Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-61-2011.pdf
PDF · 248.48 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Bau beton spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 44 616 198, právne zastúpený JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so sídlom Šamorínska ulica číslo 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: F., právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 90.192 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 126.663,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že svojho nároku sa domáha titulom náhrady vzniknutej škody a ušlého zisku na majetku žalobcu, spôsobenej žalovaným ako bývalým konateľom na zásobách štrkopieskov a betónov v Novej Dedinke. Žalovaný v období od 17.2.2009 do 7.12.2009 vykonával u žalobcu funkciu konateľa. Zo zmluvy o výkone funkcie konateľa žalovanému vyplývala povinnosť sa neobohacovať na úkor žalobcu a jej spoločníkov. Žalovaný ako konateľ bol ďalej zodpovedný za riadne obchodné vedenie spoločnosti a jeho úlohou bolo konať vo veciach spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej jednotlivých spoločníkov, výlučne v ich prospech tak, aby svojim konaním resp. opomenutím nespôsobil spoločnosti škodu. Tieto povinnosti žalovanému vyplývali jednak zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, zo spoločenskej zmluvy ale taktiež z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a nasl.. Žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.2.2009 bol oprávnená ťažiť štrky v katastrálnom území SB.. Prenajímateľom a výlučným vlastníkov pozemkov je spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o.. Spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. ako prenajímateľ nikdy nemala oprávnenie na ťažbu štrku na predmetných pozemkoch a tieto ani neboli prenajímateľom za účelom ťažby v minulosti využívané. Časový odstup od prenajatia pozemkov po ťažbu bol spôsobený potrebou vybudovať areál, triedičku štrkopieskov a betonáreň. Kolaudácia štrkoviska prebehla 15.12.2006. V období do roku 2008 sa realizovali len prípravné práce na ťažbu. Pri výpočte vzniknutej škody preto žalobca vychádza z geometrického zamerania pozemkov z roku 2000, nakoľko od tohto obdobia až do roku 2009, kedy boli pozemky prenajaté, nebolo na štrkovisku nič vyťažené. Po odvolaní žalovaného z funkcie konateľa dňa 30.11.2009 bola vykonaná inventarizácia majetku žalobcu. Taktiež bolo vypracované nové geometrické zameranie štrkoviska za účelom získania informácií o skutočnom množstve vyťažených štrkov. Na základe šetrenia a porovnania účtovníctva s množstvom štrku vyťaženom, bolo zistené, že v období roku 2009, teda v čase obchodného vedenia spoločnosti zo strany žalovaného, žalobca vykazuje len na vyťaženom
štrku stratu vo výške 22.229,97 ton naviac oproti účtovníctvu čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 53.351,93 eur. Ušlý zisk z uvedeného množstva štrku predstavuje sumu vo výške 51.023,14 eur ako rozdiel jednotkovej obstarávacej ceny a priemernej predajnej ceny štrkov v danom čase a v danej lokalite. Z účtovníctva ďalej vyplýva takisto reálna škoda na dodanom cemente vo výške 12.209,04 eur. Okrem toho z ďalšieho šetrenia bolo zistené, že žalovaný predával štrk nelegálnym spôsobom pod svojim vlastným menom, prípadne bez dokladov resp. na základe dokladov, ktoré nemožno použiť ako daňový doklad, čím sa na úkor žalobcu neoprávnene obohacoval. K zisteniu uvedených skutočností došlo najmä na základe reklamácie dodaného betónu neznámou osobou, ktorá tvrdila že jej betón bol dovezený v roku 2009 z A., tento riadne zaplatila, ale od spoločnosti Bau beton spol. s r.o. nedostala žiadny doklad. Neskôr sa žalobcovi dostali do rúk ďalšie doklady, ktoré žalovaný vydával zákazníkom za predaj štrku a jeho dovoz a tieto nie sú vedené ani v pokladničnej knihe ani v ďalších účtovných dokladoch.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 121 spisu) uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že v období od 17.2.2009 do 30.11.2009 zastával funkciu konateľa u žalobcu. Po celý čas výkonu funkcie konateľa neporušoval povinnosti určenému Obchodným zákonníkom, spoločenskou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie konateľa, pričom svoju funkciu vykonával s odbornou starostlivosťou. Konateľ zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone svojej pôsobnosti, čiže za porušenie povinností konateľa. Predpokladom na vznik zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon spočívajúci v porušení povinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter a na to, aby vznikla zodpovednosť konateľa za škodu, musia byť naplnené kumulatívne. Ak by čo len jeden z predpokladov absentoval, zodpovednosť konateľa za škodu, nevznikne. Existenciu predpokladov musí preukázať poškodený, v tomto prípade žalobca. V žalobe však absentujú všetky predpoklady na to, aby jej mohol vyhovieť. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný porušil svojej povinnosti, v dôsledku čoho by mala žalobcovi vzniknúť škoda. Žalobca sa odvoláva na vykonanú inventarizáciu majetku, pritom však nijaký zápis ani inventúrny súpis ako dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobcovi vznikla škoda, súdu nepredložil. Nie je zrejmé na základe akých údajov žalobca vyčíslil škodu a ušlý zisk. Nie je zrejmé porušením akej povinnosti žalovaný mohol spôsobiť žalobcovi škodu a vôbec nie je možné tvrdiť, že medzi konaním žalovaného a prípadným predpokladaným úbytkom majetku je nejaká príčinná súvislosť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.2.2012 (z č.l. 133 spisu) uviedol, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia 126.663,11 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku žalobcu, ktorý mu vznikol počas výkonu konateľstva žalovaného na vyťaženom a predanom štrku a podľa účtovníctva nespotrebovanom cemente, ktorý mal slúžiť na výrobu betónu. K podozreniu o vzniku škody viedlo žalobcu niekoľko sťažností klientov žalobcu jednak na nekvalitu dovážaného betónu a jednak na vydávanie zvláštnych dokladov o predaji štrku či betónu, o ktorých následným šetrením bolo zistené že nie sú evidované v účtovníctve spoločnosti. V čase podpisu nájomnej zmluvy dňa 18.2.2009 na prenájom nehnuteľností za účelom ťažby štrku, nedošlo zo strany žalovaného ako konateľa spoločnosti k vyhotoveniu geometrického zamerania štrkoviska s cieľom zabezpečiť si vedomosť o množstve a obsahu štrkových ložísk na území kde mal žalobca vykonávať ťažbu a následne výrobu betónu. Túto skutočnosť pokladá žalobca za porušenie povinnosti žalovaného konať v mene žalobcu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby do budúcna nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo počas doby nájmu skutočne vyťažené. Na určenie výšky škody použil žalobca geometrické zamerania štrkoviska z roku 2000. Prenajímateľ nehnuteľností prehlásil, že od tohto obdobia až do roku 2009 sa na prenajatých nehnuteľnostiach žiadna ťažba neuskutočnila. Z porovnania geometrických zameraní za roky 2000 a 2009 bolo potom zistené celkové množstvo vyťažených štrkopieskov a bol zistený rozdiel. Zistením priemernej predanej jednotkovej ceny štrkov v danej lokalite bola vyčíslená skutočná škoda za stratu štrkov. Porovnaním obstarávacej ceny štrku a ceny predajnej bol vyúčtovaný ušlý zisk. Zodpovednosť žalovaného ako konateľa je podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovednosťou objektívnou a nie je povinnosťou žalobcu dokazovať zavinenie žalovaného. Predmetom sporu je preskúmanie vzniknutej škody na vyťaženom štrku a s tým spojený ušlý zisk, ostatné skutočnosti sú v žalobe spomínané len okrajovo na vysvetlenie a dokreslenie situácie.
4. Z vyjadrenia žalobcu (č.l. 179 spisu) súd zistil, že tento zobral čiastočne svoju žalobu vo výške 18.175,85 eur späť a zotrval už len na uložení povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške 108.487,26 eur a úrok z omeškania. K zníženiu celkovej škody o sumu 18.175,85 eur došlo z dôvodu presnejšieho geodetického zamerania, ktorým bolo zistené menšie množstvo vyťaženého štrku ako bolo pôvodne uvedené v žalobe. Vo vyjadrení opäť žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nárok titulom porušenia
povinností žalovaného pri výkone funkcie konateľa. Žalovaného protiprávne správanie spočívalo v predávaní vyťaženého štrku a betónu bez akéhokoľvek pokladničného dokladu, faktúry a bez evidencie v účtovníctve spoločnosti a to s cieľom vlastného obohatenia, čím spôsobil žalobcovi manko. O uvedenom konaní žalovaného sa dozvedel žalobca od Ing. S., ktorý odoberal betón od pána Jána M., ktorý bol svedkom situácie keď za ním prišli neznáme osoby, ktoré sa dožadovali faktúry za dodaný betón a taktiež od T.j, ktorá kúpila od žalovaného betón taktiež bez žiadneho účtovného dokladu. Žalobca ďalej upresnil, že náhradu škody si v danom konaní žalobca neuplatňuje z dôvodu zákazu konkurencie.
5. Dňa 5.11.2012 (č.l. 179) 108.487,26 eur 13.3.2013 pred začatím pojednávania (č.l. 223) zobral žalobca čiastočne svoju žalobu späť a žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu už len sumu vo výške 90.192 eur ako náhradu skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania. K zníženiu žalovanej sumy došlo z dôvodu vypracovania znaleckého posudku č. 9/2013, ktorým došlo k upresneniu skutočnej škody. Žalobca zároveň upresnil, že nároku sa domáha už len titulom náhrady skutočnej škody a nie už ušlého zisku ako v žalobe pôvodne žiadal, ide o dva samostatné nároky.
6. Súd rozsudkom č.k. 36Cb/61/2011-289 zo dňa 13.3.2013 žalobu zamietol, v časti 36.471,11 spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal v zamietajúcej časti žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/148/2013-316 zo dňa 31.3.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, najmä je povinný zohľadniť všetky dostupné informácie, ktoré sa predmetu rozhodnutia týkajú, pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konateľ, ktorý poruší svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je povinný takto spôsobenú škodu spoločnosti nahradiť. Podľa § 135a ods. 3 Obchod. zák. konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že konateľ musí konať odborne, pričom odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovať so znalosťou veci a byť zorientovaný v problematike podnikania spoločnosti. V ustanovení § 135a ods. 2 Obchod. zák. je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú spôsobia pri výkone svojej pôsobnosti. Je to úprava, ktorá má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchod. zák.. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti, ktoré mu ukladá Obchodný zákonník, je povinný nahradiť spôsobenú škodu za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchod. zák.. Odvolací súd uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že sa žalovaný porušenia povinnosti konateľa nedopustil. Bude povinnosťou prvostupňového súdu sa dôsledne zaoberať otázkou, či žalovaný vykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, opätovne skúmať, ako bolo žalovaným zabezpečené riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (§135 ods.1 Obchod. zák.). Konateľ nebude za škodu zodpovedať iba za predpokladu, že koná nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v záujme spoločnosti. Konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti sú podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby sa konateľ zbavil svojej zodpovednosti, pričom v tomto prípade dôkazné bremeno už zaťažuje konateľa, preto nemožno žiadať od žalobcu, aby k týmto okolnostiam znášal dôkazné bremeno.
7. Súd rozsudkom č.k. 36Cb/61/2011-395 zo dňa 21.10.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 90.192 eur spolu s úrokom z omeškania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/24/2017-440 zo dňa 29.5.2018 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že súd prvej inštancie tým, že nevykonal dokazovanie, o ktoré žalovaný žiadal a nevypočul Adrianu Dunajčíkovú, ktorá v rozhodnom čase a to od 17.2.2009 do 18.9.2009 bola súčasne so žalovaným tiež konateľkou žalujúcej spoločnosti, založil existenciu odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. e/ CSP, nerešpektoval ani právo strany sporu na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súvisiacimi so zistením ako a kým bolo vedené účtovníctvo žalobcu, čo odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm.b/ C.s.p. a v spojení s ktorými je daný dôvod podľa § 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. , na základe ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutočnosť, že súčasne so žalovaným bola v pomerne značnom časovom úseku konateľkou žalobcu Y., pričom každý z konateľov mohol konať samostatne, nie je zrejmé, z akého dôvodu žaloba smeruje iba voči žalovanému za porušenie povinnosti konateľa, a s tým spojený nárok na náhradu škody, ktorý je voči nemu uplatnený za celý rok 2009. Podľa hypotézy právnej normy, ktorá vyžaduje pre preukázanie dôvodnosti žaloby zistenie skutočnej škody, a to v období počas konateľstva žalovaného je tak potrebné , aby žalobca označil dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o absolútnej a výlučnej zodpovednosti žalovaného preukázal. Odvolací súd zobral do úvahy žalobcom predložené príjmové doklady vystavené v období, keď už funkciu konateľa vykonával iba žalovaný, ale tieto samé škodu a jej výšku, ktorú žalujúca spoločnosť uplatňuje vôbec nepreukazuje a vzhľadom na námietku žalovaného, ktorý svoju zodpovednosť a tiež žalovanú výšku škody popiera. Až v prípade ak bude mať súd prvej inštancie preukázanú existenciu konkrétnej povinnosti, ktoré mal výlučne žalovaný porušiť, musí sa zamerať i na preskúmanie výšky škody požadovanej žalujúcou spoločnosťou, pretože jej určenie tak, ako ju uviedol znalec nemôže obstáť.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.8.2018 (č.l. 450 spisu) uviedol, že G., nie je zodpovedná za inventarizáciu majetku spoločnosti, ale organizácia t. j. konateľ spoločnosti žalobcu. Podľa § 6 ods. 1 zák. č.51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe je organizácia povinná zabezpečiť a kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, banského zákona a predpisov vydaných na ich základe, ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky a pracovné podmienky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Na zaistenie odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom je organizácia povinná určiť zodpovedného vedúceho pracovníka. Podľa zákona 44/1988 Zb - Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a ustanovenia § 10 povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska / ods.1 Organizácia je povinná podľa Písm. b) viesť banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, Písm. c) evidovať stav zásob výhradného ložiska a jeho zmeny, Podľa § 3a zákona č.51/ 1988 Zb Organizáciou sa podľa tohto zákona rozumejú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom. Z uvedeného je zrejme, že organizáciou, ktorá bola a je povinná evidovať stav zásob štrkovne je spoločnosť žalobcu (právnická osoba), ktorú do vnútra a navonok zastupuje konateľ spoločnosti a v rozhodnom čase ju zastupoval žalovaný, ktorý bol povinný dodržiavať zákony a ich nedodržaním sa nemôže zbaviť povinnosti, ktoré mu zo zákona/ zákonov vyplývajú = porušenie povinnosti. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu má žalobca preukázať výlučnú zodpovednosť žalovaného. Žalobca v konaní preukázal výlučnú zodpovednosť žalovaného v tom, že žalovaný bol povinný odovzdať dokumenty spoločnosti novému vymenovanému konateľovi účtovníctvo - agendu spoločnosti a to, vrátane inventúry zásob (manko), avšak žalovaný neodovzdal nič žalobcovi. Podľa spoločenskej zmluvy článok IX bod 2 písm. a) Konateľ je povinný najmä zabezpečiť vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti. Podľa bodu 4 druhej vety Konateľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou... čo potvrdzuje Zmluva o výkone funkcie konateľa. Žalovaný nevykonal inventúru, nezúčastnil sa inventúry majetku spoločnosti (zásob) ani pred začatím ťažby štrkopieskov (dôvodom neťaženia štrkopieskov od prvotného geodetického zamerania), najmä inventarizácie k ukončeniu činnosti konateľa - žalovaného pre odovzdanie prevádzky novovymenovanému konateľovi. Žalovaný bol povinný konať nie len v súlade s Banskými zákonmi / normami , ale bol povinný vykonať inventarizáciu majetku žalobcu tak, aby bola vedená riadna dokumentácia ťažby štrkopieskov, predaja, výroby betónových zmesí čo do obsahu a množstva a tým predchádzať k vzniku škôd na majetku (manku) spoločnosti. Táto kompetencia jednoznačne patrí konateľovi spoločnosti, t.j je zo zákona zverená do pôsobnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu, ktorý zastupuje spoločnosť.
9. Žalovaný v stanovisku zo dňa 21.6.2019 (č.l. 500 spisu) uviedol, žalobca že žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti konateľa - žalovaného a v nadväznosti na to ani príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením a škodou. V konečnom dôsledku žalobca opätovne tak, ako mu to vytýka aj KS TT v predmetnom uznesení, vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, resp. relevantným spôsobom nepreukázal výšku škody, ktorú si v konaní uplatňuje! Toto žalobca do dnešného dňa nepreukázal a to ani ním predloženým znaleckým posudkom vychádzajúcim z podkladov, ktoré nie je možné považovať za relevantné a dostačujúce na ustálenie skutočnej výšky škody. Žalobca v tomto štádiu konania účelovo mení svoju argumentáciu a zdôvodňuje zodpovednosť, resp. porušenie
povinností žalovaného tým, že: „žalovaný mal porušiť tzv. „banské“ predpisy a žalovaný nevykonal pri ukončení svojej funkcie inventarizáciu a neodovzdal agendu nastupujúcemu konateľovi“. S poukazom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný porušil zákon č. 44/1998 Zb., ustanovenie §10 ods. 1 písm. b) a c), povinnosť viesť pri ťažbe štrkopiesku ich záznamy o jeho ťažbe, ktoré žalovaný neviedol žalovaný uvádza: Podľa predmetných ustanovení mal viesť žalovaný banskomeračskú a geologickú dokumentáciu a evidovať stav zásob výhradného ložiska a jeho zmeny. Ďalej žalobca uviedol, že nevie s istotou uviesť, či sa takéto záznamy viedli, ale predpokladá, že nie, nakoľko jemu odovzdané žalovaným, ako predchádzajúcim konateľom neboli. Ďalej uviedol, že jednoznačne v zmysle banského zákona povinným subjektom bola spoločnosť Bau Beton a žalovaný ako konateľ za túto spoločnosť zodpovedá. Ďalej uviedol, že porušením banského zákona porušil aj povinnosť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. ust. §29 a s tým spojenej vyhlášky č. 29/1998 Z.z. ust. §21. Porušenie povinnosti konateľa spája žalobca s banským zákonom č. 44/1988 Zb. (nie ako nesprávne uvádza č. 44/1998), pričom úprava v §10 ako aj sám žalobca potvrdzuje hovorí o „výhradných ložiskách". Predmetný zákon presne stanovuje v § 3 ods. 1 stanovuje čo sú vyhradené nerasty a teda aj vyhradené ložiská, pričom povinnosti v §10 sa vzťahujú len na výhradné ložiská. Predmetné ložisko štrku a štrkopieskov v tomto prípade je v zmysle zákona možné považovať iba za nevýhradné ložisko a teda k porušeniu povinnosti žalovaným tak, ako ho prezentuje žalobca nemohlo dôjsť. Ďalej ust. § 4a ods. 2 zákona o banskej činnosti hovorí, že jednou z požiadaviek je odborná spôsobilosť zodpovedného vedúceho zamestnanca. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 28.10.2015 uviedol, že jedinou osobou, ktorú on poznal asi od roku 2003 a bola odborne spôsobilou osobou, bola Ing. Matejčíková a v rozhodnutí, ktoré predložil súdu k nahliadnutiu vo fotokópii, je práve ona uvedená ako zodpovedná osoba. Ďalej toto isté paragrafové znenie hovorí, že tento zodpovedný vedúci zamestnanec musí byť buď v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu s držiteľom banského oprávnenia, pričom z listiny upravujúcej tento právny vzťah musí byť zrejmé, akým spôsobom táto osoba bude v týchto záležitostiach konať. Teda čo konkrétne musí podľa zmluvy vykonávať, aby boli dodržané zákonné normy o ťažbe. Práve Ing. Matejčíkovú určil žalobca ako spoločník spoločnosti Bau beton spol. s r.o. Práve zo spisu predloženého súdu k zapožičaniu Banským úradom Bratislava ako správneho spisu vzťahujúceho sa na vydanie banského oprávnenia je zrejmé, že sa jednalo o doklad preukazujúci, že zodpovednosť za ťažbu ako vedúci zamestnanec mala táto fyzická osoba. Toto tvrdenie potvrdzuje jednoznačne aj skutočnosť, že dňa 30.7.2009 podpísal žalovaný ako konateľ za žalobcu s G. Mandátnu zmluvu. Predmetom tejto mandátnej zmluvy boli okrem iného najmä tieto povinnosti mandatára G. a) Po dobu platnosti a účinnosti zmluvy mala vykonávať funkciu „vedúceho lomu“ b) Vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť smerujúcu k vykonávaniu banskej činnosti - dbývaniu ložísk nevýhradných nerastov c) Záväzok vystupovať ako osoba zodpovedná za túto činnosť d) Mandatár mal konať a vystupovať v súlade s banskými právnymi normami (najmä 44/1988 a 51/1988), činnosť mal vykonávať okrem iného v súlade so záujmami mandanta, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať e) Informačnú povinnosť voči mandatárovi o všetkých skutočnostiach, ktoré pri svojej činnosti zistil a ktoré by mohli mať vplyv na pokyny mandanta Z hľadiska právneho pre stanovenie povinnosti organizácie je zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, konkrétne ust. § 3, ktorý hovorí o povinnostiach pri činnosti vykonávanej banským spôsobom, kde podľa písm. a) ide o dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, ďalej §3a konkretizujúci zodpovedný subjekt, ale najmä III. Oddiel konkretizujúci povinnosti ako konkrétne povinnosti stanovené v §5 ods. 3 písm. b), kde je zaradená aj funkcia vedúceho lomu a §5a ods. 6, kde je povinnosť ohlasovania výsledkov činnosti, čo je ďalej konkretizované v ods. 7, že čo je podkladom vykazovania týchto výsledkov. Je teda nepochybné, že ide o odborné záležitosti, ktoré zabezpečuje vedúci lomu. Ďalej aj zákonná úprava zákona č. 29/1989 - vyhláška banského úradu určuje povinnosti, čo je v I. oddiele stanovené vo väzbe na vykonávanie činností banským spôsobom a teda je viazané na moment získania banského oprávnenia, kde podľa §2 ods. 1 je striktne stanovené, že i otvárkové a prípravné práce aj pri povrchovom dobývaní - kam patrí lom, podliehajú použiteľnosti pre vykonávanie činnosti banským spôsobom a teda je vylúčené, aby čo i len prípravné práce prebiehali pred získaním oprávnenia tak ako tvrdil žalobca, že to malo byť na jar roku 2009. Oddiel V. stanovuje aká dokumentácia sa musí viesť, pričom však §21 ods. hovorí, že túto dokumentáciu vedie vedúci organizácie alebo nim poverený pracovník a keďže mandátnou zmluvou to bola Ing. P., nakoľko vedúci organizácie nebol/nie je odborne spôsobilou osobou, tak máme za to, že žalovaný v tejto súvislosti jednoznačne preukázal jednoznačne liberačný dôvod na jeho strane. Konkretizácia rozsahu dokumentácie je presne popísaná v §22 spolu s poznámkou 14 odkazujúcou na úpravy Slovenského banského úradu z roku 1972 číslo 750/72 a 1074/1982 je zrejmé, že tieto povinnosti
môže zvládať len odborne spôsobilá osoba. Žalovaný má za to, že zodpovednosť žalovaného, resp. porušenie povinnosti v tejto súvislosti neboli doposiaľ zo strany žalobcu preukázané, z jeho strany neboli preukázané povinnosti, ktoré mal v tomto smere žalovaný porušiť a rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konkrétnym porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody (ako aj výška škody, ku ktorej sme sa už vyjadrili). Naopak z uvedených skutočností je zrejmé, že konateľ si splnil svoju povinnosť, postupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, keď spoločnosť získala potrebné banské oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a smerom dovnútra voči spoločnosti si splnil svoju povinnosť, keď uzavrel s menovanou Ing. Matejčíkovou ako zodpovednou odbornou osobou - garantom mandátnu zmluvu, ktorá jednoznačne a podrobne stanovuje jej povinnosti ako odborníka v danej oblasti. V súlade s názorom KS TT žalovaný uviedol, že povinnosť viesť banskú evidenciu, resp. evidenciu súvisiacu s ťažením ložísk nevyplývala žalovanému zo zákona ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa tak, ako bola uzavretá. Týmto bol jednoznačne žalovaným preukázaný liberačný dôvod. K realizácii inventarizácie žalovaný uviedol, že žalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný 30.11.2009, zápis v obchodnom registri bol vykonaný dňa 7.12.2009. Pán Ruhig ako nový konateľ, ktorého zodpovednosť nastala smerom do vnútra spoločnosti dňa 1.12.2009, nie je zrejmé z akého dôvodu zaslal až 14.12.2009 list, ktorým (rovnako nie je zjavné na základe akého právneho titulu) ukladá žalovanému povinnosti. I toto svedčí o svojvôli konania navrhovateľa a úmyselných úkonoch mimo právnych noriem. Tak ako uviedol odvolací súd podľa §135 OBZ je povinnosťou konateľa plniť povinnosti tam určené, čo je objektívny predpoklad, avšak neznamená to v praxi to, že konateľ má mať také vedomosti, aby osobne sám mohol plniť všetky zákonom uložené povinnosti osobne. Zodpovedá síce vo vzťahu k tretím osobám za toto, avšak vo vzťahu do vnútra spoločnosti, teda voči spoločníkom, ide o to, že musí preukázať, že zabezpečil, v danom prípade subjekt odborne spôsobilý za činnosť vykonávanú banským spôsobom a pokiaľ ide o zabezpečenie vedenia účtovníctva, rovnako je povinnosťou konateľa toto iba zabezpečiť a nie osobne vykonávať. Tento právny názor výkladu §135 OBZ je potvrdený aj judikatúrou (NS SR, sp. zn. 30bo 106/2006). §135 ods. 1 OBZ ustanovuje, že konateľ je „povinný zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva", čo v citovanom judikáte bližšie konkretizované tak, že konatelia síce zodpovedajú za stav vedenia účtovníctva, čím však nie je dotknutá zodpovednosť tretích osôb za riadny výkon týchto činností v zmysle osobitných predpisov. Žalovaný zabezpečil, že vedenie účtovníctva vykonávala druhá konateľka Ing. Dunajčíková a po ukončení jej funkcie konateľa toto bolo zabezpečované externe subjektom, ktorý označil spoločník pán Ruhig (žalobca), pani Lopušnou. Avšak aj v tejto súvislosti zastávame jednoznačne názor, že konateľ postupom, ktorým zabezpečil vedenie účtovníctva prostredníctvom p. Dunajčíkovej a neskôr externe p. Lopušnou konal v súlade so zákonom, so záujmami spoločnosti a výslovne aj jeho zmluvou o výkone funkcie konateľa (Čl. II ods. 9 Zmluvy). Žalovaný v konaní súdu predložil i súvahu žalobcu z roku 2009, z ktorej je zrejmé, že súvaha i výkaz ziskov a strát boli vypracovávané účtovným programom pre podvojné účtovníctvo, obsahuje údaj o tom, kto závierku zostavil a je teda evidentné, že to nemohol byť žalovaný, ale bola to pani D.. Žalovaný na pokyn H. ako spoločníka spoločnosti BAU Betón, zabezpečil vedenie účtovníctva práve prostredníctvom p. Ing. T. a menovanej externej spoločnosti, ktorá bola zodpovedná za vedenie účtovníctva, čím splnil jednoznačne svoju povinnosť. Rovnako táto skutočnosť zakladá na strane žalovaného liberačný dôvod.
