Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: V-systém elektro, s.r.o., so sídlom Dukelských hrdinov 651, Malacky, IČO: 35 927 470, zastúpený: Matejka Friedmanová s.r.o, Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, V., zastúpený: AK Antol s.r.o, Kupeckého 2542/72, Pezinok, o zaplatenie 7.493,38 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. - 511 zo dňa 11.01.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1.205,69 eur potvrdzuje a vo zvyšku sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že sa žaloba zamieta.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 68 %.

Štátu odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 84% a voči žalovanému v rozsahu 16 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.493,38 eur a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej strane sporu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.893,38 eur titulom škody, ktorú mu spôsobil žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu v období od 09.06.2009 do 31.12.2010. Žalobca po ukončení výkonu funkcie konateľa žalovaným zistil, že žalovaný nakupoval tovar a uhrádzal odplaty za služby, ktoré nesúviseli s podnikaním žalobcu, čím prekračoval aj rozsah kompetencie zverenej konateľovi, ktorým konaním spôsobil žalobcovi škodu. Počas výkonu funkcie konateľa žalovaný vynaložil nedôvodne finančné prostriedky na nákup potravín vo výške 2.062,30 eur, výdavky na poštovné a nákup kolkov vo výške 3.006,61 eur a na nákup ďalších tovarov a služieb, ktoré žalobca označil za nedôvodné vo výške 2.424,47 eur. Okrem toho si žalovaný v roku 2010 priznal odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 2.400, - eur. Konanie žalovaného žalobca vyhodnotil ako prekročenie právomoci konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, pretože namietané výdavky podľa úsudku žalobcu nezodpovedajú potrebám a realite. Žalovaný zakúpil na účet žalobcu tovar ktorý neslúžil na jeho podnikanie, tento sa u žalobcu ani nenachádza a je pravdepodobné že ho má žalovaný, ktorému slúžil zrejme na jeho osobnú potrebu. Výdavky v žalovanej výške žalobca označil za škodu, ktorej náhradu požaduje od žalovaného s poukazom na § 135 a nasl. Obchod. zák.

3 Žalovaný v priebehu konania uviedol, že odmenu vo výške 2.400,- eur vrátil a vo zvyšku žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože všetky tovary a služby, na ktoré boli vynaložené financie žalobcu slúžili v jeho prospech.

4. Konanie v časti o zaplatenie 2.400,- eur súd prvej inštancie zastavil v poradí prvým rozsudkom č.k. -328 zo dňa 28.06.2012 a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd uznesením č.k. -354 zo dňa 31.10.2010 rozsudok súdu prvej inštancie v časti žalovanému uloženej povinnosti zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Predmetom žaloby tak zostalo len plnenie žalované vo výške 7.493,38 eur.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so Spoločenskou zmluvou žalobcu, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi za obdobie výkonu funkcie konateľa žalovaným, čo bolo od 09.06.2009 do 31.12.2010, pracovnou náplňou žalovaného zo dňa 1.4.2005, vnútroorganizačnými smernicami o vedení účtovníctva, vypočul žalovaného, konateľa žalobcu Ing. Stanislava Maršálka, svedkov E. N., R. Z. K. Q., Y. Veseckého, K.. U. H. a Ing. C. N., v intenciách uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o podrobnejší výsluch žalovaného, vzal do úvahy písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 7.4.2014, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.5.2014, opätovne vypočul i svedka Y. U., oboznámil sa so správou od FK TJ Kúty zo dňa 16.7.2014, dokladmi z účtovníctva žalobcu o účtovaní výdavkov za občerstvenie, výdavkov na poštové a nákup kolkov, podrobnou špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 22.4.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 12.12.2016 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával v spoločnosti žalobcu funkciu konateľa v období od 09.06.2009 do 31.12.2010. Žalobca prostredníctvom vyjadrenia aktuálneho konateľa Ing. Stanislava Maršáleka uviedol, že okrem stanov nemá iné interné predpisy upravujúce fungovanie spoločnosti, ako napr. organizačný poriadok. Tvrdenie, že žalovaný spoločnosti spôsobil škodu neoprávneným nakladaním s majetkom odvodzoval z názoru spoločníkov spoločnosti a to Ing. T. Q. a Y. U., podľa ktorých nebol žalovaný ako konateľ oprávnený vynakladať finančné prostriedky na reprezentačné pohostenie a na nákup občerstvenia v takom rozsahu, ako vykonal. Mohol nakupovať občerstvenie a potraviny do reprezentačných stánkov žalobcu na výstavách, ale v primeranom množstve. Náklady, ktoré žalovaný vynaložil sú ale neprimerané a žalobca je preto presvedčený, že väčšiu časť z nákupov žalovaný použil pre vlastnú spotrebu a nie na reprezentáciu. Žalobca síce nemal prijatý žiaden predpis o vyúčtovaní kolkových známok a k evidencii poštovného, ale s prihliadnutím na predchádzajúce výdavky v čase, kým nebol žalovaný konateľom, takéto sumy na poštovné vynakladané neboli, preto ich označil tiež za neprimerané a nedôvodné. Náklady zaúčtované na reprezentačné, ktoré predstavovali konzumáciu jedla a nápojov v reštauráciách boli podľa žalobcu použité výlučne pre osobnú potrebu žalovaného, pretože pracovné cesty si riadne vyúčtovával, a ak si uplatnil k tomu i náklady na nákup jedla a nápojov v reštauráciách, tak mu boli uhradené dvakrát. Okrem toho žalovaný nakúpil i veci hmotnej spotreby, ktoré nie sú evidované a v spoločnosti sa nenachádzajú. Konateľovi žalobcu žalovaný po zániku svojej funkcie odovzdal iba telefón zn. NOKIA E52 a notebook zn. FUJITSU Siemens, iné telefóny neboli v majetku žalobcu vôbec evidované hoci boli zakúpené, pretože podľa účtovných dokladov žalobca eviduje v roku 2009 i nákup notebooku zn. TOSHIBA 500 a tlačiarne Brother v nákupnej cene 524,- eur, ktoré žalobca nemá v evidencii ani v spoločnosti. K obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že náklady na poštovné vynaložil pre vybudovanie obchodných spojení s novými obchodnými partnermi žalobca uviedol, že pri nástupe do funkcie nového konateľa prevažnú časť klientov tvorili koneční odberatelia, zvýšenie nákladov na poštovné preto nemohlo byť spôsobené ich nárastom. Potvrdenia o zaplatení poštovného vystavené poštou označil za nepravdivé.

7. V konaní súd okrem iných vypočul ako svedkyňu Ing. E. N., ktorá v rozhodnom čase vykonávala pre žalobcu účtovnícke práce v mene spoločnosti LAVRIO s.r.o. a potvrdila, že vypracovala pre žalobcu vnútroorganizačnú smernicu, ktorú odsúhlasil s účinnosťou od 01.01.2005 Y. U. ako jeden zo spoločníkov žalobcu. V nej bol upravený spôsob účtovania nákladov, limity však pre nákup nemal žalobca určené žiadne. Ak išlo o väčšie nákupy, zvyčajne telefonovali Y. U., ktorý tento nákup odsúhlasil. K nákupu kolkových známok a nákladov na poštovné uviedla, že tieto sa v účtovníctve evidovali iba v jednej sume ako výdavok bez toho, že by sa každý deň poštovné podrobne rozpisovalo a rovnako i kolky, ktorých účel a použitie špeciálne evidované v účtovníctve nebolo. Vo výpovedi uviedla, že v spoločnosti bolo vykonaných viacero daňových kontrol a žiadna nedostatky v evidencii poštovného a v nákupe kolkových známok neboli kontrolným orgánom zistené.

8. Prvoinštančný súd v rámci doplnenia dokazovania dopočul žalovaného k jednotlivým položkám. Podľa neho pri nákupoch vychádzal z praxe, ktorá v spoločnosti bola zavedená jej predchádzajúcim konateľom. Okrem toho spoločníci pravidelne mesačne dostávali hlásenia, ktoré obsahovali všetky výdavky spoločnosti podľa účtovných položiek, nikdy voči nim nemali žiadne pripomienky a nespochybnili ich do výšky ani opodstatnosti. Telefón a notebook zostali u žalobcu. Telefóny zakúpené za jedno euro boli odovzdané v zbernom dvore. Dopočutím svedka Y. U., ktorý bol v čase výkonu funkcie konateľa žalovaným spoločníkom žalobcu súd zistil, že povinnosti konateľa boli upravené v spoločenskej zmluve a keď svedok vykonával funkciu konateľa, evidoval náklady na poštovné v osobitnej knihe odoslanej pošty.

9. Žalobca v priebehu konania do spisu predložil špecifikáciu žalovanej sumy, ktorú si uplatňoval titulom nároku na náhradu škody vo výške 7.493,38 eur a ktorú rozdelil na výdavky za potraviny v celkovej sume 2.062,30 eur, z toho v roku 2009 v sume 675,09 eur a v roku 2010 v sume 1.387,21 eur, ( čl. 105-206), výdavky na nákup kolkov a poštovné v sume 3.006,61 eur, z toho za rok 2009 v sume 1.280,75 eur a za rok 2010 v sume 1.725,86 eur a zvláštne výdavky vo výške 2.424,47 eur, z toho v roku 2009 v sume 1.726,76 eur a v roku 2010 v sume 697,71 € ( čl. 41-73).

10. žalobca predložil súdu doklady z účtovníctva, a nich označil položkovite náklady, ktoré považuje za neopodstatnené a neprimerané. Poprel, že by k zvýšeniu obratu v rokoch 2008, 2009, 2010 a 2011došlo z dôvodu vynaložených nákladov žalovaným, pretože od 01.01.2011 žalobca už nemal žiadne výdavky na večere ani obedy, ako tomu bolo v čase výkonu funkcie konateľa žalovaným, napriek tomu sa rast obratu spoločnosti udržal.

11. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 133 ods. 1, 3, § 135 ods. 1, § 135a ods. 1,2,3 Obchod. zák., ako i úpravu uvedenú v spoločenskej zmluve.

12. Dokazovanie preukázalo, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna osobitná dohoda, ktorá by činnosť konateľa upravovala a žalobca nemal k tomu prijaté ani žiadne osobitné interné pokyny, preto súd prvej inštancie rozhodnutie založil na právnej úprave uvedenej v , podľa ktorej je povinnosťou konateľa prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať s odbornou starostlivosťou, ako všeobecnou zásadou. Zákon pojem odborná starostlivosť nedefinuje, ale konatelia sú povinní pri svojej činnosti brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí o ktorých rozhodujú a sú povinní zachovávať zákonom požadovanú mlčanlivosť. Spoločenská zmluva žalobcu obsahuje len tieto všeobecné ustanovenia uvedené v .

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z výpovede Y. U., ktorý bol vo funkcii konateľa pred žalovaným a žalovaný bol v tom čase vo funkcii obchodného zástupcu a z hľadiska tejto funkcie mal vedomosti o tom ako prebiehali rokovania s obchodnými partnermi. Mal resp. musel tak mať v čase výkonu funkcie konateľa vedomosti, že pri nakupovaní prekračuje rozsah bežného konania predchádzajúceho konateľa, preto náklady, ktoré musel žalobca na základe žalovaným predložených dokladov o nákupe uhradiť boli neopodstatnené a spôsobili spoločnosti škodu. Súd prvej inštancie po vyhodnotení zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca v konaní zaúčtovanie výdavkov preukázal z účtovníctva, preto dôkazné bremeno o opodstatnenosti ich vynaloženia prešlo na žalovaného, ktorý ale ničím ich dôvodnosť nepreukázal a neuviedol žiadne logické vysvetlenie, podľa ktorého by všetky nákupy, ktoré žalobca označil za neopodstatnené mohli byť považované za oprávnené a v záujme spoločnosti. Na základe tohto záveru súd skonštatoval, že žalovaný neuniesol argumentačné bremeno ani dôkazné bremeno, ktorým by sa zbavil zodpovednosti za škodu, jeho zodpovednosť je objektívna, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách rozhodol súd podľa a o trovách štátu podľa .

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie zo dňa 24.08.2018 (č.l. 590) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolacie dôvody založil na ust. a

15. K tvrdeniam žalobcu, ktoré prvoinštančný súd akceptoval a na ktorých založil svoje rozhodnutie namietol, že spoločník žalobcu v konaní vypočutý ako svedok Y. U. potvrdil, že i v čase, keď on

bol konateľom, pozýval na obchodné obedy obchodných partnerov i zo zahraničia a tieto náklady sa uhrádzali z peňažných prostriedkov žalobcu. Vypočutá svedkyňa R. Z., účtovníčka potvrdila, že naďalej žalobca vynakladá náklady na reprezentačné spojené s výstavníctvom, preto ich požadovanie titulom vzniku škody uplatnenej voči nemu je v rozpore s tvrdením žalobcu o neúčelnom a nedovolenom vynakladaní finančných prostriedkov. O dôvode zaúčtovanie game padu a detskej prilby do nákladov nemá vedomosť ani poznatky o tom, ako sa do účtovníctva dostali, on ich zaúčtovať nedal, týmito predmetmi ani nedisponuje a nepoužil ich pre osobnú potrebu. Povinnosťou viesť účtovníctvo poveril účtovnícku spoločnosť, ktorá mala k tejto činnosti oprávnenie, preto za zavedenie týchto dokladov do účtovníctva by mal niesť zodpovedať subjekt, ktorý účtovníctvo vedie. Žalobca nepreukázal, že by žalobcom označené predmety mal žalovaný použiť pre vlastnú potrebu, a že by mu tým spôsobil žalobcovi škodu. Pri nákupe tovaru označenom pod položkami na č.l. 21 až č.l. 74 postupoval s primeranou odbornou starostlivosťou, čo vysvetlil vo výpovedi dňa 06.02.2012. Zakúpené náradie bolo používané na vykonávanie záručných opráv na dodávaných výrobkoch a teda v záujme žalobcu. Vykonávanie opráv potvrdil i v konaní vypočutý svedok Q.. Podľa odvolateľa i v súvislosti s rozhodnutím NS SR vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. je na žalobcovi preukázať vznik škody a zavinenie, ak ho spôsobil konateľ, čo sa mu nepodarilo a tak to je žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaný zakúpené predmety odcudzil. K výške žalobcom žiadanej škody namietol jej nesprávnosť, pretože si mal žalobca, ak je poškodený, odpočítať od požadovanej náhrady aj výhody, ktoré mu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaným vznikli, a ktoré tak získal. Na obranu žalovaný argumentoval i tým, že žalobca nepreukázal, že by podal opravené daňové priznania za obdobie výkonu funkcie konateľa žalovaným, a teda nepreukázal, že by výšku škody v časti zodpovedajúcej dani z pridanej hodnoty, ktorú si žalobca uplatnil, primerane upravil. Pri náhrade škody by nemal žalobca ako poškodený z nej profitovať a mať výhody, preto bolo povinnosťou žalobcu tiež preukázať, aké v prípade porušenia právnej povinnosti žalovaným výhody získal. Žalovaný tak v čase výkonu pracovného pomeru u žalobcu ako i výkonu funkcie konateľa vykonával vedenie spoločnosti v najlepšom záujme žalobcu a s odbornou starostlivosťou, náklady, ktoré boli do účtovníctva ním predložené boli súčasťou riadnych účtovných závierok spoločnosti, sú podložené podkladmi, boli predkladané i finančnému manažérovi českej sesterskej spoločnosti pánu H., ktorý bol informovaný zo strany účtovníčky o výške vynakladaných reprezentačných nákladov, o ktorých bol rovnako informovaný i spoločník žalobcu Y. U.. Práve dokazovanie preukázalo vedomosť žalobcu a jeho spoločníkov o vynakladaných finančných prostriedkoch, ktorí boli pravidelne mesačne informovaní a ktorí žiadnym spôsobom žalovaného neupozornili, že by svojim konaním spôsoboval spoločnosti škodu. Žalovaný popiera, že by žalobcovi vôbec nejaká škoda vznikla a tak nárok označil za neopodstatnený.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky dňa 05.10.2018 (č.l. 617) žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. Odvolanie označil za nedôvodné a účelové, podané v snahe iba oddialiť plnenie súdneho rozhodnutia. Konanie žalovaného je potrebné posudzovať výhradne z hľadiska objektívnej zodpovednosti. Konateľ má možnosť sa zo svojej zodpovednosti liberovať preukázaním odbornej spôsobilosti a starostlivosti pri výkone svojej funkcie, čo sa ale žalovanému nepodarilo. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že opodstatnené výdavky žalobca do žaloby nezahrnul. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého svedok Y. U., ako spoločník spoločnosti nezakázal žalovanému vynakladať prostriedky na pohostenie obchodných partnerov je neopodstatnené, pretože plnenie takejto povinnosti nie je od spoločníkov voči konateľovi vyžadované, ale konateľ má pri výkone svojej funkcie konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Svedkyňa R. Z. síce potvrdila, že náklady súvisiace s účasťou na výstavách predstavujú nákup sušienok, minerálok, príp. kávy, ale v čase pred výkonom funkcie konateľa žalovaným neboli pozývaní obchodní partneri na obedy a večere, preto tieto náklady označené ako „reprezentačné obedy a večere“ považuje žalobca za nedôvodne vynaložené, neboli vykonané v záujme žalobcu a okrem toho boli žalovanému vyplácané pri pracovných cestách diéty. I keď účtovníctvo spoločnosti viedla externá firma, bol to žalovaný ako konateľ, ktorý bol zodpovedný za podklady pre účtovanie, a ktorý zodpovedá za ich nesprávne predloženie. Ak boli zaradené do nákladov žalobcu aj účtovné doklady, ktoré s činnosťou žalobcu nesúvisia, mal žalovaný namietať ich nedôvodné zaúčtovanie, čo ale neurobil, teda nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho ako konateľa vyžaduje a naviac, niektoré zakúpené veci sa ani nenachádzajú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je dodávateľom vykurovacích systémov, ktoré zákazníkom inštaluje montážna firma, ktorá vykonáva i záručné a servisné opravy, preto opodstatnenosť nákupu náradia nemôže byť dôvodná, a ak zakúpený majetok bol zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu, malo byť žalobcovi odovzdané, resp. sa má nachádzať v spoločnosti. K námietke odvolateľa, podľa ktorej si mal žalobca pri použití princípu náhrady škody odpočítať od náhrady škody

výhody, ktoré z činnosti ako porušenia právnej povinnosti žalovaným získal žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosti medzi svojou činnosťou a rastom obratu. Po ukončení funkcie konateľa žalovaným, žalobca už nevynakladá žiadne výdavky na obchodné večere či obedy a nehospodárne konanie žalovaného nemôže ospravedlniť ani tvrdenie, že spoločníci boli informovaní o reprezentačných nákladoch mesačne a na ich neprimeranosť ho neupozornili. Žalovaný bol pred výkonom funkcie konateľa obchodným zástupcom žalobcu, konateľom bol Y. U. a z hľadiska svojho pracovného zaradenia mal vedomosť o výške nákladov slúžiacich na reprezentačné účely. Okrem toho doklady, ktoré boli spoločníkom spoločnosti predkladané, neuvádzali položkovite jednotlivé náklady, boli uvádzané ako tzv. syntetické účty a z nich nebolo zrejmé, aké obraty a transakcie na účtoch spoločnosti prebiehali, preto ani nemohli žalovaného na nič upozorniť. Rovnako žalobca zdôraznil, že z nákladov vynaložených na úhradu poštovného a nákup kolkov si uplatňuje len tie, opodstatnenosť ktorých žalovaný nepreukázal a žiadnym spôsobom nezdokladoval.

17. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené odvolateľovi, ktorý ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že má zákonom predpísané náležitosti ( ) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dokazovanie zopakovať ( ), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávania ( ).

19. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul právnych zástupcov, žalovaného, zopakoval s poukazom na ust. dokazovanie, aby tak vytvoril podklad pre odlišné vyhodnotenie dôkazov a na základe neho mohol vo veci meritórne rozhodnúť.

20. Žalobca i žalovaný konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli svoje návrhu pre odvolacie konanie, na ktorých zotrvali i po ich oboznámení s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom a ako i po doplnenom dokazovaní.

21. Odvolávajúci sa žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom poprel, že by pri výkone funkcie konateľa opomenul konanie s odbornou starostlivosťou. Finančné prostriedky, ktoré vynaložil a boli vyúčtované ako náklady na reprezentačné, kancelárske potreby, čistiace prostriedky boli účtované do spotreby, rovnako ako náklady účtované pod položkou poštovné a nákup cenín, hmotný majetok, ktorý zakúpil a o ktorom má vedomosť zostal u žalobcu. Z funkcie konateľa bol odvolaný a zo spoločnosti odišiel pre zlé vzájomné vzťahy so spoločníkmi. Výpoveďou potvrdil, že zakúpený hmotný majetok nebol osobitne žiadnym spôsobom evidovaný, pri odchode z funkcie tento zápisnične, či inou písomnou formou, ktorou by preukázal jeho existenciu v spoločnosti nevykonal. Išlo o veci, napr. brúska a kotúč, ktoré sa používaním zničili, o ich prijatí do majetku ani o vyradení z majetku nebol vykonaný žiaden zápis a zdôraznil, že o počítači ani o detskej prilbe, ktoré sú zakúpené na náklady žalobcu a vedené v účtovníctve nemá žiadnu vedomosť. Trval na svojom tvrdení, že náradie, ktoré zakúpil používal pri vykonávaní záručných opráv, ktoré realizoval osobne u klientov, k čomu označil napr. opravu v Košiciach. Jednalo sa o náradie, ktoré zakúpil v akciách, za nízku cenu, čomu zodpovedala i jeho nižšia kvalita a skorá opotrebovanosť.

22. Právny zástupca žalovaného osobitne zdôrazňoval, že konanie žalovaného bolo v záujme spoločnosti, vedené snahou rozšíriť sieť odberateľov, preto vykonával i záručné opravy, z dôvodu ktorých zakúpil i náradie, ktoré pri tejto činnosti používal. Ak žalobca označuje výdavky za neoprávnené, mal preukázať, že si z nich neuplatnil ani daň z pridanej hodnoty a v tomto rozsahu opravil svoje daňové priznania.

23. Právny zástupca žalobcu v reakcii na výpoveďou žalovaného poukazoval na to, žalovaný potvrdil, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Účel nákupu náradia poprel s tým, že žalobca na opravy dodaných výrobkov používal servisné spoločnosti, a ak by skutočne vykonával záručné opravy, mal by nástroje

na tento účel určené, vedené v majetku spoločnosti. O vykonávaní opráv osobne žalovaným nemal od žalobcu žiadnu vedomosť.

24. Odvolací súd zopakoval na nariadenom pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, Smernicou o vedení účtovníctva z 01.01.2008 (č.l. 292/, špecifikáciou žalovanej sumy podľa jednotlivých položiek uvedených žalobcom (č.l.20-206), prihliadol na vyjadrenia strán sporu a ich písomné stanoviská a v spojení so skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu o odvolaní rozhodol.

25. Odvolateľ založil odvolanie na existencii odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.1 písm.f/,h/ C..s.p. s dôrazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré sa mu javí ako svojvoľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva žalovaného konať pred súdom.

26. Odvolací argument podložený poukazom na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení .

27. Pre odvolací dôvod uvedený v platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Podľa § 135 Obchod. zák.

(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

(2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa § 135a Obchod. zák.

(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Podľa § 373 Obchod. zák. Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť

Podľa § 757 Obchod. zák. Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

29. Z obsahu žaloby i tvrdení žalobcu je zrejmé, že nárok na požadovanú náhradu škody založil na tvrdení, že žalovaný nekonal v čase výkonu funkcie konateľa žalobcu s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu. Odvolací súd k tomu vzal do úvahy, že od konateľa sa vyžaduje konanie tzv. starostlivého hospodára, k preukázaniu čoho dôkazné bremeno znáša konateľ. Dôkazné bremeno o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním nesie ten, kto sa náhrady škody domáha, tomto konaní žalujúca spoločnosť. Ak sa ale žalobcovi nepodarí preukázať vznik škody či príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, stíha žalobcu neúspech.

30. Odvolací súd sa po zopakovaní dokazovania nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný žiadnymi dôkazmi nevyvrátil tvrdenie žalobcu, nepreukázal, aké informácie a skutočnosti bral pri nákupoch do úvahy, koho záujmy presadzoval a tak neuniesol svoje argumentačné a dôkazné bremeno. Takýto záver označuje odvolací súd za povrchný, prijatý bez zohľadnenia a vyhodnotenia pre vec podstatných z dokazovania zistených skutočností, a preto za nesprávny, ktorý založil čiastočnú dôvodnosť podaného odvolania.

31. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ v čase výkonu tejto funkcie, čo nebolo sporné, disponoval finančnými prostriedkami žalujúcej spoločnosti. Žalovaný tvrdil, že s nimi hospodáril s odbornou starostlivosťou a v prospech žalobcu, k čomu nesie i dôkazné bremeno. Žalovaný sa snaží poprieť existenciu svojho protiprávneho konania založenom na porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, aby tak zabránil nástupu pre seba nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy, ktorými je vznik povinnosti nahradiť škodu.

32. Žalobca v konaní preukázal, že finančné prostriedky boli použité na účely, ktoré uviedol v žalobe, / nákupy tovarov, kolkov, reprezentačné, poštovné/ a teda zo spoločnosti odišli. Na otázku, či ich výdaj bol vykonaný s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti musí odpovedať žalovaný, ktorý svoju odbornú starostlivosť pri použití finančných prostriedkov na ním zvolený účel musí preukázať, pretože výkon funkcie konateľa z hľadiska zodpovednosti za škodu porušením jeho povinností je zodpovednosťou objektívnou (§373 Obchod. zák.). Je ale na žalobcovi preukázať vznik škody, ktorou sa rozumie ujma v rozsahu, o ktorú sa nedôvodne majetok spoločnosti zmenšil (§373 Obchod. zák.) .

33. Žalobca tvrdí, že počas výkonu funkcie konateľa žalovaným nastal u neho nedôvodný úbytok majetku, čo preukazoval účtovnými dokladmi, podľa ktorých bol nákup niektorých tovarov, najmä čistiacich prostriedkov, kancelárskych potrieb, žiaroviek, bateriek, výdaje vynaložené na reprezentačné účely, nákup kávy, potravín, úhrady v reštauračných zariadeniach, nákup kolkov a poštovné v rozsahu, ako bol vynaložený nedôvodný, v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu. Žalovaný po ukončení funkcie podľa účtovníctva zakúpený majetok žalobcovi neodovzdal, tento sa v spoločnosti ani nenašiel, na základe čoho mal žalobca za to, že vynaložené náklady použil žalovaný na svoju osobnú spotrebu. K tomuto žalobca súdu predložil účtovný súpis položiek, rozdelený a označený v prílohe spisu ako výdavky na občerstvenie, pod ktoré zahrnul náklady na stravné reprezentačné, na

poštovné a kolky a ostatné, ktoré boli žalovanému preplatené, (listiny v modrých pevných obaloch bez žurnalizácie.) a označil niektoré za neopodstatnené s odôvodnením, že v minulosti sa v takomto rozsahu nevynakladali, čo u neho vzbudilo podozrenie, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu. Všetky položky, ktoré žalobca označil za neprimerané ale nepovažuje odvolací súd za škodu vzniknutú žalobcovi z dôvodu neprimeraného a neodborného konania žalovaného. Náklady účtované pod položkou reprezentačné, pod ktoré sa radia i nákupy vynaložené na úhradu pohostenia, posedenia s obchodnými partnermi či už v reštauráciách resp. nákupy do stánkov na pohostenie možných budúcich obchodných partnerov počas organizovaných výstav žalovaný vysvetlil, uviedol, kde a kedy sa výstava konala s tým, že tieto investície vynaložil v dobrej viere , že koná v záujme spoločnosti.

34. Podľa účtovného súpisu položky označené ako čistiace prostriedky, žiarovky, batérie, DVD, kancelárske potreby boli účtované do spotreby a boli už spotrebované. Odvolací súd nepovažuje za škodu nákupy týchto položiek z toho dôvodu, že žalovaný nemal pre určenie sumy pre ich nákup prijaté, či stanovené žiadne limity, žiadne usmernenie. Samotné tvrdenie žalobcu, uvedené žalobe a na ktoré poukazoval i v priebehu konania, podľa ktorého ide o názor spoločníkov, ktorí žalovaným vynaložené náklady považujú za neprimerané, pretože v minulosti spoločnosť nevynakladala na takéto účely žiadne náklady resp. v oveľa nižšej čiastke, nie je dôkazom o nehospodárnom konaní, bez odbornej starostlivosti a v rozpore so záujmami spoločnosti. Uvedené tvrdenie hodnotí odvolací súd ako subjektívne stanovisko, ktoré z pohľadu objektívnosti nemôže byť posudzované ako konanie a hospodárenie konateľa, ktoré nie je vykonávané s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a založilo by nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že žalovaný nakupoval potraviny vo väčšom rozsahu a vo vyšších cenách ako tomu bolo pred jeho nástupom do funkcie, na reprezentačné účely spojené s pohostením vykazoval vyššie náklady, nakupoval vyšší počet žiaroviek, batérií a kancelárskych potrieb nepreukazuje, že ide o nehospodárne konanie. Žalovaný sa k jednotlivým položkám, ktoré označil žalobca za nedôvodné a neopodstatnené podrobne vyjadril na pojednávaní konanom dňa 10.02.2014 a 17.03.2014 (č.l. 364-376), označil ich účel, v písomnom stanovisku (č.l. 494-504), čím popieral protiprávnosť konania spočívajúceho v porušení starostlivosti riadneho hospodára. Uvedené žalobca nevyvrátil, neuviedol, že by sa v uvedený deň žalovaným označené stretnutie či výstava nekonala. Ak mal žalovaný uhradené za služobnú cestu náhradu na stravné, neznamená to, že tým boli pokryté i účtovným dokladom preukázané náklady na pohostenie obchodných partnerov, či potencionálnych zákazníkov. Na základe uvedeného odvolací súd sumu označené žalobcom ako neopodstatnené výdavky na potraviny a stravné vo výške 2 062,30 eur nepovažuje za škodu vzniknutú v súvislosti s porušením povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Žalovaný dôkazné bremeno uniesol, preukázal svoje presvedčenie, že jeho konanie bolo v záujme spoločnosti, konal s odbornou starostlivosťou a pri zvážení následkov svojho konania, ktorým sledoval rozšírenie okruhu odberateľov.

35. Rovnako sa žalovaný zbavil zodpovednosti za škodu, ktorú žalobca odvodzoval od uhradených nákladov na poštovné a nákup kolkov. Uvedené výdaje sú podložené dokladom vystavením poštou a preukazujúcim, že boli pošte zaplatené. Žalovaný ich výšku vysvetlil tým, že kolky boli použité na výpisy z obchodného registra, poštovné na úhradu odosielaných zásielok obsahujúcich i reklamné materiály, aby tak ich rozposielaním rozšíril okruh možných zákazníkov. S prihliadnutím na túto argumentáciu považuje odvolací súd konanie žalovaného za konanie v dobrej viere a v záujme spoločnosti v spojení s odbornou starostlivosťou. Zvýšenú aktivitu žalovaného zameranú na rozširovanie okruhu zákazníkov rozosielaním letákov a propagačného materiálu, pri porovnaní s činnosťou predchádzajúceho konateľa nemožno hodnotiť v jeho neprospech a rovnako ani tvrdenie žalobcu, ktorý účtovné doklady, preukazujúce uhradenie poštovného považuje za nepravdivé. Z toho dôvodu odvolací súd náklady na poštovné a nákup kolkov vo výške 3 006,61 eur nekvalifikuje a neposudzuje ako škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný. K uvedenému odvolací súd poukazuje na čl. V. žalobcom prijatých princípov ekonomického riadenia, podľa ktorého „nákup drobného hmotného a nehmotného investičného majetku do 1 700 eur sa účtuje na ťarchu účtov účtovnej skupiny 5xx bez vedenia operatívnej evidencie a nákup kancelárskych potrieb, čistiacich a hygienických potrieb, drobného materiálu na opravu a údržbu účtuje spoločnosť priamo do spotreby so zreteľom, že spotreba materiálu vykázaná v účt. jednotke musí zodpovedať skutočnej spotrebe materiálu“ ( č.l.301) , teda operatívnu evidenciu nemusel žalovaný viesť ani zabezpečiť. Nad rámec argumentácie strán je potrebné uviesť, že podľa zistenia súdu od 01.07.2009 došlo k zvýšeniu cien poštovného, čo žalobca zrejme vôbec nezohľadnil.

36. Odvolací súd akceptuje, že zákon neukladá spoločnosti povinnosť upozorniť konateľa na jeho prípadné nehospodárne konanie pri vynakladaní nákladov, ale umožňuje, aby si spoločnosť vnútornými predpismi rozsah nákladov na jednotlivé účely osobitne upravila či limitovala. Žiadne takéto usmernenie žalobca prijaté nemal. Odvolací súd vzal pri posudzovaní odvolania do úvahy i zistenie, že sa nejednalo sa o konanie krátkodobé, ale trvajúce takmer 19 mesiacov, v rámci ktorého spoločnosť žalobcu mala schvaľovať i účtovnú závierku a mohla sa tak podrobne oboznámiť s hospodárením v spoločnosti, naviac, spoločníci žalobcu pravidelne mesačne mali poskytovaný prehľad o nákladoch spoločnosti a v prípade, ak ich považovali za neprimerané, mohli prijať vhodné opatrenie. Žalobca ale takto nekonal a až po skončení funkcie konateľa žalovaným označil niektoré nákladové položky za vynaložené neopodstatnene, ktoré znamenajú pre spoločnosť vznik škody. Odvolací súd k tomuto príkladmo považuje za nelogické, ak žalobca ako dôvodný výdaj uznáva nákup dresov obsahujúci logo žalobcu pre futbalový klub, že k nim zakúpené podkolienky (štulpne/ , na ktorých nebolo logo už neuznáva a označuje tento nákup za neúčelný. Podľa uvedeného nákup dresov bol v záujme spoločnosti, ale podkolienok k nim už bol škodou, resp. ich mal žalovaný použiť pre osobnú potrebu. Odvolací súd považuje za unesenie dôkazného bremena žalovaným i nákup polokošiel s logom žalobcu, ktoré mali slúžiť ako odev pre zástupcov žalobcu na výstavách v stánku žalobcu a na jeho reprezentáciu. Uvedené konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie , ktorým by boli porušené záujmy spoločnosti.

37. Za škodu, ktorú si žalobca uplatňoval voči žalovanému ako zvláštne výdavky v sume 2 424,47 eur ale odvolací súd vzal do úvahy, že ide o nákup tovaru, ktorý možno označiť ako drobný hmotný majetok. Jeho nákup žalovaný nepoprel, potvrdil, že o ňom neviedol žiadnu evidenciu a po ukončení funkcie tento majetok nikomu neodovzdal. O niektorých nákupoch ani nemal vedomosť, nevedel vysvetliť, ako sa dostali do účtovníctva a ako s nimi bolo po zakúpení naložené. Takúto nedôslednosť ale nemožno vyhodnotiť ako konanie s odbornou starostlivosťou a ktoré konanie by bolo v záujme spoločnosti. Ust. § 135a Obchod. zák. síce nevyžaduje od konateľa vedomosti v odborných oblastiach, ale vyžaduje istú mieru profesionality, ktorou musí konateľ disponovať.

38. Odvolací súd z výpočtu položiek, ktoré žalobca označoval ako zvláštne výdavky vzal do úvahy položky: merač vzdialeností v cene 189,99 eur, /č.l.26), brúska v cene 70,63 eur (č.l.33), brúsny kotúč v cene 29,76 eur (č.l.36), telefón NOKIA E52 s držiakom v cene 245,23 eur (č.l.38), notebook zn. Toshiba L500 s prisl. v cene 504,00 eur (č.l.39), kliešte a spojky v cene 88,48 eur (č.l.43), adapter v cene 55,90 eur (č.l.42), detská prilba v cene 10,90 eur (č.l.48) a popruh s račňou v cene 10,80 eur ako majetok, ktorý ak bol zakúpený mal sa v spoločnosti nachádzať, resp. mal byť aspoň evidovaný, aby sa tak dal jeho pohyb, nakladanie s ním či znehodnotenie zistiť a ktorý bol celkom v cene 1 205,69 eur. K uvedenému ale žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, priznal, že žiadnu evidenciu neviedol, ani ju od nikoho nevyžadoval. Rovnako napriek zákonom uloženej povinnosti zaobstarať si všetky dostupné informácie nenamietal, ak bol do účtovníctva zahrnutý nákup i majetku, ktorý sa v spoločnosti podľa jeho tvrdenia vôbec nenachádzal. Konateľ má pritom povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a vedenie účtovníctva bez ohľadu na to, či ju vykonáva osobne, alebo jej výkon zabezpečí prostredníctvom iných osôb. K splneniu tejto povinnosti upravenej v ust. § 135 ods.1 Obchod. zák. vo vzťahu ku konkrétne uvedenému majetku žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti nepreukázal. Na obranu, ktorou argumentoval žalovaný v súvislosti s nepodaním opravného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, ktorú si žalobca uplatnil za úhradu zakúpeného tovaru odvolací súd z hľadiska aplikovania príslušnej právnej úpravy neprihliadal a vyhodnotil ju ako irelevantnú.

39. Na základe uvedeného tak odvolací súd v časti o zaplatenie sumy 1 205,69 eur rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny, keď v ostatnej časti (6 287,69 eur) s poukazom na vyššie uvedené rozsudok podľa zmenil a žalobu zamietol.

40.O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s. , a nárok na náhradu trov priznal podľa pomeru úspechu. Žalobca bol na základe odvolacím súdom čiastočne potvrdeného a čiastočne zmeneného rozhodnutia prvoinštantného rozsudku voči žalovanému úspešný v rozsahu 16%, žalovaný bol úspešný v rozsahu 84%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu tak odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 68%.

41. V konaní vznikol nárok na náhradu trov konania i štátu, ku ktorej povinnosti odvolací súd zaviazal strany sporu podľa pomeru ich úspechu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Senátom konajúceho súdu bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).