Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b0d/380100.093073.pdf
PDF · 98.66 KB
No categories available
3Obo/146/2007
Najvyšší súd 3 Obo 146/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,
v právnej veci žalobcu S. zastúpeného JUDr. A., proti žalovanému PaeDr. I.
zastúpenému JUDr. K., o zaplatenie 283 286,93 Sk s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku krajského súdu v Trnave č. k. 20 Cbs 21/2004–569
zo dňa 3. mája 2007, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet právnej zástupkyne trovy
odvolacieho konania vo výške 23 576,50 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie
sumy 283 286,93 Sk s príslušenstvom, zaplatenie ktorej požadoval žalobca z titulu
náhrady škody spôsobenej žalovaným ako konateľom spoločnosti tým, že predmety
označené ako hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok si
ponechal pre svoje osobné užívanie, aj keď tieto predmety sú majetkom žalobcu,
ktorý ich vedie vo svojom účtovníctve.
V odôvodnení uviedol, že žalovaný je jedným zo zakladajúcich spoločníkov
žalobcu a jeho účasť v spoločnosti trvala až do 30. júna 1997, kedy svoj obchodný
podiel previedol na S.. Do 30. júna 1997 bol žalovaný aj konateľom žalobcu, táto
funkcia mu k tomuto dňu zanikla a konateľom sa stal S., ktorý po získaní
obchodného podielu žalovaného sa stal jediným spoločníkom spoločnosti A., teraz
pod obchodným menom S..
Žalobca nárok na náhradu škody uplatňoval z dôvodu porušenia povinností
konateľa, ktoré žalovanému vyplývali z ustanovenia § 135 Obch. zák., podľa ktorého
mal žalovaný povinnosť viesť riadne účtovníctvo, odborným a spoľahlivým spôsobom
zabezpečovať veci, ktoré boli žalobcom nadobudnuté, čo porušil tým, že pri fyzickej
inventúre sa v priestoroch patriacich žalobcovi predmetné veci nenachádzali, ale sa
nachádzali v byte žalovaného, v ktorom bolo pôvodne aj sídlo žalobcu. Rozsah
chýbajúcich vecí žalobca určil po fyzickej inventúre a zistení účtovných rozdielov
v účtovníctve za obdobie rokov 1993 až 1997, keď bola vykonaná fyzická inventúra
za prítomnosti konateľa G. Ing. G. a prevádzkara hotela. Žalovaný sa inventúry
z dôvodu práceneschopnosti nezúčastnil, čo potvrdil aj žalobca.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov, ktorých
výpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizoval. Do konania bol
pribratý znalec, ktorému uznesením zo dňa 1. decembra 2005 súd uložil zistiť
a porovnať počet okien, dverí, dlažby a kobercov, ktoré sa mali v hoteli nachádzať
podľa zmluvy č. 75/1999 a preveriť, či sa tieto v hoteli skutočne nachádzajú. Znalec
konštatoval, že porovnaním zmluvy o dielo č. 75/97 so skutočnosťou zistil, že
2
chýbajú dva kusy plastových výrobkov o ploche 4,655 m , oproti tomu je však naviac
2
5 kusov plastových výrobkov o ploche 2,11 m , na meraní obkladov a dlažieb zistil
rozdiel 32 m, čo považoval za zanedbateľné množstvo vzhľadom na celkové
množstvo, ktoré sa v hoteli nachádza, pričom koberce nemohli byť zamerané,
pretože už došlo k ich výmene.
Súd ďalej poukázal na ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktoré podľa jeho názoru je potrebné na daný prípad aplikovať v súvislosti
s vymedzením povinností konateľa. Konštatoval, že z dokazovania nebolo
preukázané, že žalovaný ako konateľ porušil niektorú z povinností konateľa pri vý-
kone svojej pôsobnosti, ktoré sú v § 135a Obchodného zákonníka vymedzené
a zodpovednosť žalovaného posudzoval podľa § 373 a nasl. Obch. zák., ktorá
vychádza zo základných predpokladov, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti
a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Aby konateľ
zodpovedal za takúto škodu, musia byť kumulatívne splnené všetky tieto
predpoklady.
Žalobca tvrdil, že pri inventúrnom súpise v r. 1997 zistil, že v priestoroch
hotela S., ktorý patril do jeho majetku, chýba hmotný investičný majetok, ako aj
drobný hmotný investičný majetok, hoci predmetné veci boli zakúpené, žalobcovi
dodané a zaplatené. Keďže veci sa v objekte hotela podľa žalobcu nenachádzali, mal
žalobca za to, že si ich žalovaný ponechal pre svoju potrebu. Výšku škody žalobca
stanovil podľa nadobúdacej hodnoty vecí, uvedených v inventúrnom súpise, ktorý
však nemá náležitosti podľa § 30 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Nemožno ho preto považovať za dôkaz o existencii škody.
Žaloba je nedôvodná, pretože v konaní nebolo preukázané porušenie
povinností konateľa, ani povinností zo záväzkového vzťahu a ani výška škody, a to
ani svedeckými výpoveďami, pretože žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že
chýbajúce veci si žalovaný ponechal a nevrátil ich spoločnosti. Navyše ide o veci
spotreby, ktoré by už boli z majetku odpísané.