10. Žalobca vo vyjadrení doručenom 26.8.2019 (č.l. 510 spisu) okrem iného uviedol, že z výpovede svedkyne Beaty Bušovej zo dňa 23.1.2013 je zrejme, že účtovné doklady spoločnosti žalobcu po skončení funkcie konateľa Y. začal účtovať pani E.. Pani X. E. bola od 1.6.2009 do 30.9.2009 zamestnaná ako účtovníčka v spoločnosti ERS Holding spol. s.r.o. Účtovná kancelária spoločnosti ERS Holding bola v tom čase na Šamorínskej 10 v Bratislave. Od 1.10.2009 do 7.12.2009 bola zamestnávaná v spoločnosti ERS Office service spol. s r. o. Šamorínska 10 v Bratislave, ktorá v rámci svoje činnosti vykonávala aj účtovníctvo pre rôzne subjekty. Od 1.10.2009 spoločnosť ERS Office service spol. s r.o., pokračovala v účtovaní prinesených účtovných dokladov žalovaným, kde Silvia Ondziková pokračovala v účtovaní prinesených dokladov žalovaným spoločnosti žalobcu na Šamorínskej ulici. H. po odchode Y. (z postu konateľa), umožnil evidenciu účtovných dokladov spoločnosti s možnosťou pokračovania účtovania dokladov spoločnosti tak, že žalovaný bude nosiť účtovné doklady na Šamorínsku 10 v Bratislave pokiaľ si nezazmluvní účtovnú spoločnosť alebo nezamestná odbornú osobu pre vedenie účtovníctva. Žalovaný aj v tomto prípade zostal nečinný a nezabezpečil vedenie účtovníctva treťou osobu a príležitostne nosil časť účtovných dokladov do učtárne na Q. Evidencia účtovníctva po Y.j bola dočasne pridelená X.j čo potvrdila aj svedkyňa W.. Skutočnosť, že sa určila osoba na pokračovanie vedenia účtovnej evidencie spoločnosti BAU BETON bez zmluvného vzťahu, to neznamená, že žalovaný zabezpečil evidenciu účtovníctva. Po skončení (7.12.2009) zamestnania pani X. (účtovník) v spoločnosti
ERS Office service spol. s r. o., ktorá vykonávala účtovné zápisy z prinesených dokladov žalovaným, t.j. neúplnú evidenciu účtovných záznamov v spoločnosti, neskôr dočasne prevzala subdodávateľsky účtovnú spoločnosť za mesiaci december 2009 až január 2010 ACCOUNT EK, s.r.o. a to konkrétne pani Eva Kohútová. Od 9.12.2009 do spoločnosti ERS Office service spol. s r.o. nastúpil ekonóm a účtovník G., ktorý prevzal od január 2010 účtovnú a ekonomickú agendu spoločnosti.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovaného, právnych zástupcov sporových strán, X. oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pokladničnými dokladmi, dodacím listom, zmluvou o výkone funkcie konateľa, nájomnou zmluvou, výpismi z obchodného registra, pripojeným obsahom spisu banského úradu ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
12. Štatutárny zástupca žalobcu, konateľ RE. v konaní uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom zodpovednosti žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu za škodu vzniknutú v súvislosti s porušením jeho zákonných povinností a to konkrétne, že žalovaný neodborne nakladal s majetkom žalobcu. Na otázku súdu, v čom konkrétnom vidí žalobca neodbornosť a v čom konkrétne žalovaný ako konateľ nevykonával svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k väčšiemu úbytku materiálu, ktorý bol žalovanému zverený a to konkrétne štrkopiesku oproti stavu ktorý bol zaevidovaný v účtovníctve ako stav predaný. V dobe, kedy bol žalovaný konateľom žalobcu, tak žalobca mal v nájme nehnuteľnosť od obchodnej spoločnosti Bau-RENT s.r.o. s tým, že predmetom nájmu bola ťažba štrkopiesku vo vlastníctve spoločnosti Bau-RENT s.r.o.. Účastníci zmluvy boli dohodnutí tak, že žalobca uhradí spoločnosti Bau-RENT s.r.o. 2 eurá z každého vyťaženého kubíka štrku. Žalobca teda štrkopiesok predával, ale aj z neho vyrábal betónovú zmes, ktorú taktiež predával. Žalovaný vykonával funkciu konateľa od 17.2.2009 do 30.11.2009. Štatutárny zástupca ďalej uviedol, že on sám bol spoločníkom spoločnosti Bau betón od jej vzniku v roku 2009 a konateľom sa stal až po odvolaní žalovaného z tejto funkcie, teda niekedy začiatkom decembra 2009. Isté podozrenia poňal dňa 24.11.2009 kedy sa náhodne od známeho, priateľa pána Topoľského dozvedel, že tomuto je dodávaný betón od žalobcu. Dozvedel sa tak z dodacích listov, ktoré mu známy predložil a ktoré sú založené v spise. Pánovi S. ako odberateľovi nebola vystavená žiadna faktúra ani pokladničný doklad za dodávku materiálu. Prílohou dodacieho listu bol iba malý lístok s výpočtom konečnej ceny 516 eur ktorú uhradil pán Topoľský vodičovi domiešavača ktorý betón priviezol. Ďalšie podozrenie poňal keď do spoločnosti prišla neznáma pani a žiadala vystaviť faktúru za dodaný betón od žalobcu. Poslal ju aby to vybavila s pánom W. v A.. Potom, čo sa dozvedel, že bol dodávaný betón pánovi Topoľskému, tak si uvedenú skutočnosť preveril a to tak či platba odberateľovi bola zachytená v účtovníctve, zistil, že platba zaúčtovaná nebola. Podľa jeho názoru bolo takýchto prípadov viac. Ďalšie doklady, ktoré preukazujú nezaúčtovanie platieb v účtovníctve sú príjmové pokladničné bloky zo dňa 26.10.2009 na sumu 139,50 eur a 191,60 eur. Pokladničné doklady boli vystavené pani F., ktorá bola asistentkou žalovaného. S ťažbou štrkopiesku sa začalo až v dobe keď bol žalovaný konateľom. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného na základe čoho spoločnosť Bau beton, spol. s r.o. realizovala ťažobnú činnosť odpovedal, že banské oprávnenie pre spoločnosť bolo vydané dňa 28.8.2009 a dotýkalo sa činnosti otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk. Uvedená činnosť nebola zapísaná do predmetu činnosti v obchodnom registri SR z dôvodu porušenia povinnosti konateľa, ktorý mal požiadať o zápis a zmenu. Oprávnenie na banskú činnosť nie je klasickým oprávnením na podnikanie, ale túto činnosť dopĺňa obchodná činnosť, to znamená vyťažené nerastné bohatstvo sa predáva a práve k tomu slúži predmet podnikania obchodná činnosť. G. bola osobou, ktorá mala oprávnenie na odbornú banskú činnosť ako vedúci zamestnanec na funkciu vedúceho lomu. Žalovaný ju poznal a sám si ju určil za zodpovednú osobu. Aj napriek tomu, že výroba betónu ako taká nebola v predmete činnosti spoločnosti Bau beton, spol. s r.o. tak táto spoločnosť bola oprávnená vyrábať betón na základe živnostenského zákona v časti prílohy sú odporúčacie predmety podnikania ktoré živnostenský úrad aj zapisuje a k tejto činnosti práve postačujú ako predmet činnosti betonárske práce, výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z betónu sadry a cementu. Výroba nekovových výrobkov sú napr. aj kamene to znamená štrkopiesok. Objektívnu zodpovednosť za spoločnosť nesie v súlade s Obchodným zákonníkom štatutárny zástupca. K niektorým činnostiam, ktoré si vyžaduje zákon alebo osobitné predpisy musí spoločnosť zabezpečiť výkon tejto činnosti zamestnancom alebo oprávnenou osobou, ktorej bolo vydané oprávnenie na takúto činnosť napr. stavbyvedúci pre výkon stavebnej činnosti, stavebný dozor pre kontrolu stavby. Táto zodpovednosť nie je nadradená z pohľadu obchodnej týchto osôb ale z pohľadu technickej. To znamená, že v tomto prípade banský inžinier musí konať v súlade so zákonom o banských dielach a banskej činnosti, ktorý je osobitným predpisom a to na základe projektovej dokumentácie, ktorá musela byť
doložená banskému úradu na spôsob ťažby. Banský inžinier kontroluje výkon spôsobu ťažby, samotnú činnosť zamestnancov, ktorí túto ťažbu vykonávajú pre spoločnosť. K svedeckej výpovedi svedkyne Y. uviedol, že z jej výpovede vyplýva, že v čase jej funkcie konateľa vykonávala svoju činnosť riadne tak ako jej vyplývalo zo zmluvy a zo zákona. Z výpovede svedkyne vyplýva aj skutočnosť, že pri jej odchode z funkcie konateľa nebolo potrebné vykonať inventarizáciu štrkopieskov a ostatných materiálov nachádzajúcich sa v Novej Dedinke a nikto to od nej nevyžadoval. Je preukázané, že v čase funkcie konateľa svedkyne nedošlo k manku na zásobách štrkopieskov, cementu a iných materiálov počas jej funkčného obdobia. Taktiež je preukázané, že svedkyňa nenarábala s hotovosťou spoločnosti, v ktorej pôsobila ako konateľ spoločnosti, ale len vykonávala účtovné záznamy na základe odovzdaných podkladov žalovaným a pani, ktorú zamestnával žalovaný a tieto riadne zaúčtovala. Z je výpovede je preukázané, že ona nevykonávala žiadny predaj materiálov na A. v podobe betónu a štrkopieskov, ale vykonával ich len žalovaný a tento aj prijímal finančné prostriedky za ich predaj. Nie je preukázané, že všetky doklady ale boli odovzdané žalovaným na zaúčtovanie, ktoré chýbali v rozdiele inventarizácie štrkopieskov medzi pôvodným zameraním a zameraním pri inventúre po skončení funkcie žalovaného. Na otázku súdu či riešil so žalovaným kto bude viesť účtovníctvo po tom, čo skončí s jeho vedením pani T. odpovedal, že žalovanému nedával žiadny pokyn, komu má následne odovzdávať potrebné doklady ani kto má viesť ďalej účtovníctvo, ale potvrdil, že viedlo v kancelárii na Q., avšak nevie presne ktorá firma a ktorá osoba. Taktiež potvrdil, že žalovaný mal pri vstupe do spoločnosti podmienku, že účtovníctvo spoločnosti bude viesť nejaká druhá osoba a on sám navrhol pani Dunajčíkovú, s čím súhlasil. Po súdom vyslovenom predbežnom právnom posúdení konateľ žalobcu uviedol, že sa s právnym názorom súdu nestotožňuje nakoľko je preukázané že jediný kto predával majetok spoločnosti je žalovaný, na toto nepoveril žiadnu inú tretiu osobu, t.j. nepoveril ani účtovníkov ani banského inžiniera ktorý dohliadal len na vykonanie ťažby s projektovou dokumentáciou. Žalovaný nekonal ako riadny hospodár ak vzniklo manko na majetku a nijakým spôsobom nepreukázal že by riadne viedol evidenciu vyťažených štrkopieskov, že by riadne vystavoval faktúry, daňové doklady, že by ich aj odovzdal účtovníkovi buď písomnou formou alebo elektronicky. Žalobca sa dozvedel o porušovaní povinnosti žalovaného od tretej osoby a to Ing. C. kde aj žalovaný potvrdil že svojim šoférom v tomto prípade pánovi S. dal len lístoček koľko má zaplatiť za dodaný betón Ing. S. a to bez riadnych vystavených dokladov. Svedkyňa Dunajčíková ako konateľka potvrdila že jediný kto môže vystavovať takéto doklady bol konateľ spoločnosti žalovaný. Žalovaný nepreukázal že by vystavoval doklady v súlade so zákonom. Žalovaný od klientov bral finančné prostriedky do tzv. pokladni spoločnosti pričom rozdiel medzi príjmom a stavom zásob ktoré práve predával žalovaný, podľa vykonanej inventúry je mankom t.j. škodou ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný nepreukázal ani jedným dokumentom že by konal s odbornou starostlivosťou ak žalovaný neodovzdal ani jeden dokument pri skončení jeho funkcii štatutára a ani jeden doklad neodovzdal novému konateľovi tým je preukázané že nekonal s odbornou starostlivosťou k spoločnosti ak je jej spoločníkom. Súčasťou účtovníctva majú byť vykonávané inventúrne záznamy, súčasťou predpísanej evidencii je potrebné vykonávať inventúrne záznamy spojené s ťažbou. Žalovaný ani jeden takýto dokument ani úkon nevykonal. Žalovaný nepreukázal že by poveril inú osobu predajom, inventarizáciou majetku spoločnosti a že by poveril niekoho iného prijímať finančné prostriedky od klientov a všetky finančné prostriedky od klientov aj prostredníctvom osôb ktoré prijali za spoločnosť finančné prostriedky v konečnom dôsledku vždy skončili v rukách žalovaného a medzi evidenciou prijatých financií v spoločnosti je značný rozdiel k hmotnému majetku ktorý odovzdával žalovaný klientom.
13. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody, pričom ide o objektívnu zodpovednosť za škodu niekdajšieho konateľa spoločnosti a obchodný zákonník jednoznačne uvádza aké povinnosti má konateľ s tým, že v prípade ich porušenia musí zodpovedať za škodu ktorá vznikla. Konateľ má povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a žalovaný v konaní nepreukázal, že by túto svoju povinnosť splnil. Z vykonaného dokazovania, z výsluchov svedkov ako i predložených listinných dôkazov je zrejmé, že škoda vznikla, že vnikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si svoje povinnosti splnil a preto je nárok uplatnený žalobcom dôvodný. Žalovaný by mal zaplatiť žalobcovi sumu 90.192 eur ktorá predstavuje skutočnú škodu na strate vyťaženého štrku a strate cementu, ktorý rozdiel vyplýva z predloženého znaleckého posudku a z účtovníctva. Poukázala na to, že odvolací súd vo svojom uznesení konštatuje, že žalovaný má preukázať, že bolo zabezpečené riadne vedenie predpísanej evidencii a účtovníctva v zmysle § 135 ods. 1 Obch. zák. s čím sa spája aj zákon o dani z príjmov. Je povinnosťou podnikateľských subjektov vykonávať aj inventarizáciu zásob. Opomenutie alebo nevykonanie evidencie zásob konateľom, ktoré zásoby prijímal a to územie na
ktorom sa nachádzali zásoby štrkopiesku od spoločnosti Bau rent, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy, je porušením jeho povinností. Ak inventarizáciu pri vzniku funkcie nevykonal, tak nepreukázal liberačný dôvod aký bol počiatočný stav a aký stav bol ku dňu skončenia jeho funkcie konateľa, pri skončení ktorej opäť nevykonal činnosť smerujúcu k inventarizácii zásob. Pri určovaní výšky škody je možné vychádzať zo znaleckého posudku a z geometrického zamerania z roku 2000, nakoľko je preukázané zo svedeckých výpovedí ako aj z kolaudačného rozhodnutia z roku 2006, že na danom území sa žiadna ťažba, až do doby kedy sa stal žalovaný konateľom, nevykonávala. Ťažobná činnosť bola podmienená až vydaním kolaudačného rozhodnutia, skôr nemohlo dôjsť k ťažbe štrku. Následne po vydaní kolaudačného rozhodnutia sa zhrnula ornica ako príprava na ťažbu štrkopiesku. So samotnou ťažbou štrku sa začalo až v dobe kedy bol žalovaný konateľom žalobcu. Mandátna zmluva, na ktorú poukazuje žalovaný je záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom ako spoločnosťou a podnikateľom, ktorý vykonáva činnosť banského dohľadu v zmysle banského zákona v tomto prípade s Ing. JY. Konateľ spoločnosti koná navonok ako aj dovnútra spoločnosti t.j. preberá zodpovednosť za samotnú škodu a ak vznikne akákoľvek škoda v spoločnosti. V konaní je preukázané, že žalovaný konal v rozpore s obchodným zákonníkom, spoločenskou zmluvou vo vzťahu k spoločníkom, tým že spoločnosť poškodil svojou neodbornou činnosťou alebo úmyslom obohatiť sám seba na prospech majetkových práv v spoločnosti tým, že vzniklo manko na štrku ako aj na cemente. Žalovaný neuviedol, žiadne liberačné dôvody a nezbavil sa povinnosti konateľa žalobcu zabezpečovať riadne chod spoločnosti, vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva a v tejto súvislosti aj vedenie stavu zásob. V zmysle banského zákona banskí inžinieri nie sú oprávnení a nie sú ani odborne fundovaní aby vykonávali geometrické zamerania ale len kontrolujú dodržiavanie ťažby v súlade s projektom a projektovou dokumentáciou. Konateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tým ak tvrdí, že za určitú činnosť zodpovedala len Ing. Matečíková, pretože on sám ju vyberal a ak sa chce žalovaný zbaviť zodpovednosti tým že ju má niesť iná zodpovedná osoba, tak treba brať v úvahu ust. § 375 Obch. zák. ktoré jasne určuje okolnosti, ktoré vylučujú zodpovednosť. Samotný žalovaný priznal, že došlo k porušeniam povinnosti konateľa, nakoľko neboli zabezpečené vstupné údaje pre znalecký posudok a za tieto zodpovedá konateľ. Konateľ zodpovedá za to koho si vyberie na určitú činnosť a aj za to či táto osoba činnosť vykonáva riadne a je povinný ju kontrolovať. V konaní bolo jednoznačne preukázané a to tak výpoveďami svedkov ako i listinnými dôkazmi že žalovaný ako konateľ pochybil pri vykonávaní tejto činnosti, nekonal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Konateľ je v zmysle Obch. zák. povinný riadne viesť evidenciu a účtovníctvo a zodpovedá za spoločnosť ako takú bez ohľadu na to, či si na jednotlivé činnosti najmä iné osoby. Máme za to, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyššie uvedené vyvrátil. Samotní svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili že účtovníctvo nebolo vedené riadne, taktiež nevykonal zabezpečenie počiatočného stavu majetku, pochybil vo veciach inventarizácie a na základe všetkých týchto jeho pochybení vznikla žalobcovi škoda, ktorú si v tomto konaní nárokuje. V konaní bolo preukázané a to znaleckým posudkom, že skutočná škoda žalobcovi vznikla vo výške 90.192 eur a túto žiada spolu s príslušenstvom a trovami konania od žalovaného uhradiť.
14. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Potvrdil, že u žalobcu vykonával funkciu štatutárneho zástupcu asi od februára roku 2009 do 30.11.2009. Druhým konateľom žalobcu bola pani Y.. Žalovaný súdu ozrejmil, že pred nástupom výkonu funkcie konateľa žalobu asi 6, 7 rokov robil dispečera na betonárni v Trnave. Dozvedel sa, že žalobca má záujem o funkciu vedúceho na štrkovisko. Zúčastnil sa preto výberového konania, na ktorom sa zúčastnil aj pán H.. Žalobca v dobe výberového konania ešte založený nebol, spoločnosť vznikla až neskôr za účelom ťažby štrkopieskov a výrobu betónov. Pán H. zastával funkciu spoločníka. Dohodli sa, že on bude vedúcim prevádzky v Novej Dedinke, kde žalobca mal prenajaté priestory na ťažbu štrkov, ktoré vlastnil pán H. resp. jeho spoločnosť. Prvýkrát sa na miesto dostavil asi v máji 2009, boli tam už vybudované objekty ako triedička štrkov, mostová váha a stará technika v dezolátnom stave - jeden nakladač a nákladné auto. Podľa jeho názoru sa na danom mieste už pred jeho príchodom realizovala ťažba a bolo tam už vyťažené väčšie množstvo štrku. Jeho úlohou ako vedúceho bolo sprevádzkovať dané miesto napríklad bola tam odpojená elektrika. Počas dňa sa zdržiaval v unimobunke kde mal zariadenú kanceláriu. Spolu s pánom H. vybrali ďalších troch pracovníkov, ktorých úlohou bolo ťažiť štrk voziť ho do triedičky, následne opäť vyvážať na jednotlivé frakcie a podobne. Na otázku súdu, či sa robili osobitné záznamy o vyťaženom množstve, triedení štrku, uviedol, že takéto osobitné záznamy sa nerobili, nebola tam na to technika robili sa záznamy iba o tom, aké množstvo vyťaženého štrku prešlo cez váhu odberateľom. Tieto záznamy vyhotovovala zamestnankyňa pani F., ktorá obsluhovala váhu. Jeho úlohou potom čo sa rozbehla prevádzka, bolo aby zabezpečoval zákazníkov, odberateľov na kúpu štrku a betónových zmesí. Z toho dôvodu sa často zdržiaval mimo prevádzky, ktorá fungovala aj počas jeho neprítomnosti.
Platby za predaný štrkopiesok preberala do pokladne pani F. a odovzdávala ich druhej konateľke pani T.. Už pri vzniku funkcie konateľa boli dohodnutí tak, že on bude mať na starosti výrobu a obchod a druhá konateľka p. T. ekonomickú stránku, finančné záležitosti. Preto pani Pišná spolupracovala predovšetkým s pani Dunajčíkovou. O tom, že mal vzniknúť rozdiel medzi vyťaženým objemom štrkopiesku a objemom ktorý je vedený v účtovníctve, sa dozvedel až v trestnom konaní ktoré bolo iniciované na podnet pána H. v marci 2011 pre podozrenie spáchania trestného činu sprenevery. Žalovaný ďalej uviedol, že sám si nie je vedomý, že by nejaký rozdiel, manko vzniklo nikdy mu to nebolo ani vytknuté. Funkciu konateľa ukončil po tom, čo sa nezhodli s pánom H. na ďalšej spolupráci, mali iné predstavy. Na otázku súdu, či predával štrk pod svojim vlastným menom a na vlastný účet, žalovaný uviedol, že nie, toto v zásade poprel a nevie z akého dôvodu žalobca uvedené tvrdí. Žalobca mal neustále finančné problémy, výplaty zamestnancom boli vyplácané neskôr alebo vôbec ako aj elektrická energia a podobne. On sám žiadne doklady preukazujúce predaj štrku nevydával, vydávala ich len pani F.. Žalovaný uviedol, že o všetkom zásadnom v spoločnosti rozhodoval pán H., boli spolu často v telefonickom kontakte a o všetkom čo sa v spoločnosti dialo, bol pán H. informovaný. Čo sa týka ešte tvrdeného rozdielu medzi reálne vyťaženým objemom a objemom vedeným v účtovníctve, tak podľa jeho názoru, takýto objem naviac nemohol byť reálne vyťažený keďže prevádzka na to nebola prispôsobená. Išlo o mobilnú triedičku. Prípadný rozdiel podľa jeho názoru vznikol tak, že časť objemu bola ešte vyťažená pred rokom 2009, keď on nastúpil do funkcie. Po tom, čo žalovanému boli dané súdom k nahliadnutiu listinné dôkazy predložené žalobcom a to konkrétne príjmový pokladničný doklad č.l. 136 na sumu 139,50 eur a č.l. 137 na sumu 191,60 eur, tak uviedol, že tieto vyhotovila pani Pišná, čo opoznal z jej vlastnoručného podpisu, ktorá pracovala ako pokladníčka na štrkovisku a na váhe. Ide o doklady preukazujúce predaj štrku. K listinnému dôkazu (č.l. 140) uviedol, že ide o dodací list 24.11.2009, ku ktorému vlastnoručne podpísal a pripojil k nemu menší papierik s poznámkou o množstve dodaného materiálu s jeho cenou 516 eur. Predmetný dodací list, ako z neho aj vyplýva, odovzdal vodičovi pánovi S., ktorý vykonal prepravu materiálu odberateľovi S., ktorý mu aj vyplatil sumu za dodaný tovar, ktorú následne on odovzdal v pokladni. V tomto konkrétnom prípade sa nevie už vyjadriť, či odberateľ zaplatil vodičovi a vodič odovzdal finančné prostriedky pokladníčke. Predaj sa realizoval dvomi spôsobmi a to buď zákazník prišiel osobne a pokladníčka mu vystavila za dodaný materiál pokladničný blok alebo mohol poslať peniaze aj po vodičovi. V danom prípade si nie je istý, či pán S. nie je známym pána H. a mohol odovzdanie finančných prostriedkov riešiť aj prostredníctvom neho. Žalovaný priznal, že niektorí zákazníci sami nemuseli vyžadovať doklad o úhrade platby za kúpu materiálu, ale aj v takom prípade musel byť žalobcom vystavený dodací list spolu s príjmovým dokladom, ktorý sa ale zákazníkovi už neodovzdal keď na tom netrval. Žalovaný zdôraznil, že sám pokladničné doklady nevystavoval. Finančnú hotovosť občas prijímal, ale túto ihneď odovzdal pani F. s ktorou sedeli spolu v kancelárii a táto o prijatí finančných prostriedkov ihneď vystavila príjmový doklad. Viackrát sa stalo, že bol služobne mimo štrkoviska a preto okrem neho dodacie listy vystavovala aj pani Pišná ako pokladníčka. Na otázku súdu, či platby na ktoré poukazuje žalobca v listinných dôkazoch predložených súdu boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu alebo nie, žalovaný uviedol, že finančné a ekonomické záležitosti mala na starosti druhá konateľka pani T., preto nemal dôvod zisťovať či platby boli zahrnuté do účtovníctva obchodnej spoločnosti alebo nie. Toto jeho náplňou práce nebolo. Priznal ale že pani T. pracovala pre žalobcu asi do konca júla 2009, kedy jej skončila funkcia konateľky. Po tomto období preberal od pokladníčky finančnú hotovosť sám spolu s dokladmi a tieto odovzdával už sám novej účtovníčke žalobcu. Všetky doklady by mali súhlasiť, viedla sa totiž aj evidencia v počítači v Novej Dedinke, robil sa sumár, koľko sa za deň odviezlo materiál, aké platby sa prijali, t.j. stav musel sedieť so stavom preukazujúcim podľa dokladov, ktoré on predložil, aby sa zaevidoval v účtovníctve. K svedeckej výpovedi Y.j uviedol, že potvrdzuje skutočnosti ňou uvedené. Je pravdou, že asi raz za dva týždne prichádzala osobne do prevádzky spoločnosti v Novej Dedinke, kde jej osobne odovzdával všetky doklady, ktoré potrebovala zaevidovať v účtovníctve. Išlo o príjmové doklady, vážne lístky, nákup PHM, spotrebného materiálu atď.. Vo všeobecnosti príjmové doklady vystavoval on, to nepopiera, ale doklady, ktoré v konaní predložil žalobca, a ktoré neboli zaúčtované, popiera, že by bol vystavil. Nevie kto ich mohol vystaviť, a to aj v mene spoločnosti. On nikdy štrk vo vlastnom mene na vlastný účet nepredával bez vystavenia dokladu spoločnosti. Nemá vzdelanie na vedenie a kontrolu účtovníctva, touto činnosťou bola poverená v spoločnosti druhá konateľka p. T., to bola aj jeho podmienka vstupu do spoločnosti, nakoľko nevie viesť účtovníctvo. Na tom, že pani T. bude viesť účtovníctvo sa dohodli s ňou ako aj s pánom H., ktorý ju odporučil. Na otázku súdu kto prevzal vedenie účtovníctva po tom, čo skončila p. T. ako konateľka spoločnosti a ktorá viedla účtovníctvo, odpovedal, že na pokyn pána H. alebo pani p. T., to si už nepamätá, ďalej osobne nosil doklady do kancelárie na Q. a odovzdával ich ďalšej externej spoločnosti alebo účtovníčke, myslí, že pani D., ktorá od tej doby viedla účtovníctvo. Bolo to všetko už neformálne, konal na pokyn pána H.. Vedením banskej činnosti a všetkých povinností z toho plynúcich,
bola poverená zas p. P., ako to potvrdila aj svedkyňa T.. Hlavná činnosť spoločnosti bola ťažba a predaj štrku a výrobkov zo štrku. Jeho činnosť spočívala v tom, že keď za ním prišiel záujemca, ktorý chcel kúpiť určité množstvo štrku, určitú frakciu, tak mu uviedol cenu a ak s ňou záujemca súhlasil, tak sa materiál naložil, odvážil a predal. O tomto som vystavil príjmový doklad, ku ktorému sa pripojil vážny lístok a tieto doklady ako už uviedol, po istej dobe boli odovzdávané na zaúčtovanie či už pani Dunajčíkovej alebo neskôr ďalšiemu subjektu vedúcemu účtovníctvo.
15. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho sa realizovalo podnikanie v oblasti ťažby štrkopieskov. Z výpisu z Obchodného registra SR nie je zrejmé, že by predmet činnosti žalobcu bola ťažba štrkopieskov. Toto považuje za zásadnú právnu otázku, pretože nie je zrejmé z čoho potom žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného. Zodpovedný môže byť žalovaný len za to, čo má v predmete podnikania spoločnosť uvedené v Obchodnom registri. Dopytom na banský úrad by sa malo zistiť či oprávnenie na ťažbu bolo vôbec vydané a ak áno na základe čoho a či právnickej osobe alebo fyzickej osobe a kto má odbornú spôsobilosť na túto činnosť, kto bol zodpovedná osoba za túto činnosť a preukázanie jej odbornej spôsobilosti a úloh ktoré z tohto vyplývajú. Doposiaľ nebolo preukázané, že by odporca bol zodpovedný za banskú činnosť, ťažbu štrkopiesku v súvislosti s ktorou je uplatňovaná navrhovateľom v časti náhrada škody. Právo ťažby nie je prevoditeľné a pokiaľ nájomná zmluva určovala ako predmet a účel tejto zmluvy práve ťažbu nerastov, bola by v tejto časti neplatná. Čo sa týka časti náhrady škody vzniknutej v súvislosti s porušením povinnosti pri vedení účtovníctva, uviedla, že povinnosťou žalovaného je zabezpečiť vedenie riadneho účtovníctva čo bolo splnené, doklady v spise v časti nezodpovedajú časovému úseku, kedy žalovaný túto funkciu zastával. Ide o doklad z č.l. 151 spisu majúci preukazovať prijatie sumy 175 eur dňa 15.12.2009 kedy žalovaný už nebol konateľom žalobcu, potom doklad z č.l. 148 na sumu 420 eur, ktorý neobsahuje označenie čí sa vôbec vzťahuje k činnosti, ktorá bola v predmete činnosti spoločnosti, neobsahuje podpis žalovaného ani kým tento doklad bol vystavený, teda riadne náležitosti. Zostávajú doklady č.l. 136 na sumu 139,50 eur a č.l. 137 na sumu 191,60 eur, ktoré ako jediné neboli v hlavnej účtovnej knihe, avšak otázne či tieto dve sumy boli odovzdané fyzicky do pokladne. Z výpisu z Obchodného registra SR žalobcu zo dňa 1.6.2015 vyplýva, že v predmete činnosti absentuje ťažobná činnosť ako aj výroba betónu. V tejto súvislosti netreba zamieňať predmet činnosti „betonárske práce a výroba výrobkov z betónu“. Z výpisu z OR SR spoločnosti Bau Rent spol. s r.o. v predmete činnosti naopak je jednoznačne uvedená „výroba betónu, betonárske práce“ ako aj „ťažobná činnosť“ podľa ustanovení banského zákona. Tu je rozdiel medzi predmetom činnosti prenajímateľa a nájomcu (žalobcu), ktorého žalovaný bol v minulosti konateľom. Žalobca v konaní tvrdí, že žalovaný neviedol záznamy o ťažbe, banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, neevidoval stav zásob výhradného ložiska a jeho zmeny, čo malo byť konkrétnym porušením povinnosti žalovaného. Dokumentácia banského úradu obsahuje označenie zodpovednej osoby za túto činnosť, ktorou je Ing. P.. Zodpovednosť Ing. P. je liberačným dôvodom. Žalovaný ako konateľ nemohol byť zodpovedná za túto činnosť pretože nie je odborne spôsobilou osobou. Povinnosťou konateľa je zabezpečiť, nie osobne vykonávať činnosti a toto je podstata liberačného dôvodu, že žalovaný zabezpečil zodpovednú osobu. Vo vzťahu k výške škody uviedla, že znalecký posudok predložený žalobcom je pochybný, pretože nevychádzal z času prevzatia toho ložiska zodpovednou osobou. Vstupné údaje, ktoré sú použité ako podklad pre znalecký posudok neboli v kompetencii konateľa ale zodpovedného zástupcu. Povinnosťou žalovaného bolo iba zabezpečiť spôsobilú osobu ktorou bola Ing. P.. A keď tieto vstupné údaje nie sú, tak nie je možné jednoznačne určiť či posudok vychádza z objektívneho skutkového stavu a naviac poukazujem aj na to, že výška škody musí byť bezpochyby preukázaná žalobcom keďže vstupné údaje absentujú, tak ide len o dohady. Žalovaný si riadne plnil všetky povinnosti a zabezpečil aj vedenie účtovníctva. Prípadné vady sú nárokom voči konkrétnej poverenej osobe, pretože v opačnom prípade by musel konateľ byť zodpovedný za činnosti, ku ktorým sa nezaviazal a v danom prípade nie je na ne plne spôsobilý z hľadiska odborného. K svedeckej výpovedi Y. T. uviedol, že jej výpoveďou bolo preukázané, že počas trvania jej funkcie konateľky bolo zabezpečené vedenie účtovníctva spoločnosti, že žalovaný jej osobne v Novej Dedinke odovzdával účtovné doklady alebo tieto osobne prinášal do kancelárie na Q. a odovzdával jej ich na spracovanie. Bolo preukázané, že nebola vypracovaná vstupná ani výstupná inventarizácia, nebolo vykonané zameranie štrkov a svedkyni nebol známy počiatočný stav množstva nevyťaženého štrku. Z jej výpovede vyplynulo, že pri jej odchode odovzdala účtovníctvo spoločnosti na jeho ďalšie spracovávanie spoločnosti, v ktorej pôsobila, resp. inej osobe, ktorá účtovníctvo ďalej spracovávala. Z výpovede svedkyne nebol preukázaný vznik škody ani výška prípadnej škody a ani príčinná súvislosť medzi prípadnou škodou a porušením akejkoľvek povinnosti. Výpoveďou svedkyne nebolo preukázané akékoľvek porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Po
súdom vyslovenom predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že žalovaný sa stotožňuje v celom rozsahu s právnym názorom súdu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Je ustálený právny názor že škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Žalobca v tomto konaní neuniesol jemu prislúchajúce dôkazné bremeno a žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal jednak porušenie povinnosti žalovaným a bez pochýb príčinnú súvislosť medzi porušením konkrétnej povinnosti a vznikom škody. Tvrdenia žalobcu boli vyvrátené vykonaným dokazovaním a jeho doplnením v zmysle posledného uznesenia odvolacieho súdu najmä výpoveďou druhej konateľky spoločnosti pani T.. Práve ona mala na starosti vedenie resp. zabezpečovanie účtovníctva spoločnosti a teda v neposlednom rade mala aj zodpovednosť za odovzdanie účtovníctva pri jej odchode z pozície konateľa čo si podľa jej výpovede aj splnila. Pani Dunajčíková vo výpovedi neuvádzala že by jej žalovaný neodovzdal účtovné doklady a nevyslovila žiadnu domnienku že zabezpečovanie podkladov z jeho strany by bolo nejak spochybnené. V tejto súvislosti sa žalovaný stotožňuje aj s právnym názorom odvolacieho súdu, že príjmové doklady, ktoré v konaní predložil žalobca, samé osebe škodu a jej výšku ako si ju žalobca v konaní uplatňuje, vôbec nepreukazujú. Žalovaný má za to že vykonaným dokazovaním a dôkazmi, ktoré predložil žalobca sa nepodarilo žalobcovi jednoznačne a bez pochýb dokázať akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť a teda v súlade s názorom odvolacieho súdu sa nepodarilo dokázať ani absolútnu a výlučnú zodpovednosť žalovaného teda v logickej nadväznosti nemohol žalobca dokázať teda ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Aj keby sa hypoteticky alebo ak by súd hypoteticky bral žalobcovi preukázanie porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného za preukázané, súd musí skúmať či táto povinnosť pre žalovaného vyplývala priamo zo zákona alebo zo zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo spoločenskej zmluvy a následne musí byť preukázaná príčinná súvislosť a skutočná a podložená výška škody. Vykonaným dokazovaním bolo v dostatočnej miere a spoľahlivo preukázané, že žalovaný ako konateľ konal a postupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a to najmä tak, že riadne zabezpečil vedenie účtovníctva a administratívy, rovnako zabezpečil potrebné banské oprávnenie na výkon funkcie vedúceho lomu. Tieto skutočnosti je potrebné jednoznačne posudzovať ako liberačné dôvody na strane žalovaného. K doplneniu dokazovania zo strany žalobcu o doplnenie znaleckým dokazovaním organizáciou nielen vo vzťahu k výške ale aj spôsobe určenia výšky škody viedol, že žalovaný tento návrh považuje za nadbytočný a bezpredmetný a to z dôvodu, že by bolo nehospodárne a nadbytočné dokazovať výšku škody pokiaľ nemáme preukázané porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
16. Svedkyňa W. v konaní uviedla (č.l. 207), že obchodnú spoločnosť Bau beton pozná prostredníctvom pána H., ktorý je spolu s ňou spoločníkom aj v ďalšej spoločnosti. Žalovaný jej bol predstavený niekedy na jar roku 2009. V roku 2009 ju pán H. oboznámil s tým, že sa mu dostal do rúk doklad, ktorý má preukazovať, že pánovi S. bol predaný betón spoločnosťou Bau beton, avšak tento doklad sa nenachádza riadne zaúčtovaný v účtovníctve. Účtovníctvo žalobcu robila jej kolegyňa z kancelárie pani Ondzíková, ktorá po preverení takéhoto zistenia pána H. mu uviedla, že v účtovníctve sa doklad nenachádza. Pán Ruhig bol prekvapený a rozhodol sa v spoločnosti vykonať inventarizáciu, ktorej sa aj ona zúčastnila. Inventarizácia sa vykonala ako na zariadení unimobunky tak aj na celkovom vybavení štrkoviska ako sú stroje zásoby, ktorých inventarizáciu však robil už geodet. Štrkovisko navštívila už v roku 2008, ťažba vtedy neprebiehala, s ťažbou sa začalo až v roku 2009. Vie o tom, že v spoločnosti Bau beton boli dvaja konatelia a to žalovaný a pani T., ktorá mala na starosti ekonomickú stránku, účtovala doklady. Po jej odchode prebrala účtovníctvo pani E.. Pozná taktiež pána S., vie o ňom že je dlhoročným priateľom pána H.. Svedkyňa ďalej uviedla, že niekedy na jar 2010 ju navštívila neznáma pani, ktorá sa na ňu obrátila s reklamáciou kvality betónu. Po preverení zistila, že obchodná spoločnosť, v ktorej je konateľka, uvedenej pani betón nedodávala, ale dodávala jej ho spoločnosť Bau beton. O dodávke betónu však ani nebol vystavený žiaden doklad. Jej meno nepozná. Uvedenú skutočnosť spomenula pri rozhovore pánovi H.. Svedkyňa si svedočné neuplatnila.
17. Svedok G. uviedol (č.l. 208), že pri jednom stretnutí s pánom H. ktorého pozná pracovne, boli svedkom toho ako bol dodaný betón na opravu parkoviska hotela, ktorého je spolumajiteľom. Pán H. sa ho opýtal, že z akého dôvodu neodoberá betón z jeho spoločnosti. Na to mu on uviedol, že dodaný betón je z jeho spoločnosti Bau beton. Vodič domiešavaču ktorý betón doviezol im predložil doklad z ktorého si overili že ide o betón dodaný zo spoločnosti Bau beton. Ide o doklad - dodací list zo dňa 24.11.2009, s pripojeným lístkom s onačenou sumou 516 eur, ktorý je na č.l. 140 spisu. Vo fotokópii dal predmetný dodací list pánovi H. aby si dodávku overil. Zhodou okolností si ďalšia jeho známa stavala rodinný dom
a taktiež jej bol dodávaný betón od spoločnosti Bau beton, túto taktiež požiadal spolu s pánom H. aby mu odovzdala doklady ktoré má o dodaní betónu a zaplatenia ceny za neho. Ide o príjmové pokladničné doklady z č.l. 136 na sumu 139,50 eur a č.l. 137 na sumu 191,60 eur. Svedok ďalej uviedol, že od pána H. vie, že si tento následne overoval či predmetné doklady boli riadne spoločnosti zaúčtované. Na otázku súdu, akým spôsobom sa uhradila cena za dodávku materiálu na opravu parkoviska hotela a či existuje o tom pokladničný doklad, svedok uviedol, že cenu uhradil priamo v hotovosti bez dokladu vodičovi. Nepokladal za potrebné, aby mu ako odberateľovi a platcovi o finančnej hotovosti bol doklad vystavený. Svedok si svedočné neuplatnil.
18. Svedkyňa M. v konaní uviedla (č.l. 218), že u žalobcu pracovala asi pred dvomi alebo tromi rokmi a to v období jedného roku. Jej pracovná činnosť spočívala v tom, že vážila motorové vozidlá odchádzajúce s nákladom z lokality Nová Dedinka kde žalobca prevádzkoval betonárku a štrkovňu. Ona obsluhovala elektronickú váhu, do ktorej vždy zadala druh materiálu ktorý sa odvážal, váha odvážila hmotnosť a následne z váhy vyšiel vážny lístok. Podľa cenníka sa vypočítalo akú sumu treba zaplatiť. Toto všetko vykonávala ona. Na váhe hneď vystavila aj príjmový pokladničný doklad, ktorý odovzdala vodičovi vozidla spolu s nákladným lístkom, kópiu si odložila. Oproti pokladničnému dokladu jej bola vyplatená hotovosť, ktorá sa za celý deň zakladala. Asi raz týždenne sa zosumarizovali všetky doklady ako aj prijatá hotovosť a odovzdala sa konateľke žalobcu pani T., ktorú vnímala aj ako účtovníčku. Ďalej sa o vec už nezaujímala keďže účtovníctvo nevyhotovovala. Pokladničné doklady vyhotovovala výlučne sama, žalovaný ich nevyhotovoval. Dodacie listy však vyhotovovala však aj ona ako aj žalovaný. Po tom čo jej boli dané k nahliadnutiu listinné dôkazy z č.l. 136 - príjmoví pokladničný doklad zo dňa 26.10.2009 na sumu 139,50 eur a č.l. 152 /tiež č.l. 83/ spisu - príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.12.2009 na sumu 175 eur, opoznala svoj vlastnoručný podpis a potvrdila, že doklad vyhotovovala sama a preukazuje to, že materiál bol vydaný a prijala za jeho predaj hotovosť. Zdôraznila ale, že všetky doklady odovzdala vždy pani Dunajčíkovej, či už ona zaúčtovala platbu alebo nie, nebolo jej vecou aby skúmala. Po odchode pani T. v lete 2009 prevzal jej činnosť žalovaný, to znamená že už jemu odovzdávala všetku hotovosť a pokladničné doklady. Po nahliadnutí na č.l. 148 /tiež č.l. 82/ spisu, svedkyňa uviedla, že takýto záznam o sume 420 eur vidí na pojednávaní prvýkrát, nemá o ňom vedomosť, nevie sa k nemu vyjadriť, podpis nepozná. Obdobne je tomu aj pri listinnom dôkaze č.l. 151 o zaplatení sumy 175 eur. Žalovaný bol konateľom spoločnosti a mal na starosti objednávky, fungovanie linky, organizoval zadeľoval úlohy jednotlivým pracovníkom na linke a podobne. Nemá vedomosť o tom, že by malo dôjsť k nejakému nezaevidovanému úbytku materiálu. O tom sa dozvedela až pred súdom. Svedkyňa si svedočné neuplatnila.
19. Svedok Q. v konaní uviedol (č.l. 205), že asi od roku 2006 pracoval pre žalobcu vo funkcii strojníka na pracovisku štrkoviska v Novej Dedinke. Jeho náplňou práce bolo odtláčať podoračinu na buldozéri, aby sa odkryli ložiská štrkopiesku, išlo o prípravu na ťažbu. V danom mieste sa následne postavila betonáreň, česká spoločnosť tam postavila triedičku a začalo sa so skúšobnou ťažbou, aby sa vyskúšala funkčnosť zariadení. Na otázku súdu, či sa už aj táto skúšobná ťažba predávala alebo sa len tvorili zásoby, prípadne sa s ňou naložilo iným spôsobom, svedok uviedol že k tomu sa vyjadriť nevie. Nespomína si na presný dátum, kedy sa zoznámil so žalovaným, tento mu pri osobnom stretnutí po predstavení sa uviedol, že bude pracovať na danom mieste ako jeho vedúci a bude mu dávať pokyny. Žalovaný riadil prevádzku, k ekonomickým záležitostiam sa svedok vyjadriť nevedel, výplatu mzdu mu vyplácal žalovaný. Nemá vedomosť o tom, že by sa na danom mieste robila inventarizácia majetku. Pred spoločnosťou Bau beton žiadna iná dané miesto nevyužívala. Štrkovisko bolo vybudované a pripravené až žalobcom. Má vedomosť o tom, že vlastníkom daného ťažobného priestoru je spoločnosť Bau-RENT. Podľa jeho názoru sú obe spoločnosti vzájomne prepojené, bližšie sa ale o to nezaujímal. Do areálu v Novej Dedinke sa štrkopiesok aj dovážal, bolo to však v dobe kedy tam žalovaný ešte činnosť nevykonával, tento štrk sa potom následne spracoval, prepral a pretriedil. Štrk resp. betón odvážali zo štrkoviska aj motorové vozidlá odberateľov. Párkrát vykonal prepravu aj on sám a to na pokyn žalovaného. V takom prípade mu konečný odberateľ odovzdal finančné prostriedky za dodaný materiál ktoré on potom odovzdal žalovanému, ako s nimi už on naložil, nevie. Pracovnú činnosť ukončil niekedy v dobe ako aj žalovaný. Svedok si svedočné neuplatnil.
20. Svedkyňa Y. v konaní uviedla, že v spoločnosti žalobcu vykonávala asi polroka funkciu konateľa spolu so žalovaným, s ktorým mala pracovný vzťah. Funkciu konateľa vykonávala od februára 2009 asi do júla 2009, kedy sa sama vzdala tejto funkcie. Na otázku súdu čo bolo náplňou jej činnosti odpovedala, že asi raz do mesiaca prišla do prevádzky žalobcu v Novej Dedinke, prevzala doklady,
ktoré sa týkali spoločnosti, konkrétne išlo o vážiace lístky, pokladničné doklady, doklady, ktoré súviseli s fakturáciou. Následne doklady odniesla na ŠY., kde mali kanceláriu a doklady zaúčtovala. Potvrdila, že viedla účtovníctvo spoločnosti žalobcu počas celej doby výkonu funkcie konateľky. Do spoločnosti vstúpila na odporúčanie pána Ruhiga, ktorého predtým poznala a aj po dohode so žalovaným. Pred jej nástupom nikto neviedol účtovníctvo, myslí, že bola v spoločnosti od jej vzniku. Počas výkonu jej funkcie konateľa bol druhým konateľom už len žalovaný, žiadny iný konateľ v spoločnosti nebol. Na otázku súdu čo konkrétne robil v spoločnosti žalovaný, aká bola náplň jeho činnosti svedkyňa odpovedala, že žalovaný mal na starosti ťažbu štrku a predaj. Vo všeobecnosti to bolo tak, že záujemca oslovil žalovaného, že chce odobrať štrk, so žalovaným sa dohodli a ten mu ho predal. Za tým účelom žalovaný vystavoval vážny lístok, kde bolo uvedené množstvo odobratého materiálu, bola tam asi aj cena, čo však nevie s istotou. Tieto doklady jej následne predkladal a tieto potom ona zaúčtovala. Na otázku súdu či podľa jej názoru si žalovaný plnil svoje povinnosti konateľa riadne uviedla, že áno. Na prevádzke, kde bol žalovaný však osobne veľmi často nebola. Pracovne sa stretli asi raz za týždeň alebo raz za dva týždne. Žalovaný počas doby, čo bola konateľkou účtovníctvo neviedol. Na otázku, či má vedomosť o tom, kto v súvislosti s banskou činnosťou vykonával činnosť pre spoločnosť uviedla, že banskú činnosť zastrešovala pani Ing. P., ktorá mala povolenia a ďalšie veci potrebné na banskú činnosť a spoločnosť s ňou mala uzatvorenú mandátnu zmluvu na danú činnosť. Na otázku aký bol účtovný postup v spoločnosti odpovedala, že keď prevzala doklady, tzn. podklady na fakturáciu, či to bol už vážny lístok alebo iný doklad, tento podklad sa vyfakturoval a následne poslal poštou spoločnosti, ktorá si materiál objednala a všetky doklady vrátane pokladničných príjmových a výdavkových boli evidované riadne v účtovnej evidencii. Počas obdobia, keď viedla účtovníctvo neboli žiadne nezrovnalosti, nič sa nestratilo, všetko riadne viedla. Žiadne výhrady nikým voči nej v tomto smere neboli vznesené. Postupovala pri vedení účtovníctva v záujme spoločnosti. Kto po jej odchode prevzal účtovníctvo nevie. Potom o boli dané svedkyni súdom k nahliadnutiu doklady z č.l. 136-152 spisu s otázkou, či ich vie identifikovať, kto ich vydal, vypísal, kto bol bežne k tomu oprávnený a či vie vysvetliť z akého dôvodu tieto nemuseli byť zaúčtované ako tvrdí v konaní žalobca uviedla, že ide o doklady, ktoré sú vystavené v období, po tom, čo už skončila funkciu konateľa u žalobcu. Príjmový doklad môže vo všeobecnosti vystaviť iba konateľ spoločnosti alebo ním poverená osoba. Podpisy na dokladoch nevie identifikovať. Doklady rukou písané na č.l. 148,151 vôbec nemôžu byť evidované v účtovníctve, nakoľko to nemá predpísané náležitosti. Na dokladoch chýba napr. IČO, rukou napísané meno, kto ho vystavuje, čo absentuje a k tomu podpis. Na otázku či sa pri začatí a ukončení jej funkcie alebo počas nej sa vykonala inventarizácia majetku spoločnosti, či to niekto od nej vyžadoval, či to bolo to nevyhnutné uviedla, že inventarizácia nebola od nich požadovaná. Nebol dôvod na inventarizáciu, všetko bolo v poriadku počas jej obdobia. Neviem či sa po jej odchode, resp. po skončení funkcie konateľa žalovaného realizovala inventarizácia realizovala a ani s akým výsledkom. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť ku skutočnosti geologického, geometrického zamerania ložiska, či sa takéto zameranie realizovalo, nerealizovalo, malo sa realizovať, nemalo, bola takáto požiadavka na ňu alebo na žalovaného odpovedala, že od nej nič také požadované nebolo. Takisto nevie ani kedy a či sa vykonávalo nejaké zameranie ložiska a nevie o žiadnej strate štrku cca 22.000 ton oproti v účtovníctve zdokladovanému predaju ako tvrdí v konaní žalobca. Ing. P. pozná niekoľko rokov, majú viac ako pracovný vzťah, sú známe. Nevie sa vyjadriť aké mala Ing. P. konkrétne povinnosti v súvislosti s ťažbou ani či ich dodržala alebo porušila, myslí však, že sa snažila všetko dodržiavať a postupovať v súlade so zverenými povinnosťami a zákonom. Ing. Matejčíková vykonávala túto odbornú činnosť počas celého jej pôsobenia v spoločnosti, po jej odchode však už nevie do akej doby. Svedkyňa si svedočné neuplatnila.
21. Zo zmluvy o výkone funkcie konateľa (č.l. 10 spisu) súd zistil, že dňa 1.2.2009 spoločnosť Bau beton spol. s r.o. a F.č uzatvorili v zmysle § 66 ods. 3 a § 261 ods. 3 Obch. zák. zmluvu o výkone funkcie konateľa spoločnosti. Podľa čl. II zmluvy konateľ je povinný svoju činnosť vykonávať v súlade so Spoločenskou zmluvou, uzneseniami valného zhromaždenia a iných rozhodnutí spoločníkov, s ustanoveniami tejto zmluvy a v súlade s platnými právnymi predpismi. Ďalej je povinný vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, riadne a svedomite, v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov a výlučne v ich prospech tak, aby svojim konaním nespôsobil spoločnosti škodu. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitej problematike spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy v spoločnosti v záujme získavania všetkých informácii relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania a vytváranie primeranej organizačnej štruktúry riadenia podniku spoločnosti. Konateľ nesmie pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Konateľ je najmä povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, pri rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
ktoré je povinný si vopred zaobstarať. Podľa čl. IV. zmluvy konateľ zodpovedá za škody, ktoré spôsobil spoločnosti porušením právnych predpisov a svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle § 135a ods. 2 Obch. zák.
22. So spoločenskej zmluvy a jej úplného znenia (č.l. 16, 25 spisu) súd zistil, že dňa 21.1.2009 uzatvorili spoločníci obchodnej spoločnosti Bau beton spol. s r.o., spoločenskú zmluvu v zmysle ktorej čl. IX konateľ je okrem iného povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti, vykonávať riadne všetky povinnosti vyhradené právnymi predpismi. Konať s odpornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.
23. Z nájomnej zmluvy (č.l. 32 spisu) súd zistil, že dňa 18.2.2009 prenajímateľ BAU-RENT spol. s r.o. zastúpená konateľom Romanom Ruhigom uzavrela s nájomcom spoločnosťou Bau beton spol. s r.o. zastúpenou konateľmi Petrom Brázdovičom a Adrianou Dunajčíkovou nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemkov v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji, okres Senec. Nájomca bol podľa čl. 4 zmluvy oprávnený užívať predmet nájmu za účelom vyťaženia, pretriedenia štrkopiesku a jeho predaja vo vlastnom mene a na vlastný účet.
24. Z Oznámenia o odvolaní z funkcie konateľa zo dňa 14.12.2009 (č.l. 76, 456) spisu súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému písomné oznámenie, v ktorom žalovanému oznamuje, že dňa 30.11.2009 ho valné zhromaždenie spoločnosti odvolalo z funkcie konateľa spoločnosti Bau beton, spol. s r.o..
25. Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 78, 136 spisu) súd zistil, že dňa 26.10.2009 bol žalobcom vydaný príjmový pokladničný doklad na prijatú sumu od osoby označenej „p. Topoľský, Bernolákovo“ vo výške 139,50 eur a to za dodávku štrku a dopravu. Na listinnom dôkaze sa nachádza poznámka žalobcu „nezaúčtované“.
26. Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 78, 137 spisu) súd zistil, že dňa 26.10.2009 bol žalobcom vydaný príjmový pokladničný doklad na prijatú sumu od osoby označenej „p. S., Bernolákovo“ vo výške 191,60 eur a to za dodávku štrku a dopravu. Na listinnom dôkaze sa nachádza poznámka žalobcu „suma zaúčtovaná“.
27. Z dodacieho listu (č.l. 140 spisu) súd zistil, že žalobca dňa 24.11.2009 dodal odberateľovi označenému ako „S., hotel, R. dom, základy“ betón. K dodaciemu listu je pripojený lístok s výpočtom „9 m3 x 48 €= 432 €, Dopr. 42 x 2 € = 84, 516 €“.
28. Na č.l. 148 spisu sa nachádza rukou písaný text „420 - eur betón 25/11“ a nečitateľný podpis s poznámkou žalobcu, že suma 420 eur nie je evidovaná v pokladničnej knihe.
29. Na č.l. 87 - 94 spisu sa nachádza Výpis z pokladničnej knihy - celý účtovný rok 2009 spoločnosti Bau Beton spol. s r.o., preukazujúci okrem iného aj predaj štrku v danom období.
30. Zo znaleckého posudku č. 9/2013 (č.l. 226 spisu) súd zistil, že znalecká organizácia Expert Group, k.s., odbor účtovníctvo a daňovníctvo, na základe objednávky žalobcu vypracovala dňa 26.2.2013 znalecký posudok za účelom stanovenia škody a ušlého zisku zo zásob v spoločnosti Bau beton spol. s r.o.. Znalecký posudok vychádzal z výpočtu množstva vyťaženého štrku 51.313 ton, vypočítaného na základe polohopisného a výškopisného plánu ložiska, ktoré množstvo určil znalec Ing. J. P.. Znalecky bolo preukázané, že na ložiskách štrkopieskov spoločnosti bolo bez evidencie vyťažených 32.492,57 ton štrku chýbajúceho v zásobách čo pri cene 2,40 eur za tonu predstavuje sumu 77.982,17. Rovnako bolo zistené nezaevidované, chýbajúce množstvo 156,52 ton cementu čo pri obstarávacej cene cementu 78 eur za tonu predstavuje sumu 12.209,03 eur. Priama škoda, ktorá vznikla spoločnosti je tak vo výške 90.192 eur.
31. Z Banského oprávnenia zo dňa 28.9.2009 (č.l. 355 spisu) súd zistil, že Obvodný banský úrad v Bratislave vydal banské oprávnenie pre právnickú osobu: Bau Beton spol. s r.o., na činnosti napr.: otvárka, príprava a dobývanie ložísk, zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia lomov, dobývanie ložísk nevyhradených nerastov atď.. Zodpovedným vedúcim zamestnancom určeným na zaistenie odborného
a bezpečného riadenia uvedených činností bola určená Ing. U. s osvedčením o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca na funkciu vedúceho lomu.
32. Z pripojeného správneho spisu banského úradu súd zistil, že jeho obsahom je aj Mandátna zmluva zo dňa 30.7.2009 uzatvorená medzi G. ako mandatárom a spoločnosťou Bau beton spol. s r.o. ako mandantom, na základe ktorej sa Ing. P. zaviazala vykonávať pre mandanta funkciu vedúceho lomu, ako aj poradenskú a konzultačnú činnosť smerujúcu k vykonávanu banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Zároveň sa zaviazala vystupovať ako osoba zodpovedná za túto činnosť.
33. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva.
34. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
35. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
36. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
37. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
38. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
39. Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu je zakotvená v ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, špeciálnu úpravu obsahuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje ustanovenie § 373 a nasl. vznik škody, porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú tak porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
40. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
41. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
42. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
43. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
44. Medi stranami nebolo sporné, že žalovaný v období od 17.2.2009 do 30.11.2009 vykonával u žalobcu funkciu konateľa. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti konateľa vyplývajúce mu z § 135a Obchodného zákonníka a to predovšetkým povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, nakoľko porušil svoju povinnosť viesť riadne predpísanú evidenciu a účtovníctvo, keďže bolo zistené manko, strata na vyťaženom štrku a cemente. Žalovaný sa v konaní bránil a vyviňoval tým, že za ťažbu štrku bola zodpovedná iná osoba a to Ing. Jana Matejčíková a účtovníctvo taktiež neviedol on osobne, ale druhá konateľka p. Dunajčíková a po jej odchode so spoločnosti viedla účtovníctvo iná na to poverená osoba.
45. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.2.2009 oprávnená ťažiť štrky v katastrálnom území X. na štrkovisku v obci A. Žalovaný ako konateľ bol zodpovedný za riadne obchodné vedenie spoločnosti a jeho úlohou bolo konať vo veciach spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej jednotlivých spoločníkov, výlučne v ich prospech tak, aby svojim konaním resp. opomenutím nespôsobil spoločnosti škodu. Tieto povinnosti žalovanému vyplývali zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, zo spoločenskej zmluvy ale taktiež z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a nasl.. Medzi základné povinnosti konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným patrí okrem iných aj povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Podľa § 135 sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Ide tu o súčasť tzv. obchodného vedenia spoločnosti. Ak sa hovorí o "zabezpečení", tak sa vychádza z toho, že nie je založená ich povinnosť viesť evidenciu a účtovníctvo osobne. Túto povinnosť preto konateľ splní buď tým, že bude viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo osobne, alebo prostredníctvom inej osoby. Táto iná osoba môže byť, napríklad, zamestnancom spoločnosti, alebo môže vykonávať činnosť pre spoločnosť na základe obchodného kontraktu (mandátnej zmluvy a pod.), napr. ako živnostník.
46. Ako je už vyššie uvedené, tak nie je sporné, že žalovaný v období od 17.2.2009 do 30.11.2009 vykonával u žalobcu funkciu konateľa. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti konateľa vyplývajúce mu z § 135a Obchod. zák. a to povinnosť vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť, nakoľko neviedol riadne predpísanú evidenciu, dokumentáciu ťažby štrkopieskov, nezabezpečil vyhotovenie geometrického zamerania štrkoviska, neviedol riadne účtovníctvo, nepredložil na zaúčtovanie všetky doklady o predaji (týmto spôsobom žalobca v priebehu konania definoval činnosti žalovaného, s ktorými spájal porušenie povinností žalovaného a vznik škody) v súvislosti s čím bola neskôr zistená strata (manko) na vyťaženom štrku a na cemente, ktorá predstavuje škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v súdnom konaní. Žalovaný uvedené tvrdenie popieral a bránil sa tým, že svoje povinnosti konateľa vykonával riadne s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, pričom činnosti a pôsobnosť, v súvislosti s ktorou má žalobca za to, že vznikla škoda nevykonával, ale poveril touto odbornou činnosťou iné na to kvalifikované osoby.
