Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-39-2021.pdf
PDF · 218.48 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101873237/2020 zo dňa 01.12.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101071544/2020 zo dňa 22.06.2020 (ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891 (ďalej aj len daňový subjekt alebo Stavoinvest - SK, s.r.o.) rozdiel dane v sume 21.781,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016, pri skonštatovaní dane vyrubenej daňovým priznaním doručeným dňa 23.12.2016 v sume 1.998,47 Eur a dane priznanej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 23.780,27 Eur. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanie daňovej kontroly v dňoch od 02.04.2019 do 06.03.2020 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Účtovné a daňové doklady daňového subjektu za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, pobočka STRED Žilina (ďalej len KÚFS), správcovi dane boli odovzdané dňa 23.01.2019 na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností zo dňa 23.01.2019, o čom správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 23.01.2019. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020. Správcom dane bolo zistené, že v zdaňovacom období november 2016 si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo zaúčtovanej dodávateľskej faktúry vystavenej M-TRADE SK, s.r.o., a to konkrétne z dodávateľskej faktúry č. 3011201601, interné číslo 2016/164, s dátumom dodania 30.11.2016, celkom v sume 26.068,80 Eur z toho 20% DPH vo výške 4.344,80 Eur za práce: Dodanie dreveného poľovníckeho posedu, výsek nežiadúcich drevín pri zvážniciach, chemická oprava mladých lesných kultúr, manipulácia dreva motorovou pílou a vyčistenie miest a skladov po ťažbe. Súčasťou faktúry neboli žiadne prílohy. Z vyhodnotenia správcu dane uvedeného v protokole v tejto časti vyplýva záver, podľa ktorého správca dane vykonaným preverovaním zistil na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane nespochybnil
skutočnosť, že fakturované služby mohli byť vykonané, avšak v priebehu daňovej kontroly nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Práce v lese, pre odberateľa - daňový subjekt podľa predložených dokladov mala vykonať spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v prospech odberateľa skutočne vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok, adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle. Svedok Q. Z. sa vyjadril, že preverované faktúry vyhotovil a sú zaevidované v účtovníctve M-TRADE SK, s.r.o. ako aj ďalšie písomnosti vyhotovené k preverovaným faktúram, čo však nemôže preukázať, nakoľko účtovníctvo dňa 05.06.2017 odovzdal novému majiteľovi
- konateľovi právneho nástupcu M-TRADE SK, s.r.o. S. N. za spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o. Táto spoločnosť sa stala právnym nástupcom M-TRADE SK, s.r.o. od 01.07.2017. Aj táto spoločnosť dňa 01.09.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia tejto spoločnosti s právnym nástupcom, ktorým sa stala spoločnosť XIREN s.r.o. Jej jediným konateľom so vznikom funkcie dňa 27.06.2015 je P. T., ktorý bol konateľom aj zaniknutej spoločnosti THE PALACEVIEW s.r.o. Správca dane pána P. T. predvolal na ústne pojednávanie, pričom tento sa ani nedostavil a ani svoju neúčasť neospravedlnil. Osobu tohto svedka sa nepodarilo správcovi dane na ústne pojednávanie zabezpečiť ani prostredníctvom príslušníkov policajného zboru. Svedok p. Q. Z. - (jeden zo spoločníkov a jediný konateľ M-TRADE SK, s.r.o. v rozhodnej dobe a v čase podania svedeckej výpovede bývalý konateľ M-TRADE SK, s.r.o.) uviedol, že daňový subjekt je mu známy, komunikoval s Z. R.. Bola uzavretá nejaká rámcová zmluva na obchodnú spoluprácu, ktorá sa mala vzťahovať len k stavebným prácam. Práce v lese boli zabezpečené len ústne. Či boli vyhotovené aj iné písomnosti, ktoré boli podkladom pre fakturáciu si nespomenul. Uviedol, že cena bola fakturovaná na základe položkovitého rozpočtu alebo odsúhlasením hodinovej zúčtovacej sadzby. V nadväznosti na uvedené správca dane skonštatoval, že z takéhoto vyjadrenia označeného svedka je zrejmé, že mali byť vypracované aj ďalšie doklady potrebné pre vyhotovenie faktúr. Skutočnosť, že práce, ktoré boli fakturované pokiaľ ide o ich rozsah v jednotkách hodín a metrov, tak ako je na faktúrach uvedené, boli skutočne aj vykonané. Tento svedok uviedol, že túto skutočnosť nemá ako preukázať, pretože nemá k dispozícii účtovníctvo M-TRADE SK, s.r.o. V ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že si myslí, že k vystaveným faktúram pre daňový subjekt neboli zo strany M-TRADE SK, s.r.o. vyhotovené ďalšie doklady, čo zakladá rozpor