Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: Bau beton spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 44 616 198, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš Balážik, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: F. W., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XX, X., zastúpenému advokátom: JUDr. Alan Strelák, so sídlom Plynárenská 1, Bratislava, o zaplatenie 90.192,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -526 zo dňa 9.10.2019, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. O svedočnom pre svedkyňu M. E. rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „").

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v období od 17.2.2009 do 30.11.2009 vykonával u žalobcu funkciu konateľa. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti konateľa vyplývajúce mu z , a to predovšetkým povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalobca dôvodil, že žalovaný porušil svoju povinnosť viesť riadne predpísanú evidenciu a účtovníctvo, keďže bolo zistené manko, strata na vyťaženom štrku a cemente. Žalovaný sa v konaní bránil a vyviňoval tým, že za ťažbu štrku bola zodpovedná iná osoba, a to Ing. U. P. a účtovníctvo taktiež neviedol on osobne, ale druhá konateľka p. T. a po jej odchode zo spoločnosti viedla účtovníctvo iná na to poverená osoba. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.2.2009 oprávnený ťažiť štrky v katastrálnom území X. na štrkovisku v obci Nová Dedinka. Žalovaný ako konateľ bol zodpovedný za riadne obchodné vedenie spoločnosti a jeho úlohou bolo konať vo veciach spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej jednotlivých spoločníkov, výlučne v ich prospech tak, aby svojim konaním resp. opomenutím nespôsobil spoločnosti škodu. Tieto povinnosti žalovanému vyplývali zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, zo spoločenskej zmluvy, ale taktiež z ustanovenia a

nasl. Medzi základné povinnosti konateľa, ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným patrí okrem iných aj povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva ( ). Ide tu o súčasť tzv. obchodného vedenia spoločnosti. Ak sa hovorí o "zabezpečení", tak sa vychádza z toho, že nie je založená ich povinnosť viesť evidenciu a účtovníctvo osobne. Túto povinnosť preto konateľ splní buď tým, že bude viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo osobne, alebo prostredníctvom inej osoby. Táto iná osoba môže byť, napríklad, zamestnancom spoločnosti, alebo môže vykonávať činnosť pre spoločnosť na základe obchodného kontraktu (mandátnej zmluvy a pod.), napr. ako živnostník. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti konateľa vyplývajúce mu z , a to povinnosť vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť, nakoľko neviedol riadne predpísanú evidenciu, dokumentáciu ťažby štrkopieskov, nezabezpečil vyhotovenie geometrického zamerania štrkoviska, neviedol riadne účtovníctvo, nepredložil na zaúčtovanie všetky doklady o predaji (týmto spôsobom žalobca v priebehu konania definoval činnosti žalovaného, s ktorými spájal porušenie povinností žalovaného a vznik škody) v súvislosti s čím bola neskôr zistená strata (manko) na vyťaženom štrku a na cemente, ktorá predstavuje škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v súdnom konaní. Žalovaný uvedené tvrdenie popieral a bránil sa tým, že svoje povinnosti konateľa vykonával riadne s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, pričom činnosti a pôsobnosť, v súvislosti s ktorou má žalobca za to, že vznikla škoda nevykonával, ale poveril touto odbornou činnosťou iné na to kvalifikované osoby.

4. Súd prvej inštancie dôvodil, že zodpovednosť konateľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto konateľ za škodu zodpovedá bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa konateľ môže zbaviť iba preukázaním liberačného dôvodu uvedeného v . V prípade, ak konateľ unesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, nedôjde k porušeniu jeho povinnosti, a teda sa nenaplní predpoklad vzniku povinnosti k náhrade škody. Konateľ zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone svojej pôsobnosti, čiže za porušenie povinností konateľa. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, žeby žalovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a nie v súlade so záujmami spoločnosti. Povinnosťou konateľa je zabezpečiť, zaistiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (tak ako mu táto povinnosť vyplýva zo zákona, zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, zo spoločenskej zmluvy). Konateľ však nemusí vykonávať túto činnosť osobne sám, ale môže ňou poveriť iné osoby. Aj týmto spôsobom, napriek tomu, že nekoná osobne, tak zabezpečuje riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva v spoločnosti. V konaní súd potom skúmal ako bolo žalovaným zabezpečené vedenie predpísanej evidencie ťažby štrku a účtovníctva v spoločnosti žalobcu, s čím výlučne žalobca spájal vznik škody, zodpovednosť za ňu a na súde uplatnený nárok. Svedeckými výpoveďami W. W., M. F., Q. A., Y. T., ako aj listinnými dôkazmi, a to najmä mandátnou zmluvou bolo preukázané, že túto činnosť žalovaný nezabezpečoval sám, ale ju zabezpečovali druhé osoby na to poverené a odborne kvalifikované. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu obsiahnutého v uznesení č. k. -440 zo dňa 29.5.2018 doplnil dokazovanie o výsluch druhej konateľky žalobcu Y. T., ktorá sama potvrdila, že v čase keď bola konateľkou žalobcu zabezpečovala na základe vzájomnej dohody so žalovaným vedenie účtovníctva. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že po odchode Y. T. (odvolaní z funkcie konateľky) prevzala a ďalej viedla účtovníctvo účtovníčka X. E. (v dobe rozhodnej, v krátkom čase, prípadne ďalšie poverené osoby označené žalobcom). Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko po skončení vedenia účtovníctva p. T. nebolo vedenie účtovníctva výslovne spoločnosťou žalobcu zazmluvnené, tak nie je možné takéto ne/konanie žalovaného vykladať ako „zabezpečenie" vedenia účtovníctva z jeho strany, bez ohľadu na to, že reálne vo vedení účtovníctva pokračovala X. E., ktorá zaúčtovávala doklady odovzdávané jej žalovaným. Súd sa však s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Sám žalobca potvrdil, že vedenie účtovníctva po p. T. prebrala p. E. (bez ohľadu na to, že s ňou žalobca nemal uzatvorenú osobitnú zmluvu na túto činnosť), ktorá reálne na základe požiadavky žalovaného (jeho pokynu a poverenia) vykonávala činnosť účtovníctva pre spoločnosť žalobcu. Súd uviedol, že pre posúdenie veci tak nie je rozhodujúce na základe akého vzťahu (formálneho či neformálneho) realizovala p. E. účtovníctvo, ale je zásadné a rozhodujúce, že túto činnosť na základe poverenia, pokynu (so súhlasom) žalovaného reálne vykonávala, t.j. že touto odbornou činnosťou bola žalovaným poverená, čo nerozporoval ani sám žalobca. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že ak na základe pokynu žalovaného pre spoločnosť viedla účtovníčka bez formálneho zmluvného vzťahu, tak žalovaný nezabezpečil evidenciu účtovníctva. Žalovaný evidentne aj po skončení vedenia účtovníctva p. T. zabezpečil vedenie účtovníctva účtovníčkou p. E.. Banskú činnosť zas zabezpečovala Ing. U. P. ako osoba oprávnená podľa banského zákona

(osoba s osvedčením o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca na funkciu vedúceho lomu), a to na základe mandátnej zmluvy, kde bola k tejto činnosti spoločnosťou výslovne poverená a vykonávala funkciu „vedúca lomu". Zodpovednosť Ing. T. a Ing. P. je práve tým liberačným dôvodom, pre ktorý sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti za prípadne vzniknutú škodu. Žalovaný ako konateľ nemohol byť zodpovedný za tieto činnosti, pretože nie je odborne spôsobilou osobou na ich výkon a hlavne pôsobnosť v tejto oblasti preniesol na iné k tomu kvalifikované osoby, čím konal jednoznačne s dostatočnou, náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, konal so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak by touto činnosťou iné osoby poverené neboli, tak iba v tom prípade by zodpovedal sám, nakoľko by takéto ne/konanie mohlo byť kvalifikované ako nedostatočná odborná starostlivosť z jeho strany. Povinnosťou konateľa je zabezpečiť, nie osobne vykonávať všetky činnosti a toto je podstata liberačného dôvodu, že žalovaný zabezpečil zodpovednú osobu za výkon banskej činnosti a vedenie účtovníctva. Konateľ musí konať odborne, pričom odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovať so znalosťou veci a byť zorientovaný v problematike podnikania spoločnosti. Ak sa žalovaný rozhodol poveriť iné osoby odbornou činnosťou (účtovníctvom a baníckou činnosťou) tak nie je možné tvrdiť, žeby konal neodborne. Súd mal za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť konateľa v ktorej súvislosti je uplatňovaný daný nárok na náhradu škody, nakoľko nie je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu - protiprávne konanie žalovaného (porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa), čo je samo o sebe dostatočné na zamietnutie žaloby a preto súd neskúmal už ani ďalšie zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, nakoľko by to bolo nadbytočné. Žalovaný ako konateľ si splnil svoju povinnosť, postupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, keď spoločnosť získala potrebné banské oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a smerom dovnútra voči spoločnosti si splnil svoju povinnosť, keď uzavrel s menovanou Ing. P. ako zodpovednou odbornou osobou mandátnu zmluvu, ktorá jednoznačne a podrobne stanovuje jej povinnosti ako odborníka v danej oblasti. Povinnosť viesť banskú evidenciu, resp. evidenciu súvisiacu s ťažením ložísk nevyplývala žalovanému zo zákona ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa tak, ako bola uzavretá. Preto ak žalobca má za to, že v súvislosti s banskou činnosťou - vedením predpísanej evidencie (absencia geometrického zamerania pri začiatku ťažby) alebo účtovníctvom vznikla spoločnosti nejaká škoda, tak žalovaný za jej vznik nie je zodpovedný. Súd nemal preukázané, žeby žalovaný pri výkone svojej pôsobnosti konateľa porušil povinnosti konateľa a bola by v tejto súvislosti žalobcovi vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že odvolací súd v poslednom svojom rozhodnutí č.k. -440 zo dňa 29.5.2018 okrem iného uviedol, že je potrebné, aby žalobca označil dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o absolútnej a výlučnej zodpovednosti žalovaného preukázal. Takýto dôkaz však žalobca do skončenia dokazovania neoznačil a ani nepredložil. Odvolací súd taktiež už zobral do úvahy žalobcom predložené listinné dôkazy - príjmové doklady vystavené v období, keď už funkciu konateľa vykonával iba žalovaný, s tým, že tieto samé škodu a jej výšku, ktorú žalujúca spoločnosť uplatňuje vôbec nepreukazujú. Súd prvej inštancie k uvedenému doplnil, že žalobca porušenie povinností konateľa spájal a preukazoval aj s týmito listinným dôkazmi. Tvrdil, že vlastným šetrením zistil, že žalovaný predával štrk nelegálnym spôsobom pod svojim vlastným menom, prípadne bez dokladov, resp. na základe dokladov, ktoré nemožno použiť ako daňový doklad, čím sa na úkor žalobcu neoprávnene obohacoval. K zisteniu uvedených skutočností dospel žalobca najmä na základe reklamácie neznámej osoby o dodávke betónu, ako aj na základe dokladov, ktoré boli odovzdané konečným zákazníkom, odberateľom a mali preukazovať predaj materiálu žalovaným, avšak bez toho, že by tento predaj bol zachytený v účtovníctve. V tejto súvislosti predložil súdu listinné dôkazy - č.l. 136, 137, 140, 148 spisu. Z výpovede žalovaného a najmä výpovede svedkyne F. mal súd preukázané, že príjmové pokladničné bloky na sumu 139,50 eur (č.l. 136), na sumu 191,60 eur (č.l. 137) vystavila svedkyňa za predaj materiálu, ako v tom čase pokladníčka žalobcu na to oprávnená. Teda uvedené pokladničné bloky nevystavil, nevydal žalovaný ako tvrdil žalobca a neprijal ani platbu za tento materiál. Žalovaný sám priznal, že dodací list č.l. 140 spolu s pripojeným poznámkovým lístočkom o cene a množstve materiálu, vystavil on sám. Dodací list preukazuje ale len dodanie tovaru, nie skutočnosť, žeby žalovaný aj reálne prijal cenu za jeho predaj. Pri listinnom dôkaze predloženom žalobcom na č.l. 148 - rukou písaný text „420 - eur betón 25/11" sa v konaní nepodarilo preukázať osobu, ktorá ho vyhotovila. Súd mal zato, že žalobcom predložené listinné dôkazy absolútne nepreukázali jeho tvrdenia o obohacovaní sa žalovaného na úkor žalobcu, či porušenie jeho povinností konateľa, ktoré mu boli zverené a jeho konanie v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobca pri svojej argumentácii potom tvrdil, že nakoľko z uvedených listinných dôkazov je preukázané pri týchto jednotlivých prípadoch obohacovanie žalovaného na úkor žalobcu, tak možno uzavrieť, že schodok zistený pri vyťaženom štrku a predanom betóne je výsledkom

konania žalovaného. S takýmto zjednodušeným záverom, ale súd nesúhlasil. Mal za to, že v konaní nebolo dostatočne preukázané žiadne porušenie povinností žalovaného ako konateľa a už vôbec nie žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, ku ktorej podľa žalobcu došlo a ktorú si jasne zadefinovanú v konaní uplatňuje. Tvrdenia žalobcu preto súd hodnotil len ako špekulácie, čo je nedostačujúce.

6. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov Ing. U. P., Ing. H. U., H. L. a G. L., a to v súvislosti so znaleckým vyčíslením škody. Svedkovia P. Q. a U. M. sa zas mali vyjadriť k realizácii inventarizácie majetku. Vzhľadom k tomu, že súd v konaní nemal preukázanú zodpovednosť žalovaného za prípadný vznik škody, tak navrhnuté dôkazy nevykonal, lebo by boli nadbytočným a neúčelné. Aj tak by podľa súdu doplnenie dokazovania viedlo iba k preukazovaniu výšky škody a jej zisteniu, čo je irelevantné. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených a zbytočných prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania ( ), bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne Ing. U. P., ktorej výpoveď mala preukázať, že bola osobou poverenou žalovaným pre spoločnosť žalobcu vykonávať odbornú (banskú) činnosť aj s ktorou činnosťou spájal žalobca vznik škody (z dôvodu nezabezpečenia vyhotovenia geometrického zamerania štrkoviska, nedostatočná dokumentáciu ťažby štrkopieskov a pod.) Predvolaná svedkyňa sa ospravedlnila z pojednávania z dôvodu dlhodobého vážneho zdravotného stavu - onkologického ochorenia, s tým, že je v stálej liečbe a nie je schopná žiadnych úkonov. Vzhľadom k vážnemu ochoreniu svedkyne ako aj vzhľadom k tomu, že skutočnosti majúce byť jej svedeckou výpoveďou preukázané boli preukázané z iných dôkazov (najmä mandátnej zmluvy, výsluchov), žalovaný na vykonaní tohto dôkazu osobnou výpoveďou svedkyne už netrval a preto ho súd ani nevykonal. V konaní bolo z mandátnej zmluvy preukázané a navyše ani nebolo medzi stranami sporné, že Ing. P. bola osobou poverenou vykonávať pre spoločnosť žalobcu na základe osvedčenia banskú činnosť a funkciu vedúceho zamestnanca, vedúceho lomu a s tým spojené činnosti.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s (ďalej len „") a procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ). Súd tiež uviedol, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä vypočutie svedkov, ktorými chcel žalobca preukázať výlučnú zodpovednosť žalovaného v tom, že žalovaný bol povinný odovzdať dokumenty spoločnosti novému vymenovanému konateľovi účtovníctvo - agendu spoločnosti, a to vrátane inventúry zásob (manko), avšak žalovaný neodovzdal nič žalobcovi. Žalovaný bol písomne vyzvaný listom zo dňa 14.12.2009, aby sa zúčastnil pripravovanej inventúry, načo však nereagoval. Žalobca žiadal vypočuť svedkov, ktorí mali preukázať výlučnú zodpovednosť žalovaného, a to tých, ktorí vykonali znalecké vyčíslenie škody = inventarizáciu zásob - manko štrkopieskov a jej hodnotu, a to súdnych znalcov, ktorí vyhotovovali znalecký posudok, ktorý určuje rozsah a výšku škody na zverenom majetku, konkrétne Ing. U. P., Ing. H. U., PhD., H. L. a G. L.. Tiež žiadal výsluch svedkov zúčastnených na inventarizácii majetku žalobcu

- P. Q. a U. M., pripadne pani O.. Pani W. W. v predmetnej veci vypovedala ako svedok a potvrdila, že bolo zistené manko na majetku žalobcu. Žalobca tiež žiadal vypočuť svedka Ing. Y. H., ktorý vypočítal škodu - manko, ktoré vzniklo za účtovné obdobie roku 2009 žalobcovi t.j. najmä za obdobie, kedy bol konateľom žalovaný. Svedok by vysvetlil súdu ako došiel k hodnote a k zisteniu manka nielen na štrkopieskoch, ale aj na cemente, čo bolo predmetom manka = škody na žalobcovom majetku. Súd prvej inštancie zarážajúco výsluch žalobcom navrhovaných svedkov odmietol, čo je v rozpore so zásadou

rovnosti účastníkov civilného sporového konania. Žalobca chcel vypočutím uvedených svedkov ozrejmiť postup zistenej škody, ktorá vyplýva zo zákona o účtovníctve a čo sú koho povinnosti, respektíve ide o povinnosť žalovaného konať na zverenom majetku žalobcu, ako riadny hospodár, čo však nekonal, nakoľko neodovzdával výnosové doklady, t.j. príjmy z činnosti spoločnosti Bau beton, kde bol konateľom riadne do účtovníctva, a preto samotné účtovníctvo bolo skreslené, začo určite nemôže žiadna osoba, ktorá robí len zaúčtovanie dokladov, ktoré sú predložené žalovaným a účtovník nemôže ovplyvniť a zaúčtovať doklady, ktoré mu žalovaný nepredložil. Žalovaný nepreukázal, že odovzdal a nahlásil každý predaj účtovníkovi. Inventarizáciou zásob, ktorú odmietol žalovaný, sa zistil schodok odbornou komisiou; manko = priama škoda na majetku, ktorý mal zverený v nájme od spoločnosti BAU-RENT nájomnou zmluvou zo dňa 18.2.2009, ktorú podpísal žalovaný. Preto je vždy nutné vykonávať inventarizáciu podľa ust. , , , o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Z toho je zrejmé, že zo strany žalovaného zákon porušený bol, keď nezabezpečil vykonanie fyzickej inventúry, a to stavu zásob na vyťažených štrkopieskoch a cementu na sklade. Túto skutočnosť zistila inventarizačná komisia a žalovaný sa odmietol takejto fyzickej inventúry zúčastniť. Žalobca založil aj dôkaz o výške škody = skutočná škoda zistená nezávislou odbornou znaleckou organizáciou Expert Group, k.s, ktorá je znaleckou organizáciou v odvetví Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorých žiadal tiež vypočuť ako svedkov k odbornému výpočtu škody. Súd prvej inštancie však nevzal v úvahu znalecký posudok pre náhradu škody znaleckej organizácii „Expert Group, k.s, č. 9/2013 zo dňa 26.2.2013, čím konal v rozpore so zásadou profesionality a na preukázanie ako sa zisťuje škoda a ušlý zisk. Ak sa súd prvej inštancie chce pasovať za odborníka spôsobilého posudzovať odbornú osobu na ložiskový geologický prieskum, ktorý vypracoval znalec Ing. Július Maljkovič a zistil s platnou legislatívou uvedenou v posudku s nálezom 32.492 ton suroviny (štrkopieskov, kde skonštatoval „zrejme toto množstvo bolo odcudzené"). Súd prvej sa absolútne nezaoberal znaleckým dokazovaním, odmietol vypočutie týchto znalcov. Žalovaný pritom nespochybnil znalecké posudky založené žalobcom a ani nemal žiadne otázky na znalcov. Súd potom rozhodol vo veci samej v rozpore so znaleckými posudkami a napokon rozhodol v rozpore so skutkovým a právnym stavom, kde svojvoľne si vyložil liberačné dôvody žalovaného, ktoré nie je možné posudzovať tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie k manku, ktoré žalovaný nijako pred súdom nevysvetlil, ako vzniklo alebo aké úkony vykonal proti vzniku manka a ani nevysvetlil, kde sa podel štrk na zásobách, ktoré vyťažil a kde sa podel cement, ktorý nakúpil a doklady o nakúpe cementu nie sú súladné so stavom zásob, s evidenciou predaného cementu alebo betónových zmesí s receptúrou = pomer cementu v betónových zmesiach. Rozhodnutie súdu je odôvodnené v prospech jednej strany sporu bez právneho odôvodnenia, a to len v prospech žalovaného, kde došlo k porušeniu viacerých zásad súdneho konania, a to zásady nestrannosti súdu, zásady kontradiktórnosti, zásady dôkazu, a to aj k porušeniu zásady hmotnoprávneho rámca v rozpore so zásadou Pacta sunt servanda, ako aj v rozpore s hmotným právom - Mandátna zmluva až v spojení s ust. (v znení roku 2009). Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie medzi spoločnosťou Bau beton a konateľom žalovaným, má písomnú formu, ktorá bola podpísaná od 1.2.2009. V zmysle mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta. V zmysle , je mandatár povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. Mandatár je teda oprávnený preniesť výkon určitých záležitostí na inú osobu. Súčasne však platí, že mandant v prípade ak použije na plnenie z mandátnej zmluvy inú osobu, zodpovedá akoby konal sám. Žalovaný teda zanedbaním svojich povinností, a to odovzdať z každého predaja majetku žalobcu t.j. štrkopiesky, cement alebo výrobky z cementu a štrkopieskov = betónové zmesi, mal sám žalovaný riadne odovzdávať všetky doklady za predaj majetku žalobcu, a to v súlade so zákonom (a to pokladničné doklady z registračnej pokladne alebo faktúry, viď ustanovenie zák. č. 222/ 2004 Z.z v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade so zákonom o účtovníctve v znení neskorších predpisov, bol povinný konať tak, aby evidencia účtovníctva bola súladná, s evidenciou zásob, ktorá bola rozdielna pri zistení fyzickou inventúrou skladových zásob t.j. cementu množstvo medzi kúpou predajom alebo rozdiel medzi vyťaženými zásobami štrkopieskov a predajom podchyteným v účtovníctve. Žalovaný nekonal v súlade s , ale i so Spoločenskou zmluvou článok IX ods. 2 a/ a c/ a Zmluvou o výkone funkcie konateľa, ktorá vo svojom ustanovení uvádza v čl. II ods. 3, že konateľ je povinný vykonávať

svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, riadne a svedomite v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov a výlučne v ich prospech tak, aby svojím konaním nespôsobil spoločnosti škodu. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitej problematike podnikania a čl. II ods. 5, podľa ktorého konateľ nesmie pri výkone svojej funkcie uprednostňovať svoje záujmy,... a čl. IV ods. 2, podľa ktorého konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinnosti pri výkone svojej funkcie v zmysle ustanovenia . Konateľ za túto škodu nezodpovedá, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, a že konal záujme spoločnosti. Potom nemôže ani obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie a žalovaného, že žalovaný niečomu nerozumel alebo nebol odborníkom na účtovníctvo alebo akékoľvek nezmysly, ktoré prezentoval žalovaný na súde prvej inštancie a tieto nesprávne formulácie sa súd prvej inštancie snažil subsumovať pod liberačné dôvody žalovaného; čo je v rozpore s čl. II ods. 3 Zmluvy o výkone funkcie konateľa a jediným liberačným dôvodom je druhá veta čl. IV ods. 2 Zmluvy o funkcii konateľa. Za liberačný dôvod nie je možné považovať ani že žalovaný uzatvoril mandátnu zmluvu s Ing. U. P., čím sa podľa súdu prvej inštancie žalovaný zbavil zodpovednosti za škodu na chýbajúcich štrkopieskoch. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie je svojvoľné, nelogické a nemá nič spoločné s mankom na zásobách cementu a ani so zásobami štrkopieskov, kde inventarizácia zásob sa vykonáva v rámci ekonomickej činnosti podľa zákona o účtovníctve, a to v súlade s . Taktiež ani neobstojí, že žalovaný zabezpečil po odchode Y. T. z pozície konateľa v rozhodnej dobe vedenie účtovnej evidencie u účtovníčky X. E.. Takýto liberačný dôvod je absurdný, nakoľko žalovaný nič nezabezpečil, ale v nevyhnutnej miere zabezpečil vedenie účtovných záznamov, pokračovanie účtovnej evidencie po skončení Y. T. vo funkcii konateľa, ktorá zabezpečovala účtovanie spoločnosti len do času skončenia jej funkcie konateľa u žalobcu. Y. T. nechala účtovné doklady na Šamorínskej 10, Bratislava a bolo nevyhnutné zabezpečiť účtovanie dokladov, aby sa predchádzalo prípadným pokutám z finančnej správy, nakoľko žalobca bol platiteľom DPH v súlade so a túto činnosť vedenia účtovníctva zabezpečil spoločník do doby, kým žalovaný nezabezpečí riadne vedenie účtovníctva. Takéto zabezpečenie vedenia účtovníctva sa nedá považovať za liberačný dôvod konateľa, ak sám žalovaný neodovzdal riadne účtovné doklady na zaúčtovanie X. E. a spoločník neskôr zistí, že žalovaný predával majetok žalobcu cez pochybné doklady a nechával si tržby sám pre seba. Táto skutočnosť vyplýva aj zo založených dôkazov a z výpovedí svedkov, že v konečnom dôsledku všetka hotovosť sa odovzdávala žalovanému a žalovaný tieto finančné prostriedky neodovzdával na bankový účet žalobcu a nechával si ich sám pre seba. Žalovaný nepreukázal, ako viedol evidenciu - pokladňu t.j. príjem verzus výdaj peňazí v spoločnosti žalobcu. Taktiež žalovaný nepreukázal, že by odovzdal peňažný príjem = tržby inej, tretej osobe v rámci spoločnosti žalobcu. Taktiež nepreukázal aké doklady dal na zaúčtovanie do evidencie účtovníctva. Žalovaný nepreukázal ani svedeckou výpoveďou Y. T., že by aj ona bola zodpovedná za stav manka na majetku žalobcu, t.j na cemente a štrkopieskov, ktorý sa zistil, až v čase po jej skončení funkcie konateľa v spoločnosti žalobcu. Spoločník žalobcu sa dozvedel, od C. S., že mu bol dodávaný betón od spoločnosti Bau beton a v tom čase bol jediným konateľom žalovaný a spoločník Roman Ruhig si preveril, či predmetný predaj betónu C. S. bol riadne zaevidovaný v účtovníctve žalobcu a vtedy spoločník žalobcu zistil, že žalovaný si robí kšefty v prospech seba a nie v prospech spoločnosti žalobcu a jej spoločníkov. Preto sa ho spoločnosť rozhodla urýchlene odvolať z funkcie konateľa a žiadať žalovaného, aby odovzdal všetky dokumenty a majetok zverený žalovanému novému konateľovi a taktiež, aby sa vykonala za spoločnej účasti fyzická inventúra zásob, majetku, ktorý sa nachádzal na prevádzke žalobcu v Novej Dedinke pri Bratislave a tento stav sa porovnal s údajmi vedenými v účtovníctve, čo žalovaný odmietol. Žalovaný porušil ustanovenia Zmluvy o výkone funkcie konateľa, čím sa dopustil protiprávneho konania v súlade so zákonom o účtovníctve na evidencii zásob, kde bolo zistené manko s porovnaním účtovnej evidencie a tým žalovaný spôsobil žalobcovi škodu - manko na zásobách štrkopieskov a cemente, ktorá je oceniteľná v peniazoch, čo je podstatou a predmetom tohto sporu t.j. uplatňovaná je náhrada skutočnej škody na zverenom majetku žalovanému. Skutočná škoda sa zistila fyzickou inventúrou, ktorú žalovaný odmietol vykonať, ako aj odmietol sa jej sám zúčastniť, čo aj sám žalovaný uviedol na pojednávaní. Z toho je zrejmé a logické, že žalovaný predával materiál žalobcu vo vlastnom mene a na svoj vlastný účet bez toho, aby všetky predaje majetku žalobcu zaevidoval v účtovnej evidencii žalobcu cez osobu vykonávajúcu účtovnú evidenciu a tržby z predaja sa riadne zaevidovali v účtovnej evidencií žalobcu a taktiež samotné tržby by sa vložili na bankový účet spoločnosti. Podľa , mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný prevzal veci t. j. štrkopiesky a cement od žalobcu a to tak, že keď bol žalovaný konateľom žalobcu uzatvoril nájomnú zmluvu za účelom ťažby a následného predaja vyťažených štrkopieskov so skladu na štrkovni v Novej dedinke pri Bratislave, ako aj nakúpil