Po vyhodnotení rozsiahleho dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.
Podľa jeho názoru povinnosť konateľa starať sa o majetok spoločnosti patrí
medzi jeho základné povinnosti. Pre vznik zodpovednosti konateľa stačí preukázať,
že majetok spoločnosti sa zmenšil, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať, že stratu majetku nezavinil. Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho odôvodnenie je zmätočné
a nezrozumiteľné. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvého stupňa posudzoval
zodpovednosť konateľa podľa zákonných ustanovení, ktoré v relevantnom období
neplatili. Inventúrny súpis, ktorý žalobca predložil, bol vypracovaný v súlade s vtedy
platnými účtovnými predpismi.
Nesprávne je aj tvrdenie súdu, že žiaden svedok nepotvrdil, že žalovaný si
veci ponechal a nevrátil ich žalobcovi. Úbytok vecí potvrdila svedkyňa G., pričom
s touto výpoveďou sa súd nevysporiadal Žalobca tiež navrhoval vykonať dôkaz
výsluchom Ing. K. čo súd neakceptoval a nevykonal ani ďalšie dôkazy, navrhované
žalobcom.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jediný dôkaz, o ktorý
žalobca opiera svoje tvrdenia, je inventarizačný súpis, pričom boli vyvrátené tvrdenia
žalobcu o vykonaní inventarizácie dňa 1. júla 1997. Tento súpis je nejasný,
nezrozumiteľný a vôbec nespĺňa náležitosti, vyžadované podľa vtedy platného
zákona č. 563/1991 Zb. Nie je v ňom uvedený žiadny dátum a majetok nie je vôbec
špecifikovaný. Aj ďalšie tvrdenia žalobcu, uvedené v odvolaní, považuje za irele-
vantné. V priebehu konania sa žalobcovi nepodarilo preukázať skutočnosť, že mu
vôbec nejaká škoda vznikla.
Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody podľa
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá mu mala vzniknúť úbytkom hmotného
investičného majetku a drobného hmotného investičného majetku v jeho zariadení S.
počas výkonu konateľskej funkcie žalovaného. Žalovaný bol konateľom žalobcu
pod obchodným menom A. v období od 30. augusta 1995 do 30. júna 1997.
Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. de-
cembra 2001 konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, viesť
zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením
povinností v súvislosti s výkonom funkcie je podľa ustanovenia § 373 Obch. zák.
objektívna. Pod povinnosťami, stanovenými Obchodným zákonníkom je v zmysle
ustanovenia § 757 Obch. zák. potrebné rozumieť aj povinnosti orgánov obchodných
spoločností a členov orgánov týchto spoločností konať so starostlivosťou riadneho
hospodára.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. sú: a/
protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter
a ich existenciu musí preukázať poškodený.
Žalobca úbytok jeho majetku počas výkonu konateľskej funkcie žalovaného
preukazoval Inventúrnym súpisom chýbajúcich DHIM a HIM, ktorý predložil so ža-
lobou. Na uvedenom inventúrnom súpise nie je uvedený dátum jeho vyhotovenia.
V priebehu konania žalobca predložil rovnopisy tohto súpisu, na ktorých už je ako
dátum vyhotovenia uvedený 1. júl 1997, t.j. deň nasledujúci po odchode žalobcu
z funkcie konateľa. Inventúrny súpis je podpísaný konateľom a jediným spoločníkom
žalobcu S., pracovníčkou žalobcu Ing. E. neskôr manželkou S. a Ing. R., ktorý
vykonával funkciu riaditeľa hotela S. od februára 1998 do apríla 1999. Ing. B. vo
svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 30. júna 2005
uviedol, že inventúry chýbajúceho tovaru sa nezúčastnil a inventúrny súpis podpísal
v čase, keď už bol riaditeľom hotela S., t.j. po 1. februári 1998, z čoho vyplýva, že
uvedený súpis bol vypracovaný so značným časovým odstupom po tom, čo funkcia
žalovaného ako konateľa zanikla. Za týchto okolností nemožno považovať
predložený inventúrny súpis za doklad preukazujúci úbytok v ňom uvedeného DHIM
a HIM v čase, keď funkciu konateľa žalobcu vykonával žalovaný. Nemožno preto
dospieť k záveru, že medzi prípadným úbytkom majetku žalobcu a konaním
žalovaného je príčinná súvislosť.
Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa.
Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.
V danom prípade súd prvého stupňa porušenie povinností konateľa hodnotil
vo vzťahu k ustanoveniu § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré nadobudlo
účinnosť po skončení konateľskej funkcie žalovaného. Uvedené ustanovenie však
rozširuje povinnosti konateľa oproti ustanoveniu § 135 Obchodného zákonníka
v znení účinnom do 31. decembra 2001 o všeobecnú zásadu výkonu pôsobnosti
konateľov, ktorá spočíva v povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a prihliadať
pri výkone funkcie na záujmy spoločnosti. Keďže porušenie povinností žalovaného
súd prvého stupňa posudzoval v širšom rozsahu, než by to bolo v prípade aplikácie
§ 135 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31. decembra 2001, nemá
v danom prípade táto skutočnosť vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške
23 576,50 Sk (odmena právneho zástupcu žalovaného za 3 úkony právnej služby
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 24. apríla 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu