Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/146/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,

v právnej veci žalobcu S. zastúpeného JUDr. A., proti žalovanému PaeDr. I.

zastúpenému JUDr. K., o zaplatenie 283 286,93 Sk s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku krajského súdu v Trnave č. k. –569

zo dňa 3. mája 2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet právnej zástupkyne trovy

odvolacieho konania vo výške 23 576,50 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie

sumy 283 286,93 Sk s príslušenstvom, zaplatenie ktorej požadoval žalobca z titulu

náhrady škody spôsobenej žalovaným ako konateľom spoločnosti tým, že predmety

označené ako hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok si

ponechal pre svoje osobné užívanie, aj keď tieto predmety sú majetkom žalobcu,

ktorý ich vedie vo svojom účtovníctve.

V odôvodnení uviedol, že žalovaný je jedným zo zakladajúcich spoločníkov

žalobcu a jeho účasť v spoločnosti trvala až do 30. júna 1997, kedy svoj obchodný

podiel previedol na S.. Do 30. júna 1997 bol žalovaný aj konateľom žalobcu, táto

funkcia mu k tomuto dňu zanikla a konateľom sa stal S., ktorý po získaní

obchodného podielu žalovaného sa stal jediným spoločníkom spoločnosti A., teraz

pod obchodným menom S..

Žalobca nárok na náhradu škody uplatňoval z dôvodu porušenia povinností

konateľa, ktoré žalovanému vyplývali z ustanovenia § 135 Obch. zák., podľa ktorého

mal žalovaný povinnosť viesť riadne účtovníctvo, odborným a spoľahlivým spôsobom

zabezpečovať veci, ktoré boli žalobcom nadobudnuté, čo porušil tým, že pri fyzickej

inventúre sa v priestoroch patriacich žalobcovi predmetné veci nenachádzali, ale sa

nachádzali v byte žalovaného, v ktorom bolo pôvodne aj sídlo žalobcu. Rozsah

chýbajúcich vecí žalobca určil po fyzickej inventúre a zistení účtovných rozdielov

v účtovníctve za obdobie rokov 1993 až 1997, keď bola vykonaná fyzická inventúra

za prítomnosti konateľa G. Ing. G. a prevádzkara hotela. Žalovaný sa inventúry

z dôvodu práceneschopnosti nezúčastnil, čo potvrdil aj žalobca.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov, ktorých

výpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkretizoval. Do konania bol

pribratý znalec, ktorému uznesením zo dňa 1. decembra 2005 súd uložil zistiť

a porovnať počet okien, dverí, dlažby a kobercov, ktoré sa mali v hoteli nachádzať

podľa zmluvy č. 75/1999 a preveriť, či sa tieto v hoteli skutočne nachádzajú. Znalec

konštatoval, že porovnaním zmluvy o dielo č. 75/97 so skutočnosťou zistil, že

2

chýbajú dva kusy plastových výrobkov o ploche 4,655 m , oproti tomu je však naviac

2

5 kusov plastových výrobkov o ploche 2,11 m , na meraní obkladov a dlažieb zistil

rozdiel 32 m, čo považoval za zanedbateľné množstvo vzhľadom na celkové

množstvo, ktoré sa v hoteli nachádza, pričom koberce nemohli byť zamerané,

pretože už došlo k ich výmene.

Súd ďalej poukázal na ustanovenie ,

ktoré podľa jeho názoru je potrebné na daný prípad aplikovať v súvislosti

s vymedzením povinností konateľa. Konštatoval, že z dokazovania nebolo

preukázané, že žalovaný ako konateľ porušil niektorú z povinností konateľa pri vý-

kone svojej pôsobnosti, ktoré sú v vymedzené

a zodpovednosť žalovaného posudzoval podľa § 373 a nasl. Obch. zák., ktorá

vychádza zo základných predpokladov, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti

a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Aby konateľ

zodpovedal za takúto škodu, musia byť kumulatívne splnené všetky tieto

predpoklady.

Žalobca tvrdil, že pri inventúrnom súpise v r. 1997 zistil, že v priestoroch

hotela S., ktorý patril do jeho majetku, chýba hmotný investičný majetok, ako aj

drobný hmotný investičný majetok, hoci predmetné veci boli zakúpené, žalobcovi

dodané a zaplatené. Keďže veci sa v objekte hotela podľa žalobcu nenachádzali, mal

žalobca za to, že si ich žalovaný ponechal pre svoju potrebu. Výšku škody žalobca

stanovil podľa nadobúdacej hodnoty vecí, uvedených v inventúrnom súpise, ktorý

však nemá náležitosti podľa o účtovníctve.

Nemožno ho preto považovať za dôkaz o existencii škody.

Žaloba je nedôvodná, pretože v konaní nebolo preukázané porušenie

povinností konateľa, ani povinností zo záväzkového vzťahu a ani výška škody, a to

ani svedeckými výpoveďami, pretože žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že

chýbajúce veci si žalovaný ponechal a nevrátil ich spoločnosti. Navyše ide o veci

spotreby, ktoré by už boli z majetku odpísané.

Po vyhodnotení rozsiahleho dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca

dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Podľa jeho názoru povinnosť konateľa starať sa o majetok spoločnosti patrí

medzi jeho základné povinnosti. Pre vznik zodpovednosti konateľa stačí preukázať,

že majetok spoločnosti sa zmenšil, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať, že stratu majetku nezavinil. Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho odôvodnenie je zmätočné

a nezrozumiteľné. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvého stupňa posudzoval

zodpovednosť konateľa podľa zákonných ustanovení, ktoré v relevantnom období

neplatili. Inventúrny súpis, ktorý žalobca predložil, bol vypracovaný v súlade s vtedy

platnými účtovnými predpismi.

Nesprávne je aj tvrdenie súdu, že žiaden svedok nepotvrdil, že žalovaný si

veci ponechal a nevrátil ich žalobcovi. Úbytok vecí potvrdila svedkyňa G., pričom

s touto výpoveďou sa súd nevysporiadal Žalobca tiež navrhoval vykonať dôkaz

výsluchom Ing. K. čo súd neakceptoval a nevykonal ani ďalšie dôkazy, navrhované

žalobcom.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jediný dôkaz, o ktorý

žalobca opiera svoje tvrdenia, je inventarizačný súpis, pričom boli vyvrátené tvrdenia

žalobcu o vykonaní inventarizácie dňa 1. júla 1997. Tento súpis je nejasný,

nezrozumiteľný a vôbec nespĺňa náležitosti, vyžadované podľa vtedy platného

Nie je v ňom uvedený žiadny dátum a majetok nie je vôbec

špecifikovaný. Aj ďalšie tvrdenia žalobcu, uvedené v odvolaní, považuje za irele-

vantné. V priebehu konania sa žalobcovi nepodarilo preukázať skutočnosť, že mu

vôbec nejaká škoda vznikla.

Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého

rozsudku podľa a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody podľa

a nasl. , ktorá mu mala vzniknúť úbytkom hmotného

investičného majetku a drobného hmotného investičného majetku v jeho zariadení S.

počas výkonu konateľskej funkcie žalovaného. Žalovaný bol konateľom žalobcu

pod obchodným menom A. v období od 30. augusta 1995 do 30. júna 1997.

Podľa v znení účinnom do 31. de-

cembra 2001 konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, viesť

zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením

povinností v súvislosti s výkonom funkcie je podľa ustanovenia § 373 Obch. zák.

objektívna. Pod povinnosťami, stanovenými je v zmysle

ustanovenia § 757 Obch. zák. potrebné rozumieť aj povinnosti orgánov obchodných

spoločností a členov orgánov týchto spoločností konať so starostlivosťou riadneho

hospodára.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. sú: a/

protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody

a protiprávnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter

a ich existenciu musí preukázať poškodený.

Žalobca úbytok jeho majetku počas výkonu konateľskej funkcie žalovaného

preukazoval Inventúrnym súpisom chýbajúcich DHIM a HIM, ktorý predložil so ža-

lobou. Na uvedenom inventúrnom súpise nie je uvedený dátum jeho vyhotovenia.

V priebehu konania žalobca predložil rovnopisy tohto súpisu, na ktorých už je ako

dátum vyhotovenia uvedený 1. júl 1997, t.j. deň nasledujúci po odchode žalobcu

z funkcie konateľa. Inventúrny súpis je podpísaný konateľom a jediným spoločníkom

žalobcu S., pracovníčkou žalobcu Ing. E. neskôr manželkou S. a Ing. R., ktorý

vykonával funkciu riaditeľa hotela S. od februára 1998 do apríla 1999. Ing. B. vo

svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 30. júna 2005

uviedol, že inventúry chýbajúceho tovaru sa nezúčastnil a inventúrny súpis podpísal

v čase, keď už bol riaditeľom hotela S., t.j. po 1. februári 1998, z čoho vyplýva, že

uvedený súpis bol vypracovaný so značným časovým odstupom po tom, čo funkcia

žalovaného ako konateľa zanikla. Za týchto okolností nemožno považovať

predložený inventúrny súpis za doklad preukazujúci úbytok v ňom uvedeného DHIM

a HIM v čase, keď funkciu konateľa žalobcu vykonával žalovaný. Nemožno preto

dospieť k záveru, že medzi prípadným úbytkom majetku žalobcu a konaním

žalovaného je príčinná súvislosť.

Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa.

Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil.

V danom prípade súd prvého stupňa porušenie povinností konateľa hodnotil

vo vzťahu k ustanoveniu , ktoré nadobudlo

účinnosť po skončení konateľskej funkcie žalovaného. Uvedené ustanovenie však

rozširuje povinnosti konateľa oproti ustanoveniu

v znení účinnom do 31. decembra 2001 o všeobecnú zásadu výkonu pôsobnosti

konateľov, ktorá spočíva v povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a prihliadať

pri výkone funkcie na záujmy spoločnosti. Keďže porušenie povinností žalovaného

súd prvého stupňa posudzoval v širšom rozsahu, než by to bolo v prípade aplikácie

, v znení účinnom do 31. decembra 2001, nemá

v danom prípade táto skutočnosť vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške

23 576,50 Sk (odmena právneho zástupcu žalovaného za 3 úkony právnej služby

podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.

č. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 24. apríla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu