Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/16/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.K.Ž., IČO: X.,

zastúpeného advokátom JUDr. B.V.T. proti žalovanému: S.N., zastúpenému advokátkou

JUDr. M.N.Ž., o zaplatenie 194 205,40,-- Sk s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

i žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.10.2007, č.k.

447, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11.10.2007 č.k. -447

sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 194 185,40,-- Sk. Žalobu o zaplatenie 12% úroku z omeškania ročne zo sumy

194 185,40,-- Sk od 21.12.2002 do zaplatenia zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 32 876,70,-- Sk.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s kúpou tovaru na základe faktúry

č. 0200053 žalovaný ako konateľ, resp. bývalý konateľ žalobcu porušil zákonnú povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia , pretože pri výkone svojej

pôsobnosti ako konateľa žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami spoločnosti, pretože uprednostnil svoje záujmy ako fyzickej osoby - živnostníka

pred záujmami žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Došlo k tomu tým, že kreoval zmluvný

vzťah, v ktorom vystupoval za žalobcu ako konateľ a na druhej strane vystupoval

ako živnostník - fyzická osoba, na základe ktorého vzťahu bola zo strany žalovaného

ako živnostníka - fyzickej osoby vystavená faktúra č. 0200053 na žalobcu ako obchodnú

spoločnosť. Príkazy na úhradu faktúry č. 0200053 z 13.12.2002, 19.12.2002, 23.12.2002,

3.1.2003 a 10.1.2003 za žalobcu ako obchodnú spoločnosť podpísal žalovaný ako konateľ

žalobcu. Skutok, u ktorého žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu nepostupoval s odbornou

starostlivosťou a so záujmami spoločnosti a uprednostnil svoje záujmy ako živnostníka

- fyzickej osoby vyplýva z vykonaných dôkazov, keď podpísanými príkazmi na úhradu

faktúry č. 0200053 žalovaným S., žalobca ako obchodná spoločnosť zaplatila za tovar

vymedzený vo faktúre žalovanému ako živnostníkovi - fyzickej osobe vyššiu cenu, než ktorú

by žalobca ako obchodná spoločnosť zaplatila, pokiaľ by ten istý druh tovaru nakúpila od

firmy K., s ktorou mal žalobca ako obchodná spoločnosť uzavretú zmluvu o výhradnom

obchodnom zastúpení. Týmto skutkom žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, so

záujmom žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ale uprednostnil svoje záujmy živnostníka -

fyzickej osoby. Preto porušil zákonnú povinnosť ako konateľ žalobcu s poukazom na ust. §

135a ods. 1 .

Žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu porušil povinnosť vyplývajúcu zo Spoločenskej

zmluvy žalobcu z 1.12.1999, a to podľa čl. VIII. písm. b/ Konatelia, bod 5, keď ako konateľ,

resp. bývalý konateľ žalobcu nebol oprávnený konať samostatne a podpisovať za spoločnosť

záväzok, ktorý pre žalobcu presahuje 300 000,-- Sk v každom jednotlivom prípade. Zmluvný

vzťah, ktorý za žalobcu kreoval žalovaný ako konateľ sám, pričom išlo o záväzok, z ktorého

vyplývala povinnosť úhrady kúpnej ceny nad 300 000,-- Sk, a to podľa faktúry č. 0200053

na sumu 462 925,30,-- Sk, došlo týmto postupom zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej

povinnosti vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy žalobcu. Výška škody bola ustálená na sumu

194 185,40,-- Sk, a to výpočtom rozdielu medzi cenami, za ktoré by žalobca nakúpil

predmetný tovar a cenami, ktoré účtoval žalobcovi žalovaný podľa faktúry č. 0200053.

Súčasne bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zákonnej a zmluvnej povinnosti

a vznikom škody, keďže žalovaný ako bývalý konateľ nepostupoval s odbornou

starostlivosťou so záujmami žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ale v prospech svojho

záujmu ako fyzickej osoby - živnostníka a prijatím záväzku za žalobcu, ktorý presahoval

sumu 300 000,-- Sk, takýmto porušením a v jej príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda

194 185,40,-- Sk ako priama škoda.

Námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku nebola dôvodná vzhľadom

na štvorročnú premlčaciu dobu ( , Obchodného

zákonníka).

Pokiaľ sa žalovaný bránil, že jeho konanie bolo v záujme P.

ako spoločníka žalobcu, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve, súd prvého

stupňa mal za to, že takéto konanie na prospech iného právneho vzťahu vyplývajúceho

zo zmluvy o tichom spoločenstve nebolo v záujme a na majetkový prospech žalobcu

ako obchodnej spoločnosti. Tento druh obrany nemohol zbaviť žalovaného zodpovednosti

za priamu škodu vzniknutú žalobcovi ako obchodnej spoločnosti. V tejto veci žalobu podala

obchodná spoločnosť proti žalovanému ako bývalému konateľovi, a preto sa skúmalo

a hodnotilo konanie žalovaného, nie P., ktorý je štatutárnym orgánom žalobcu.

S uplatnenou pohľadávkou žiadal žalobca priznať 12% úrok z omeškania ročne

od 21.12.2002. Vzhľadom k tomu, že základ nároku vyplýva z ust. § 373 a nasl. ust.

, tak príslušenstvo, ktoré sleduje chod pohľadávky mohlo vyplývať

len z ust. a nasl. . Z dôvodu znenia ust. v spojení

s k dátumu stanoveného omeškania v žalobnom petite,

a to od 21.12.2002 bolo na žalobcovi dôkazne označiť a preukázať uplatnenú výšku 12%

úroku z omeškania ročne. Žalobca v časti príslušenstva neprodukoval žiadne dôkazy

ani tvrdenia k momentu, to znamená, dátum omeškania od 21.12.2002. Krajský súd v tejto

časti uplatneného príslušenstva mal za to, že žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a ani

dôkazné bremeno, preto žalobu o zaplatenie 12 % úroku z omeškania ročne zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. ods 1

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa

5.11.2007. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, príp. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Uplatnil si tiež náhradu trov konania.

Žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože v zmysle

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že žalovaný

porušil povinnosť podľa . Žalovaný má za to, že funkciu

konateľa vždy vykonával s odbornou starostlivosťou a jeho konanie nikdy nebolo v rozpore

so záujmami spoločnosti ani v rozpore so záujmami jej spoločníkov, t.j. žalovaného

a P..

Bolo bežnou obchodnou zvyklosťou medzi fyzickou osobou - podnikateľom -

žalovaným, kde P. bol tichým spoločníkom a disponoval s účtom žalovaného a firmou P.,

s.r.o., kde P. bol konateľom a taktiež ako konateľ disponoval s účtom právnickej osoby, že P.

ako konateľ právnickej osoby P., s.r.o. dával príkazy banke na úhradu z účtu právnickej osoby

P., s.r.o., aby uhradila faktúry za tovar dodaný fyzickou osobou firmy S., P., K. za tovar, ktorý

fyzická osoba dodala právnickej osobe firme P., s.r.o. Bežnou obchodnou praxou bol aj

opačný postup, t.j. tretia osoba si objednala tovar od fyzickej osoby podnikateľa S., P., ktorý

tento tovar nakúpil od právnickej osoby P., s.r.o. za rovnaké cenníkové ceny a právnickej

osobe P., s.r.o. za tento tovar na základe faktúry riadne zaplatil.

Pokiaľ teda žalovaný ako konateľ P., s.r.o. objednal tovar od fyzickej osoby S.-P.

a zaplatil za tento tovar kúpnu cenu, nešlo o žiadny výnimočný prípad, ktorý by akýmkoľvek

spôsobom bol v rozpore so záujmami spoločnosti P., s.r.o. alebo jej spoločníkmi, ale išlo

o bežnú obchodnú prax, ktorú realizovali obaja konatelia firmy P., s.r.o. a všetky tieto

obchody sa realizovali v zmysle rovnakých platných cenníkov (firma P., s.r.o. ako aj fyzická

osoba S.-P. mali rovnaké cenníky výrobkov).

Obchodný prípad na základe faktúry č. 0200053 tvoriaci predmet sporu nie je možné

skúmať samostatne ako vytrhnutý zo života spoločnosti, ale je potrebné ho analyzovať

v širších súvislostiach a v celkovom kontexte života a fungovania obchodnej spoločnosti P.,

s.r.o. Ak sa v napadnutom rozsudku uvádza, že predmetnou obchodnou operáciou boli

porušené záujmy spoločnosti a záujmy jej spoločníkov, takéto tvrdenie žalovaný nepovažuje

za pravdivé, pretože finančné prostriedky vo výške 194 185,40,-- Sk

sa nestratili, ale v dôsledku tejto obchodnej operácie boli presunuté z firmy P., s.r.o. do firmy

S.-P., v ktorej bol P. z titulu zmluvy o tichom spoločenstve fakticky rovnako konateľ

a spoločník.

V predmetnom konaní nebolo a ani nemohlo byť preukázané, že žalovaný ako konateľ

spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov. Naopak, žalovaný funkciu konateľa vždy vykonával s odbornou

starostlivosťou, ale jeho konanie vždy bolo v súlade so záujmami spoločnosti a záujmami

jej spoločníkov, t.j. žalovaného a P..

Pokiaľ ide o povinnosť konateľa podľa čl. VIII. písm. b/ bod 5 Spoločenskej zmluvy

zo dňa 1.12.1999, podľa ktorého konatelia konajú a podpisujú za spoločnosť samostatne

s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť, ktorý presahuje 300 000,-- Sk v každom

jednotlivom prípade, tak v tejto súvislosti žalovaný uvádza, že na základe ústnej dohody

oboch spoločníkov a konateľov bolo toto ustanovenie spoločenskej zmluvy zmenené a bolo

bežnou praxou, že obaja konatelia, t.j. žalovaný i P. konali samostatne aj pri záväzkoch, ktoré

presahovali sumu 300 000,-- Sk, a preto sa nemožno dovolávať porušenia spoločenskej

zmluvy na základe tohto obselentného zmluvného ustanovenia. Bolo bežnou obchodnou

zvyklosťou, že vo firme obaja konatelia v rozpore so spoločenskou zmluvou konali

a nakladali samostatne s finančnými prostriedkami spoločnosti presahujúcimi 300 000,-- Sk.

Žalobca v predmetnom konaní relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť,

že vôbec došlo k vzniku škody a ak k nej by aj došlo, v akej výške táto škoda bola spôsobená.

Prípadnú škodu nie je možné vypočítať jednoduchým rozdielom sumy fakturovanej faktúrou

č. 0200053 a cenníkovou cenou firmy K., platnou do 31.12.2003. Prípadnému zmenšeniu

majetku spoločnosti P., s.r.o. by mohlo dôjsť len vtedy, ak by tento tovar spoločnosť P., s.r.o.

ďalej nepredala. Toto sa však nestalo, a preto spoločnosti P., s.r.o. nevznikla žiadna skutočná

škoda, spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. V danom prípade nedošlo ani k vzniku

ušlého zisku, pretože ak by spoločnosť P., s.r.o. zastúpená konateľom - žalovaným nebola

kúpila a na základe faktúry č. 0200053 zaplatila za predmetný tovar, nemala by táto

skutočnosť za následok dosiahnutie vyššieho zisku žalobcu. Zisk obchodnej spoločnosti

žalobcu by nebol vyšší, ak by nedošlo ku kúpe a zaplateniu predmetného tovaru, nakoľko to,

že niečo nekúpim a následne

to ďalej nepredám, nemôže mať negatívny vplyv na hospodársky výsledok ekonomického

subjektu.

Žalovaný mal za to, že nedošlo k spôsobeniu škody žalobcovi, a preto žalobcovi

nevzniklo ani právo na jej náhradu. Tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou.

Žalovaný tiež poukázal na ust. , podľa ktorého výkon

práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu

a tiež na ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností

vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru

žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v konečnom dôsledku

aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak sa zmluvná strana dovoláva práva na náhradu

škody v dôsledku bežnej obchodnej praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a pritom sama

vykonávala úkony a uskutočňovala činnosť, titulom ktorej sa teraz domáha náhrady údajnej

škody. Súčasťou poctivého obchodného styku je tiež rešpektovanie vzájomných dohôd,

a to nielen písomných, ale aj ústnych a konkludentných.

Podľa , osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná

s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo

na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým,

že poškodený túto povinnosť nesplnil. Ide o zakročovaciu povinnosť proti hroziacej škode,

ktorá je uložená tomu, komu škoda hrozí, teda žalobcovi. Ak žalobca neurobil opatrenia proti

hroziacej škode vyplývajúcej zo zakročovacej povinnosti, žalovaný nie je povinný nahradiť

škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti žalobcom. P. mohol žalovaného

písomne vyzvať, aby predmetný obchod nerealizoval, aby kúpnu cenu nevyplatil, príp. mohol

od zmluvy s fyzickou osobou S.-P. odstúpiť. K ničomu takému však nedošlo a žalobca, resp.

jeho štatutárny orgán - P., túto skutočnosť zneužili vo svoj prospech až vtedy, keď došlo

k zhoršeniu vzťahov medzi žalovaným a P. a až dňa 8.6.2004, teda po uplynutí 1,5 roka podal

návrh na súd o náhradu škody.

Žalovaný podáva odvolanie aj proti tej časti rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi

právo na náhradu trov konania vo výške 32 876,60,-- Sk, a to z dôvodu, že Krajský súd

v Žiline na základe nesprávneho skutkového i právneho posúdenia veci žalobe vyhovel.

Žalobca nemal mať úspech v konaní, a preto mu náhrada trov konania neprináleží.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal tiež odvolanie žalobca vo výroku, ktorým

zamietol žalobu o zaplatenie 12% úroku z omeškania ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk

od 21.12.2002 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že žalovaný S.

porušil svoju zákonnú povinnosť konateľa obchodnej spoločnosti pri výkone svojej

pôsobnosti. Správne rozhodol o povinnosti žalovaného S. nahradiť spoločnosti žalobcu

spôsobenú škodu vo vyčíslenej výške.

Žalobca má za to, že predmetná škoda predstavuje splatný finančný záväzok

žalovaného voči žalobcovi a ako taká sa teda spravuje ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ktoré upravuje povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania. Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikli,

či už na základe zmluvy, alebo na základe zákona, teda vrátane povinnosti nahradiť

spôsobenú škodu.

Žalobca sa domnieva, že moment vzniku škody, ako aj moment, od ktorého bol

žalovaný v omeškaní, možno ustáliť na deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 0200053,

t.j. na 21.12.2002.

S poukazom na ust. , právo požadovať úrok

z omeškania vzniká automaticky zo zákona bez ohľadu na zavinenie. Omeškanie trvá

až do riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Prvostupňový súd bez vykonania akéhokoľvek dokazovania vo veci, nárok

na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Ak by aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania

nevznikol spolu so splatnosťou faktúry č. 0200053, žalobca sa domnieva, že musel vzniknúť

uhradením celej kúpnej ceny za dodaný tovar na účet žalovaného, t.j. najneskôr ku dňu

10.1.2003. Bez ohľadu na uvedené je isté, že žalovaný S. bol v omeškaní s úhradou

peňažného záväzku najneskôr ku dňu nasledujúcemu po podaní žaloby na súde,

t.j. k 5.6.2004 a s poukazom na ust. , splatnosť úroku

z omeškania nastala najneskôr 30 dní po podaní žaloby o zaplatenie 194 205,40,-- Sk

na Krajskom súde v Žiline, t.j. dňa 5.7.2004. Súd prvého stupňa v rozpore so zákonnými

ustanoveniami rozhodol tiež o nároku žalobcu na náhradu trov konania.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti o povinnosti žalovaného uhradiť

sumu 194 185,40,-- Sk potvrdil a napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného

uhradiť žalobcovi úrok z omeškania 12% ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk od 5.7.2004

do zaplatenia a zároveň zaviaže žalovaného nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania vo

výške 131 506,50,-- Sk.

Navrhol tiež, aby odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania vo výške 8 092,-- Sk.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.12.2007 a k odvolaniu

žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.1.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolaní podľa a a dospel k záveru,

že odvolania účastníkov konania sú dôvodné.

Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci sú dané tvrdené odvolacie dôvody

podľa a

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy

194 185,40,-- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla konaním

žalovaného v rozpore s ust. a v rozpore ust. čl. VIII. písm. b/

bod 5 Spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorého konatelia konajú a podpisujú za spoločnosť

samostatne, s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť, ktorý presahuje 300 000,--Sk

v každom jednotlivom prípade. Podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného došlo tiež

k porušeniu čl. VII. bod 4 písm. d/ Spoločenskej zmluvy. Súd žalobu o zaplatenie sumy

194 185,40,-- Sk považoval za dôvodnú, v tejto časti žalobe vyhovel a žalobu o zaplatenie

12% úroku z omeškania ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk od 21.12.2002 do zaplatenia

zamietol.

Podľa ust. v znení zmien a doplnkov (ďalej len

) pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti

ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ust. a nasl. .

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie

povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať

si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy

jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy

len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a ods.

1 ).

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní

nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore

s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a (§ 135a ods. 2 Obchodného

zákonníka).

Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu

ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou

a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú

spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí,

ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou

zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje

zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť

štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých

jej spoločníkov. Konatelia teda majú konať odborne a lojálne voči spoločnosti

a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci,

v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie

zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií

relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania. Lojalita vo vzťahu k spoločnosti

a jej spoločníkom zahŕňa povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách

a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť

jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov akcionárov, ako aj povinnosť neuprednostňovať

svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami

spoločnosťami. Tieto zložky je potrebné interpretovať v kontexte s ust. § 56a. V ust. ods. 2

je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu

spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava má charakter špeciálnej úpravy

vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373a a nasl. Obchodného

zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti či už porušením záväzku

alebo porušením povinnosti podľa , je povinný nahradiť spôsobenú

škodu, a to za podmienok upravených v a nasl. .

Za spôsobenú škodu zodpovedajú konatelia spoločne a nerozdielne, teda solidárne.

Takto upravená solidárna zodpovednosť konateľov podľa § 135a ods. 2 korešponduje

s úpravou solidárnej zodpovednosti podľa .

Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné

predpoklady: a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady,

ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody,

b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať

funkciu s odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone,

v spoločenskej zmluve, v zmluve o výkone funkcie, resp. ak nie je takáto zmluva uzavretá,

vyplývajú z úpravy mandátnej zmluvy ( a nasl. ). Porušenia

povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním,

resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou

starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné

ho preukazovať, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ

zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo

nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.

Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti

a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným

konaním alebo nie.

Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného

z liberačných dôvodov uvedených v ods. 3.

Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie

s odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda

naplneniu predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné

bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný

dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme

spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom

spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom

tzv. právo na omyl pri rozhodovaní. Vecná správnosť rozhodnutia závisí od mnohých

okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub

konateľov. Ak konatelia vykonávali uznesenie valného zhromaždenia, nezodpovedajú

spoločnosti za škodu spôsobenú výkonom tohto uznesenia, pokiaľ bolo v súlade so zákonom.

Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícií

poškodeného, ale aj jej veriteľ.

Odvolací súd je toho názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného

skutkového stavu veci nie je možné urobiť jednoznačný záver, že došlo k splneniu

predpokladov pre priznanie nároku žalobcu na náhradu škody s poukazom na ust. § 135a

a nasl. . Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo a konkrétne

ktorým dôkazom označených a predložených žalovaným súd neuveril, ktorými žalovaný

preukazoval, že postupoval pri výkone funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou.

Nie je preto možné konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že konal

s odbornou starostlivosťou, resp. že bolo preukázané, že pri realizovaní predmetného obchodu

nekonal s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých

jej spoločníkov. Súd prvého stupňa sa nezaoberal okolnosťami, na základe ktorých žalobca

uzatvoril zmluvu s podnikateľom S. - P. a po dodaní tovaru

bola vystavená faktúra č. 0200053 zo dňa 6.12.2002. Samotná skutočnosť, že žalobca

uzatvoril so živnostníkom S. zmluvu na kúpu tovaru a zaplatil za tento tovar vyššiu cenu, než

ktorú by žalobca ako obchodná spoločnosť zaplatila, pokiaľ by ten istý druh tovaru nakúpila

priamo od firmy K., s ktorou mal tiež žalobca uzavretú zmluvu o výhradnom obchodnom

zastúpení, neznamená ešte, že žalovaný ako konateľ spoločnosti nekonal s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V tejto

súvislosti sa súd nevysporiadal s dôkazom, a to listom spoločnosti K. zo dňa 25.9.2007 (č.l.

431), z ktorého vyplýva, že spoločnosť K. realizovala dodávky výrobného sortimentu

spoločnosti na slovenský trh od roku 1997 prostredníctvom firmy S.-P. a od roku 2000 tiež

realizovali dodávky prostredníctvom spoločnosti P., s.r.o., pričom k dodávkam tovaru

dochádzalo na základe objednávok oboch menovaných, pričom obe firmy považovala firma

K.

za rovnocenného partnera a toto rovnocenné postavenie uvádzali i na všetkých propagačných

a iných materiáloch spoločnosti K.. Teda S. ako fyzická osoba - podnikateľ mohol uzatvoriť

priamo zmluvu so svojím odberateľom bez toho, aby predtým predal konkrétne výrobky

fakturované faktúrou č. 0200053 ďalšiemu odberateľovi. Bolo preto potrebné zaoberať sa

okolnosťami, za ktorých sa celý obchod realizoval (K.-S., podnikateľ: L-P., s.r.o. - konečný

odberateľ výrobkov), či obchod

bol realizovaný s odbornou starostlivosťou vzťahujúcou sa na schopnosť rozhodovania

so znalosťou veci v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti - žalobcu.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť

žalovaného za vzniknutú škodu. V odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s liberačnými

dôvodmi, ktoré uvádzal žalovaný, že konal pri výkone svojej funkcie s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia

nevyplýva, ktoré z označených a predložených dôkazov žalovaným súd nepovažoval

za relevantné pre preukázanie, že konal v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu

spoločenskej zmluvy v čl. VIII. bod b/ Konatelia 5, v ktorom je zakotvené, že konatelia

konajú a podpisujú za spoločnosť samostatne s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť,

ktorý presahuje 300 000,-- Sk v každom jednotlivom prípade. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že i z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, odd. Sro vložka

č.11981/L konanie menom spoločnosti vyplýva, že konatelia konajú v mene spoločnosti

navonok samostatne s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť, ktorý presahuje

300 000,-- Sk, kde sa vyžaduje súhlas obidvoch konateľov. Konatelia podpisujú

za spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja

svoj vlastnoručný podpis podľa podpisovaného vzoru.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a S. P. - živnostníkom bola uzatvorená

ústna kúpna zmluva na dodávku tovaru, ktorý bol následne fakturovaný faktúrou č. 0200053

zo dňa 6.12.2002. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktorý dôkaz presvedčil súd, keď

dospel k záveru, že žalovaný prijal záväzok samostatne

pre spoločnosť presahujúci 300 000,-- Sk, keď P. tvrdil, že žalovaný konal bez jeho súhlasu,

naopak, žalovaný tvrdil vo svojich výpovediach, že konal so súhlasom druhého konateľa

a tento vedel o predmetnom obchode. To, že žalovaný podpísal viacero príkazov

na úhradu faktúry č.0200053/2002 neznamená, že o tejto skutočnosti nemohol vedieť i druhý

konateľ a že to bolo bez súhlasu druhého konateľa.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania taktiež nebolo preukázané, že spoločnosti

- žalobcovi vznikla škoda. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením

majetku poškodenej strany oproti stavu pred škodnou udalosťou. Škoda skutočná sa prejavuje

v niektorých z týchto foriem: - zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci;

- náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; - tzv. márne

vynaložené náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich

majetkových práv; - strata majetkových práv (čiastočná alebo úplná), príp. strata možnosti

v dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka pohľadávku. Na náhrade škody

by poškodený nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody mimo iného znamená,

že by poškodený mal odpočítať od požadovanej náhrady škody všetky výhody, ktoré

eventuálne v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou stranou získal. Z odôvodnenia

rozsudku nevyplýva, v akej forme sa konkrétna škoda prejavila, v akej výške škoda žalobcovi

vznikla, za akú cenu boli výrobky - tovar fakturovaný faktúrou č. 0200053 odpredaný

ďalšiemu odberateľovi a či žalobca predal tieto výrobky ďalšiemu odberateľovi so stratou,

príp. či na strane žalobcu vznikol ušlý zisk - predpokladané zväčšenie majetku poškodenej

strany, ku ktorému však nedošlo v dôsledku škodnej udalosti.

V konaní taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti

zo strany konateľa - žalovaného a vznikom škody.

Súd prvého stupňa sa taktiež nezaoberal namietanými okolnosťami vylučujúcimi

zodpovednosť v zmysle .

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol

predčasne, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194 185,40,-- Sk.

Odvolací súd tiež konštatuje, že je dôvodné odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku,

ktorým súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. V prípade, že sa dlžník dostane

do omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, teda v danom prípade,

ak je dlžník v omeškaní so zaplatením škody, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania. Tieto úroky môžu byť určené v zmluve, ak zo zmluvy nevyplýva dohoda

o úrokoch z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky zákonné podľa § 369 Obchodného

zákonníka. Preto v prípade preukázania nároku žalobcu na náhradu škody a preukázania

omeškania dlžníka so zaplatením škody vznikne právo žalobcu na zaplatenie úrokov

z omeškania podľa ust. .

Pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1

písm. h/ zrušil a s poukazom na ust. vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa zaoberať otázkou,

či žalovaný vykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Opätovne skúmať, či boli splnené predpoklady

pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaného

pri výkone funkcie konateľa, aká škoda žalobcovi vznikla, presne stanoviť výšku, ďalej

či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tiež bude

povinnosťou súdu zaoberať sa okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť žalovaného.

Okolnosti, za ktorých bol predmetný obchod realizovaný, či existovala resp. neexistovala

dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Tiež sa bude zaoberať otázkou,

či v prípade vzniku nároku žalobcu na náhradu škody výkon práva nie je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku s poukazom na ust. .

Kogentným ustanovením je síce vylúčené moderačné

právo súdu, súd nemôže náhradu škody znížiť v žiadnom prípade, nemusí však v prípadoch

predvídaných v akúkoľvek nesprávne vykonštruovanú a tým

neúmerne vysokú náhradu škody poškodenej strane priznať alebo uznať vznik samotnej

zodpovednosti za škodu, viazaný na neúmerne prísne a jednostranne výhodné podmienky.

Súd tiež opätovne posúdi nárok žalobcu na úroky z omeškania s prihliadnutím na jeho

podanie zo dňa 14.11.2007, v ktorom žiada 12 % úroky z omeškania ročne zo sumy

194 185,40,-- Sk od 5.7.2004 do zaplatenia. Súd tiež rozhodne o návrhu na pripustenie

zámeny účastníkov na strane žalobcu zo dňa 20.10.2008.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu nesprávne označenie žalovaného v napadnutom

rozsudku, keďže spor sa netýka S. ako živnostníka, ale S.

ako fyzickej osoby - konateľa spoločnosti P..

V naznačenom smere súd prvého stupňa doplní dokazovanie a vo veci opäť rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania

( a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. februára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.