47. V prvom rade je nutné uviesť, že zodpovednosť konateľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto konateľ bude za škodu zodpovedať bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa konateľ môže zbaviť iba preukázaním liberačného dôvodu uvedeného v § 135a ods. 3 Obchod. zák.. V prípade, ak konateľ unesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, nedôjde k porušeniu jeho povinnosti, a teda sa nenaplní predpoklad vzniku povinnosti k náhrade škody.
48. Konateľ zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone svojej pôsobnosti, čiže za porušenie povinností konateľa. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a nie v súlade so záujmami spoločnosti. Niet pochýb o tom, že povinnosťou konateľa je zabezpečiť, zaistiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (tak ako mu táto povinnosť vyplýva zo zákona, zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, zo spoločenskej zmluvy. Konateľ však nemusí vykonávať túto činnosť osobne sám, ale môže ňou poveriť iné osoby. Aj týmto spôsobom, napriek tomu, že nekoná osobne, tak zabezpečuje riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva v spoločnosti. V konaní súd potom skúmal ako bolo žalovaným zabezpečené vedenie predpísanej evidencie ťažby štrku a účtovníctva v spoločnosti žalobcu, čo treba zdôrazniť, výlučne s čím žalobca spájal vznik škody, zodpovednosť za ňu a na súde uplatnený nárok. Svedeckými výpoveďami W.o aj listinnými dôkazmi a to najmä Mandátnou zmluvou bolo preukázané, že túto činnosť žalovaný nezabezpečoval sám, ale ju zabezpečovali druhé osoby na to poverené a odborne kvalifikované.
49. Po vrátení veci odvolacím súdom súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu obsiahnutého v uznesení č.k. 21Cob/24/2017-440 zo dňa 29.5.2018 doplnil dokazovanie o výsluch druhej konateľky žalobcu Y.torá sama potvrdila, že v čase keď bola konateľkou žalobcu zabezpečovala na základe vzájomnej dohody so žalovaným vedenie účtovníctva. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že po odchode Y.odvolaní z funkcie konateľky) prevzala a ďalej viedla účtovníctvo účtovníčka X. (v dobe rozhodnej, v krátkom čase, prípadne ďalšie poverené osoby označené žalobcom). Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko po skončení vedenia účtovníctva p. T. nebolo vedenie účtovníctva výslovne spoločnosťou žalobcu zazmluvnené, tak nie je možné takéto ne/konanie žalovaného vykladať ako „zabezpečenie“ vedenia účtovníctva z jeho strany, bez ohľadu na to, že reálne vo vedení účtovníctva pokračovala X., ktorá zaúčtovavala doklady odovzdávané jej žalovaným. Súd sa však s týmto názorom žalobcu nestotožňuje. Sám žalobca potvrdil, že vedenie účtovníctva po p. Dunajčíkovej prebrala p. Odziková (bez ohľadu na to, že s ňou žalobca nemal uzatvorenú osobitnú zmluvu na túto činnosť), ktorá reálne na základe požiadavky žalovaného (jeho pokynu a poverenia) vykonávala činnosť účtovníctva pre spoločnosť žalobcu. Pre posúdenie veci nie je tak rozhodujúce na základe akého vzťahu (formálneho či neformálneho) realizovala p. E.tovníctvo, ale je zásadné a rozhodujúce, že túto činnosť na základe poverenia, pokynu (so súhlasom) žalovaného reálne vykonávala, t.j. že touto odbornou činnosťou bola žalovaným poverená, čo nerozporoval ani sám žalobca. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že ak na základe pokynu žalovaného pre spoločnosť viedla účtovníčka bez formálneho zmluvného vzťahu, tak žalovaný nezabezpečil evidenciu účtovníctva. Žalovaný evidentne aj po skončení vedenia účtovníctva p. T. zabezpečil vedenie účtovníctva účtovníčkou p. E..
50. Banskú činnosť zas zabezpečovala G. ako osoba oprávnená podľa banského zákona (osoba s osvedčením o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúce zamestnanca na funkciu vedúceho lomu) a to na základe mandátnej zmluvy, kde bola k tejto činnosti spoločnosťou výslovne poverená a vykonávala funkciu „vedúca lomu“.
51. Zodpovednosť IA. je práve tým liberačným dôvodom, pre ktorý sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti za prípadne vzniknutú škodu. Žalovaný ako konateľ nemohol byť zodpovedný za tieto činnosti, pretože nie je odborne spôsobilou osobou na ich výkon a hlavne pôsobnosť v tejto oblasti preniesol na iné k tomu kvalifikované osoby, čím konal jednoznačne s dostatočnou, náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, konal so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak by touto činnosťou iné osoby poverené neboli, tak iba v tom prípade by zodpovedal sám, nakoľko by takéto ne/ konanie mohlo byť kvalifikované ako nedostatočná odborná starostlivosť z jeho strany. Povinnosťou konateľa je zabezpečiť, nie osobne vykonávať všetky činnosti a toto je podstata liberačného dôvodu, že žalovaný zabezpečil zodpovednú osobu za výkon banskej činnosti a vedenie účtovníctva. Konateľ musí konať odborne, pričom odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovať so znalosťou veci a byť zorientovaný v problematike podnikania spoločnosti. Ak sa žalovaný rozhodol poveriť iné osoby odbornou činnosťou (účtovníctvom a baníckou činnosťou) tak nie je možné tvrdiť, žeby konal neodborne.
Súd má za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť konateľa v ktorej súvislosti je uplatňovaný daný nárok na náhradu škody, nakoľko nie je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu - protiprávne konanie žalovaného (porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa), čo je samo o sebe dostatočné na zamietnutie žaloby a preto súd neskúmal už ani ďalšie zákonne predpoklady zodpovednosti za škodu, nakoľko by to bolo nadbytočné. Žalovaný ako konateľ si splnil svoju povinnosť, postupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, keď spoločnosť získala potrebné banské oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a smerom dovnútra voči spoločnosti si splnil svoju povinnosť, keď uzavrel s menovanou Ing. P. ako zodpovednou odbornou osobou mandátnu zmluvu, ktorá jednoznačne a podrobne stanovuje jej povinnosti ako odborníka v danej oblasti. Povinnosť viesť banskú evidenciu, resp. evidenciu súvisiacu s ťažením ložísk nevyplývala žalovanému zo zákona ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa tak, ako bola uzavretá. Preto ak žalobca má za to, že v súvislosti s banskou činnosťou - vedením predpísanej evidencie (absencia geometrického zamerania pri začiatku ťažby) alebo účtovníctvom vznikla spoločnosti nejaká škoda, tak žalovaný za jej vznik nie je zodpovedný. Súd nemal preukázané, žeby žalovaný pri výkone svojej pôsobnosti konateľa porušil povinnosti konateľa a bola by v tejto súvislosti žalobcovi vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní.
52. Je nutné poukázať aj na to, že odvolací súd v poslednom svojom rozhodnutí č.k. 21Cob/24/2017-440 zo dňa 29.5.2018 okrem iného uviedol, že je potrebné, aby žalobca označil dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o absolútnej a výlučnej zodpovednosti žalovaného preukázal. Takýto dôkaz však žalobca do skončenia dokazovania neoznačil a ani nepredložil. Odvolací súd taktiež už zobral do úvahy žalobcom predložené listinné dôkazy - príjmové doklady vystavené v období, keď už funkciu konateľa vykonával iba žalovaný, s tým, že tieto samé škodu a jej výšku, ktorú žalujúca spoločnosť uplatňuje, podľa odvolacieho súdu vôbec nepreukazujú. Aj napriek tomuto právnemu názoru a konštatovaniu odvolacieho súdu s ktorým sa súd prvej inštancie stotožňuje tak súd pokladá za potrebné ešte doplniť s tým súvisiace odôvodnenie a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca porušenie povinností konateľa spájal a preukazoval aj s týmito listinným dôkazmi. Žalobca v konaní tvrdil, že vlastným šetrením zistil, že žalovaný predával štrk nelegálnym spôsobom pod svojim vlastným menom, prípadne bez dokladov resp. na základe dokladov, ktoré nemožno použiť ako daňový doklad, čím sa na úkor žalobcu neoprávnene obohacoval. K zisteniu uvedených skutočností dospel žalobca najmä na základe reklamácie neznámej osoby o dodávke betónu ako aj na základe dokladov, ktoré boli odovzdané konečným zákazníkom, odberateľom a mali preukazovať predaj materiálu žalovaným, avšak bez toho, že by tento predaj bol zachytený v účtovníctve. V tejto súvislosti predložil súdu listinné dôkazy na č.l. 136, 137, 140,148 spisu. Z výpovede žalovaného a najmä výpovede svedkyne F. mal súd preukázané, že príjmové pokladničné bloky na sumu 139,50 eur (č.l. 136), na sumu 191,60 eur (č.l. 137) vystavila svedkyňa za predaj materiálu, ako v tom čase pokladníčka žalobcu na to oprávnená. Teda uvedené pokladničné bloky nevystavil, nevydal žalovaný ako tvrdil žalobca a neprijal ani platbu za tento materiál. Žalovaný sám priznal, že dodací list č.l. 140 spolu s pripojeným poznámkovým lístočkom o cene a množstve materiálu, vystavil on sám. Dodací list preukazuje ale len dodanie tovaru, nie skutočnosť, žeby žalovaný aj reálne prijal cenu za jeho predaj. Pri listinnom dôkaze predloženom žalobcom na č.l. 148 - rukou písaný text „420 - eur betón 25/11“ sa v konaní nepodarilo preukázať osobu, tento dôkaz vyhotovujúcu. Súd má zato, že žalobcom predložené listinné dôkazy absolútne nepreukázali jeho tvrdenia o tom, že tieto dôkazy majú preukazovať obohacovanie žalovaného na úkor žalobcu, že preukazujú porušenie jeho povinností konateľa, ktoré mu boli zverené a jeho konanie v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobca pri svoje argumentácii potom tvrdil, že nakoľko z uvedených listinných dôkazov je preukázané pri týchto jednotlivých prípadoch obohacovanie žalovaného na úkor žalobcu, tak možno uzavrieť, že schodok zistený pri vyťaženom štrku a predanom betóne je výsledkom konania žalovaného. S takýmto zjednodušeným záverom, ale súd súhlasiť nemôže. V konaní nebolo dostatočne preukázané žiadne porušenie povinností žalovaného ako konateľa a už vôbec nie žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, ku ktorej podľa žalobcu došlo a ktorú si jasne zadefinovanú v konaní uplatňuje. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu súd hodnotí len ako špekulácie, čo je v danom konaní nedostačujúce.
53. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie (č.l. 453 spisu) o výsluch svedkov IA. a to v súvislosti so znaleckým vyčíslením škody. Svedkovia Martin Škriňa a Ján Hiraj sa zas mali vyjadriť k realizácii inventarizácie majetku. Vzhľadom k tomu, že súd v konaní nemal preukázanú zodpovednosť žalovaného
za prípadný vznik škody tak navrhnuté dôkazy nevykonal, lebo by boli nadbytočným a neúčelné. Ak tak by doplnenie dokazovania viedlo iba k preukazovaniu výšky škody a jej zisteniu, čo je ale už irelevantné. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených a zbytočných prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
54. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).
55. Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne G.j, ktorej výpoveď mala preukázať, že bola osobou poverenou žalovaným pre spoločnosť žalobcu vykonávať odbornú (banskú) činnosť aj s ktorou činnosťou spájal žalobca vznik škody (z dôvodu nezabezpečenia vyhotovenia geometrického zamerania štrkoviska, nedostatočná dokumentáciu ťažby štrkopieskov a pod.) Predvolaná svedkyňa sa sama ospravedlnila z pojednávania (č.l. 497) z dôvodu dlhodobého vážneho zdravotného stavu - onkologického ochorenia, stým, že je v stálej liečbe a nie je schopná žiadnych úkonov. Vzhľadom k vážnemu ochoreniu svedkyne ako aj vzhľadom k tomu, že skutočnosti majúce byť jej svedeckou výpoveďou preukázané sú už preukázané z iných dôkazov (najmä mandátnej zmluvy, výsluchov) žalovaný na vykonaní tohto dôkazu osobnou výpoveďou svedkyne už netrval a preto ho súd ani nevykonal. V konaní bolo z mandátnej zmluvy preukázané a koniec koncov nebolo ani medzi stranami sporné, že Ing. P. bola osobou poverenou vykonávať pre spoločnosť žalobcu na základe osvedčenia banskú činnosť a funkciu vedúceho zamestnanca, vedúceho lomu a stým spojené činnosti.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (zaplatené súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia) a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).