cement za žalobcu, avšak už zo samotného predaja cementu nedal všetok príjem do účtovníctva žalobcu, čo znamená že došlo aj k odcudzeniu cementu respektíve ho predával bez pokladničných dokladov a tým konal na svoj účet a nie na účet žalobcu. Vzťah zo zmluvy o výkone funkcie konateľa je záväzkovým vzťahom najbližším k mandátnej zmluve a s tým sa spája aj zodpovednosť žalovaného za tých, na ktorých preniesol časť svojej činnosti, teda aj na účtovníka po skončení funkcie konateľa Y. T.. Vedenie zásob tovarov na sklade je vedením podľa zákona o účtovníctve a tieto žalovaný podľa všetkého neviedol a ani nikoho takýmto vedením nesplnomocnil a tým je bezprostredne zodpovedný sám za schodok na zásobách majetku žalobcu, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Y. T. nikdy nepreberala hotovosť od žalovaného a nevykonávala účtovnú evidenciu zásob a túto evidenciu ani nezabezpečil žalovaný u žiadnej tretej osoby a preto nesie plnú zodpovednosť on sám, nakoľko v jeho portfóliu bola starostlivosť o prevádzku, teda aj zásob štrkopieskov a cementu na prevádzke v Novej dedinke pri Bratislave. Svedkyňa Y. T. vypovedala, že žalovaný mal na starosti ťažbu štrku a predaj a to tak, že záujemca oslovil žalovaného, že chce odobrať štrk, so žalovaným sa dohodli a ten mu ho predal. Náplňou činnosti svedkyne T. bolo, že raz do mesiaca prišla do Novej dedinky, prevzala doklady, ktoré sa týkali spoločnosti - vážiace lístky, pokladničné doklady, doklady, ktoré súviseli s fakturáciou, následne doklady odniesla na Šamorínsku ulicu v Bratislave, kde mali kanceláriu a doklady zaúčtovala. Viedla účtovníctvo spoločnosti počas celej doby ako vykonávala funkciu. Súd prvej inštancie však opomenul zákonnú povinnosť žalovaného, a to oblasť účtovania zásob v podvojnom účtovníctve, ktorá je právne vymedzená najmä v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré boli vydané opatrením MF SR č. -92 a ich neskoršími novelami. Každá účtovná jednotka by mala mať vypracovanú internú smernicu k vedeniu skladovej evidencie spôsobu oceňovania a účtovania zásob, v ktorej aplikuje na vlastné podmienky všeobecné právne predpisy. Zásoby sa potom oceňujú v súlade s ustanovením o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Je logické, že ak sa inventúrou z 22.12.2009 zistil stav vyťažených štrkopieskov a porovnal sa s účtovníctvom, vznikol jednoznačný rozdiel (manko) chybujúcich zásob s uvádzaným stavom predaja štrkopieskov zaevidovaných v účtovníctve. Takýto rozdiel jednoznačne predstavoval škodu na majetku spoločnosti, za ktorú je zodpovedný štatutár spoločnosti. Pre objektívnu výšku škody na majetku dal žalobca vypracovať odborným osobám geodetické zameranie zásob štrkopieskov a ich úbytok a boli vypracované s tým spojené znalecké posudky. To isté platí aj pri manku na cemente. Žalovaný za spoločnosť Bau beton nakupoval cement a podľa normovaných receptúr vyrábal a následne aj predával betónové zmesi. Vykonanou inventúrou bolo zistené, že stav zásob cementu v čase odvolania konateľa

- žalovaného nekorigoval so stavom zásob, nakúpeného množstva cementu, s množstvom cementu použitého do betónu a s predajom betónových zmesí v účtovníctve. Inventúrou sa tak zistil schodok na zásobách cementu, ako je uvedené aj v znaleckom posudku. Z vyššie uvedeného je preukázané, že súd prvej inštancie svoje odôvodnenie založil na svojvôli a tým samotné rozhodnutie trpí arbitrárnosťou a takéto rozhodnutie je treba považovať za nezákonné v rozpore s právnou istotou. Ak súd prvej inštancie nemá jasno v zákonoch o účtovníctve a vzniku manka, tak potom si to mal dať vysvetliť navrhovanými svedkami žalobcom, ktorí sú znalí v banskej činnosti a v odvetví Ekonómia manažment časť Účtovníctvo a daňovníkovo, ktorí posúdili vznik a výšku škody na majetku žalobcu, za ktoré zodpovedá žalovaný v spojení s ustanovením a v spojení s Z.z v znení platnom v čase účtovného obdobia počas funkcie konateľa žalovaného. Žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom liberačné dôvody, aby zabránil manku na zásobách, respektíve je preukázané aj tvrdením žalovaného, že žalovaný nevystavoval ku každému predaju tovaru, výrobkov faktúry v súlade so , nakoľko sám žalovaný tvrdil, že niektorí zákazníci odberatelia nepožadovali žiadny účtovný doklad, čo preukazuje, že ak žalovaný predával štrkopiesky a betónové zmesi, vydával pokladničné doklady na Ševt pokladničnom doklade a nevydal pokladničný doklad z registračnej pokladne, alebo používal vážne lístky ako doklad alebo voľnou rukou napísal cenu pre šoféra, koľko mu má zákazník zaplatiť. Takéto konanie žalovaného pri predaji v hotovosti je v rozpore so v platnom znení pre rok 2009 a v rozpore so Z.z v platnom znení pre rok 2009. Žalovaný väčšinu príjmov prijímal v hotovosti bez zákonom predpísaných účtovných dokladov. Súd prvej inštancie tak dospel na základe len vybraných a vytrhnutých dôkazov z kontextu k nesprávnym skutkovým zisteniam a to ešte k tomu bez materiálnej pravdy (nepredloženie žiadnych písomných dôkazov zo strany žalovaného). Konanie má aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kde súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec samu, respektíve sa odkláňa od hmotnoprávneho základu v spojení so zásadou Pacta sunt servanda = zmluvy sa majú dodržiavať, a taktiež došlo súdom prvej inštancie k zmiešavaniu hmotnoprávnych predpisov v rozpore so zásadou lex specialis a iné vady uvedené ďalej v odôvodnení odvolania.

10. Žalobca žiadal, aby odvolací súd vykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré nevykonal súd prvej inštancie a tiež tie dôkazy, ktoré boli založené do spisu a súd ich nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Vypočutie svedkov k vzniku a výške manka = škody navrhoval žalobca už s podanou žalobou. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v prospech žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný navrhoval svedkov U. P. a Y. T. a pani D.. V skutočnosti nakoniec v konaní vypovedala len jedna svedkyňa a je zarážajúce, že táto svedkyňa nič nové nepriniesla v rámci prejedávanej veci k predmetu žaloby a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zmenil o 180 stupňov. Takéto konanie súdu prvej inštancie je šokujúce. Žalobca tiež žiadal, aby odvolací súd preskúmal dôkazy založené žalobcom na súde prvej inštancie, ktoré súd odignoroval v rozpore s právom na vykonanie dôkazu a tvrdení opaku protistrany - procesný útok /procesná obrana; pred konečným skončením dokazovania vo veci samej alebo aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie a aby prikázal súdu prvej inštancie, aby vykonal riadne dokazovanie vo veci samej a opakovane vo veci rozhodol. Žalovaný bol prijatý ako konateľ, teda znalý vedenia prevádzky s betonárňou a tým presne vedel aké zásoby potrebuje a ako má s nimi nakladať aj u žalobcu, kde vykonával takú istú činnosť, s ktorou už mal praktické skúsenosti a tiež potom musel vedieť aj ekonomickú časť prevádzky. Žalovaný teda musí prinajmenšom ovládať zákony a počítať stav zásob, ako aj vedieť kalkulovať predajnú cenu pri výrobe a viesť evidenciu zásob a jej ocenenie. Žalovaný bol povinný za každý takýto predaj vydať doklad z registračnej pokladne, čo by online bolo zachytené v účtovníctve žalobcu, avšak žalovaný obchádzal zákon a prisvojoval si tržby bez riadne vystaveného daňového dokladu. Keď mu Roman Ruhig nato došiel, tak zrazu žalovaný nebol kontaktný. Jeho klamstvo nebolo len voči žalobcovi, ale celý čas aj klamal pred súdmi, čo si súd prvej inštancie buď úmyselne nevšimol, alebo si to všimnúť nechcel. Žalovaný napríklad vo svojom odvolaní doslovne oklamal odvolací súd, že spoločnosť žalobcu v čase jeho pôsobenia nebola platiteľom DPH v zmysle , kde žalovaný tvrdil, že nebol povinný vystavovať faktúry podľa . Týmto sa žalovaný priamo usvedčil, že klame a všetko čo tvrdí je klamstvom a zavádzaním súdov nakoľko žalobca bol platiteľom DPH od 1.4.2009, teda žalovaný bol povinný za každý predaj vystavovať faktúry alebo na úhradu v hotovosti používať registračnú pokladňu a za žalobcu vystavovať faktúry podľa , v lehote na vyhotovenie faktúry a zabezpečiť uchovanie faktúry podľa a taktiež viesť vedenie záznamov podľa , čo nevykonával a tieto ani neodovzdal riadne žalobcovi. Ďalšie klamstvo žalovaného na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.1.2013 bolo, keď tvrdil, že vzniesli aj s pani T. na pána Ruhiga požiadavku na vykonanie inventarizácie. Svedkyňa Y. T. na pojednávaní dňa 26.6.2019 na otázku súdu odpovedala, že inventarizácia nebola od nich požadovaná, nebol dôvod na inventarizáciu, všetko bolo v poriadku počas jej obdobia, geologické zameranie ložiska požadované nebolo. Žalovaný po skončení výpovede tejto svedkyne tieto svedkyňou uvedené skutočnosti potvrdil. Žalovaný potom klamal pred súdom dňa 23.1.2013, keď uviedol, že chcel poznať počiatočný stav zásob štrkopieskov a za tým žiadal o inventarizáciu začiatočného stavu. Ako konateľ žalovaný nemusel nikoho o nič žiadať a mohol dať zameranie štrkopieskov vykonať sám, respektíve zavolať geodeta pre takéto zameranie. Žalovaný žiadnu inventarizáciu nevykonal, ani pri prevzatí priestorov od spoločnosti BAU-RENT, nakoľko dobre vedel, že pred začatím ťažby štrkopieskov na prevádzke Nová Dedinka, sa žiadna ťažba nekonala a samotná ťažba sa začala až spoločnosťou Bau beton, kde bol od počiatku konateľom žalovaný. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami nezaoberal, preto je jeho rozhodnutie prekvapivým až šokujúcim, nepreskúmateľným pre nedostatok zákonných dôvodov a v rozpore s hmotnoprávnou úpravou v , a to mandátnej zmluvy, ako aj v rozpore so skutkovým stavom, kde súd prvej inštancie namiesto svojej úvahy použil svojvôľu pri hodnotení dôkazov, respektíve nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas súdneho konania najavo a sám súd sa odklonil aj od zákona o účtovníctve a zákona o DPH, z ktorých žalovanému vyplývali právne povinnosti a súd flagrantným spôsobom odignoroval prepojenosť povinnosti žalovaného spojených so vznikom manka. Samotný napadaný rozsudok je arbitrárnym rozhodnutím nakoľko je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu. Rozhodnutie súdu pôsobí zmätočne a je nepresvedčivé. Súd prvej inštancie v tomto konaní nekonal v súlade s , keď odmietal dôkazy žalobcu, ktoré označil v rámci procesného útoku, ale aj v reakciách na vyjadrenia žalovaného. Súd prvej inštancie prekvapivo po vypočutí jedného svedka Y. T., ktorá v podstate len potvrdila tvrdenia žalobcu a nie žalovaného, zmenil rozsudok v neprospech žalobcu pritom neodôvodnil zákonným spôsobom svoje rozhodnutie pre zamietnutie žaloby. Súd popiera na svoj predbežný názor, čo je v rozpore s právnou istotou a rovnosti strán sporu. Ak takýto rozpor súdu prvej inštancie vznikol, tak ho bol povinný v odôvodnení svojho rozsudku odôvodniť tak, aby bol uveriteľný a zrozumiteľný.

11. Z doterajšieho dokazovania bolo podľa žalobcu preukázané, že žalovaný nepriznával niektoré predaje tovarov štrkopieskov, betónových zmesí do účtovnej evidencie spoločnosti, tržby keš si sám nechával pre vlastný prospech. Žalovaný ani nepreukázal, ako naložil s príjmom za jednotlivé predaje tovarov žalobcu. Zo zistení z inventúry bolo zistené manko na cemente a štrkopieskoch v hodnote 90.192,- eur. Svedkyňa M. F. dňa 13.3.2013 uviedla, že žalovanému odovzdávala finančné prostriedky až od doby, keď tam nepracovala p. T., ako s nimi naložil sa už nezaujímala, uviedla, že v tejto dobe všetky finančné záležitosti riešil pán W.. Svedok Q. A. na pojednávaní dňa 23.1.2013 uviedol, že sa zopárkrát stalo, že prepravu vykonával aj on, na pokyn pána W., zákazník mu dal peniaze, ktoré odovzdal pánovi W., pričom svedok nevedel, ako s nimi žalovaný už naložil. Sám žalovaný na pojednávaní 23.1.2013 uviedol, že doklad č.1.140 - dodací list vlastnoručne podpísal a pripol k nemu aj menší papierik s množstvom a sumou dodávaného betónu; tento doklad odovzdal vodičovi S., ktorý následne vykonal prepravu odberateľovi S., ten mu aj vyplatil sumu, ktorú on následne odovzdal v pokladni. Žalobca uviedol, že je logické, že ak po odchode Y. T. z postu konateľa spoločnosti, žalovaný nezaznamenával riadne evidovaný účtovaný predaj = tržby z predaja v takej miere, ako ubúdali zásoby štrku a cementu na prevádzke Novej Dedinke a ak nebol k tomu vidieť ani adekvátny príjem finančných prostriedkov na bankový účet spoločnosti žalobcu, tak potom hotovostný predaj a pokladňa bola vreckom žalovaného. Takýmto konaním žalovaného je preukázané, že žalovaný nekonal v prospech spoločnosti, ale len vo svoj osobný prospech. Z dokazovania je preukázané, že prijímanú hotovosť z predajov štrkopieskov a betónových zmesí preberal žalovaný. Ak prijala hotovosť napríklad svedkyňa pani F., odovzdala ju pánovi žalovanému aj s pokladničnými dokladmi. Ak prijal hotovosť svedok Q. A. (šofér) od zákazníka, odovzdal ich žalovanému. Žalovaný si tieto peniaze nechával a dodnes nepreukázal, ako s nimi naložil. Svedkyňa T. dňa 26.6.2019 uviedla, že hotovosť nepreberala. Úplnou náhodou pri návšteve Hotela MEDIUM, Roman Ruhig spozoroval, že sa vykonáva betonáž parkoviska, pričom sa dozvedel od štatutára Hotela MEDIUM, Ing. C. S., že betón na betonáž parkoviska je od spoločnosti Bau beton. Uvedené bolo preukázané výpoveďou svedka C. S., ktorý potvrdil, že nakúpil betón a jeho kolegyňa nakúpila štrkopiesky na svoj rodinný dom od spoločnosti Bau beton a k týmto predajom žalovaný nevystavil v súlade so zákonom o DPH faktúry za predaj betónových zmesí a štrkopieskov, ale cenu za predaj určoval na vážnych lístkoch alebo pokladničných dokladoch (nie z registračnej pokladnice) a nevystavil k predaju ani riadnu faktúru ani príjmový doklad z registračnej pokladnice a ani príjmy z konkrétneho predaja nezahrnul do účtovníctva spoločnosti žalobcu. Žalobca po skončení funkcie konateľa žalovaného následne zistil, že žalovaný neviedol evidenciu zásob, tovarov, výrobkov = skladové hospodárstvo, nevystavoval za každý predaj daňové doklady v súlade so zákonom o DPH a zákonom o dani z príjmu, kde žalovaný nenosil všetky účtovné/daňové doklady z predaja materiálov štrkopieskov a betónových zmesí na zaúčtovanie do účtovníctva spoločnosti žalobcu. Taktiež sa preukázalo aj svedeckou výpoveďou W. W., že žalobca zistil, po incidente neevidovania príjmov spoločnosti, následnou inventúrou značné rozdiely v zásobách štrkopieskov a cementu. Súd prvej inštancie zrazu nepotreboval vypočuť žalovaným navrhovanú účtovníčku D.. Žalovaný u žalobcu konal pri hospodárení spoločnosti s mankom a svojim konaním spôsobil spoločnosti škodu. Škoda vychádza z peňažného ocenenia chýbajúcich zásob štrkopieskov a cementu zistenej inventúrou, ktorú vykonala nezávislá inventarizačná komisia. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal mankom na cemente a neodôvodnil, kto by mal niesť liberačný dôvod za takéto manko. Súd prvej inštancie nezákonným spôsobom preniesol zodpovednosť za evidenciu štrkopieskov na Ing. U. P., ktorá nezodpovedala za stav zásob a ani za vedenie inventarizácie zásob podľa mandátnej zmluvy. Pri inventarizácií sa zistili nielen rozdiely pri ťažbe štrkopieskov, ale aj rozdiely pri nákupe cementu, z ktorého sa vyrábal betón. Žalovaný totiž nedal zaevidovať všetky predaje betónových zmesí do účtovnej evidencie. Žalovaný nepreukázal, že konal pri vedení predpísanej evidencie a účtovníctva s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, žeby vykonával evidenciu zásob štrkopieskov a cementu na sklade. Podrobnosti o škode spôsobenej žalovaným, preukázal žalobca dôkazmi už v samotnej žalobe, kde žiadal vypočuť účtovníka Ing. Y. H., ktorý účtoval škodu v spoločnosti žalobcu spôsobenú žalovaným. Žalobca do súdneho spisu založil aj dôkaz o výške skutočnej škody zistenej nezávislou odbornou znaleckou organizáciou Expert Group, k.s. v odvetví Účtovníctvo a daňovníctvo, pričom žiadal vypočuť tiež svedkov k odbornému výpočtu škody pri vzniknutom manku. Žalovaný nepreukázal žiadne liberačné dôvody, ktoré by preukazovali, že konal v súlade so zákonom a zmluvou o výkone funkcie konateľa čl. 2 bod 3, bod 5 a bod 9 druhej odrážky - „zabezpečil riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva" a spoločenskou zmluvou spoločnosti Bau beton článok IX bod 2 písm. a). Tvrdenie, žalovaného, že nosil časti dokladov na Šamorínsku 10 Bratislava po skončení funkcie konateľky Y. T., ešte neznamená, že žalovaný skutočne vystavoval za každý predaj faktúru alebo doklad z registračnej pokladne a odovzdal všetky účtovné doklady za každý predaj štrkopieskov a betónových zmesí na zaúčtovanie. Odovzdanie

časti účtovných dokladov X. E. ho nezbavuje zodpovednosti za manko. Žalovaný pritom sám priznal, že niektorým zákazníkom nedával účtovné doklady, lebo ich nežiadali. Žalobca preukázal písomnými dôkazmi aj svedeckými výpoveďami, že žalovaný predával štrkopiesky a betónové zmesi bez daňových dokladov, peniaze z predaja končili v rukách žalovaného. Žalobca už v žalobe navrhoval vypočuť svedkov - členov komisie, z čoho bol vypočutý len jeden svedok, a to W. W., ktorá potvrdila, že Roman Ruhig došiel do učtárne s dokladmi, že pánovi S. respektíve jeho spoločnosti pre Hotel MEDIUM bol dodaný betón spoločnosti Bau beton bez daňového dokladu, s pochybnými dokladmi vystavenými žalovaným a jeho asistentkou F. cez šoféra S. čo potvrdil aj sám žalovaný. Taktiež v súdnom konaní bol preukázaný predaj betónu a štrkopieskov pánovi S. a aj jeho kolegyni do W., za ktoré inkasoval hotovosť žalovaný; pričom nevystavil riadne faktúry, ani prijatú hotovosť nezúčtoval cez registračnú pokladňu. Ďalej žalobca s ohľadom na predmet konania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 27.3.2008, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. - 76 zo dňa 1.8.2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: , zo dňa 18.6.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , zo dňa 28.4.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21.12.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 28.10.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 24.04.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 19.2.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 22.9.2010.

12. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nevzal v úvahu všetky dôkazy predložené žalobcom, neprijal návrh dokazovania žalobcom, ale svojvoľne si vybral len tie dôkazy, ktoré mu slúžili k odôvodneniu svojvoľného, nezákonného rozhodnutia v rozpore s ustanovením a tým aj v rozpore s ďalšími princípmi čl. 2 ods. 3; čl. 3 ods.1; čl. 8; čl. 11 ods.1; čl. 15 ods. 1; čl. 16 ods. 1; čl. 17. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Súd prvej inštancie nielen, že nerešpektoval mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, ale nesledoval ani zákony lex specialis ohľadom evidencie účtovníctva, ako aj evidencie zásob, majetku žalobcu a inventarizáciu a oceňovania zásob, o ktorých rozhodoval výlučne žalovaný, a to tak pri nákupe cementu, ako aj pri ťažbe štrkopieskov na sklad alebo na priamy predaj. Žalovaný ani nepreukázal, že Ing. U. P. by porušila mandátnu zmluvu ako odborne spôsobilá osoba s dohľadom na spôsob ťažby v súlade s banským projektom pre ťažbu schváleným banským úradom. Podľa mandátnej zmluvy medzi žalobcom a Ing. P. nebolo dohodnuté, že bude viesť stav zásob štrkopieskov; táto povinnosť vyplýva organizácii, t.j spoločnosti Bau beton a zodpovedný za vedenie spoločnosti je konateľ. Preto ak žalovaný nereklamoval nijakú činnosť u Ing. U. P., potom nekonal s odbornou starostlivosťou k spoločníkom a do vnútra spoločnosti tak, aby zamedzil škode spoločnosti. Pri vedení účtovných záznamov, žalovanému nič nebránilo, aby si dal urobiť externý audit na účtovníctvo, alebo sám kontroloval vedenie účtovných záznamov a zaúčtovanie všetkých dokladov, ktoré údajne žalovaný odovzdal do učtárne. Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, sám by zistil nezrovnalosti v účtovných záznamoch a tak mohol predchádzať tak enormnej škode, ktorá vznikla žalobcovi. Pojem odbornej starostlivosti vychádza z právnej úpravy mandátnej zmluvy, podľa ktorej je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s odbornou starostlivosťou. Mandátna zmluva, ako obstarávateľský typ zmluvy, implicitne predpokladá, že mandatár je v dotknutej oblasti odborníkom. Odborná starostlivosť je kritérium objektívnej povahy, bez ohľadu na osobnostné predpoklady, či zručnosti konateľa. Kritérium odbornej starostlivosti totiž vyjadruje určitú abstraktnú mieru pre očakávané konanie povinnej osoby. Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu konateľa. Odbornú starostlivosť možno definovať ako najvyšší stupeň starostlivosti štatutárneho orgánu, v ktorom konateľ koná na informovanom základe a po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu tak, aby predchádzal k škodám na zverenom majetku spoločnosti žalobcu. Druhý predpoklad, ktorý je konateľ povinný preukázať na zbavenie sa zodpovednosti za škodu, je skutočnosť dobrej viery konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Konanie v záujme spoločnosti je vyjadrením prvku lojality konateľa voči spoločnosti. Podmienka lojálnosti konania vyžaduje, aby konateľ neuprednostňoval pred záujmami spoločnosti svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých spoločníkov či dokonca záujmy tretích osôb. V dobrej viere nekonal konateľ - žalovaný, ktorý musel rozpoznať, že dochádza k porušeniu záujmov spoločnosti tým, že nevykonal inventarizáciu zásob, neevidoval stav zásob, predával na základe pofiderných dokladov majetok žalobcu tretím osobám, ktoré nedal ani dodatočne zaevidovať do účtovných záznamov, neodovzdal žiadne doklady po skončení funkcie konateľa novému konateľovi žalobcu. Dobrá viera zaniká vtedy, keď sa konateľ - žalovaný zoznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že koná v záujme obchodnej spoločnosti. Žalovaný potom nesplnil ani liberačné dôvody: A. skutočnosť, že konateľ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou; a B. skutočnosť, že konateľ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Tieto liberačné dôvody musia byť pri konaní konateľa splnené kumulatívne. Zároveň, vzhľadom na existenciu objektívnej zodpovednosti konateľa za škodu, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že konateľ pri vzniku škody porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V súdnom spore zaťažuje dôkazné bremeno vyvrátenia tejto prezumpcie práve konateľa - žalovaného. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal liberačné dôvody na zbavenie sa škody, manka na zásobách, majetku žalovaného, ktorý chýbal pri vykonanej inventúre. Súd prvej inštancie sa absolútne odklonil od skutkového stavu, ak za liberačný dôvod považuje, že žalovaný uzatvoril zmluvu s Ing. U. P. a že účtovníctvu nerozumie a toto vykonávala po Y. T. pani X. E.. Žalovaný ani jednu z týchto osôb nepoveril na vedenie skladových zásob vo vlastníctve žalobcu a ani nikoho nepoveril na priebežnú kontrolu zásob s účtovnými záznamami vedených v účtovníctve. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že v konaní nebolo dostatočne preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa a už vôbec nie žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, ku ktorej podľa žalobcu došlo. Žalovaný nepostupoval pri zdaniteľných obchodoch v súlade so zákonom o DPH a ani so zákonom o účtovníctve. Z príjmového pokladničného dokladu č. l. 78, 136 spisu súd zistil, že dňa 26.10.2009 bol za žalobcu žalovaným vydaný príjmový pokladničný doklad na prijatú sumu od osoby označenej „p. S., W." vo výške 139,50 eur, a to za dodávku štrku a dopravu. Na listinnom dôkaze sa nachádza poznámka žalobcu „nezaúčtované" a taktiež predmetný doklad nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 71 ods. 5 nie je vystavený cez registračnú pokladňu a taktiež nebol daný na zaúčtovanie účtovníkovi. Detto platí aj o príjmovom pokladničnom doklade č.l. 78, 137 spisu zo dňa 26.10.2009 na sumu 191,60 eur; a dodacom liste č. l. 140 spisu zo dňa 24.11.2009, ktorý dodal odberateľovi označenému ako „S., hotel, R. dom, základy" betón. K dodaciemu listu je pripojený lístok s výpočtom „9 m3 x 48 €= 432 €, Dopr. 42 x 2 € = 84, 516 €"; Na č.l. 148 spisu sa nachádza rukou písaný text „420 - eur betón 25/11" a nečitateľný podpis s poznámkou žalovaného, že suma 420,- eur nie je evidovaná v pokladničnej knihe, lebo nebol dodaný do účtovníctva riadny daňový doklad a ani tento lístoček nebol daný na vedomie účtovníčke. Na č.l. 87 - 94 spisu sa nachádza Výpis z pokladničnej knihy - celý účtovný rok 2009 spoločnosti Bau beton spol. s r.o., preukazujúci okrem iného aj predaj štrku v danom období, ktoré boli odovzdané účtovníčke. Avšak liberačným dôvodom nie je to, že sa žalovaný rozhodol poveriť iné osoby odbornou činnosťou (účtovníctvom a baníckou činnosťou). S obchodnou činnosťou a vedením záznamov súvisí celý rad zákonných povinností, a to aj vystaviť daňový doklad za zdaniteľné obchody, v súlade so zákonom a tieto odovzdať na zaúčtovanie účtovníčke. Registračná pokladnica bola na prevádzke Nová dedinka a nie na Šamorínskej. Závery súdu sú tak nesprávne.

13. Žalobca dôvodil, že z doposiaľ vykonaného dokazovania preukázateľne vyplýva, že v období pred nástupom p. W. do funkcie konateľa sa v danej oblasti neťažilo, resp. došlo iba k zanedbateľnej ťažbe na účely skúšky strojov a tento štrk zostal na prevádzke Nová dedinka a taktiež sa preukázalo svedkom Q. A., že predtým boli skôr privezené štrkopiesky na prevádzku Nova dedinka zo stavby U.. Pričom vyťažené množstvo štrkopieskov a privezené množstvo štrkopieskov ostalo aj naďalej uskladnené v priestoroch objektu. Uvedené skutočnosti boli potvrdené svedeckými výpoveďami všetkých predvolaných osôb, vrátane svedkov predvolaných zo strany odporcu a rovnako vyplývajú z objektívnych skutočností, akými sú účtovné záznamy obchodnej spoločnosti Bau beton spol. s r.o. a vlastníka predmetného objektu. Dôkazom o neexistencii ťažby pred nástupom p. W. do funkcie konateľa je taktiež neuskutočnenie samotnej inventarizácie, nakoľko to ako nastupujúci konateľ nepovažoval za potrebné. Zo záveru znaleckého posudku, predloženého súdu na pojednávaní dňa 13.3.2013 je preukázané, že celkovo vznikla spoločnosti Bau beton spol. s r.o. priama škoda alebo ušlý zisk vo výške 204.789,- eur, pričom v tomto konaní si uplatňujeme len náhradu skutočnej škody „manko" vo výške 90.192,- eur. Samotná existencia škody nebola spochybnená ani rozsudkom okresného súdu, čím súd túto skutočnosť považuje za preukázanú. Na základe znaleckého posudku, ktorý uvádza rozdiel medzi reálnym stavom vyťažených zásob spoločnosti Bau beton spol. s r.o. počas obdobia kedy vykonával funkciu konateľa žalovaný a stavom evidovaným v účtovníctve, je zrejmá aj príčinná súvislosť, teda že vznik škody nastal v období, kedy vykonával funkciu konateľa žalovaný a teda konaním a tiež opomenutím konať v súlade s odbornou starostlivosťou nesie za túto skutočnosť objektívnu zodpovednosť. Preukázaním chýbajúcich zásob neevidovaných v účtovníctve spoločnosti, bolo dokázané porušenie povinností žalovaného, ako konateľa, a tým došlo k presunu dôkazného bremena na stranu žalovaného. Ten svoje tvrdenia o nezanedbaní povinnosti konateľa a neukracovaní

spoločnosti nijako nepodložil. V danom konaní boli zo strany žalobcu preukázané rozhodné skutočnosti, pričom boli riadne podložené tak listinnými dôkazmi ako aj odborným znaleckým posudkom. V súlade so zásadou ústnosti, boli dané skutočnosti potvrdené svedeckými výpoveďami, pričom nielen svedkami predvolanými žalobcom, ale aj svedkami, ktorých predvolala strana žalovaného. Zo strany žalovaného nebolo jediným dôveryhodným spôsobom preukázané akékoľvek jeho tvrdenie počas celého trvania sporu. Všetky tvrdenia žalovaného a obrana sú jednostrannými tvrdeniami až klamstvami a tvrdenia žalovaného nie sú nijako podložené materiálnou pravdou. Jediný dôkaz, ktorý od samotného začiatku súdneho konania žalovaný navrhol vykonať, bol výsluch svedkov, ktorí v konečnom dôsledku svedčil v prospech žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že by dovzdával z každého obchodného prípadu riadne zákonom predpísané daňové doklady na zaúčtovanie, preto sa nemohol zbaviť zodpovednosti ani preniesť zodpovednosť na účtovníčku za škodu, ktorá sa zistila pri inventarizácii. Súd prvej inštancie sa pritom absolútne nezaoberal mankom na cemente, kde svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočne neodôvodnil. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že žalobca nepreukázal absolútnu a výlučnú zodpovednosť žalovaného. Žalobca už v žalobe založil geometrické zameranie zo dňa 22.12.2009, kde bol zrejmý stav zásob štrkopieskov pred začatím prevádzky a stav zásob po skončení konateľstva žalovaného u žalobcu. Žalobca navrhol v tejto veci aj vypočuť svedkov a súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Taktiež bola predložená súdu aj nájomná zmluva zo dňa 18.2.2009 z ktorej vyplývalo, že nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu za účelom vyťaženia, pretriedenia štrkopiesku a jeho predaja vo vlastnom mene a na vlastný účet. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 2,- eur bez DPH za 1 tonu predaného štrku na základe mesačného výkazu predaného štrku. Prenajímateľ si štrk podľa geodetického zamerania zo dňa 22.12.2009 vyúčtoval faktúrou a tým žalobca aj skončil v strate. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami absolútne nezaoberal. Žalovaný pod jeho vedením doviedol spoločnosť už v začiatku k enormnej strate. Irelevantné je tvrdenie súdu prvej inštancie, že niektoré doklady vydávala svedkyňa F.. Táto odovzdala nezákonné bloky žalovanému a taktiež celú hotovosť z predaja odovzdala žalovanému a žalovaný si túto hotovosť ponechával a nevystavil k týmto nezákonným dokladom zákonné daňové doklady a nedal ich zaúčtovať do účtovníctva. Preto pri inventúre nemohol ani sedieť skutkový stav zásob s evidenciou v účtovníctve žalobcu v rozhodnom čase. Žalobca predmetné dôkazy (uvedené v spise č.l. 136, 137, 140, 148) predložil ako podporné, ktoré preukazujú, že žalovaný nekonal súlade so zákonom o DPH. Žalobca nikdy nežaloval náhradu škody z uvedených nezákonných predajov, ale náhradu škody chýbajúceho materiálu štrkopieskov a cementu, ktorý sa stratil počas funkcie konateľa žalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je súladné so skutkovým a právnym stavom vo veci samej a je arbitrárne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie. Samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie je extrémne nelogické. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd nariadil pojednávanie, napadnuté rozhodnutie zrušil, alebo aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 90.192,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

14. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné a zmätočné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že podstatným predpokladom pre rozhodnutie v tomto konaní je zadefinovanie škody a jej zákonných predpokladov. Škodou sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Zákonnými predpokladmi škody sú i) porušenie povinnosti, ii) vznik škody a iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorá (škoda) však musí byť exaktne a objektívne vyčíslená. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry a právnej praxe škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Žalovaný má za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol jemu prislúchajúce dôkazné bremeno a žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázal: i) jednak porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným; ii) a bez pochýb teda nemohol logicky preukázať ani príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením konkrétnej povinnosti a vznikom škody; iii) odhliadnuc od tohto faktu, žalobca nedokázal v konaní hodnoverne a dôvodne preukázať a doložiť zodpovedajúcimi podkladmi presnú výšku požadovanej škody. Tvrdenia a argumentácia žalobcu sú v tejto otázke „porušenia povinnosti žalovaného" pomerne chaotické a účelové, čo potvrdzuje aj jeho odvolanie. Žalovaný mal podľa žalobcu porušiť svoje povinnosti konateľa tak, že nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Pritom je

potrebné však zdôrazniť, že vyvodiť zodpovednosť voči konateľovi je prípustné iba za porušenie povinnosti, ktorá mu bola zverená zákonom alebo zmluvou. Žalobca dôvodí porušenie povinnosti žalovaným tým, že údajne neviedol riadne účtovníctvo spoločnosti. Toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním a jeho doplnením, kedy práve druhá konateľka p. T. vypovedala, že počas jej pôsobenia ako konateľky spoločnosti Bau beton (od 17.2.2009 až do 18.9.2019) mala na starosti a viedla účtovníctvo spoločnosti Bau beton. Pri jej odchode z pozície konateľky odovzdala účtovníctvo p. E., ktorá bola v tom čase zamestnanec spol. ERS Office service, spol. s r. o., ktorej spoločníkom a konateľom cez rôznu majetkovú účasť bol p. Roman Ruhig - konateľ žalobcu. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa p. W. W. a rovnako tak toto potvrdil aj samotný žalobca vo svojom poslednom písomnom vyjadrení, predchádzajúcom odvolaniu. F. T. bola rovnako tak ako žalovaný konateľom spoločnosti Bau beton s tým, že konala samostatne. Práve ona mala na žiadosť žalovaného na starosti vedenie, resp. zabezpečovanie účtovníctva spoločnosti, a teda mala aj zodpovednosť za odovzdanie účtovníctva pri jej odchode z pozície konateľa, čo si podľa vykonaného dokazovania aj splnila. P. T. ako svedok vo svojej výpovedi len zhodne potvrdila to, čo žalovaný tvrdí od počiatku, že obaja konatelia mali zadelené svoje pôsobnosti a účtovníctvo viedla a mala na starosti práve p. T., o čom mal žalovaný vedomosť a bolo tomu tak na jeho žiadosť a s jeho vedomím. Túto skutočnosť okrem iného potvrdzuje aj výpoveď p. F. (č.l. 218), ktorá v predmetnom čase pracovala u žalobcu ako osoba obsluhujúca váhu pri výdaji štrku. Kompletizovala doklady ako vážny list, príjmové doklady a tieto podľa vlastného vyjadrenia odovzdávala p. T., ktorú vnímala okrem konateľky aj ako účtovníčku. Je teda zrejmé a dôkazmi v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný s riadnou starostlivosťou zabezpečil vedenie účtovníctva, pričom účtovníctvo neviedla externá účtovníčka, ale priamo druhá plne zodpovedná konateľka, oprávnená konať za spoločnosť/žalobcu samostatne. Ďalej žalobca dôvodil, že žalovaný mal vydávať tovar bez zaúčtovania účtovných (príjmových) dokladov a týmto postupom sa obohacovať na úkor žalobcu. Toto tvrdenie žalobca opakovane opiera o ním predložené príjmové doklady, vystavené v období, kedy funkciu konateľa vykonával iba žalovaný s tvrdením, že tieto doklady nie sú zaevidované v účtovníctve a majú potvrdzovať fakt, že žalovaný spôsobil spoločnosti manko - škodu, a to predajom tovaru a dodávkou betónu iným osobám (p. S. na Hotel MEDIUM, rod. dom v W.) bez riadneho zaúčtovania. V tejto súvislosti sa žalovaný plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu z uznesenia zo dňa 29.5.2018, kedy súd skonštatoval, že tieto príjmové doklady samé o sebe škodu a jej výšku tak, ako si ju žalobca v konaní uplatňuje vôbec nepreukazujú. Za účelové, nepodložené a neakceptovateľné treba považovať tvrdenie žalobcu, že vyššie uvedené príjmové doklady dokazujú, že žalovaný sa takto aj v mnohých iných prípadoch obohacoval na úkor žalobcu tým, že predával a dodával štrk a betón bez zaúčtovania a tak spôsobil spoločnosti škodu vo výške, ktorú si žalobca v konaní nárokuje. Žiadne ďalšie dôkazy tomu nenasvedčujú, nie sú označení iní svedkovia a dotknuté osoby, žalobca ani nepredložil ďalšie doklady preukazujúce ním tvrdený rozsah údajného obohacovania sa žalovaného. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný nevykonal geodetické zameranie štrkoviska. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že táto povinnosť mu nevyplývala ani zo zákona, spoločenskej zmluvy, ako ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa. Táto povinnosť nebola žalovanému zverená do jeho pôsobnosti. Ako správne konštatuje vo svojom uznesení zo dňa 29.5.2018 odvolací súd, u konateľa musí ísť o zodpovednosť za porušenie takej povinnosti, ktorá bola zverená do jeho pôsobnosti, čo zatiaľ preukázané nebolo. Naopak, počnúc dňom 30.7.2019 žalovaný ako konateľ zabezpečil pre spoločnosť Bau beton uzavretím mandátnej zmluvy výkon funkcie „vedúceho lomu" Ing. U. P., ako osobou na to kompetentnou a oprávnenou z odborného hľadiska. Konateľ si teda splnil svoju povinnosť, postupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, keď spoločnosť získala potrebné banské oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a smerom dovnútra voči spoločnosti si splnil svoju povinnosť, keď uzavrel s menovanou Ing. P. ako odborne kompetentnou a zodpovednou osobou - garantom mandátnu zmluvu, ktorá jednoznačne a podrobne stanovuje jej povinnosti ako vedúceho lomu a odborníka v danej oblasti. Povinnosť viesť banskú evidenciu, resp. evidenciu súvisiacu s ťažením ložísk nevyplývala žalovanému zo zákona ani zo spoločenskej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie konateľa. V prípade, ak žalobca považuje zameranie štrkoviska za porušenie povinnosti konateľa spoločnosti, je na mieste otázka, či ide o porušenie povinnosti žalovaného, alebo druhého konateľa, p. T., ktorá mala na starosti účtovníctvo a teda aj prípadné otázky skladových zásob a pod.

15. Žalovaný mal za to, že vykonaným dokazovaním a dôkazmi predloženými a označenými žalobcom sa nepodarilo žalobcovi jednoznačne a bez pochýb dokázať porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného a jeho absolútnej a výlučnej zodpovednosti a teda logicky v neposlednom rade ani príčinnú súvislosť medzi porušením takejto povinnosti a vznikom škody vo výške, akú si žalobca v konaní uplatňuje. Aj keby sa hypoteticky podarilo žalobcovi preukázať porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného, súd by musel

skúmať, či táto povinnosť pre žalovaného vyplývala priamo zo zákona, alebo zo zmluvy o výkone funkcie konateľa a zároveň by musela byť bez pochýb preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením tejto konkrétnej povinnosti a vznikom škody vo výške, akú si žalobca v konaní uplatňuje. Je nesporné, že nie každé porušenie povinnosti konateľa by v tomto prípade viedlo v priamej príčinnej súvislosti k vzniku tak značne vysokej škody. V konaní však k dokázaniu uvedených atribútov zodpovednosti žalovaného za škodu nedošlo a teda žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Ako žalovaný uvádza, k preukázaniu príčinnej súvislosti nemohlo dôjsť z dôvodu, že žalobca v konaní bez pochýb a hodnoverne nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným, čo je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa súd zaoberal otázkou preukázania príčinnej súvislosti. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatuje, že súčasne so žalovaným bola v pomerne značnom časovom úseku konateľkou žalobcu ďalšia osoba, p. A. T., pričom každý z konateľov mohol konať samostatne. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu smeruje žaloba iba voči žalovanému za porušenie povinností konateľa a s tým spojeným nárokom na náhradu škody, ktorá je uplatnená za celé obdobie roku 2009. Pani A. T. bola konateľkou žalobcu aj v čase, kedy spoločnosť už disponovala povolením na ťažbu. Svedkyňa p. F. v predmetnom čase pracovala u žalobcu ako osoba obsluhujúca váhu pri výdaji štrku a vystavovaní dokladov a preberaní hotovosti. Svedkyňa F. kompletizovala doklady ako vážny list, príjmové a pokladničné doklady a tieto podľa vlastného vyjadrenia odovzdávala cca 1x týždenne p. T., ktorú vnímala aj ako účtovníčku, pričom sa však nevedela vyjadriť, či p. T. tieto doklady na zaúčtovanie aj skutočne odovzdala, resp. tieto zaúčtovala. Tretím predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je určenie skutočnej výšky škody tak, aby toto určenie bolo presné, jednoznačné a podložené relevantnými podkladmi. Napriek tomu, že otázka určenia výšky škody zostáva bezpredmetná vzhľadom na neexistenciu porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti so vznikom škody, žalovaný konštatuje, že určenie výšky škody tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, ktorý v konaní predložil žalobca nemôže obstáť. Predmetný znalecký posudok určuje len teoretické závery o tom, aké množstvo štrku sa malo na štrkovisku vyťažiť, čo je potrebné považovať za vyslovene hypotetický záver a nie presné a podložené určenie o skutočnej výške škody. Znalecký posudok komanditnej spol. Expert group č. 9/2013 nevychádza zo zamerania, ktoré by reálne zachytávalo stav zásob a objemu štrku štrkoviska v čase nástupu žalovaného do funkcie konateľa a následného zamerania po jeho ukončení funkcie konateľa, ale tento posudok z roku 2013 vychádza z posudku č. 1/2013 Ing. Júliusa Maljkoviča, ktorý určil množstvo vyťaženého štrku teoreticky, a to na základe polohopisného a výškopisného plánu ložiska k 22.12.2009 vyhotoveného G. L.. Z tohto postupu a zo znaleckého posudku však nie je jednoznačne zrejmé z akého východiskového stavu ložiska a množstva štrku vychádzal predmetný polohopis a výškopis, môžeme sa iba domnievať, že stav porovnáva so stavom zachyteným v tzv. Pláne využívania ložiska Nová Dedinka k 19.6.2000. Takýto postup a podklad nie je možné akceptovať ako dostatočný a zodpovedajúci určeniu skutočnej škody. Takéto hypotetické určenie výšky škody bez existencie a posúdenia náležitých podkladov, z ktorých by sa bez pochýb dal vyvodiť záver o stave zásob štrku (množstve štrku v ložisku) v čase nástupu žalovaného do funkcie konateľa nemôže obstáť pri určení skutočnej výšky škody. Ako z výpovede žalovaného, aj zo svedeckej výpovede svedka A. vyplýva, že na štrkovisku prebiehala už pred nástupom žalovaného tzv. skúšobná ťažba, pričom však nevedel uviesť v akom objeme. Rovnako tak uviedol, že na štrkovisko Nová Dedinka bol dovážaný štrk zo stavby na Jégeho ulici ešte pred nástupom žalovaného.

16. Žalovaný teda poukazoval najmä na to, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného ako konateľa a jeho absolútnu a výlučnú zodpovednosť za toto porušenie povinnosti. Žalobca nebol schopný a nemohol v konaní preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorú si v konaní uplatňuje. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Ak by aj hypoteticky k naplneniu a preukázaniu oboch zákonných predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti a príčinná súvislosť) zo strany žalobcu došlo, podľa žalovaného neobstojí žalobcom predložené a uplatňované určenie skutočnej výšky škody. Takúto škodu v konečnom dôsledku neodôvodňujú v danej výške ani žalobcom predložené nezaevidované príjmové doklady. Naopak bolo vykonaným dokazovaním v dostatočnej miere a spoľahlivo preukázané, že žalovaný ako konateľ konal a postupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, a to najmä tak, že riadne zabezpečil vedenie účtovníctva a administratívy prostredníctvom druhej konateľky žalobcu, pričom rovnako bolo zabezpečené aj následne prevzatie účtovnej agendy po jej odchode (čo bolo povinnosťou tejto konateľky ako osoby, ktorá viedla účtovníctvo). Žalovaný ako konateľ si splnil svoju povinnosť, postupoval s

náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, keď spoločnosť získala potrebné banské oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a smerom dovnútra voči spoločnosti si splnil svoju povinnosť, keď uzavrel s Ing. P., ako zodpovednou odbornou osobou mandátnu zmluvu, ktorá jednoznačne a podrobne stanovuje jej povinnosti ako odborníka v danej oblasti. Ing. P. na tieto účely vybral (odporučil) sám p. Ruhig, čo sám v rámci konania potvrdil a táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Čo sa týka námietok o nevykonaní navrhovaných dôkazov, tak súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie (č.l. 453 spisu) o výsluch svedkov Ing. U. P., Ing. H. U., H. L. a G. L. a to v súvislosti so znaleckým vyčíslením škody. Svedkovia P. Q. a U. M. sa zas mali vyjadriť k realizácii inventarizácie majetku. Vzhľadom k tomu, že súd v konaní nemal preukázanú zodpovednosť žalovaného za prípadný vznik škody tak navrhnuté dôkazy nevykonal, lebo by boli nadbytočným a neúčelné. Ak tak by doplnenie dokazovania viedlo iba k preukazovaniu výšky škody a jej zisteniu, čo je ale už irelevantné. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených a zbytočných prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania ( ), bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uvedené je potrebné posudzovať ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a ako jednoznačne preukázané liberačné dôvody na strane žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

17. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s argumentmi žalovaného nesúhlasí, nakoľko žalovaný bol konateľom spoločnosti a počas jeho funkcie konateľa vznikla škoda na majetku spoločnosti žalobcu. Vedenie zásob tovarov na sklade je vedením podľa zákona o účtovníctve a tieto žalovaný (konateľ) neviedol a ani nikoho takýmto vedením nesplnomocnil a tým je bezprostredne zodpovedný sám za schodok na zásobách na majetku žalobcu, ktorý bol ocenený znaleckým posudkom Expert Group, k.s, č. 9/2013 zo dňa 26.2.2013, ktorý vychádza zo zák. 382/2004 Z. z a s tým spojenej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z ktorou sa vykonáva Z. z a stým spojené posudzovanie podľa a Z. z v znení neskorších predpisov a tento je opatrený doložkou súdneho znalca. Manko (škoda na majetku zásob), na zásobách štrkopieskov a cementu pri výrobe betónových zmesí nie je bežným artiklom tovarov, ktorý sa da spočítať ručne a preto pri zásobách štrkopieskov sa vyťažené zásoby vykonávajú odbornou činnosťou - geodetického zamerania a následného ocenenia. Geodetickým zameraním sa zisťuje skutočný stav zásob a porovnáva sa so stavom zásob s predchádzajúcim geodetickým zameraním. Žalovaný počas svojej funkcie nevykonával inventarizáciu zásob a predával štrkopiesky, z ktorých si nechával všetky tržby, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí, že tržby za hotovostný predaj boli odovzdávané žalovanému. Pri skončení funkcie konateľa žalovaný neodovzdal ani tržby, ani nevykonal inventarizáciu zásob a neodovzdal skutkový stav zásob s porovnaním stavu zásob pri jeho prevzatí od spoločnosti BAU-RENT s.r.o. od ktorého mal štrkovisko v nájme. Taktiež žalovaný neodovzdal žiadnu evidenciu zásob ani štrku a ani cementu novému konateľovi spoločnosti. Nový konateľ Roman Ruhig dal vykonať komisionálne inventarizáciu zásob štrkopieskov a cementu, kde sa zistil značný schodok zásob s účtovnými dokladmi, ktoré žalovaný odovzdal na zaúčtovanie účtovníčke. Ani súd ani jedna zo sporových strán nie je odborníkom pre určenie výšky škody v súlade s evidenciou zásob štrkopieskov a cementu, pri výrobe betónových zmesí a pre určenie výšky manka porovnaním skutočného stavu zásob a predaného stavu zásob vedeného v účtovnej evidencii spoločnosti. Z tohto dôvodu dal žalobca aj vypracovať odborným osobám zistenie skutkového stavu zásob - geodetické zameranie = inventarizácia štrkopieskov a s tým spojený znalecký posudok súdnym znalcom. Taktiež inventarizačná komisia zistila aj stav cementu v zásobníkoch jeho prevážením, kde zistila, chýbajúci cement v porovnaní s nakupovaným cementom (prijatých faktúr od dodávateľa cementu) s porovnaním predaného množstva betónových zmesí žalovaným vychádzajúc z receptúr na výrobu betónových zmesí. Je zrejmé, že žalovaný neodovzdával v rámci účtovnej jednotky všetky doklady o predaji účtovníkom. Žalovaný nepredložil počas jeho funkcie ani riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku valnému zhromaždeniu, z ktorej by sa dal zistiť skutkový stav, či žalovaný v spoločnosti konal ako riadny hospodár so ziskom alebo stratou a z čoho vznikla skutočná strata na majetku spoločnosti. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal liberačné dôvody na zbavenie sa vzniknutej škody. Žalovaný tvrdí, že z výpovede svedkyne T. vyplýva, že viedla účtovníctvo a po jej odchode účtovníctvo viedla p. E., avšak tieto osoby v rámci vedenia účtovníctva mohli zaevidovať len tie účtovné doklady, ktoré im odovzdával žalovaný.

Žalovaný im však nedával všetky doklady z predaja. Predaj zásob mal na starosti práve len žalovaný, teda p. T. nemala nič spoločné s predajom a evidenciou zásob. Argumentácia žalovaného, že si splnil povinnosť mať banského dozora, neobstojí k manku, k škode, ktorá vznikla na zásobách ich stratou. Aj ostatné tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom vo veci samej. Žalobca preto na svojom odvolaní trval. |

18. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca neustále a zrejme účelovo opomína, že vedením účtovníctva bola v spoločnosti Bau beton, spol. s r.o. počas podstatnej doby (od 17.2.2009 až do 18.9.2019) poverená p. T., ako druhá samostatne konajúca konateľka, ktorá túto skutočnosť sama potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Rovnako tak potvrdila, že pri svojom odchode odovzdala účtovníctvo na vedenie p. E., ktorá bola v tom čase zamestnanec spol. ERS Office service, spol. s r.o., ktorej spoločníkom a konateľom cez rôznu majetkovú účasť bol p. Roman Ruhig - konateľ žalobcu. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa p. W. W. a rovnako tak toto potvrdil aj samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré predchádzalo jeho odvolaniu. Žalovaný zdôrazňuje, že p. T. bola rovnako ako žalovaný konateľom žalobcu, oprávnená konať samostatne. Tak žalovaný, ako aj svedkyňa T. zhodne potvrdili rozdelenie ich vzájomných úloh v spoločnosti žalobcu, ktoré zodpovedalo vzdelaniu, skúsenostiam a zameraniu oboch konateľov. Práve ona mala na starosti vedenie, resp. zabezpečovanie účtovníctva spoločnosti a teda logicky mala aj zodpovednosť za odovzdanie účtovníctva pri jej odchode z pozície konateľa, čo si aj splnila. Túto skutočnosť okrem iného potvrdzuje aj výpoveď svedka p. F. (č.l. 218), ktorá v predmetnom čase pracovala u žalobcu ako osoba obsluhujúca váhu pri výdaji štrku. Kompletizovala doklady ako vážny list, príjmové doklady a tieto odovzdávala p. T., ktorú vnímala okrem konateľky aj ako účtovníčku. Je teda preukázané, že žalovaný, konajúc s riadnou starostlivosťou a v záujme spoločnosti zabezpečil vedenie účtovníctva, a to dokonca priamo druhou, plne zodpovednou konateľkou, ktorej rovnako vyplývala povinnosť konať s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Podľa vykonaného dokazovania tak konateľka p. T. aj konala, pričom počas svojho pôsobenia nezistila žiadne nedostatky, resp. pochybenia alebo vedomé nekalé konanie druhého konateľa - žalovaného a následne po svojom odchode riadne zabezpečila kontinuitu vedenia účtovníctva p. E., mimochodom osobou z prostredia žalobcu. Žalobca opakovane opiera svoje obvinenia o do konania predložené príjmové doklady, vystavené v období, kedy funkciu konateľa vykonával iba žalovaný s tvrdením, že tieto doklady nie sú zaevidované v účtovníctve a majú potvrdzovať fakt, že žalovaný spôsobil spoločnosti manko - škodu, a to predajom tovaru a dodávkou betónu iným osobám (p. S. na Hotel MEDIUM, rod. dom v W.) bez riadneho zaúčtovania. V tejto súvislosti sa žalovaný plne stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu z uznesenia zo dňa 29.5.2018, kedy súd správne a dôvodne skonštatoval, že tieto príjmové doklady samé o sebe škodu a jej výšku tak, ako si ju žalobca v konaní uplatňuje vôbec nepreukazujú. Za účelové, nepodložené a neakceptovateľné treba považovať tvrdenie žalobcu, že vyššie uvedené príjmové doklady dokazujú, že žalovaný sa takto aj v mnohých iných prípadoch obohacoval na úkor žalobcu tým, že predával a dodával štrk a betón bez zaúčtovania a tak spôsobil spoločnosti škodu vo výške, ktorú si žalobca v konaní nárokuje. Žiadne ďalšie dôkazy tomu nenasvedčujú, nie sú označení iní svedkovia a dotknuté osoby, žalobca ani nepredložil ďalšie doklady preukazujúce ním tvrdený rozsah údajného obohacovania sa žalovaného. Ako správne konštatoval vo svojom poslednom rozsudku prvostupňový súd, nakoľko žalovaný nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného (a teda logicky ani príčinnú súvislosť), nebolo by účelné ani hospodárne, aby sa súd zaoberal výškou údajnej škody. Žalobca síce opakovane tvrdí, že vykonal inventarizáciu stavu zostatku štrkov a cementu, následne stav predaného množstva a z toho usúdil, že spoločnosti vzniklo tak vysoké manko, ktoré mal spôsobiť žalovaný. Žalobcovi však v tejto schéme logicky nevyhnutne chýba ešte jeden presný a podstatný údaj, a síce počiatočný stav zásob štrku a stav ložiskových zásob štrku. Rovnako tak v tejto súvislosti žalobca opomína fakt potvrdený aj dokazovaním (výpoveď svedka A. a aj žalovaného) a síce, že na štrkovisku prebiehala už pred nástupom žalovaného tzv. skúšobná ťažba, pričom však žalobca nepotvrdil ani nespochybnil v akom objeme takáto údajne skúšobná ťažba prebehla. Rovnako tak bolo preukázané, že na štrkovisko Nová Dedinka bol ešte pred nástupom žalovaného (aj počas neho) dovážaný štrk zo stavby na Jégeho ulici ešte pred nástupom žalovaného. Rovnako tak boli v konaní preukázané skutočnosti, že práve žalobca sám kompenzoval svoje finančné záväzky voči svojim dodávateľom tak, že im dodával štrk, pričom nie je zrejmé či takého dohodnuté „kompenzácie" aj riadne zaúčtoval a viedol (viď výsluch p. T. v rámci trestného konania iniciovaného práve žalobcom). Najmä z vyššie uvedených dôvodov by nebolo možné, v prípade, že by sa súd napriek dôkaznej situácii zaoberal výškou škody a jej skúmaním, akceptovať závery znaleckého posudku predloženého žalobcom, nakoľko tento posudok vychádza čisto teoreticky z počiatočného stavu, ktorý bol zachytený v

tzv. Pláne využívania ložiska Nová Dedinka k 19.6.2000. Tento záver potvrdzuje aj posledné uznesenie odvolacieho súdu, ktoré konštatuje, že určenie výšky škody tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, ktorý v konaní predložil žalobca nemôže obstáť.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), po zopakovaní a doplnení dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (, ), s prejednaním veci na pojednávaní ( ), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody spôsobenej konateľom podľa zamietol dôvodiac, že v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie povinností žalovaného ako konateľa a už vôbec nie žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, ku ktorej podľa žalobcu došlo a ktorú si v konaní uplatňuje.

21. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, spočívajúce v nevykonaní navrhovaného dokazovania súdom prvej inštancie a tiež namietané nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, nariadil odvolací súd na prejednanie veci odvolacie pojednávanie ( ), pretože považoval za potrebné zopakovať a tiež doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, avšak v súlade s ust. .

22. Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom sporových strán, listinami: zmluvou o výkone funkcie konateľa (č. l. 10), dodatkom k zmluve (č. l. 15), spoločenskou zmluvou (č. l. 16), úplným znením spoločenskej zmluvy (č. l. 25), dodatkom k spoločenskej zmluve (č. l. 31), nájomnou zmluvou (č. l. 32), prílohou č. 1 (č. l. 38), rozhodnutím Obce Nová Dedinka (č. l. 40), rozhodnutím Obce Nová Dedinka (č. l. 42), dokladmi k povoleniu prevádzky lomu (č. l. 44-73), účtovnými dokladmi (čl. 74 - 75), oznámením o odvolaní z funkcie konateľa (č. l. 76), účtovnými dokladmi (pokladničná kniha, príjmové doklady...) (č. l. 77-94), výzvou na náhradu škody (č. l. 95), trestným oznámením (č. l. 99-100), účtovnými dokladmi (č. l. 136-161), listinami ohľadom banského lomu (č. l. 183-185), trestným oznámením (č. l. 186-200), znaleckým posudkom (č. l. 226), banským oprávnením (čl. 355 - 357); písomným vyjadrením Ing. U. P. (č. l. 707 a č. l. 763), písomným vyjadrením Y. T. (č. l. 756), výsluchom svedkov P. Q., U. M., B. O., X. E., Ing. B. H., Ing. Y. H., M. E. (predtým F.) a G. L..

23. Žalobca v odvolacom konaní uviedol, že z doterajšieho dokazovania a z výpovedí svedkov p. A. a p. W. vyplýva, že pred začatím činnosti spol. Bau beton, pod vedením konateľa p. W. a p. T., neboli na predmetnom území ťažené ani odvezené štrkopiesky, vykonávala sa len skúšobná prevádzka. Po odvolaní žalovaného z pozície štatutára, bola vytvorená nezávislá inventarizačná komisia z p. W., pána Ing. U. M., P. Q., nového účtovníka Ing. Y. H. a bol tiež prizvaný nezávislý geodet p. L., ktorý vykonal polohopis a výškopis vyťažených štrkopieskov. Tým sa zistil rozdiel v ocenení týchto štrkopieskov k údajom uvádzaným v účtovníctve. Zároveň sa vykonalo preváženie cementu v rámci betonárne, ktorá sa nachádzala na tej istej prevádzke a zistilo sa, že chýba aj cement oproti nadobúdacím dokladom vedeným v účtovníctve v porovnaní s predajom betónových zmesí, a to podľa receptúr koľko cementu sa pridáva pri výrobe betónových zmení a aký typ betónu bol predaný. Žalovaný bol vyzvaný, aby sa zúčastnil tejto inventarizácie. Inventúrou sa zistil rozsah škody značného rozsahu, preto boli ďalej všetky podklady spojené s inventarizačnými záznamami postúpené znaleckej organizácii Expert group, ktorá dostala za úlohu zistiť výšku skutočnej škody, ako aj výšku prípadného ušlého zisku. Výsledkom je znalecký posudok č. 9/2013, ktorý určil priamo škodu na cemente a vyťažených štrkopieskoch, ktorá činí 90.192,- eur a samostatne určil aj ušlý zisk, ktorý vypočítal na 114.597,- eur, ktorý však nie je

predmetom konania. Pokiaľ ide o existenciu liberačných dôvodov, žalovaný nepreukázal, že by bol daný niektorý z liberačných dôvodov na odvrátenie akejkoľvek škody, tzn. straty zásob na prevádzke v Novej Dedinke, nepreukázal napr. že by odovzdal akékoľvek pokladničné doklady, faktúry p. T. alebo následne p. E. účtovníci teda nemohli riadne viesť účtovníctvo a zodpovednosti ho nezbavuje ani ustanovenie banského dozora, nakoľko banský inžinier kontroluje spôsob ťažby tak, aby nedochádzalo ku škodám voči tretím osobám, a to napr. zosuvom pôdy iných pozemkov do ťažobnej jamy, t.j. či je zabezpečená bezpečnosť pri práci a ochrana majetku tretích osôb. Pokiaľ ide o druhú konateľku p. T., jej štatutárstvo skončilo v septembri, pričom dôkazmi bolo preukázané, že to bol žalovaný, kto vyhotovoval na rôznych lístočkoch, koľko majú vybrať šoféri za predaj betónových zmesí a štrkopieskov až v rozhodnom čase, keď už bol štatutárom len žalovaný. A taktiež všetky svedecké výpovede preukazujú, že hotovosť a peniaze z akéhokoľvek predaja, boli odovzdávané len žalovanému, nie p. T., preto aj žalobca žaloval žalovaného a nie aj p. T.. Žalovaný tiež neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by spôsobila túto škodu, teda nekonal tak, aby žalobcovi škoda nevznikla a nepreukázal, že by sa tejto škode snažil zabrániť.

24. Žalovaný sa v odvolacom konaní bránil tým, že nie on má označovať osobu, ktorá mala spôsobiť škodu, ale žalobca má v tomto uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný má za to, že škoda vôbec nevznikla, a preto on za škodu nezodpovedá, lebo žiadnu povinnosť neporušil. Úlohou žalobcu je preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaného, preukázať, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcom tvrdená škoda. Svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, na začiatku keď ešte len nastúpil do funkcie konateľa žalovaný, prebiehala na pozemku štrkoviska skúšobná ťažba, pričom sa nevedel vyjadriť k vyťaženému objemu. Žalovaný sa na miesto sa dostavil prvý krát asi v máji 2009, pričom tam už boli vybudované objekty, ako triedička štrkov, váha, nakladač a nákladné auto a podľa jeho názoru sa na danom mieste už pred jeho príchodom realizovala ťažba a bolo tam vyťažené väčšie množstvo štrku. V danej veci bolo podané aj trestné oznámenie, pričom p. T. v rámci prípravného konania vypovedala, že na miesto štrkoviska sa štrk aj dovážal, a to zo stavby na Jégeho ulici a rovnako, že sa štrk niekoľkokrát odvážal ako kompenzácia záväzkov žalobcu voči iným dodávateľom. Čo sa týka odovzdávania účtovných dokladov, p. T. uviedla, že prišla na miesto raz za týždeň - dva a prevzala si od žalovaného účtovné doklady. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F., ktorá mala na starosti váženie vyvážaného štrku, vydanie vážneho listu a iných dokladov súvisiacich s vývozom štrku. Žalobca bagatelizuje zodpovednosť p. T., nakoľko p. T. ako samostatne konajúci konateľ, mala na starosti práve účtovníctvo spoločnosti Bau beton, pričom žalovaný mal na starosti technickú stránku, a síce zháňanie odberateľov štrku, udržanie technického stavu na štrkovisku a technické zabezpečenie odvozu štrku. Práve preto, že nie je povinnosťou konateľa osobne vykonávať v spoločnosti všetky odborné činnosti, bola táto činnosť jasne delegovaná na druhú konateľku so všetkými jej povinnosťami a zodpovednosťou. Pokiaľ ide o p. P., s touto uzatvoril žalovaný mandátnu zmluvu na výkon banskej činnosti na odporúčanie žalobcu, ktorý sa s ňou poznal a jej dôveroval. P. P. mala funkciu vedúceho lomu, podľa mandátnej zmluvy mala vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť smerujúcu k vykonávaniu banskej činnosti, mala záväzok vystupovať ako osoba zodpovedná za túto činnosť, mala konať a vystupovať v súlade s banskými právnymi normami, okrem iného v súlade so záujmami žalobcu, ktoré ako mandatár mala poznať. Vzhľadom na zistený závažný onkologický zdravotný stav p. P., žalovaný na jej výsluchu netrval. Súkromný znalecký posudok predložený žalobcom nepreukazuje hodnoverným a objektívnym spôsobom vznik škody, príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením právnej povinnosti a vznikom tejto škody, pričom tento posudok ani nemal z čoho vychádzať, lebo nebol známy počiatočný stav štrkoviska a takýto posudok sa odrážal zo zamerania z roku 2000. Ak by sa prihliadalo na tento posudok, podľa tvrdenia žalobcu predstavovalo manko na zásobách štrkov množstvo 32 tis. ton. Toto manko v takomto množstve malo byť spôsobné za obdobie 4 mesiacov trvania konateľstva žalovaného, odkedy bola povolená činnosť banská na ťaženie. Ak teoreticky jedno nákladné auto odvezie 20 ton štrku, tak za toto obdobie, je to 20 áut denne každý pracovný deň, ktoré by museli odvážať štrk v prospech žalovaného bez dokladov a bez toho, aby to ktokoľvek zaregistroval 4 mesiace každý jeden pracovný deň, čo je absolútne nereálne a málo pravdepodobné, preto nemôže takýto znalecký posudok obstáť. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného pri výkone funkcie konateľa, naopak v rámci dokazovania boli jednoznačne preukázané liberačné dôvody na strane žalovaného a to, že zabezpečil jednak vedenie účtovníctva odbornými osobami, jednak vedenie banskej činnosti odbornou osobou, odporúčanou žalobcom, a teda preukázal, že konal v prospech spoločnosti, naopak žalobca nepreukázal opak uvedeného.

25. Odvolací súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia stranám zdôraznil, že v predmetnom konaní je potrebné preukázať všetky zložky náhrady škody, a to vznik škody a jej výšku, porušenie

právnej povinnosti konateľa a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti konateľa a vzniknutou škodou a tiež to, že vzhľadom na charakter predmetného sporu a jeho základ, bude odvolací súd ako prvé vykonávať dokazovanie k preukázaniu vzniku škody majúcej byť spôsobenej konateľom, preto by aj vyjadrenia strán a ich návrhy na vykonanie dokazovania mali smerovať k preukázaniu tejto otázky ako prvej.

26. Žalobca, konajúci konateľom Mgr. Romanom Ruhigom vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť Bau beton bola založená začiatkom roku 2009, boli vymenovaní 2 štatutári, a to žalovaný a p. T. Y.. V roku 2009 bola uzavretá nájomná zmluva na nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločnosti BAU-RENT za účelom ťažby štrkopieskov na výrobu betónových zmesí a technického vybavenia. Spoločnosti Bau beton sa stala platiteľom DPH od 1.4.2009. Taktiež požiadala o banské oprávnenie na ťažbu štrkopieskov, ktoré získala 28.8.2009. Medzičasom sa jedna z konateľov p. T. ešte 28.7.2009 vzdala funkcie konateľa, avšak tento zápis bol až 8.9.2009. Od tej doby bol štatutárom spoločnosti Bau beton len žalovaný. V mesiaci november sedel terajší konateľ žalobcu v hoteli Médium na Tomášikovej ul., kde videl, že sa betónuje parkovisko. Spýtal sa majiteľa p. S., prečo neberie betón od žalobcu, nakoľko sú dlhoroční priatelia. Ten povedal, že betón má zo spoločnosti Bau beton a že za dodávku zaplatila jeho kolegyňa priamo šoférovi v hotovosti, pričom doklad z registračnej pokladne mu nebol daný. Overením u p. W., žalobca zistil, že tieto doklady neboli dané do spoločnosti na zaúčtovanie a nebola ani vystavená faktúra. Pán S. žalobcovi tiež predložil obdobné doklady, keď aj jeho kolegyňa p. W. si stavala dom, keď ani k tomuto nebola vystavená faktúra. Medzičasom zhoda náhod sa zastavila nejaká neznáma pani, ktorá chcela reklamovať betón, avšak rovnako k tomu nemala doklady. Vtedy sa už terajší konateľ žalobcu zľakol, že dochádza k zjavnému zneužívaniu majetku žalobcu a rozhodol sa žalovaného preventívne odvolať. Žalovanému oznámil, že sa vykoná inventarizácia zásob majetku v Novej Dedinke a vyzval ho, aby odovzdal kompletnú dokumentáciu od spoločnosti Bau beton. Dňa 21.12.2009 sa vytvorila inventarizačná komisia zložená z p. W., P. Q., p. O. a stavbyvedúceho U. M., ktorá mala za úlohu skúmať skutkový stav nachádzajúci sa Novej Dedine. Žalovaný sa na inventúru nedostavil. P. W. tiež zabezpečila cez p. M. geodetov L.. Na základe záznamu skutkového stavu dňa 21.12.209 a geodetického zamerania dňa 22.12.2009 sa zistil skutkový stav zostávajúcich zásob štrkopieskov a cementu ako aj technický stav zariadení a začalo sa s porovnávaním so stavom zisteným pod vedením žalovaného. Túto časť už vykonávali nový ekonóm Y. H., p. W. a p. M.. Na základe toho sa zistilo manko. Komisia vychádzala z podkladov z účtovníctva, preverovali fyzický stav strojných zariadení, stav cementu v silách, na zameranie stavu štrkopieskov oslovili inú osobu. Pokiaľ ide o povinnosti, ktoré mal žalovaný porušiť, tak tento nekonal s odbornou starostlivosťou, keď neviedol účtovníctvo v súlade so skutkovým stavom zásob, nekonal s odbornou starostlivosťou pri vystavovaní daňových dokladov k jednotlivým predajom, odmietol vykonať inventarizáciu zásob, konal v rozpore so záujmami spoločnosti, keď sa nestaral o mechanizmy, ktoré mu boli zverené, sám si doviezol svoje stroje a využíval stroje tretích osôb. Nekonal v súlade s platnými zákonmi a uprednostňoval vlastné záujmy tým, že si ponechal hotovosť z predajov, neodviedol ju na bankový účet spoločnosti a nikomu v danej spoločnosti ju neodovzdal. Pokiaľ ide o skúšobnú ťažbu, tá neexistuje, vykonal sa iba výkop jazierka na čerpanie vody do triedičky. Triedička sa osadzovala v roku 2007-2008. Koncom roku 2006 bola skolaudovaná trafostanica, aby bola zabezpečená elektrina a dali sa odskúšať ďalšie zariadenia. Do roku 2009 a vzniku spoločnosti Bau beton sa neťažilo, resp. sa nikdy ani materiál odtiaľ nevyvážal ani nepredával. Toto potvrdzuje aj výpoveď svedka A., ktorý začal zhŕňať ornicu v roku 2008 a pokračoval v roku 2009. Podľa účtovných záznamov však v nejakej malej časti prebiehal predaj štrku a betónu aj do 28.8.2009.

27. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ako jeden z dvoch konateľov žalobcu, mal na starosti technickú časť a p. T. účtovníctvo. Najskôr zháňali zamestnancov, s p. A. dávali na jar do poriadku techniku. Potom skúšali ťažiť, skúšali prevádzku, cca začiatkom leta. Vtedy začali vybavovať certifikáty na betón a štrky. Keď žalovaný do lomu prišiel, bola tam vykopaná veľká jama, postavená triedička a betonáreň, autá. Ťažba sa začala, až keď mali certifikáty, dovtedy sa skúšalo. Pokiaľ ide o triedičku tá sa splácala tak, že pánovi, ktorý ju spustil, sa dával materiál. Zákazníci začali chodiť sami, alebo od p. Ruhiga. Žalovaný dostal pokyn od p. Ruhiga, aby sa vozil betón pre p. S.. Podľa žalovaného si to s p. S. p. Ruhig vyrovnal. Keďže nemali domiešavače, vypomáhal napr. p. S., ktorý bol z Novej Dedinky. Každý šofér dostal dodací list, to sa potvrdilo na sklade, ale každý doklad, ktorý dostali išiel do účtovníctva. Všetko, čo sa predalo, išlo cez váhu, z betonárne sa vytláčali dodacie listy. Súkromníkovi p. F. vystavila na váhe doklad a pre firmy sa potom fakturovalo. Keď prišiel žalovaný na ložisko prvý krát, bola tam odkrytá zemina, vyťažená jama štrku. Iný materiál tam nebol, len to, čo bolo vyťažené, sa tam skúšalo. Podľa žalovaného sa mohlo vyťažiť tak 100t čistého materiálu denne, niečo sa predávalo a niečo sa

použilo na výrobu betónu. Triedička rozdelila štrk na 4 frakcie, z najkvalitnejšej sa vyrábal betón, ostatné sa predávalo súkromníkom, ktorí si to primiešavali do betónov. Z toho celku teda použiteľné bolo 60%, zbytok, ktorý sa nedal použiť sa odvážal naspäť k tej jame. Pokiaľ ide o počiatočnú inventarizáciu ložiska žalovaný uviedol, že to bolo p. T. sľúbené od p. Ruhiga, avšak nevykonalo sa to, údajne to bolo drahé. Žalovaný konateľa nikdy predtým nerobil, nevedel, čo to obnáša, p. T. tvrdila, že je to potrebné. K okolnosti, že sa raz vydávali príjmové doklady a raz doklady z registračnej pokladne žalovaný uviedol, že príjmové doklady sa vydávali vtedy, keď nefungovala registračná pokladňa, s čím boli večne problémy, mala to na starosti p. T., resp. to uvádzala aj p. F.. K príjmovým dokladom potom vystavovala faktúry buď p. T. alebo p. F., alebo na firme, keď sa priniesli doklady. Žalovaný sa až od iných ľudí dozvedel, že skončil vo funkcii konateľa, nebolo mu telefonované, ani vysvetlené prečo skončil. Peniaze z predaja nosil účtovníčkam na Šamorínsku 10 do učtárne. Účtovníčka, p. E. si to všetko spočítala podľa bločkov a prevzala.

28. Svedok P. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že keď žalovaný skončil vo funkcii, bol zavolaný k inventarizácii, dávali dokopy skutkový stav, ktorý tam bol na strojoch, cemente a štrku. Bol tam prítomný p. M., p. W., ďalej sa nepamätal. Svedok má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je čašník, vlastní pneuservis, chodil ako šofér na ložisko, mal požičovňu mechanizmov, v BAU-RENTE mal na starosti všetky stroje. Pri inventarizácii kontrolovali autá, stroje, v silách merali zostatkový cement. Výška cementu sa zisťovala klopkaním na silo. Pokiaľ ide o závery inventarizácie, dávali ohodnotiť stroje, resp. opravy, písali si nejaký zápis. Štrkom sa svedok nezaoberal. K stavu ložiska Nová Dedinka pred rokom 2009 svedok uviedol, že chvíľu pred tým sa tam dala postaviť betonáreň, všetky betónové plochy, triedička a unimobunky, teda celý areál, lebo tam dovtedy nič nebolo. Bol pri stavbe všetkých tých vecí. Štrk sa tam neťažil, ale určite bol potrebný nejaký štrk na vybudovanie celého areálu, na triedičku bolo treba urobiť jazierko, to sa tam kopalo, ale ťažba ako taká tam nemohla byť. Kedy sa začalo s ťažbou štrku svedok uviesť nevedel, mal za to, že spoločnosť Bau beton vznikla okolo roku 2008,2009. Nemal vedomosť o tom, že by bol štrk z ložiska Nová Dedinka vyvážaný neoficiálne.

29. Svedok U. M. vo svojej výpovedi uviedol, že bol v roku 2009 vyzvaný terajšou šéfkou pomôcť v inventarizácii. Svedok je stavbyvedúci pre pozemné stavby. Bola stanovená komisia zložená z p. Q., svedka, p. W., ekonómka. Robila sa inventarizácia majetku, čo zahŕňalo aj vyťažené štrky na štrkovisku. Svedok zabezpečil na požiadanie geodeta, ktorý urobil skutkový stav na štrkovisku, zobjemoval množstvo vykopaného materiálu, zobjemoval materiál, ktorý bol priamo na skládkach, to sa poslalo p. W., vznikol tak dosť veľký rozdiel oproti tomu, čo bolo oficiálne speňažené a zavedené do účtovníctva firmy. Svedok pomáhal geodetovi, aby to vedel zobjemovať. Pokiaľ ide o podklady, mali geodetické plány, avšak išlo o skutkový stav k danému dňu. Geodet presne zobjemoval, koľko presne sa vykopalo. Svedok uviedol, že štrkovňa fungovala iba v období p. W. a samozrejme aj betonáreň, čo mu povedala aj p. W., aj podľa povolenia to predtým nemohlo fungovať. Svedok sa zúčastnil aj inventarizácie cementu v silách pri betonárni, tam sa mechanicky zisťovala výška cementu a potom sa zistil objem. Uviedol, že jedna pani mala pri betóne z Novej Dedinky problém, lebo jej popraskala deka, sťažovala sa na jeho kvalitu, svedok jej odporučil to reklamovať, avšak pani nemala doklad. Svedok uviedol, že po geodetickom zameraní sa dá podľa vzorky zistiť, koľko ton jednotlivých frakcií sa tam vyťažilo. Rozbor robil banský úrad aj nejaké laboratóriá z čoho vychádzal potom geodet. Pokiaľ ide o množstvo nevyťaženého štrku v ložisku Nová Dedinka pred začatím ťažby, to vychádza z geodetického zamerania pred tým, ako sa vydalo stavebné povolenie, porovnával to geodet.

30. Svedkyňa B. O., vo svojej výpovedi uviedla, že poskytovala 3 mesiace v období od 12/2009 do 2/2010 účtovnícke služby pre Total Account EK s.r.o. Chodila do firmy Ers office na Šamorínskej ulici a poskytovala služby pre viacero firiem. To, čo jej prišlo od spoločnosti Baubeton, zaúčtovala, išlo o bežné účtovné doklady. Problémy boli len bežné účtovné, aké bývajú v každej firme. S peniazmi neprichádzala do styku. Zúčastnila sa inventarizácie, avšak bližšie si priebeh tejto inventarizácie nepamätala, uviedla, že zrejme mali zoznam majetku, ktorý kontrolovali. Potvrdila, že pri inventarizácii bola aj p. W..

31. Svedkyňa X. E. vo svojej výpovedi uviedla, že asi pred 12 rokmi bola zamestnaná u žalovaného ako účtovníčka asi pol roka, avšak nevyplatili jej mzdy. Prichádzala do kontaktu s p. W. a ešte s jednou pani. Jej úlohou bolo spracovanie účtovných dokladov, ktoré dostali na stôl. Niekedy ich priniesol p. Ruhig a niekedy p. W.. So žalovaným v kontakte nebola. S vedením účtovníctva nemala problémy. Nespomínala si ani, že by tam bolo niečo nezvyčajné. S hotovosťou do kontaktu neprichádzala.

32. Svedkyňa B. H., vo svojej výpovedi uviedla, že vypracovala znalecký posudok za spoločnosť Expert Group, kde je zodpovedná za odvetvie kontrolingu. Účelom posudku malo byť vyčíslenie škody a ušlého zisku na zásobách štrku, v tom čase nevedeli, že bude použitý pre účely súdneho konania. Spracovali ho na základe podkladov od zadávateľa, išlo o účtovnú evidenciu týkajúcu sa fakturácie za rok 2009, stav zásob k 31.12.2009, všetky podklady sú uvedené v znaleckom posudku. Ďalej ako podklad použili znalecký posudok Ing. Maljkoviča, ktorý je geológ, pretože svedkyňa nie je odborník v problematike výpočtu zásob štrku. Z tohto znaleckého posudku vychádzali pokiaľ ide o vyčíslenie manka, alebo množstva vyťaženého štrku, čo bolo uvedené v množstve 51.313t. Z tohto množstva vychádzali i pri výpočte ďalších údajov alebo možností, na čo bol použitý tento štrk, pretože spolu so štrkom bolo vyčíslené aj manko v množstve cementu na sklade 156,526t. Keďže spoločnosť sa zaoberala výrobou betónu a tento predávala okrem samotného štrku, predpokladali, že z chýbajúceho cementu bol vyrobený betón a tento bol vlastne odcudzený, lebo sa nenachádzal v priestoroch ani vo fakturácii. Postup bol taký, že od chýbajúceho štrku, ktorý bol v určitej štruktúre zrnitosti, bol odpočítaný v tej istej zrnitosti štrk potrebný na spotrebovanie chýbajúceho množstva cementu na výrobu betónu a zvyšný štrk bol považovaný za ten, ktorý mal možnosť byť odpredaný spoločnosťou, aby ho mala k dispozícii. Betón ocenili v cene, za ktorý sa predával, ale aj v cene nákladov, ktoré žalobca nám vyčíslil a overili si v účtovnej evidencii akú používali vnútornú jednotkovú cenu na ocenenie štrku 2,40 eur a cementu 78 eur. Škodu počítali na úrovni nákladov, nie na úrovni tržieb, teda aké náklady by mala spoločnosť, keby ich použila, teda o čo sa zmenšil ich majetok. Suma 90.000 eur vyjadruje náklady - hodnotu štrku, ktorý by mala spoločnosť na sklade a hodnotu betónu, ktorý by mala, keby ho išla predať. Celý výpočet je postavený na štruktúre, zrnitosti a cenách, ktoré zadal znalec Ing. Maljkovič s tým, že pre účely znaleckého posudku použili najnižšiu hladinu cien, akú spoločnosť mala. Ak by znalecká organizácia vypracovala predmetný znalecký posudok č. 9/2013 už za účinnosti , tak by došla k tým istým záverom a s doložkou, ktorá je potrebná podľa . Údaj o manku na cemente 156t, bol údaj od zadávateľa posudku, ako zistené manko pri inventúre. Vyťaženého štrku bolo 51.313t a manko na zásobách štrku 32.492,571t, ide o rozdiel medzi tým, čo bolo vyťažené a tým, čo bolo predané, alebo zostalo na sklade. Tieto údaje boli zo znaleckého posudku Ing. Maljkoviča. Keďže sa spoločnosť nezaoberala predajom cementu ako tovaru, ale používala cement na výrobu betónu, zaoberali sa stanovením ceny chýbajúceho betónu. Údaje o spotrebe v tom roku a o stave na sklade mali z účtovníctva spoločnosti. Brali do úvahy štrk, ktorý bol vyfakturovaný a použitý na výrobu betónu. Znalec Maljkovič vychádzal z tabuľky na č. l. 257 spisu, on tieto podklady dostal od zadávateľa. Znalec Maljkovič sa rozumie štruktúre a zrnitosti, čo spracovával aj pri výpočte škody. Okrem listín, ktoré sú pripojené k znaleckému posudku, mali doklad o pohyboch pri výrobe cementu, faktúry pri výrobe betónu za obdobie 13.5.2009-29.11.2009.

33. Svedok Y. H. vo svojej výpovedi uviedol, že vyštudoval ekonomickú univerzitu - odbor účtovníctvo a audítorstvo a pracoval u žalobcu ako účtovník. Samotnej inventúry sa nezúčastnil, avšak vypočítaval podľa účtovníctva, koľko tam chýbalo štrku, porovnaním stavu zásob a účtovného stavu. Nastúpil v decembri 2009, inventúra bola začiatkom nasledujúceho roka. Najprv bola komisia, ktorá išla fyzicky spočítať, čo zostalo na prevádzke, súčasťou komisie nebol. Súčasťou komisie bola p. O., stavbyvedúci p. M., p. Q. a p. W.. Potom bolo geodetické zameranie, geodet zameral koľko tam od posledného zamerania ubudlo štrku, a svedok potom podľa účtovníctva vypočítal, koľko bolo predaného štrku a betónu a vyčíslil rozdiel. Bolo tam manko, oveľa viac štrku zmizlo, ako bolo predané. Spočítal jednotlivé doklady v Exceli. Tiež vypočítali koľko štrku akej frakcie sa spotrebovalo do betónu a porovnali to s výpočtom z geodetického zamerania. Bola to excelová tabuľka, v ktorej boli všetky bločky o predaji a geodetické zameranie. Tabuľka zostala u žalobcov, bola podkladom pre vyčíslenie manka, ako aj súčasťou podkladov pre žalobu, ktorú pomáhal pripraviť p. Ruhigovi. Aj znalkyňa, mala pri vypracovaní posudku tieto tabuľky. Svedok prebral účtovníctvo po p. O.. Táto situácia vznikla tým, že p. Ruhig dostal do rúk nejaký doklad, že bol predaný štrk, ktorý nebol zaevidovaný v účtovníctve. Pokiaľ v účtovníctve nebolo zaúčtované všetko, tak nebolo vedené správne. V tom čase už bola elektronická pokladňa a tu išlo o rukou písaný doklad o odovzdaní peňazí, ktorý doklad nebol zaevidovaný. O okolnostiach kto, komu, kedy odovzdal tento doklad sa svedok dozvedel od p. Ruhiga. Svedok potvrdil, že tabuľka na čl. 257 spisu je tá jeho excelovská tabuľka, ktorú on vytvoril, na základe zistení inventarizačnej komisie.

34. Svedkyňa M. E. (predtým F.) vo svojej výpovedi uviedla, že jej úlohou bolo zvážiť autá naložené štrkom, ktoré prechádzajú cez váhu a dokument o váhe odovzdávala p. W.. Nepracovala tam viac ako rok, nastúpila možno na jar, bolo už teplo. Keď do spoločnosti prišla, sa už ťažilo. Komunikovala iba s p. W. a s pani, ktorá bola zo spoločnosti od p. Ruhiga. So zákazníkmi nekomunikovala. Jej úlohou

nebolo kontrolovať, koľko štrku má odísť, len odvážila množstvo štrku, ktoré prišlo. Na vážnom lístku bola uvedená ŠPZ auta, koľko vážilo auto a materiál. S daňovými dokladmi ani s peniazmi nepracovala. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či v spoločnosti bola vedená evidencia o ťažbe. Predaj štrku neprebiehal hneď ako nastúpila do spoločnosti, nejakú chvíľu trvalo, kým tam prišli autá odvážať štrk. Auto neprešlo bez toho, aby ho svedkyňa neodvážila, teda vždy vystavila vážny lístok. Vážne lístky pred koncom vždy odovzdala p. W..

35. Svedok G. L. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával geodetické práce pre firmu Bau beton v roku 2009, a to polohopisné a výškopisné zameranie areálu v Novej Dedinke s výpočtom kubatúry sypaných štrkov. Išlo o vyťažené štrky, výkop zo zásobníkov, sypané štrky pod zásobníkmi jednotlivých frakcií. Ako podklady mal len katastrálnu mapu, nepreberal zameranie žiadneho geodeta. Zo zamerania a výpočtu kubatúry štrkov na čl. 70 vyplýva, že boli zamerané pod zásobníkmi svahy, spodok svahu a vrch a na základe zamerania sa urobil na základe programu výpočet kubatúry. V tomto zameraní je údaj uvedený v m3 a potom prepočet na tony. Svedok robil aj zameranie na čl. 183 spisu. Rozdiel v týchto zameraniach je ten, že zameranie z r. 2009 jednotlivých frakcií, tam bol robený aj polohopisný a výškopisný plán v mierke 1:1000, ktorý je na čl. 183 znázornený hnedou farbou, ale ide len o časť. Výsledok z týchto zameraní nie je rovnaký, treba rozlišovať, pôvodné zameranie je pod zásobníkmi v mierke 1:500, to je podrobné zameranie sypaných štrkov jednotlivých frakcií. V druhom zameraní bol použitý podklad polohopisného a výškopisného v mierke 1:1000, ktoré bolo vyhotovené, keď bolo zameranie týchto jednotlivých frakcií v roku 2009. Toto zameranie sa robilo spoločne s predchádzajúcim zameraním. Na základe požiadavky, resp. objednávky bol vyhotovený výpočet kubatúry označenej časti územia. Bol teda spravený len výpočet časti označenej modrou plochou na čl. 183, kde bola označená vrchná plocha, spodná plocha a na základe toho bol spravený výpočet vyťaženého objemu v m3 s prepočtom na tony. V roku 2009 bol zameraný celý areál; na čl. 183 sa výpočet týka len modro označenej časti. Pokiaľ ide o rozdiel v objeme vyťaženého štrku, keď podľa prvého zamerania bol vyťažený objem 51.313t a podľa druhého zamerania bol vyťažený objem 37.178t, tak rozdiel v tomto objeme je spôsobený tým, že prvé zameranie sú len sypané štrky - pretriedený štrk, zameraná hromada a prepočítané na m3. To je s tým dátumom ku koncu roku 31.12.2009, ale v rámci tohto bol zameraný celý areál, celé územie. Potom neskôr na základe označenia v tom území, ktorá časť sa má spočítať, ktorú časť si určil žalobca. Objednali si teda polohopisné a výškopisné zameranie a následne výpočet kubatúry, ktorý podklad použil žalobca pravdepodobne na kontrolu súčtu týchto záznamov, aby porovnali podľa skutočnosti, čo je vyťažené s tým, čo sa uvádza fakturačne. Svedok uviedol, že si nevie predstaviť porovnávanie rozdielov medzi vyťaženým štrkopieskom v jednom roku a nasledujúcom roku uviedol, že v roku 2009 bolo zameranie pod zásobníkmi, ktoré sa menia aj o mesiac resp. v inej dobe. Zameranie svedka malo dokončiť určitý rok, mal vzniknúť určitý objem materiálu, ktorý mali vykazovať. Zameranie sa týka toho dňa, keď bolo vykonané meranie, svedok nepočítal vyťažený objem, ale zameral v teréne pod zásobníkmi koľko tam zostalo, vypočítal m3 materiálu na tony podľa jednotlivých frakcií. Pokiaľ ide o druhé zameranie, tam mu ohraničili podľa výkresu, ktorú plochu treba spočítať. Na základe druhého zamerania sa zistilo, koľko bolo na vyznačenom území vyťaženého štrku. Svedok na danom mieste pozoroval stav, ktorý bol po vyťažení. Stav územia, ako bol pred vyťažením na tomto území však svedok nevidel, uviedol, že sa to ťažilo roky, nevie to odhadnúť. Nevedel povedať, ako dlho sa na danom území mohlo ťažiť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bolo možné objem štrku, ktorý vyšiel pri druhom zameraní vyťažiť v priebehu roka. Uviedol, že sú tam vrstvy, je tam vrchná vrstva, ktorú zameral, spodná vrstva, spodok sa spriemeruje lebo nie je rovnaký, sú tam svahy, môže tam byť väčšia a menšia plocha, priemer plôch vrchnej a spodnej a to vytvára objem započítanej kubatúry, avšak nevie sa vyjadriť k zloženiu frakciám kubatúry, nakoľko nešlo o triedený štrk, vie sa vyjadriť len k tomu, čo bolo pod zásobníkmi. Nevedel sa vyjadriť, koľko z vyťaženej kubatúry bolo štrku, odpadu, zeminy. Nevedel sa vyjadriť k stavu štrkoviska a vyťaženej kubatúry pri začatí ťažby na tomto štrkovisku. Jeho výsledky sú len k dátumu zamerania.

36. Svedkyňa Ing. Y. T. sa vyjadrila písomne (č. l. 756) a uviedla, že účtovníctvo v spol. Bau beton vykonávala do konca júla 2009, prevádzka bola vtedy v začiatkoch, dokladov bolo málo, bolo ich viac nákladových ako výstupných. Po skončení funkcie odovzdala administratívnu agendu žalovanému v kancelárii na Šamorínskej ulici č. 10 v Bratislave. Žalovaný ju o vykonanie inventarizácie počas ich spoločnej funkcie nepožiadal. Ona ho žiadala o inventarizáciu zásob a strojných zariadení ku dňu jej odchodu, avšak výsledok nedostala. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by sa pred vznikom spoločnosti Bau beton vykonávala ťažba štrkopieskov alebo výroba betónu v areáli Nová Dedinka. Ak sa ťažilo, tak za účelom potrebným na certifikáciu štrkopieskov a výroby betónu. Povolenie na ťažbu vybavovala p. Ing. U. P. a nebolo vydané v čase, keď tam svedkyňa pôsobila. Počas jej funkcie bola

registračná pokladňa funkčná. V spol. Bau beton vykonávala administratívnu agendu, keď žalovaný nemohol odovzdať doklady v sídle spoločnosti, tak ona raz mesačne prišla osobne do areálu v Novej dedinke prevziať doklady, bloky a podklady na dochádzku. Svoju činnosť vykonávala na Šamorínskej 10 v Bratislave, kde mali prenajatú kanceláriu. Doklady zabezpečoval F. W. M. F.. Viackrát doklady vrátila opravené, nakoľko nespĺňali zákonné potreby. Náplňou žalovaného bolo riadenie prevádzky a pracovníkov v areáli v Novej Dedinke, získanie certifikátov na ťažbu a výrobu betónových zmesí, údržba areálu, podávať hlásenia k banskej činnosti p. P., viesť denník vyťažených štrkopieskov, viesť evidenciu zásob, viesť knihy jázd motorových vozidiel a strojov. Pokiaľ ide o nejaké nezrovnalosti v činnosti žalovaného, tak tento neodovzdával doklady včas.

37. Svedkyňa Ing. U. P. sa vyjadrila písomne (č. l. 707 a č. l. 763) a uviedla, že pre spol. Bau beton nikdy neriešila žiadne finančné záležitosti, nakoľko zastrešovala len ťažbu, ako vedúca lomu, a to po odbornej stránke voči Obvodnému banskému úradu v Bratislave pre činnosti ako otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, pre ktoré aj bolo vydané banské oprávnenie č. . V marci 2010, po začatí choroby, požiadala o uvoľnenie z funkcie. Na detaily ťažby štrkopieskov spoločnosťou Bau beton si svedkyňa po tak dlhom čase nepamätala, ale počas jej pôsobenia vo funkcii vedúceho zamestnanca na danej lokalite, sa ťažobná činnosť vykonávala podľa platných právnych predpisov SR. Ťažbu štrkopieskov v areáli Nová Dedinka pred spoločnosťou Bau beton vykonávala firma BAU-RENT spol. s r. o. Bratislava, mala na to vydané banské oprávnenie, ako aj rozhodnutie o povolení dobývania ložiska, ale či začala ťažiť len pre vlastnú potrebu, alebo aj na predaj, to svedkyňa uviesť nevedela. Nebolo pracovnou náplňou svedkyne zisťovať, či pred začatím ťažby štrkopieskov spoločnosťou Bau beton, bola vykonaná inventarizácia štrkopieskov. Počas výkonu jej funkcie, jej nebola predložená žiadna evidencia predaja štrkopieskov, alebo betónových zmesí. S účtovnými dokladmi, či vedením účtovníctva, alebo hotovosťou, počas svojej funkcie banského dozoru, nikdy neprišla do styku.

38. Z predložených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že dňa 1.2.2009 uzavreli žalobca so žalovaným Zmluvu o výkone funkcie konateľa podľa a , ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať funkciu konateľa osobne, riadne a zodpovedne. Podľa čl. II tejto zmluvy, konateľ bol povinný svoju činnosť vykonávať v súlade so Spoločenskou zmluvou, uzneseniami valného zhromaždenia a iných rozhodnutí spoločníkov, s ustanoveniami tejto zmluvy a v súlade s platnými právnymi predpismi. Ďalej bol povinný vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, riadne a svedomite, v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov a výlučne v ich prospech tak, aby svojim konaním nespôsobil spoločnosti škodu. Odbornosť konateľa sa mala vzťahovať na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňala aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy v spoločnosti v záujme získavania všetkých informácii relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania a vytvorenie primeranej organizačnej štruktúry riadenia podniku spoločnosti. Konateľ nesmel pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a bol v zmysle čl. II ods. 9 povinný najmä zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, pri rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré bol povinný si vopred zaobstarať. Podľa čl. IV. tejto zmluvy konateľ zodpovedal za škody, ktoré spôsobil spoločnosti porušením právnych predpisov a svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle . Z úplného znenia spoločenskej zmluvy vyplýva, že dňa 21.1.2009 uzatvorili spoločníci obchodnej spoločnosti Bau beton spol. s r.o. spoločenskú zmluvu, v zmysle ktorej bol podľa čl. IX konateľ okrem iného povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti, vykonávať riadne všetky povinnosti vyhradené právnymi predpismi. Konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti tak, aby spoločnosť podnikala s úspechom. Dňa 18.2.2009 uzavrela spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. (zastúpená konateľom Romanom Ruhigom) ako prenajímateľ so žalobcom (zastúpeným konateľmi F. W. a Y. T.) ako nájomcom, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemkov parc. č. 322/13 a parc. č. 322/14 v obci Nová Dedinka, v katastrálnom území A. Q. F. T., okres Senec zapísaných na LV č. XXXX, ako aj technologického zariadenia podľa prílohy č. 1. Nájomca bol oprávnený podľa čl. 4 tejto zmluvy užívať predmet nájmu za účelom vyťaženia, pretriedenia štrkopiesku a jeho predaja vo vlastnom mene a na vlastný účet, za čo bol povinný platiť nájomné vo výške 2 eurá bez DPH za 1 tonu predaného štrku a za technické zariadenie 0,40 eura bez DPH za 1 tonu predaného štrku. V zmysle článku 8 ods. 1 veta druhá boli zmluvné strany povinné o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu spísať „Preberací protokol". Podľa článku 8 ods. 2 bol prenajímateľ, spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. povinný zdržať sa užívania predmetu nájmu. Prílohou čl. 1 k tejto zmluve bola špecifikácia triediacej linky na triedenie štrkopiesku. Kolaudačné rozhodnutia Obce Nová Dedinka na užívanie trafostanice a prípojky

elektriny v predmetnom areáli boli pre prenajímateľa (BAU-RENT spol. s r. o.) vydané dňa 15.11.2006. Poľnohospodárske družstvo Nová Dedinka, si nechalo vypracovať Plán využívania ložiska štrkopieskov Nová Dedinka (č. l. 50) zo dňa 19.6.2000. Plán riešil problematiku vyťaženia parcely 322/11 s tým, že začiatok ťažby sa plánoval na II. štvrťrok 2000. Konečným cieľom ťažobných prác malo byť vytvorenie vodnej plochy, jazera určeného na chov rýb. Výpočet zásob ložiska štrkopieskov bol vypracovaný so stavom k 6.6.1998. Dňa 31.12.2009 vyhotovil geodet G. L. Zameranie výpočet kubatúry štrkov podľa zamerania zo dňa 22.12.2009 v mierke 1:500 pre parc. č. 322/14 (č. l.70). Na č. l. 183 spisu sa potom nachádza druhé Zameranie a výpočet kubatúry štrkov zo dňa 15.4.2010 vyhotovené G. L., v mierke 1:1000, tiež podľa zamerania zo dňa 22.12.2009. Polohopisný a výškopisný plán sa nachádza na č.l. 72. Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa na č.l. 74 a 75 spisu odvolací súd zistil, že bolo v tabuľkovej forme spracované jednak množstvo a cena predaného betónu, množstvo a cena predaného štrku, množstvo a cena obstaraného cementu, z toho spotreba cementu na výrobu betónu podľa receptúry, uvedené zásoby štrkov, vyťažené štrky a vypočítané bolo manko na zásobách štrkov ton, ušlý zisk z predaja štrkov 51.023,14 eur, a chýbajúci cement 156,526 ton, z toho ušlý zisk na cemente 12.209,04 eur. V tabuľkách sú uvedené rôzne sumy/hodnoty, avšak bez špecifikácie odkiaľ sú uvedené údaje, kto tieto tabuľky vyhotovil, k akému dátumu a čoho sa týkajú. Z listinného dôkazu, nachádzajúcom sa na č.l. 257 spisu odvolací súd zistil, že ide o obdobné tabuľky, kde však už výpočet uvádza manko na zásobách štrkov 18.357,571 tony a ušlý zisk z predaja štrkov 42.134,88 eur bez DPH. Podľa svedeckej výpovede, mali byť tieto listiny vypracované účtovníkom žalobcu, Ing. Y. H., na základe podkladov a informácií členov inventarizačnej komisie a vychádzali z neho pri vypracovávaní svojich znaleckých posudkov Ing. U. P. a Ing. B. H..

39. Podľa pokladničného dokladu zo dňa 26.10.2009 (č. l. 78) bol žalobcom vydaný príjmový pokladničný doklad na sumu od osoby označenej „p. S., W." vo výške 139,50 eur za dodávku štrku a dopravu, kam spoločník žalobcu p. Ruhig pripojil žltým zvýrazňovačom poznámku „nezaúčtované" (č. l. 136). Na doklade je podpis p. F.. Podľa ďalšieho príjmového pokladničného dokladu tiež zo dňa 26.10.2009, bola žalobcom prijatá suma od osoby označenej „p. S., W." vo výške 191,60 eur a to za dodávku štrku a dopravu, kam spoločník žalobcu p. Ruhig pripojil žltým zvýrazňovačom poznámku „suma zaúčtovaná" (č. l. 137). Na doklade je podpis p. F.. Pripojený je tiež vážny lístok (č. l. 80). Z dodacieho listu č. 1 (č. l. 81) odvolací súd zistil, že žalobca dňa 24.11.2009 dodal odberateľovi označenému ako „S., hotel, R. dom, základy" betón. K dodaciemu listu je pripojený lístok s výpočtom „9 m3 x 48 € = 432 €, Dopr. 42 x 2 € = 84, 516 €", spolu 516€. Na č. l. 82, je rukou písaný lístok, kde je uvedená suma 420,- eur, betón 25/11 a nečitateľný podpis. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.12.2009 odvolací súd zistil, že bol vydaný príjmový pokladničný doklad na prijatú sumu od subjektu označeného „W." vo výške 175 eur za dodávku štrku, kam spoločník žalobcu p. Ruhig pripojil ružovým zvýrazňovačom poznámku „nie je evidované v pokladničnej knihe - žiadna tržba". Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.12.2009 (č. l. 83) odvolací súd zistil, že bol vydaný príjmový pokladničný doklad na prijatú sumu od subjektu označeného „W." vo výške 175,- eur za dodávku štrku, kam spoločník žalobcu p. Ruhig pripojil ružovým zvýrazňovačom poznámku „nie je evidované v pokladničnej knihe - žiadna tržba" (č. l. 152). Doklad je podpísaný p. F.. Zrejme k tomuto pokladničnému dokladu patrí lístok na č. l. 84 spisu, na ktorom je rukou napísané, že suma 175,- eur bola zaplatená Q. O., P. XXX/XX, a to dňa 15.12.2009 s tým, že spoločník žalobcu p. Ruhig pripojil ružovým zvýrazňovačom poznámku „nie je evidované v pokladničnej knihe - žiadna tržba" (č. l. 151). Z účtovného dokladu č. 10V-0580 zo dňa 15.12.2009 (č. l. 85) odvolací súd zistil, že bol vydaný S. O., nebol podpísaný a uvádza sa v ňom, že sa týka inventúry pokladne - úhrada záväzkov voči žalovanému. Žalobca predložil tiež pokladničnú knihu za rok 2009 (č. l. 153).

40. Ďalej bol žalobcom predložený doklad č. 04/040/0001 zo dňa 26.10.2009 (č. l. 138) vydaný žalobcom na sumu 191,60 eur za dodávku štrku a dopravu, nepodpísaný; doklad č. 04/040/0002 zo dňa 26.10.2009 vydaný žalobcom na sumu 222 eur za dodávku betónu a dopravu, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0001 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 1.175 eur za dodávku betónu a dopravu, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0002 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 960 eur za dodávku betónu a dopravu nepodpísaný; doklad č. 05/049/0003 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu -2.135 eur za dodávku betónu a dopravu, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0004 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 197,28 eur za dodávku štrku, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0005 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu- 197,28 eur za dodávku štrku, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0006 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 164 eur za dodávku betónu, nepodpísaný; doklad č. 05/049/0003 zo dňa 24.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 387 eur za dodávku betónu, nepodpísaný; doklad č. 05/050/0001 zo dňa 25.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 1.760 eur za dodávku betónu a dopravu,

nepodpísaný; doklad č. 05/050/0002 zo dňa 25.11.2009 vydaný žalobcom na sumu 988 eur za dodávku betónu, čerpanie a dopravu, nepodpísaný (uvedené doklady na č. l. 138-150).

41. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie zo dňa 31.3.2011 (č. l. 186), z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu sprenevery v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a trestného činu podvodu. Z uznesenia OR PZ Bratislava II, ČVS: ORP-830/ OEK-B2-2011 PG zo dňa 9.8.2011 vyplýva, že ním bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté s tým, že v predmetnej veci ide maximálne o obchodno-právny spor. Z tohto uznesenia tiež vyplýva, že žalovaný v trestnom konaní uviedol, že bol zo strany spoločníka Romana Ruhiga na jeho pokyn nútený uhrádzať dlžoby a pohľadávky, ktoré vznikli z hospodárenia iných firiem z jeho obchodného konzorcia (napr. spol. BAU-RENT, s. r. o.). Y. T. v tomto trestnom konaní uviedla, že počas svojho pôsobenia v pozícii konateľky nenadobudla podozrenie, že by sa žalovaný na úkor spoločnosti neoprávnene obohacoval. Potvrdila, že mala vedomosť o skutočnosti, že časť vyťaženého štrku sa sprístupňovala, dokonca vozila podnikateľským subjektom, ktorým obchodné spoločnosti z portfólia Romana Ruhiga dlžili finančné prostriedky a tento následne slúžil ako prostriedok vzájomného započítania pohľadávok. V trestnom konaní, viacerí obchodní partneri Romana Ruhiga potvrdili odvoz štrku zo štrkoviska v Novej dedinke, ktorý mal slúžiť ako kompenzácia za ich pohľadávky, čo dokladovali relevantnými písomnosťami do spisu. Voči tomuto uzneseniu vyšetrovateľa podľa žalobca sťažnosť (č. l. 192), ktorá však bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č.k -3 zo dňa 26.10.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza, že podstatným je spôsob určenia, resp. výpočet celkom vyťaženého štrku v sledovanom období, pričom oznamovateľ predložil plán využívania ložiska štrkopieskov z roku 2000 a zameranie a výpočet kubatúry štrkov zo dňa 31.12.2009, vyhotovený G. L.. Prokurátorka uviedla, že obsah Plánu využívania ložiska štrkopieskov Nová Dedinka z roku 2000 sa týka výpočtov vo veci geologických zásob a vyťažiteľných zásob na ložisku Nová Dedinka bez bližšieho určenia množstva skutočne vyťaženého štrku v sledovanom období, preto nie je možné prijať záver, aké množstvo štrku bolo vyťažené v sledovanom období, a preto tvrdenie oznamovateľa o celkovom množstve skutočne vyťaženého štrku na predmetnom štrkovisku nie je žiadnym spôsobom preukázané, údaj o skutočne vyťaženom štrku nebol objektivizovaný.

42. Zo znaleckého posudku č. 9/2013 odvolací súd zistil, že znalecká organizácia Expert Group, k.s., odbor účtovníctvo a daňovníctvo na základe objednávky žalobcu vypracovala dňa 26.2.2013 znalecký posudok za účelom stanovenia škody a ušlého zisku zo zásob v spoločnosti Bau beton spol. s r.o. Znalecký posudok vychádzal z podkladov od zadávateľa, ktoré kontroloval len po formálnej stránke s tým, že vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná zadávateľom. Znalec v posudku konštatuje, že zadávateľom mu boli poskytnuté informácie, že podľa geodeta bolo vyťažených 37.178 ton štrku. Konštatuje, že položka vyťažené štrky podľa geodeta bola zrejme vykonaná odhadom, nakoľko na základe znaleckého posudku č. 1/2013, ktorý vypracoval znalec Ing. J. Maljkovič, bolo vypočítané množstvo vyťaženého štrku 51.313 ton. Nakoľko bola uvedená hodnota vypočítaná na základe polohopisného a výškopisného plánu ložiska k 22.12.2009, považoval znalec hodnotu 51.313 ton za akceptovateľnú a vychádzal z nej pri ďalších výpočtoch, teda ustálil manko na zásobách štrku na 32.492,571 ton. Vyťažených 32.492,57 ton štrku chýbajúceho v zásobách pri cene 2,40 eur za tonu predstavuje priamu škodu 77.982,17 eur. Rovnako bolo zistené nezaevidované chýbajúce množstvo 156,526 ton cementu, čo pri obstarávacej cene cementu 78,- eur /1 tona predstavuje sumu 12.209,03 eur. Priama škoda, ktorá vznikla spoločnosti Bau beton spol. s r.o. predstavuje tak sumu vo výške 90.192,- eur. Posudok sa tiež venoval výpočtu ušlého zisku (ktorý si však žalobca na základe čiastočného späťvzatia žaloby nakoniec v spore neuplatňoval). Z uvedeného však vyplýva, pokiaľ ide o stanovenie priamej škody, že práca znalca spočívala iba vo vynásobení žalobcom určeného chýbajúceho množstva štrku a cementu jednotkovou cenou. Posudok vychádzal z tabuľky vypracovanej zamestnancom žalobcu - Ing. Y. H. (príloha č. 4 posudku, č. l. 257 a príloha č. 5 posudku, č.l. 259). Prílohou tohto posudku, bol aj znalecký posudok č. 1/2013 znalca Ing. Júliusa Maljkoviča (č. l. 266) zo dňa 27.2.2003, ktorý mal podľa zadania vyčísliť škodu, ktorá vznikla majiteľovi ložiska štrkopieskov Nová Dedinka neevidovanou odťažbou suroviny. Tento znalec vychádza z toho, že ku dňu 22.12.2009 bol vykonaný polohopisný a výškopisný plán ložiska, podľa ktorého došlo k odťaženiu 51.313 ton štrkopieskov, predané bolo 13.191,67 ton štrku, spotrebované pri výrobe betónu bolo 2.811,759 ton a na sklade zostalo 2.837 ton. Znalec teda konštatuje, že prakticky na ložisku nie je evidovaných 32.492,571 ton suroviny, ktoré množstvo bolo zrejme odcudzené. Tieto údaje však znalec preberá od žalobcu. Znalec sa v posudku zaoberá stanovením kvalitatívnej charakteristiky suroviny a roztriedením neevidovaného množstva suroviny 32.493 ton do zrnitostných tried stanovil hodnotu 32.493 ton na

187.087,62 eur. Po odpočítaní ťažobných nákladov stanovil priamu škodu na 109.104,42 eur. Aj tento znalecký posudok vychádzal z tabuľky vyhotovenej Ing. Y. H., stanovujúcej manko na zásobách štrkov na ton a polohopisného a výškopisného plánu G. L. zo dňa 31.12.2009.

43. Z Banského oprávnenia zo dňa 28.08.2009 (č. l. 355) odvolací súd zistil, že Obvodný banský úrad v Bratislave vydal banské oprávnenie pre právnickú osobu: Bau beton spol. s r.o., na činnosti napr.: otvárka, príprava a dobývanie ložísk, zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia lomov, dobývanie ložísk nevyhradených nerastov. Zodpovedným vedúcim zamestnancom určeným na zaistenie odborného a bezpečného riadenia uvedených činností bola určená Ing. U. P. s osvedčením o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca na funkciu vedúceho lomu.

44. Z pripojeného správneho spisu banského úradu odvolací súd zistil, že jeho obsahom je aj Mandátna zmluva zo dňa 30.07.2009 uzatvorená medzi Ing. U. P. ako mandatárom a spoločnosťou Bau beton spol. s r.o. ako mandantom, na základe ktorej sa Ing. P. zaviazala vykonávať pre mandanta funkciu vedúceho lomu, ako aj poradenskú a konzultačnú činnosť smerujúcu k vykonávaniu banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Uvedenú činnosť sa Ing. U. P. zaviazala v tejto zmluve pre žalobcu vykonávať po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy (teda od podpisu zmluvy dňa 30.07.2009 na dobu neurčitú, pretože zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú). Zároveň sa zaviazala vystupovať ako osoba zodpovedná za túto činnosť.

45. Z pripojeného správneho spisu banského úradu ohľadom spoločnosti BAU-RENT spol. s r. o. bolo zistené, že uvedenej obchodnej spoločnosti bolo vydané banské oprávnenie dňa 11.3.2003

46. V záverečnej reči žalobca poukázal na výpoveď svedka C. S., ktorý uviedol, že nakupoval betón od žalobcu za konateľstva žalovaného, avšak nedostal riadne daňové doklady. Svedok S. tiež uviedol, že podobne aj jeho kolegyňa p. W. si stavala rodinný dom, tiež kupovala betón od žalobcu a nedostala riadne daňové doklady. Svedok Ing. U. M. uviedol, že bol oslovený neznámou pani pri reklamácii betónu od žalobcu, ale už nevedela predložiť k svojej reklamácii žiadne daňové doklady. Svedkovia W. W., Q. A. a P. Q. potvrdili, že pred začatím podnikania v spoločnosti Bau beton v Novej Dedinke, nebola vykonávaná žiadna ťažba štrkopieskov a ak sa vykonávala činnosť, tak len za účelom vyskúšania nových prevádzkových zariadení ako je triedička, betonáreň, aby sa dala vykonať certifikácia vytriedených štrkopieskov a vyrábaných betónových zmesí. Zo svedeckých výpovedí p. T. a p. W. vyplýva, že certifikácia sa vykonávala v roku 2009, čo vyplýva aj z dôkazov založených v spise, kde je preukázané, že banské oprávnenie na ťažbu bolo vykonané až koncom augusta 2009 tzn., vtedy sa začala legálna ťažba štrkopieskov a jej predaj. Do tej doby aj podľa p. W. sa vykonávala aj ťažba, vozila sa dopredu areálu, kde sa triedila na jednotlivé frakcie. Svedkyňa F. uviedla, že nastúpila niekedy na jar 2009 a v tom čase sa ešte nepredávali štrkopiesky a betón, ale až neskôr. Svedok Q. A. uviedol, že v roku 2008 sa navážali na územie Nová Dedinka štrkopiesky a zhŕňala sa ornica a pokračovalo sa v tom, aj počas funkcie žalovaného v roku 2009. P. A. tiež vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy p. W. požiadal aj jeho, aby vyvážal automobilom štrkopiesky a prijatú hotovosť od zákazníka odovzdal p. W.. Z odborného dokazovania vyplýva, že p. L. vykonal dve zamerania a to zameranie polohopisné a výškopisné vykopaného štrkopiesku z daného územia a k tomu stav zásob pod triediacimi zariadeniami. Na základe tohto zamerania a inventúrnych záznamov vykonaných komisiou, ktorú vykonávala p. W., p. O., p. M. a p. Q., vykonali Ing. Y. H. s p. M. prvé posúdenie, koľko bolo úbytku štrkopieskov z daného územia s porovnaním stavu vedeným v účtovníctve žalobcu počas konania žalovaného, kde p. H. vytvoril tabuľku, ktorú posudzoval so stavom, ktorý bol pôvodný, teda neťažený so stavom geodetického zamerania svedka p. L.. Taktiež pri inventarizácii odborná komisia, kde vypovedali zhodne p. M. a p. Q., kde zisťovali, aký je stav zásob cementu v zásobníkoch, presne zhodne určili spôsob, akým ho určovali ku dňu vykonanej inventarizácie. Tieto podklady tiež následne spracoval Ing. H. s p. M. do tej istej tabuľky ako štrkopiesky. Z toho vznikol porovnaním s účtovníctvom stav manka na zásobách majetku žalobcu, ktorý chýbal ku skončeniu funkcie žalovaného. Tabuľka Ing. H. o manku + geodetické zameranie p. L. a pôvodné geodetické zameranie pred neťažením štrkopieskov boli dané znalcovi (ktorý zomrel) v odbore banského inžinierstva na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré podklady spracovala znalecká organizácia Expert group, ktorá podrobne vysvetlila spôsob výpočtu priamej škody len z úbytkov materiálov a v cenách vedených v účtovníctve. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vedenie účtovníctva zabezpečil prostredníctvom druhej konateľky A. T., v skutočnosti počas obdobia jej pôsobenia do konca júla 2009, viedla účtovné záznamy, ktoré jej boli predkladané p. W. alebo p. F.. Po skončení funkcie p. T., žalovaný tvrdil, že zabezpečil vedenie účtovníctva p. E., ktorej predkladal daňové

doklady. P. E. však poprela, že by jej p. W. predkladal účtovné záznamy, preto sa nedá usudzovať, že by žalovaný zabezpečil riadne vedenie účtovných záznamov po skončení funkcie konateľky p. T.. Z výpovedí A. H., p. O., p. E. a p. T. vyplývalo, že ak aj dostávali doklady, buď neboli načas, alebo neboli kompletné alebo boli vrátené na prepracovanie. Ďalej z výpovedí p. H. vyplýva aj to, že ak nie sú dané všetky doklady do účtovníctva a keď nespĺňajú podmienky daňového dokladu, čo sa týka príjmov, nedá sa povedať, že účtovníctvo bolo vedené v súlade so zákonom. Z dôkazov vyplynula aj skutočnosť, že spoločnosť mala registračnú pokladňu registrovanú daňovým úradom a z 80% dokladov bolo vidieť, že počas funkcie konateľa žalovaného, túto nepoužíval, vystavoval rôzne pokladničné doklady, lístočky k príjmom, ktoré ani nepredložil ďalej do účtovných záznamov. To znamená, že zjavne porušoval o DPH, ako aj zákon o dani z príjmov v rámci evidencie účtovných záznamov a dokladov v účtovníctve. Žalobca má za to, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalovaný si nesplnil povinnosť, ktorá mu je daná , nekonal s odbornou starostlivosťou, taktiež v celom konaní nepreukázal žiadne liberačné dôvody, ktoré by preukazovali že konal s odbornou starostlivosťou, že chcel zabrániť škodám a mankám, nakoľko ani nevykonal geodetické zameranie pred začatím ťažby v čase svojho nástupu do funkcie konateľa, dokonca ho nevykonal ani v čase odchodu konateľky Y. T., hoci ho o to žiadala a odmietol sa aj zúčastniť svojej obhajoby pri inventarizácii majetku. Nepostupoval ani v súlade so Náležitú starostlivosť treba chápať predovšetkým ako povinnosť štatutárneho orgánu konať so záujmami spoločnosti, v tejto povinnosti je tiež vyjadrená požiadavka aby štatutárny orgán zabránil takému konaniu, z ktorého by mohla vzniknúť škoda na majetku. Žalovaný tak nekonal, čím je preukázaná aj príčinná súvislosť ku škode uplatňovanej žalobcom voči žalovanému. Čo sa týka výšky škody, tá vyplynula vyslovene z odborného posúdenia znaleckou organizáciou Expert group a nejde len o domnelú výšku škody alebo neodborne spracovanú výšku škody. Odvolací súd pritom už vo svojom uznesení č. k. -316 uviedol, že žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca sa napriek tomu v konaní pred odvolacím súdom snažil doplniť dokazovanie, ktoré nevykonal súd prvej inštancie, kde odvolací súd vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno aj v tom, že pred začatím ťažby p. W., nebola vykonávaná žiadna iná ťažba a ak bola, bola len za účelom montovaní zariadení na územie Nová Dedinka, čo potvrdili aj svedkovia. Žalobca zistil odborným geodetickým zameraním úbytok štrkopiesku za obdobie konateľstva žalovaného, z ktorého vznikla škoda, s vypočítaním obsahu a porovnávaním stavu pred ťažením a stavu počas ťaženia a funkcie žalovaného a výška škody bola posúdená odborným spôsobom, nie len domnelým. Žalobca splnil všetky kritéria, ktoré sú uplatňované pri náhrade škody s tým, že žalovaný bol povinný preukázať opak, z dôvodu jeho objektívnej zodpovednosti za škodu, čo sa v tomto konaní nepreukázalo. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd vyhovel petitu žaloby žalobcu v plnom rozsahu.

47. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že podstatným predpokladom pre rozhodnutie v tejto veci je jednoznačné a nespochybniteľné zadefinovanie škody a jej zákonných predpokladov, a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorá musí byť však objektívne vyčíslená a preukázaná. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením konkrétnej právnej povinnosti v zmysle ustálenej judikatúry, škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. K zásadnej otázke, porušeniu povinnosti žalovaného boli tvrdenia a argumentácia žalobcu počas konania a v rámci jeho vyjadrení pomerne chaotické a počas konania účelovo alebo z dôkaznej núdze modifikované. Žalobca sa snaží za každú cenu nachádzať a konštruovať akékoľvek porušenia na strane žalovaného, ktorými by navodil dojem, že žalovaný porušil niekoľko svojich povinností, v dôsledku ktorých mala vzniknúť žalobcovi škoda. Žalobca výslovne uviedol tieto porušenia žalovaného: a) nekonal s odbornou starostlivosťou, lebo neviedol účtovníctvo v súlade so skutkovým stavom zásob; b) nekonal s odbornou starostlivosťou pri vystavovaní daňových dokladov pri jednotlivých predajoch, c) lebo odmietol vykonať inventarizáciu zásob; d) konal v rozpore so záujmami spoločnosti, lebo sa nestaral o mechanizmy, sám si doviezol stroje a tie používal; e) nekonal v súlade so zákonmi o DPH; f) ponechal si hotovosť z predajov a neodviedol ju spoločnosti. Pokiaľ ide o prvú vytknutú skutočnosť, že žalovaný údajne neviedol riadne účtovníctvo v spoločnosti, aj ústavná judikatúra potvrdzuje, že žalovaný nie je povinný a v tomto prípadne nebol odborne kompetentný sám viesť účtovníctvo v spoločnosti, ale jeho povinnosťou bolo toto vedenie zabezpečiť. Tvrdenie žalobcu, že tak žalovaný neurobil bolo vyvrátené dokazovaním, kde p. T. vypovedala, že počas jej pôsobenia ako konateľky v spol. Bau beton od 17.2.2009 až do 18.9.2019, mala na starosti a viedla účtovníctvo spoločnosti Bau beton. Pri jej odchode z pozície konateľky odovzdala účtovníctvo p. E., ktorá bola zamestnancom spoločnosti ERS office service spol. s r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol p.

Ruhig. Túto skutočnosť nezávisle od p. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní pred prvostupňovým súdom v januári 2013 potvrdila aj svedkyňa W. W., rovnako to potvrdil aj samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení a taktiež v rozsudku odvolacieho súdu. P. T. bola tiež rovnako tak ako žalovaný, konateľkou v spoločnosti Bau beton, ktorý bol oprávnený konať samostatne. Práve svedkyňa T. mala na starosti vedenie účtovníctva v spoločnosti od začiatku jej pôsobenia, a teda okrem iného mala zodpovednosť aj za zadefinovanie a zistenie počiatočného stavu zásob a majetku spoločnosti, za vedenie účtovníctva a prípadnú inventarizáciu pri jej odchode zo spoločnosti, vrátanie odovzdania tohto účtovníctva. Svedkyňa T. si zásadne odporuje medzi svojou osobnou výpoveďou v roku 2019 pred prvostupňovým súdom a následne svojou písomnou výpoveďou uskutočnenou 2 roky nato, kedy v roku 2019 si svedkyňa nespomínala na žiadne zásadné skutočnosti, žiadne detaily a v jej výpovedi nevedela resp. si nepamätala a nemohla zodpovedať otázky, ktoré jej boli kladené. V písomnej výpovedi v roku 2021 si rozpamätáva na otázky technického charakteru, technického stavu mechanizmov na štrkovisku a taktiež si spomína, že mala žalovaného pri jej odchode jasne vyzvať na odovzdanie účtovníctva a vykonanie inventarizácie. Je otázka, prečo svedkyňa T., sama nevykonala takúto inventarizáciu, keď žalovaný údajne na jej výzvu nereagoval a vec ponechala tak v rovine odovzdaného účtovníctva, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by existovala takáto výzva vrátane T. voči žalovanému. Tieto skutočnosti okrem iného potvrdzuje výpoveď svedka p. rodenej F. nachádzajúcej sa na čl. 218, pričom p. F. vo svojej prvej výpovedi pred prvostupňovým súdom v roku 2013 uviedla, že kompletizovala doklady ako vážny list, príjmové doklady a tieto podľa vlastného vyjadrenia odovzdala p. T., ktorú „vnímala ako konateľku a účtovníčku spoločnosti". Samotný Krajský súd v Trnave v jednom zo svojich rozhodnutí zdôraznil, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, prečo je zodpovednosť za údajnú škodu vyvodzovaná len voči jednému z konateľov, ktorý dokonca nemal na starosti účtovníctvo spoločnosti. Čo sa týka druhého pochybenia žalovaného, ktorý mal vydávať tovar bez zaúčtovania účtovných hlavne príjmových dokladov resp. mal pochybiť pri vystavovaní dokladov, toto tvrdenie opakovane žalobca v konaní opiera o ním priložené doklady v období, kedy funkciu konateľa vykonával iba žalovaný s tvrdením, že tieto doklady nie sú zaevidované v účtovníctve a majú potvrdzovať fakt, že žalovaný v spoločnosti spôsobil manko a to - škodu predajom tovaru a dodávkou betónu iným osobám napr. p. S. na hotel Médium a rodinný dom v W., a to bez riadneho zaúčtovania týchto dokladov. V tejto súvislosti sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Trnave z uznesenia zo dňa 29.5.2018, kedy súd právne dôvodne skonštatoval, že tieto príjmové doklady škodu a jej výšku tak, ako si ju žalobca v konaní uplatňuje vôbec nepreukazujú. Za účelové a nepodložené treba považovať tvrdenie žalobcu, že tieto príjmové doklady dokazujú, že žalovaný sa takto v mnohých iných prípadoch obohacoval na úkor žalobcu tým, že predával a dodával štrk a betón bez zaevidovania a zaúčtovania a tak spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si žalobca v konaní nárokuje. Žiadne ďalšie vykonané dôkazy týmto úvahám nenasvedčujú, nie sú označení žiadni ďalší svedkovia ani osoby. Žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce ním tvrdený rozsah obohatenia sa žalovaného a teda rozsah škody. Trestné konanie iniciované žalobcom voči žalovanému z vyššie uvedených dôvodov pre podozrenie zo spáchania trestného činu a spôsobenej škody bolo odmietnuté, nakoľko nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktorý by sa dopustil trestného činu a obohacoval seba alebo tretiu osobu na úkor žalobcu predajom štrkov a betónu bez dokladov a inkasovania peňazí v jeho prospech. V tejto súvislosti žalobca počas celého konania zostáva iba v rovine tvrdení, pričom sa odvoláva na nezaevidovaný pokladničný doklad z 26.10.2009 vo výške 139,50 eur, pričom tento doklad vydala a sumu inkasovala p. F., ďalej na nezaevidovaný pokladničný doklad z 26.10.2009 vo výške 191,60 eur, ktorý tiež vydala a inkasovala p. F. a príjmový doklad z 15.12.2009, ktorý vydala p. F. aj inkasovala, pričom žalovaný už nebol konateľom spoločnosti. Sporným dokladom, je doklad vo výške 175,- eur s uvedeným mena Q. O. z 15.12.2009, kedy žalovaný už nebol konateľom, ďalej bez výpovednej hodnoty rukou písaný doklad alebo možno poznámka s uvedením sumy 420,- eur a č. 25/11. Ďalej dodací list z 24.11.2009 s menom S. s priloženým papierikom s uvedeným sumy 516,- eur. V tejto súvislosti sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, tieto doklady nepreukazujú škodu a výšku ako si ju žalobca uplatňuje. Tieto doklady ani len okrajovo nemôžu bez ďalšieho relevantného a objektívneho preukázania dôkazov jednoducho odôvodniť záver, že žalovaný mal neoprávnene predať na svoj účet štrk a betón v tak značnom množstve 32.492,50t. Výpočty údajnej nezákonnej ťažby a následného predaja štrku žalovaným by podľa žalobcu vyzerali tak, že ak by sme brali obdobie ťažby od udelenia povolenia na ťažbu, tzn. obdobie september-november 2009 rátali by sme plných cca 90 dní vrátane sobôt, nedieľ a štátnych sviatkov, tak žalovaný by musel vyviesť zo štrkoviska nad rámec bežnej a zaevidovanej ťažby spolu 1.624,6 nakladačov o kapacite 20t to je v prepočte cca 18 nakladačov každý jeden deň po dobu 90 dní bez povšimnutia ktorejkoľvek osoby nachádzajúcej sa na štrkovisku. Ak by sme rátali len pracovné dni, žalovaný by musel každý pracovný deň neoprávnene a bez zaevidovania vyviesť 24,6 nakladača

s objemom 20t nad rámec legálnej a zaevidovanej ťažby. Ak by sme brali tieto výpočty tak popri 7 nakladačov legálne vyvezených by muselo byť vyvezených 18 nakladačov neoprávnene a bez dokladov. Už tieto samotné výpočty podčiarkujú absurdnosť žalobcom tvrdenej situácie a vzbudzujú pochybnosti o vôbec reálnosti a dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a tvrdenej vzniknutej škody. Je vysoko nepravdepodobné, že by si takúto činnosť žalovaného nevšimla žiadna osoba na danom pracovisku, ani p. F., ktorá vážila všetky vozidlá pri výstupe, ani iní pracovníci, vodiči a dokonca ani strážna bezpečnostná služba strážiaca štrkovisko, ktorá patrila samotnému žalobcovi. Tento záver podporuje samotné rozhodnutie OČTK v zmysle ktorého nebolo na základe oznámenia žalobcu a šetrením OČTK preukázané, že by sa žalovaný dopustil protiprávnej trestnej činnosti a obohatil seba alebo inú osobu na úkor žalobcu. Iba prípadný opačný záver OČTK alebo spoľahlivé preukázanie takéhoto konania žalovaného v tomto súdnom konaní by mohlo odôvodniť úvahu o takomto porušení povinnosti žalovaného, ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobilo žalobcovi škodu. Je taktiež nesporné a logické, že každý nákupca štrku - stavebník má prirodzene záujem na vydaní príjmového dokladu a dokladu o nákupe štrku, nakoľko je v jeho ekonomickom záujme si tieto doklady zaúčtovať a ponížiť tak svoj daňový základ. Je nepravdepodobné, že by žalovaný nevydával pri takomto počte odberateľov doklady o predaji štrku a že by takéto konanie bolo zo strany nákupcov akceptované. K porušeniu povinnosti žalovaného, že nevykonal geodetické zameranie štrkoviska žalovaný uvádza, že táto povinnosť mu nevyplývala ani zo zákona, ani zo spoločenskej zmluvy, ako i zmluvy o výkone funkcie konateľa. Táto povinnosť nebola žalovanému zverená do jeho pôsobnosti. Ako správne konštatuje odvolací súd v uznesení z 29.5.2018, u konateľa musí ísť o zodpovednosť za porušenie takej povinnosti, ktorá bola zverejnená do jeho pôsobnosti, čo v tomto konaní nebolo preukázané. Naopak v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že žalovaný ako konateľ počnúc dňom 30.7.2009 zabezpečil pre spoločnosť Baubeton mandátnou zmluvou výkon funkcie vedúceho lomu osobou Ing. U. P. ako osoby kompetentnej a oprávnenej. Túto skutočnosť nerozporoval v konaní ani žalobca. Z uvedených skutočností je zrejmé, že konateľ si splnil svoju povinnosť, postupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Spoločnosť nemala povinnosť viesť banskú evidenciu, resp. evidenciu v súvislosti s ťažením ložísk, nakoľko sa jednalo o nevýhradné ložiská. K porušeniu povinnosti žalovaného, že nevykonal inventarizáciu, nestaral sa o mechanizmy a ponechával si peniaze z predaja štrku vo svoj prospech žalovaný uvádza, že nemal povinnosť vykonávať inventarizáciu, nevykonávala ju ani p. T., povinnosť vykonať inventarizáciu má daňový subjekt iba pri stanovení účtovnej závierky na konci účtovného obdobia. Samotná T. vo svojej výpovedi uviedla, že nevykonala inventarizáciu, nikto to od nej nežiadal a nevidela potrebu vykonať inventarizáciu. V písomnej výpovedi údajne žiadala žalovaného o vykonanie inventarizácie, a teda ide o zásadný rozpor v jej výpovedi. Žalovaný mechanizmy udržiaval, staral sa o nich, čo dosvedčil aj svedok P. Q.. Žalovaný si dokonca doniesol vlastné mechanizmy a používal ich za tým účelom, aby ťažba dokázala ako tak fungovať. Ponechávanie si peňazí, vydávanie štrku bez dokladov, resp. bez ich zaúčtovania, sú len tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú v tomto konaní preukázané produkovanými dôkazmi a ani v trestnom konaní. K príčinnej súvislosti, žalovaný má za to, že počas celého konania žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka dokázania porušenia konkrétnej povinnosti žalovaného a nadväzujúcej príčinnej súvislosti medzi týmto konkrétnym porušením a vznikom škody. Súd musí skúmať, či prípadná tvrdená porušená povinnosť žalovaného vyplývala priamo zo zákona alebo zo zmluvy o výkone funkcie konateľa a musí preukázať jasnú príčinnú súvislosť. Je sporné ako by napr. nestaranie sa o mechanizmy, odmietnutie vykonania inventarizácie, po skončení funkcie žalovaného v spoločnosti bolo spôsobilé zapríčiniť vznik škody. Inventarizácia po odchode žalovaného, na ktorú sa žalobca tak odvoláva, len deklaruje zistený stav, ale nedáva dôkaz o tom, kto a akým spôsobom daný stav zapríčinil a žalobca v konaní doteraz nepredložil dôkaz o tom, aký bol počiatočný stav, čo je nevyhnutné na to, aby sme vedeli posúdiť, či a v akom rozsahu bola spôsobená škoda a následne dokazovať, kto tú škodu spôsobil. Príčinná súvislosti musí byť nielen tvrdená, domnelá, ale musí byť objektívne preukázaná. K otázke výšky škody, určenie výšky škody tak ako je predkladané žalobcom a uvedené v znaleckom posudku nemôže obstáť. Predmetný znalecký posudok určuje len teoretické závery o tom, aké množstvo štrku sa malo vyťažiť a nie presné a objektívne určenie o skutočnej výške škody, ktoré by vychádzalo z nepochybne zachyteného počiatočného stavu rozhodného obdobia. Znalecký posudok spoločnosti Expert group č. 9/2013 nevychádza zo zamerania, ktoré reálne zachytávalo stav zásob a objem štrku v čase nástupu žalovaného do funkcie konateľa a následného zamerania po odchode z funkcie konateľa. Naopak tento posudok vychádza z posudku č. 1/2013 Ing. P., ktorý určil množstvo vyťaženého štrku teoreticky, a to na základe polohopisného a výškopisného plánu vyhotoveného G. L. ku dňu 22.12.2009. Sám svedok L. uviedol, že sa nevie vyjadriť k stavu ložiska pred jeho zameraním ani k skladbe, kvalite vyťaženej kubatúry a teda ani nevie zadefinovať, čo, kedy a akým spôsobom bolo vyťažené. Z tohto postupu a znaleckého posudku však nie je jednoznačne

zrejmé, z akého východiskového stavu ložiska a množstva aj navážaného štrku sa vychádzalo a možno sa iba domnievať, že stav porovnáva so stavom zachyteným v pláne zamerania ložísk Nová Dedinka z roku 2000. Rovnako tak z výpovede svedka A. vyplýva, že na štrkovisku prebiehala už pred nástupom žalovaného tzv. skúšobná ťažba, pričom sa však nevedel vyjadriť, v akom objeme. Záverom žalovaný konštatuje, že žalobca nepreukázal a neoznačil dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného ako konateľa a jeho absolútnu a výlučnú zodpovednosť za toto porušenie. Logicky teda nemohol následne v konaní úspešne preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorá nesmie byť len tvrdená, ale musí byť objektívne preukázaná. Toto dôkazné bremeno zaťažuje jednoznačne žalobcu. Ani jedno zo žalobcom tvrdených porušení právnej povinnosti žalovaného nemôže byť považované za dôvod, ktorý by v priamej príčinnej súvislosti spôsobil právne nárokovanie škody. Naopak bolo vykonaným dokazovaním v dostatočnej a spoľahlivej miere preukázané, že žalovaný ako konateľ konal a postupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a to aj nad rámec svojich možností poskytnutím svojich mechanizmov. Žalovaný riadne zabezpečil vedenie účtovníctva a administratívy prostredníctvom druhej konateľky žalobcu a rovnako tak prevzatie účtovnej agendy po jej odchode. Žalovaný zabezpečil nevyhnutné banské oprávnenie ako aj výkon funkcie vedúceho lomu. Tieto skutočnosti treba s poukázaním na ustálenú judikatúru jednoznačne posudzovať ako naplnenie liberačných dôvodov na strane žalovaného. Z uvedených dôvodov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neboli bez zjavných a zásadných pochybností objektívne preukázané základné zákonné predpoklady nároku na náhradu škody, a preto žalobcom uplatnený nárok nie je možné považovať za dôvodný. Žalovaný preto navrhoval, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

48. Na základe takto vykonaného dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko žalobca v spore v prvom rade nepreukázal, že by mu tvrdeným porušením povinností žalovaného ako konateľa vznikla škoda.

49. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody spôsobenej konateľom - žalovaným, ktorý podľa žalobcu spôsobil manko jednak na zásobách štrkopieskov ako aj cemente, keď nedával zaevidovať všetky predaje štrkopieskov a betónových zmesí do účtovnej evidencie spoločnosti. Výška škody podľa žalobcu vychádza z peňažného ocenenia chýbajúcich zásob štrkopieskov a cementu zistených jednak inventúrou a jednak geodetickým zameraním, po porovnaní so stavom evidovaných účtovných dokladov. Žalobca na základe toho tvrdil, že žalovaný nevystavením faktúr za každý predaj a nezaúčtovaním každého predaja, spôsobil škodu na majetku spoločnosti.

50. Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

51. Podľa , konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

52. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

53. Podľa veta prvá , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

54. Vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu sa zodpovednosť konateľa za škodu riadi ustanoveniami . Z aplikácie na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu, potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti, pričom zodpovednosť za škodu konateľa sa posudzuje bez ohľadu na jeho zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle a nasl. vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú: 1. vznik škody,

2. porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.4.2013, sp. zn. ). Dôkazné bremeno je rozdelené tak, že úlohou žalobcu je preukázať existenciu vzniku škody, protiprávneho konania a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, pričom žalovaný je povinný preukázať, že konal s náležitou starostlivosťou.

55. Ak má spoločnosť viac konateľov, sú títo zodpovední za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Spoločnosť, alebo v jej mene konajúci spoločník, resp. veriteľ spoločnosti, môže uplatniť túto náhradu škody v celom rozsahu buď proti všetkým konateľom alebo len proti niektorému z nich. Ak jeden z viacerých konateľov nahradí škodu v celom rozsahu, povinnosť ostatných konateľov vo vzťahu k oprávnenej osobe zaniká. Na druhej strane solidárna zodpovednosť konateľov za vzniknutú škodu znamená, že oprávnená osoba je povinná prijať plnenie z titulu náhrady škody od ktoréhokoľvek z viacerých konateľov.

56. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej konateľom, len vo vzťahu k jednému z dvoch konateľov spoločnosti, ktorí spoločne pôsobili v období od 17.2.2009 do 18.9.2009 dôvodiac, že práve žalovaný je tým z konateľov, ktorý sa na úkor žalobcu obohacoval, keď nezaúčtovaním predajov, inkasoval príjmy z predaja vo svoj prospech, resp. spôsobil spoločnosti škodu, lebo neviedol riadne účtovníctvo. Žalobca bol preto oprávnený, ak predpokladal, že mu škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností len žalovaným, uplatňovať si náhradu predpokladanej škody aj len voči jednému z konateľov, tu žalovanému, nevyužijúc možnosť uplatňovať si takúto náhradu predpokladanej škody od oboch konateľov spoločne a nerozdielne. Predpokladom úspechu žaloby teda nebolo uplatňovanie si nároku na náhradu škody spôsobenej konateľom, voči obom spoločne a nerozdielne zodpovedným konateľom spoločnosti v období 17.2.2009 do 18.9.2009, ale žalobca si mohol nárok na náhradu škody uplatniť aj len voči jednému z konateľov.

57. Úlohou žalobcu bolo potom v konaní preukazovať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa. V prípade preukázania predpokladov zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, bolo potom na žalovanom preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami spoločnosti, čo by predstavovalo liberačný dôvod.

58. Žalobca bol teda v prvom rade povinný preukázať, že mu za obdobie činnosti žalovaného ako konateľa vznikla škoda, ako prvá zložka oprávnenosti nároku na náhradu škody. Na túto povinnosť žalobcu odvolací súd osobitne upozornil už na prvom odvolacom pojednávaní.

59. Žalobca videl porušenie povinností žalovaného najmä v tom, že žalovaný počas výkonu svojej funkcie neviedol evidenciu odberateľov, evidenciu predaja štrkopieskov a betónových zmesí, evidenciu zásob, evidenciu pokladne, nepreukázal objektívne vedenie pokladne spoločnosti žalobcu, objektívne vedenie dokladov spoločnosti a riadne vedenie účtovníctva žalobcu, pretože neodovzdával na zaúčtovanie všetky účtovné doklady za konkrétne predaje odberateľom, ktoré realizoval žalovaný za spoločnosť žalobcu, napr. predaj betónových zmesí pre Hotel Medium, alebo predaj štrkopieskov pre rodinný dom pani W. v W.. Vznik škody preukazoval výpoveďami svedkov o vykonanej inventúre po skončení funkcie žalovaného ako konateľa, geodetickým zameraním a znaleckými posudkami. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. -440 zo dňa 29.5.2018 v ods. 21 poukázal na skutočnosť, že uplatnená škoda vychádza zo znaleckého posudku č. 9/2013 vyhotoveného podľa požiadavky žalobcu komanditnou spoločnosťou Exper group, k. s. Bratislava, ktorý vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Júliusa Maljkoviča, ktorý pri určení výšky straty vychádzal z podkladov a informácií od žalobcu a na základe toho stanovil i výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. V ods. 26 odvolací súd už v tomto svojom uznesením poukázal na to, že dôvodné sú námietky žalovaného, ktorý poukazoval na to, že znalec vychádzal iba z údajov o zameraní štrkoviska a určil, aké množstvo sa teoreticky malo vyťažiť, čo je iba hypotetické určenie, ktoré nestanovuje skutočnú výšku škody. Odvolací súd v tomto uznesení tiež uviedol, že predložené príjmové doklady, samé o sebe škodu uplatnenú žalobcom vôbec nepreukazujú.

60. Po skončení funkcie žalovaného ako konateľa u žalobcu, mala byť podľa žalobcu a tvrdení svedkov p. M., p. Q., p. W. a p. O. vykonaná inventarizácia v spoločnosti, komisiou zloženou z uvedených svedkov. Tiež malo byť vypracované geometrické zameranie štrkoviska v Novej Dedinke za účelom získania informácie o skutočnom množstve vyťažených štrkov. Na základe prvého výpočtu geometrického zamerania ložiska, malo byť vyťažených celkom 51.313 ton štrku. Podľa účtovníctva sa malo v roku 2009 predať 13.171 ton štrku a 2.811 ton malo byť spotrebovaných na výrobu betónu a zostávajúce zásoby štrku ku dňu inventarizácie mali byť 2.837 ton štrku. Na vyťaženom štrku teda podľa účtovníctva mala vzniknúť strata 22.229,97 ton štrku, čo malo predstavovať škodu vo výške 53.351,93 eur. Na základe druhého výpočtu geometrického zamerania ložiska, malo byť vyťažených celkom 37.178 ton štrku a strata mala byť 18.357,571 ton štrku, čo malo predstavovať škodu vo výške 44.058,17 eur.

61. Škodu na cemente žalobca zistil z účtovníctva žalobcu, porovnaním nakúpeného množstva cementu, s množstvom cementu, ktorý bol spotrebovaný na výrobu betónu a nespotrebovaného cementu zisteného inventarizáciou, ktorý rozdiel predstavoval stratu 156,526 ton cementu, čo predstavuje podľa žalobcu škodu vo výške 12.209,04 eur. Žalobca si pôvodne v spore uplatňoval aj ušlý zisk, avšak neskôr v tejto časti zobral svoju žalobu späť, v ktorej časti bolo konanie právoplatne zastavené.

62. Hoci sa žalobca v spore odvoláva na vykonanú inventarizáciu majetku spoločnosti po skončení funkcie žalovaného ako konateľa spoločnosti, v priebehu celého tak prvoinštančného ako i odvolacieho konania nepredložil žiadny inventúrny zápis, z ktorého by vyplývalo v ktorých dňoch sa inventúra konala, aké bolo zloženie inventarizačnej komisie, aké konkrétne zložky majetku boli fyzickou inventúrou kontrolované, aké boli konkrétne zistenia inventarizačnej komisie, aké nedostatky - rozdiely, boli zistené, aké boli prijaté závery a odporúčania, spolu s podpismi členov inventarizačnej komisie, potvrdzujúcimi správnosť zaznamenaných údajov a zistené výsledky. Inventarizačný zápis, ktorý je účtovným dokladom, bola pritom inventarizačná komisia povinná vyhotoviť podľa ust. o účtovníctve. Nakoľko žalobca relevantný inventarizačný záznam nepredložil, je otázna správnosť údajov, z ktorých vychádzal svedok Ing. Y. H., pri spracovaní svojich tabuliek, jednak pôvodnej na č. l. 74 spisu, kde dospel k záveru o chýbajúcom množstve ton štrku, v hodnote 51.023,14 eur bez DPH, rep. 53.351,93 eur a podľa č. l. 75 chýbajúcom množstve cementu 156,526 ton v hodnote 12.209,04 eur; resp. na základe neskôr upravenej tabuľky na č. l. 257 spisu o chýbajúcom množstve 18.357,571 ton štrku v hodnote 42.134,88 eur bez DPH, resp. 44.058,17 eur. Údaje dosadené do týchto tabuliek ohľadom stavu zásob a spotrebovaného množstva žalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Tieto tabuľky, vyhotovené zamestnancom - účtovníkom žalobcu, tak predstavujú iba skutkové tvrdenie žalobcu, nie sú dôkazom o tvrdenej skutočnosti, keďže nebol preukázaný relevantný podklad, z ktorého tieto tabuľky vychádzajú. Ing. H., ktorý predmetné tabuľky č. l. 74 a potom č. l. 257 vyhotovil, pritom sám nebol členom inventarizačnej komisie. Jeho tabuľka na č. l. 74 potom bola podkladom pre znalca Ing. Júliusa Maljkoviča a spolus aj s druhou tabuľkou na č. l. 257 bola tiež podkladom pre znaleckú organizáciu Expert group, k. s. Svedkovia vypočutí v konaní p. M., p. Q., p. W. a p. O. potvrdili iba to, že sa zúčastnili inventúry, že kontrolovali stav zásob, cementu, strojov, avšak neuviedli žiadne konkrétne číselné údaje, ktorými by bolo možné overiť správnosť podkladov Ing. H., uvedených v jeho tabuľkách.

63. Odvolací súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že tvrdenie o vykonanej inventúre, výškopisné a polohopisné zameranie ložiska geodetom Ing. L. a predložené znalecké posudky, vznik škody u žalobcu za obdobie pôsobenia žalovaného v spoločnosti od 17.2.2009 do 30.11.2009 nepreukazujú.

64. O vykonanej inventúre nebol predložený relevantný doklad - inventúrny zápis. Žalobca uviedol, že pri výpočte vzniknutej škody vychádzal z počiatočného geometrického zamerania prenajímaných pozemkov a plánu využívania štrkopieskov z roku 2000. Z porovnania geometrických zameraní za roky 2000 a 2009 tak mal zistiť celkové množstvo vyťažených štrkopieskov na pozemku v Novej Dedinke a porovnaním s množstvom vyúčtovaných štrkov za rok 2009 bol zistil rozdiel vo výške 22.229,97 ton. Uvádzal, že od roku 2000 do roku 2009 nebolo na štrkovisku vlastníkom pozemkov nič vyťažené. Súd zistil, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.2.2009 bol žalobca oprávnený ťažiť štrky na pozemkoch parc. č. 322/13 a parc. č. 322/14 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. X.. Zameranie z roku 2000 sa však na rozdiel od nájomnej zmluvy týka parcely č. 322/11, pričom uvedenú skutočnosť žalobca nijako nevysvetlil. Plán využívania ložiska štrkopieskov Nová Dedinka (č.

l. 50), zo dňa 19.6.2000 pritom vypracoval výpočet zásob ložiska štrkopieskov so stavom k 6.6.1998. Riešil problematiku vyťaženia parcely 322/11 s tým, že začiatok ťažby sa plánoval na II. štvrťrok 2000. Konečným cieľom ťažobných prác malo byť vytvorenie vodnej plochy, jazera určeného na chov rýb. Žalobca nepreukázal, že Poľnohospodárske družstvo Nová dedinka, ktoré si tento plán nechalo v roku 2000 vypracovať, v rozpore so svojím zámerom k ťažbe nakoniec vôbec neprikročilo.

65. Žalobca tvrdil, že prenajímateľ ložiska spoločnosť BAU-RENT spol. s r. o. prehlásila, že na pozemkoch v Novej dedinke v rokoch 2000-2009 nebola vykonávaná žiadna ťažobná činnosť. Žiadne takéto prehlásenie spoločnosti BAU-RENT spol. s r. o. však žalobca do konania nepredložil. Žalobca v žalobe uviedol nepravdivú informáciu, že prenajímateľ štrkoviska, spoločnosť BAU-RENT spol. s r. o. nikdy nemala oprávnenie na ťažbu štrku na predmetných pozemkoch. Uviedol tiež, že prenajímateľom neboli tieto pozemky na účelom ťažby využívané. Kolaudácia štrkoviska mala byť 15.12.2006. Žalobca tvrdil, že prenajímateľ v období 2006-2008 realizoval na týchto pozemkoch iba prípravné práce na ťažbu, ako je zhrnutie orníc, od 2007-2008 sa mal realizovať dovoz štrkopieskov z Jégeho ulice v Bratislave, kde sa stavala obytná budova. Z Banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Bratislave dňa 11.3.2003 pritom vyplýva, že bolo vydané banské oprávnenie pre spoločnosť BAU-RENT spol. s r. o. už v roku 2003, s odborne spôsobilou osobou Ing. U. P.. Samotná U. P. v písomnom vyjadrení č. l. 763 potvrdila, že ťažbu štrkopieskov v areáli Nová Dedinka pred spoločnosťou Bau beton vykonávala spoločnosť BAU-RENT. Na túto skutočnosť poukazoval žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie (č. l. 381), avšak žalobca skutočnosť, že banské oprávnenie mal už prenajímateľ štrkoviska - spoločnosť BAU-RENT nijako nevysvetlil. Nevysvetlil ani svoje tvrdenie, že táto spoločnosť banské oprávnenie nikdy nemala, hoci podľa pripojeného správneho spisu je zrejmé, že ním disponovala. Žalobca tvrdil, že nevykonávanie ťažby pred rokom 2009 preukázal tiež svedeckými výpoveďami. Svedkovia vypočutí v konaní však neuviedli jednoznačne a bez pochýb, že sa na štrkovisku nič neťažilo za celé obdobie od roku 2000 do roku 2009. Svedok Q. A. pred súdom prvej inštancie (č. l. 205) uviedol, že od roku 2006 pracoval pre spoločnosť Bau beton ako strojník na štrkovisku Nová dedinka, jeho úlohou bolo odtláčať podoráčinu na buldozéri, aby sa odkryli ložiská štrkopiesku. Svedok uviedol, že pôvodne bola majiteľom spoločnosť BAU-RENT, avšak nevedel odkedy tam podnikala spoločnosť Bau beton. Jeho výpoveď potvrdzuje, že sa už pred rokom 2009 začalo s prípravou na ťažbu, avšak výslovne nepotvrdzuje, že sa v ložisku od roku 2000 vôbec nič neťažilo. Svedkyňa W. W. uviedla (č. l. 207), že štrkovisko navštívila v roku 2008, kedy tam ťažba neprebiehala, s ťažbou sa podľa nej začalo až v roku 2009. Táto výpoveď rovnako nepotvrdzuje, že sa na štrkovisku pred rokom 2009 od roku 2000 vôbec neťažilo. Potvrdzuje iba, že nevidela, že by tam prebiehala ťažba v roku 2008. Žalovaný sa v konaní bránil tým ( č. l. 175), že ťažba sa na danom mieste v čase jeho nástupu do funkcie konateľa už realizovala, malo tam byť vyťažené už väčšie množstvo štrku. Žalobca sám potvrdil, že prebiehala na mieste minimálne skúšobná ťažba. Nepreukázal pritom, aké množstvo štrku sa na túto skúšobnú ťažbu spotrebovalo. Svedok P. Q. síce vo svojej výpovedi v odvolacom konaní uviedol, že sa podľa neho pred rokom 2009 na danom ložisku neťažilo, ale uviedol tiež, že určitý štrk bol potrebný aj na vybudovanie tohto areálu. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol štrk vyvážaný neoficiálne. Svedok U. M. uviedol, že štrkovisko a betonáreň fungovalo len za žalovaného, avšak uviedol, že vychádzal z toho, čo mu povedala p. W.. Podľa odvolacieho súdu teda žalobca nepreukázal bez pochýb počiatočný stav zásob daného štrkoviska v čase nástupu konateľa - žalovaného dňa 17.2.2009 do funkcie, pretože nie je možné vychádzať zo zamerania z roku 2000.

