalého konateľa spoločnosti F-LEJ s.r.o., ktorý odmietol vypovedať a po tomto bol upovedomený aj žalobca. Tento sa však ani na jedno vypočutie svedka nedostavil a nevyužil svoje právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky.

70. Súd tiež pokiaľ ide o spochybnenie identity osoby dodávateľa žalobcu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže

dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.“

71. K žalobným námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú výpovede konateľa spoločnosti Service Creativ s.r.o., S. Š.I. (odberateľ reklamných služieb), ktorý potvrdil riadne dodanie všetkých služieb v plnom rozsahu, súd uvádza, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb spoločnosti Service Creativ s.r.o., ale spochybnil identitu skutočného dodávateľa služieb a žalobca, ani jeho deklarovaný dodávateľ, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby boli dodané osobou uvedenou na faktúre a že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby.

72. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „ Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( , v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

73. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

74. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou

Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. , v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

75. Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa . Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

76. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že žalobné námietky uvedené v podanej žalobe nie sú dôvodné.

77. V závere správny súd poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe daňového úradu, resp. žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

78. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

80. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).