66. Pokiaľ ide o geodetické zameranie štrkoviska Ing. L., tak na č. l. 70 spisu sa nachádza dňa 31.12.2009 vyhotovené Zameranie a výpočet kubatúry štrkov podľa zamerania zo dňa 22.12.2009 v mierke 1:500 pre parc. č. 322/14. Polohopisný a výškopisný plán sa nachádza na č.l. 72 a sú na ňom znázornené parcely č. 322/12 a č. 322/14. Následne na č. l. 183 je opätovné vyhotovenie Zamerania a výpočtu kubatúry štrkov G. L., vyhotovené dňa 15.4.2010 podľa stavu ku dňu 22.12.2009, kde je modrým vyznačený určitý výsek z parc. č. 322/14 a toto zameranie obsahuje aj popis, kde je uvedená kubatúra vyťaženého štrku v tomto modrom území 37.178 ton. Nie je zrejmé, z akého dôvodu geodet vyhotovil podľa zamerania zo dňa 22.12.2009 celkom dve vyhotovenia Zamerania a výpočtu kubatúry štrkov, a to prvý zo dňa 31.12.2009 (č. l. 70), na základe ktorého malo byť podľa žalobcu vyťažené 51.313 ton štrku a následne druhé zameranie zo dňa 15.4.2010 (č. l. 183), kde geodet zistil vyťažené 37.178 ton štrku. Pôvodne sa žalobca v podanej žalobe opieral o prvé zameranie (č. l. 70) a z tohto zamerania vychádzala aj prvá tabuľka s výpočtom škody Ing. H. (č. l. 74). Na pojednávaní dňa 7.11.2012 vzal žalobca žalobu čiastočne späť s odôvodnením, že medzičasom bolo vypracované geodetom presnejšie zameranie vyťaženého množstva štrku na rozhodnom území, z ktorého vyplynulo, že nebol vyťažený štrk v objeme 51.313

ton ako bolo tvrdené, ale po novom zameraní došlo k zníženiu objemu štrku na 37.178 ton (č. l. 174). Ako dôvod bolo uvedené (č. l. 181), že išlo o konkrétnejšie geometrické zameranie, ktoré odpočítalo od celkového vyťaženého objemu materiálu hornú vrstvu ornice nachádzajúcu sa nad štrkovými zásobami. Od tohto množstva potom žalobca odpočítal množstvo štrku zistené v zásobách na sklade (2.837 ton), množstvo štrku použitého pri výrobe betónu (2.811,759 ton) a množstvo štrku, ktoré bolo predané podľa účtovnej evidencie (13.171 ton). Zvyšok ton, predstavuje podľa žalobcu množstvo štrku, ktoré nie je zachytené ani v účtovníctve, ani sa nenachádza v zásobách. Skutočná škoda na vyťaženom štrku tak mala byť vo výške 44.058,17 eur ( ton x 2,40 eut/t) a škoda na cemente mala byť 12.209,04 eur (156,526 tony x 78 eur). K tomuto novému výpočtu žalobca predložil G. L. vyhotovené Zameranie a výpočet kubatúry štrkov pre označenú modrú časť vyhotovenú dňa 15.4.2010 podľa zamerania z 22.12.2009 v mierke 1:1000 (č. l. 183). Napriek tomu žalobca v podaní na č. l. 223 uvádza, že priama škoda je vo výške 90.192,- eur, ktorej sa domáha v konaní aj s príslušenstvom, vo zvyšku zobral podanú žalobu späť.

67. Svedok G. L. však na odvolacom pojednávaní dôvod druhého zamerania a výpočtu kubatúry štrkov odôvodňoval inak ako žalobca, a teda nie tým, že by v pôvodnom výpočte bola omylom zahrnutá aj ornica. Svedok L. uviedol, že výsledok týchto zameraní nie je rovnaký, že treba rozlišovať, kým pôvodné zameranie je pod zásobníkmi v mierke 1:500, to je podrobné zameranie sypaných štrkov jednotlivých frakcií, v druhom zameraní bol použitý podklad polohopisného a výškopisného v mierke 1:1000, ktoré bolo vyhotovené, keď bolo zameranie týchto jednotlivých frakcií v roku 2009, na základe požiadavky, resp. objednávky bol vyhotovený výpočet kubatúry modro označenej časti územia. Žalobca v spore, ani výsluchom tohto svedka, neozrejmil, prečo sa pôvodne žalobou domáhal náhrady škody za chýbajúcich 51.313 ton štrku a neskôr v konaní náhrady škody za chýbajúcich 37.178 ton štrku, keď dôvody opakovaného zamerania žalobca odôvodňuje inak ako samotný geodet. Takisto nie je bez pochýb, či zameranie geodeta zohľadňuje pôvodnú ornicu a podornicovú vrstvu, ktorá bola aj podľa svedka A. nad ložiskami odstránená. Touto skutočnosťou sa pritom zaoberá aj Plán využívania ložiska štrkopieskov Nová Dedinka z roku 2000, kde sa rieši hrúbka ornice a podornicovej vrstvy. Z predložených geodetických zameraní ani výpovedi svedka L. nevyplýva, či zohľadnil hrúbku ornice a v akom rozsahu. Svedok uviedol, že na mieste samom pozoroval iba stav po vyťažení, nebolo mu teda zrejmé, ako presne vyzeralo dané územie pred začiatkom ťažby, resp. v čase kedy sa funkcie konateľa ujal žalovaný. Svedok sa nevedel vyjadriť k zloženiu a frakciám kubatúry uviedol, že nevie uviesť, koľko z vyťaženej kubatúry bolo štrku, odpadu a zeminy. Mal za to, že sa tam ťažilo roky. Podľa odvolacieho súdu tak správnosť výpočtu kubatúry vyťaženého štrku je vzhľadom na vyššie uvedené rozpory v tvrdení žalobcu a svedka L., tiež vzhľadom na nedostatočne vysvetlené opätovné vyhotovenie zamerania sporná, nepredstavuje jednoznačný dôkaz o vzniku skutočnej škody na strane žalobcu, nepreukazuje koľko štrku bolo skutočne vyťaženého za obdobie konateľstva žalovaného. Najmä ak vznik škody žalobca potom preukazuje porovnaním tohto zamerania z roku 2009, so zameraním z roku 2000 bez preukázania, že v medziobdobí rokov 2000-2009 nebola na danom ložisku vyťažená ani tona štrku.

68. Pokiaľ ide o predložené znalecké posudky, a to znalecký posudok organizácie Expert group, k. s. č. 9/2013 zo dňa 26.2.2013 (č. l. 226) a znalecký posudok Ing. Júliusa Maljkoviča č. 1/2013 zo dňa 27.2.2013 (č. l. 266), tak tieto podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti ušlého zisku ako aj vo zvyšnej pôvodnej uplatňovanej náhrady škody, nie sú viac relevantné. Znalecký posudok znalca Ing. Júliusa Maljkoviča vychádzal z tabuľky vyhotovenej Ing. Y. H., stanovujúcej manko na zásobách štrkov na ton , t. j. z jeho prvej tabuľky z č. l. 74, ktorú vyhotovil podľa polohopisného a výškopisného plánu G. L. zo dňa 31.12.2009, ktorý bol neskôr upravovaný dňa 15.4.2010, z ktorého dôvodu vznikla tabuľka č. l.257. Znalec Maljkovič v tomto posudku iba preberá konštatovanie, že v ložisku bola vykonaná ťažba suroviny v rozsahu 51.313 ton štrkopieskov a v posudku sa zaoberá stanovením kvalitatívnej charakteristiky suroviny a roztriedením neevidovaného množstva suroviny 32.493 ton do zrnitostných tried, čím stanovil hodnotu 32.493 ton na 187.087,62 eur, po odpočítaní ťažobných nákladov stanovil priamu škodu na 109.104,42 eur, a to napriek tomu, že sám žalobca na pojednávaní dňa 7.11.2012 (č. l. 174) a v podaní zo dňa 5.11.2012 č. l. 179 uvádza, že množstvo chýbajúceho štrku prestavuje iba 18.357,571 ton, teda nie 32.493 ton z ktorých vychádzal znalec Maljkovič. Znalecký posudok č. 9/2013 znaleckej organizácie Expert Group, k.s., rovnako vychádzal z podkladov od zadávateľa, jeho prílohou je síce aj druhá tabuľka od Ing. Y. H. (č. l. 257), kde sa uvádza chýbajúce množstvo 18.357,571 ton štrku. Znalec však v posudku sám od seba konštatuje, že zadávateľom mu boli poskytnuté informácie, že podľa geodeta bolo vyťažených 37.178 ton štrku. Konštatuje tiež, že položka vyťažené štrky podľa geodeta bola zrejme vykonaná

odhadom, nakoľko na základe znaleckého posudku č. 1/2013, ktorý vypracoval znalec Ing. J. Maljkovič, bolo vypočítané množstvo vyťaženého štrku 51.313 ton. Nakoľko bola uvedená hodnota vypočítaná na základe polohopisného a výškopisného plánu ložiska k 22.12.2009, považoval znalec hodnotu 51.313 ton za akceptovateľnú a vychádzal z nej pri ďalších výpočtoch, teda ustálil manko na zásobách štrku na 32.492,571 ton (teda ani nie pôvodných ton podľa tabuľky č. l. 275, ani opravených 18.357,571 ton podľa druhej tabuľky č. l. 257 Ing. A. H. a podania žalobcu na č. l. 181 spisu). Vyťažených 32.492,57 ton štrku chýbajúceho v zásobách pri cene 2,40 eur za tonu podľa znalca predstavuje priamu škodu 77.982,17 eur. Rovnako bolo zistené nezaevidované chýbajúce množstvo 156,526 ton cementu, čo pri obstarávacej cene cementu 78,- eur /1 tona predstavuje sumu 12 209,03 eur. Priama škoda, ktorá vznikla spoločnosti Bau beton spol. s r.o. predstavuje tak sumu vo výške 90.192,- eur. Znalec teda v posudku stanovil priamu škodu iba prepočtom žalobcom uvedeného chýbajúceho množstva štrku a cementu jednotkovou cenou za tonu, keď vychádzal z ceny 2,40 eur za tonu štrku a 78 eur za tonu cementu. Posudok sa ďalej venoval výpočtu ušlého zisku, ktorý si však žalobca viac neuplatňuje. Odvolací súd ustálil, že predmetné znalecké posudky mali význam, len pokiaľ ide o preukazovanie výšky škody, avšak nie jej vzniku, keďže vznik škody žalobca preukazuje inventúrou a geodetickým zameraním. Posudky sa opierajú o údaje od žalobcu vychádzajúce z tabuliek Ing. Y. H. a tiež zo záverov geodeta G. L.. Ako však bolo uvedené vyššie, správnosť týchto podkladov spochybňuje jednak to, že žalobca nepredložil inventúrny zápis, ani akékoľvek iné podklady, z ktorých tabuľky Ing. Y. H. vychádzajú, pôvodný stav ložiska opiera o zameranie z roku 2000, bez preukázania, že sa v ložisku nevykonávala od roku 2000 žiadna ťažba a tiež o sporné opakované zameranie geodetom.

69. Odvolací súd sa ešte považuje na tomto mieste za potrebné vyjadriť ku skutočnosti, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 9/2013 nebol predložený ako súkromný znalecký posudok v zmysle , pretože bol predložený ešte za účinnosti , čiže má váhu listinného dôkazu, takže pokiaľ žalobca navrhol vypočuť osoby, ktoré vypracovali tento znalecký posudok, tieto mohli v konaní vystupovať iba v pozícii svedkov a nie znalcov. Pokiaľ chcel žalobca, aby uvedený dôkaz mal silu súkromného znaleckého posudku, mohol znaleckú organizáciu požiadať o vydanie doložky v zmysle ust. k vydanému znaleckému posudku. Žalobca však takúto doložku nepredložil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu ( ), t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Odvolacím súdom tak žalobcom predložené znalecké posudky boli v rámci hodnotenia dôkazov považované za rovnocenné s ostatnými dôkaznými prostriedkami. Súd potom iba skúmal ich presvedčivosť.

70. Na základe dôkazov predložených žalobcom, a to či už tabuliek o množstve chýbajúceho štrku a cementu (č. l. 74, 75, resp. č. l. 257), plánu využívania ložiska č. l. 50, geodetických zameraní č. l. 70 a č. l. 183 a predložených znaleckých posudkov č. l. 226 a č. l. 266 však žalobca vznik škody za obdobie konateľstva žalovaného od 17.2.2009 do 30.11.2009 jednoznačne a bez pochýb nepreukázal. Na vyvodenie zodpovednosti konateľa, sa pritom vyžaduje preukázanie skutočnej škody a nie nejakej pravdepodobnej, či približnej škody. Tu však žalobca straty na zásobách štrkopieskov a cemente nepreukázal, keď pri preukazovaní chýbajúceho cementu nepredložil dôkaz o tom, aké boli zistenia inventarizačnej komisie vo forme inventarizačného zápisu, pretože nie je zrejmé, odkiaľ pochádzajú údaje na č. l. 75 spisu o chýbajúcom množstve 156,526 ton cementu. Žalobca iba uviedol skutkové tvrdenie, že chýbajúci cement mal predstavovať 156,526 ton, ako rozdiel medzi podľa účtovníctva zakúpeným cementom 523,940 ton, spotrebovaným cementom na výrobu betónu 365,413 ton a 2 tony cementu, ktoré ostali v zásobách, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. Chýbajúce množstvo raz 18.357,571 ton, potom ton, resp. 32.492,57 ton štrku, za ktoré si žalobca uplatňoval náhradu škody, vychádzalo jednak z pôvodného zamerania z roku 2000 bez preukázania, že na ložisku sa v období od r. 2000 do r. 2009 vôbec neťažilo, tiež z opätovného geodetického zamerania, keď žalobca relevantne a navyše v rozpore s tvrdením geodeta, neodôvodnil potrebu opakovaného zamerania, geodet nepoznal pôvodný stav ložiska, nie je zrejmé, či zohľadnil aj zhrnutú ornicu a prečo nezameral celé ložisko, ale len jeho označenú časť. Týmito dôkaznými prostriedkami sa teda žalobcovi vznik škody majúcej spočívať v stratených zásobách štrku a cementu bez pochýb preukázať nepodarilo.

71. Ani z výpovedí v konaní vypočutých svedkov, žalobca vznik škody tak, ako si ju uplatňuje v konaní nepreukázal. Svedkovia nepreukázali, že by došlo v období od 17.2.2009 do 30.11.2009 k vývozu štrku v množstve, za ktoré sa žalobca náhrady škody domáha. Takýto nadmerný vývoz štrku, alebo cementu bez vydania pokladničných dokladov, by si všimla minimálne svedkyňa p. F., teraz E., prípadne strážna

služba. Žalovaný poprel, že by vystavil doklady predložené žalobcom, ktoré neboli zaúčtované, uviedol, že nikdy štrk vo vlastnom mene na vlastný účet nepredával bez vystavenia dokladu spoločnosti. Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom predložený sporný dodací list, a dodávku betónu pre jeho hotel, že cenu uhradil v hotovosti bez dokladu vodičovi, čiže potvrdil úhradu kúpnej ceny. K predaju štrku pani W. do W., svedok S. uviedol, že príjmové pokladničné doklady podpísané pani F. č. l. 136-137 sú v tomto prípade síce vystavené na jeho meno, ale bolo to za dodávku betónu do W.. Žalovaný sa vyjadril k dodaciemu listu na č. l. 140 tak, že ho podpísal a pripol k nemu menší papierik o množstve a sume dodávaného betónu, doklad odovzdal vodičovi S., ktorý vykonal prepravu p. S. a ten mu vyplatil sumu, ktorú on odovzdal v pokladni. Z výpovedí svedka S. a žalovaného teda vyplýva, že za dodávku betónu p. S. bolo zaplatené a suma bola odovzdaná v pokladni. Žalobca tvrdí, že táto suma nebola zaúčtovaná. Svedok Q. A. uviedol, že nie viac ako 10-krát, vykonal aj on prepravu štrku, na pokyn pána W., zákazník mu vyplatil peniaze, ktoré on odovzdal žalovanému. Svedkyňa W. W. (č. l. 207), potvrdila, že sa na žalobcu obrátila nejaká pani s reklamáciou kvality betónu, o ktorej dodávke jej nebol vystavený žiaden doklad. Rovnako svedok U. M. potvrdil, že nejaká pani reklamovala kvalitu betónu, avšak nemala doklad. Z tejto svedeckej výpovede však nevyplýva, o aké množstvo betónu malo ísť. Môže však preukazovať určité pochybenie v organizácii predaja betónu, ktorú mal žalovaný ako konateľ na starosti. Táto výpoveď však nepreukazuje vznik škody uplatnenej žalobcom. Svedkyňa M. E., rod. F. (č. l. 218), potvrdila, že pokladničné doklady na prevádzke v Novej dedinke vydávala iba ona. Dodacie listy vyhotovovala ona i žalovaný. Potvrdila, že ide o jej podpisy na príjmových pokladničných dokladoch č. l. 136 a č. l. 152, ktoré ako dôkaz pochybení žalovaného predkladal žalobca. V konaní pred súdom prvej inštancie tiež uviedla, že si spomína na prípad, kedy sa dodával štrk na stavbu Hrubá Borša bez vyhotovovania príjmových pokladničných dokladov s tým, že pani T. jej telefonicky dala pokyn, že sa má odvážať materiál na túto stavbu, aby mala iba ona doklad, aké množstvo odišlo, pričom podľa svedkyne mohlo ísť o 12 nákladných áut.

72. Žalovaný v konaní opakovane poukazoval na to, že žalobca preukazuje škodu znaleckým posudkom vychádzajúcim z podkladov, ktoré nie je možné považovať za relevantné a dostačujúce na ustálenie skutočnej výšky škody. Dôvodil, že posudok pri svojich hypotetických záveroch vychádza z podkladov za rok 2000 a 2010, ktoré nie sú spôsobilé mať výpovednú hodnotu o skutočnom stave vyťaženého štrku od počiatku ťažby a pôsobenia žalovaného ako konateľa, až do ukončenia pôsobenia v jeho funkcii. S touto obranou žalovaného sa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené závery stotožňuje. Žalovaný tiež poukazoval na zistenia v trestnom konaní, ktoré inicioval sám žalobca, že práve žalobca mal kompenzovať a plniť svoje záväzky voči viacerým podnikateľským subjektom tak, že im dodával štrk, pričom účtovná evidencia je v tomto smere sporná. Zdôrazňoval, že žalobca sa k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadril. Tieto skutočnosti sú pritom podstatné pre posúdenie žalobcom tvrdeného geodetického stavu úbytku ložiska a výšky škody. Odvolací súd pritom z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Bratislava II vo veci ČVS: ORP-830/OEK-B2-2011 PG zo dňa 9.8.2011 zistil, že v trestnom konaní potvrdili obchodní partneri Romana Ruhiga, a to konateľ Ing. Q. J. zo spol. AG STAVBET, s. r. o. a konateľ N. E. zo spol. Štrkopiesky Hrubá Borša, s. r. o., odvoz štrku zo štrkoviska v Novej Dedinke, ktorý mal slúžiť ako kompenzácia za pohľadávky obchodných spoločností voči p. Ruhigovi, čo dokladovali aj relevantnými písomnosťami, ktoré doložili do spisu. Žalobca pritom sám na pojednávaní dňa 26.6.2019 potvrdil minimálne jeden prípad, kedy plnil záväzky svojich iných spoločností okrem Bau betonu voči iným subjektom kompenzáciou dodávkami štrku, keď podľa neho malo ísť o kompenzáciu za dodanú technológiu. Z uvedeného teda vyplýva, že je nanajvýš sporné, kto spôsobil vznik škody na zásobách spoločnosti.

73. Ani predložené listinné dôkazy vznik škody uplatnenej žalobcom nepreukazujú. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.10.2009 (č. l. 136) za dodávku štrku a dopravu od osoby označenej „p. S., W." vo výške 139,50 eur, potvrdila že vydala a podpísala p. F. (teraz E.), a p. S. potvrdil, že išlo o doklad za dodávku štrku pre jeho kolegyňu do W.. Nebolo teda preukázané, že doklad vystavil a platbu prijal žalovaný. Rovnaké závery platia o príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.10.2009 na sumu 191,60 eur (č. l. 137). Pokiaľ ide o dodacieho listu č. 1 (č. l. 81) zo dňa 24.11.2009 odberateľovi označenému ako „S., hotel, R. dom, základy" betón ku ktorému bol pripojený lístok s výpočtom „9 m3 x 48 € = 432 €, Dopr. 42 x 2 € = 84, 516 €", spolu 516€, bolo zistené, že ho vystavil žalovaný, p. S. zaplatil v hotovosti vodičovi a podľa tvrdenia žalovaného, platba bola odovzdaná do pokladne. V konaní nebolo preukázané, kto vystavil na č. l. 82 rukou písaný lístok, kde je uvedená suma 420,- eur, betón 25/11 a nečitateľný podpis a ani čo tento doklad potvrdzuje. Na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 15.12.2009 (č. l. 83 a 152) na prijatú sumu od subjektu označeného „W." vo výške 175 eur za dodávku štrku, je rovnako podpis p.

F.. Žalobca tvrdí, že doklad nebol zaúčtovaný, avšak nebolo preukázané, že by platbu prijal žalovaný, navyše bol tento doklad vystavený až po skončení funkcie žalovaného. Zrejme k tomuto pokladničnému dokladu patrí lístok na č. l. 84 spisu, na ktorom je rukou napísané, že suma 175,- eur bola zaplatená Q. O., P. XXX/XX, a to dňa 15.12.2009. Predmetné listiny preukazujú, že pokiaľ ide o vystavovanie príjmových dokladov a odovzdávanie prijatej hotovosti do pokladne, mohli sa v spoločnosti vyskytovať nezrovnalosti, ktoré by bolo možné pripísať na vrub žalovaného, avšak nepreukazujú vznik škody tak, ako si ju žalobca v spore uplatnil na chýbajúcich zásobách štrku a cementu podľa výsledkov inventúry, výškopisného a polohopisného zamerania a predložených znaleckých posudkov.

74. Žalobca na základe vyššie uvedeného v konaní nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že by mu skutočne vznikla škoda na zásobách štrkopieskov a cementu za obdobie pôsobenia žalovaného ako konateľa v spoločnosti. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.6.2018 zodpovednosť konateľa nastupuje až vtedy, ak škoda vznikla. Nakoľko teda žalobca relevantne nepreukázal, že mu skutočná škoda vznikla, nemohla nastúpiť ani zodpovednosť žalovaného ako konateľa za škodu v zmysle ust. , preto už bolo nadbytočným sa ďalej podrobne zoberať prípadnými konkrétnymi pochybeniami žalovaného pri výkone jeho funkcie.

75. Len na okraj preto odvolací súd uvádza, že ak žalobca tvrdil, že žalovaný nezabezpečil riadne vedenie účtovníctva, súd prvej inštancie správne uzavrel, že účtovníctvo viedla v spoločnosti p. T. a neskôr p. E.. V tejto súvislosti žalobcovi tvrdená škoda nevznikla. Žalobca však pod nesprávne vedenie účtovníctva zahŕňal to, že žalovaný nevydával príjmové doklady za predaný štrk a betón, a mal sa obohacovať na úkor spoločnosti. Táto skutočnosť však preukázaná v spore nebola. Ďalej žalobca dôvodil, že žalovaný pochybil, keď nevykonal zameranie ložiska a inventúru pri svojom nástupe do funkcie. Odvolací súd však už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (č. l. 440, ods. 24) uviedol, že povinnosť vyhotoviť geometrické zameranie štrkoviska žalovanému nevyplývala ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa ani zo spoločenskej zmluvy. Nevykonanie inventarizácie, nepreukazuje vznik tvrdenej škody a žalobcom tvrdená škoda na zásobách štrku a cementu by nebola v priamej príčinnej súvislosti s takýmto porušením povinnosti konateľa. Pôvodne žalobca namietal, že sa žalovaný zodpovedne nestaral o zverené mechanizmy, avšak škodu v súvislosti s poškodením týchto mechanizmov si žalobca v tomto spore neuplatňuje, takže postup žalovaného pri starostlivosti o stroje nie je predmetom tohto konania. Ani skutočnosť, že by žalovaný neodovzdal pri skončení svojej funkcie všetky dokumenty, nespôsobuje v priamej príčinnej súvislosti tvrdenú škodu na zásobách.

76. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

77. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím potvrdil.

78. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd rozhodne samostatným uznesením o svedočnom pre svedkyňu M. E..

79. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).