v obsahu jeho svedeckej výpovede, na ktorý správca dane poukázal. Svedok nevedel konkretizovať jednotlivé druhy prác v lese, vykonanie ktorých mal zabezpečiť prostredníctvom dodávateľov. Nevedel konkretizovať akým spôsobom bolo zabezpečené dodanie 9 ks drevených poľovníckych posedov, ani či bolo ich dodanie spojené s prepravou, nevedel kto bol ich dodávateľom ani kde bolo miesto ich dodania. Nevedel sa konkrétne vyjadriť ani ku fakturovanej chemickej ochrane mladých lesných kultúr, a to konkrétne k miestu, kde bolo toto plnenie vykonané. Podľa vyjadrenia svedka p. Q. Z. stavebné práce a aj práce v lese mala vykonať spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti: DREVOS SV s.r.o., WINDLOW VENTURES SK, s.r.o., UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., WiloFood, s.r.o.. Podľa zistení správcu dane za preverované zdaňovacie obdobia roku 2016 to boli spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o. Z údajov, ktoré správca dane získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho systému vedeného správcom dane je zrejmé, že tieto spoločnosti so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, majú zrušenú registráciu DPH z úradnej moci a niektoré nemajú konateľov a ani vo výpise žiaden predmet činnosti. Na základe vykonaných preverovaní dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodoch, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH dňom poskytnutia. Správca dane vyhodnotením všetkým dôkazov dostatočne preveril, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. V podnikateľskej činnosti sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu a jeho povinnosť zisť si informácie o subjekte, od ktorého zamýšľa nadobúdať tovar alebo službu, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti a dôveryhodnosti.
2. Správcom dane bolo zistené, v zdaňovacom období november 2016 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo zaúčtovaných dodávateľských faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosti STAFI SK, s.r.o., a to konkrétne z dodávateľských faktúr:
- č. 2511201601 s dátumom dodania 25.11.2016 v sume 50.244,- Eur z toho 20% DPH vo výške 8.374,- Eur za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavbu HENGSTLER Kežmarok (bez príloh),
- č. 2511201602 s dátumom dodania 25.11.2016 v sume 16.218,- Eur z toho 20% DPH vo výške 2.703,- Eur za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavbu DRILLING (bez príloh),
- č. 2511201603 s dátumom dodania 25.11.2016 v sume 38.160,- Eur z toho 20% DPH vo výške 6.360,- Eur za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavbu DC 1 Strečno (bez príloh). Podľa záverov správcu dane v zmysle vyhodnotenia uvedeného v protokole správca dane vykonaným preverovaním preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Fakturované služby, hlavne zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavby odberateľa - daňového subjektu podľa predložených dokladov, ktoré mala vykonať STAFI SK, s.r.o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v prospech odberateľa skutočne vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok, adresa sídla spoločnosti bola vo virtuálnom svete. Svedok p. R. N., bývalý spoločník a bývalý konateľ STAFI SK, s.r.o. sa vyjadril, že fakturované služby len sprostredkoval - boli vykonávané subdodávateľsky a že preverované faktúry vyhotovil za spoločnosť STAFI SK, s.r.o., že sú mu známe aj rámcové zmluvy, čo však nemôže preukázať, pretože účtovníctvo odovzdal od 06.06.2017 konateľovi pánovi N. C. - konateľovi MAINLUX SK s.r.o
- právnemu nástupcovi STAFI SK, s.r.o. Svedok p. R. N. uviedol, že spoločnosť STAFI SK, s.r.o. vykonávala v prevažnej miere obchodnú činnosť a stavebné práce dodávateľského charakteru, ktoré len sprostredkoval, ďalej vykonávala práce v lese a zabezpečovala aj projektovú dokumentáciu pre výrobu stavebných prefabrikátov, pričom všetky tieto činnosti boli spoločnosťou STAFI SK, s.r.o. zabezpečované subdodávateľsky. Názvy svojich subdodávateľov však uviesť nevedel. Práce v lese boli vykonané len na základe písomných objednávok, kto ich vykonával konkrétne uviedol len opakovane vymedzením „moji dodávatelia“, na ich mená a názvy si však nespomínal t.j. konkrétne neuviedol žiadneho z dodávateľov STAFI SK, s.r.o. Správca dane nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho systému vedeného správcom dane zistil, že subdodávateľmi subjektu STAFI SK, s.r.o. boli spoločnosti T&H Slovakia, s.r.o., S-CORP s.r.o., ktoré spoločnosti však so správcom dane nespolupracovali, majú zahraničných konateľov, sú nekontaktné a majú zrušenú registráciu DPH z úradnej moci. Spoločnosť MAINLUX SK s.r.o. je pre správcu dane nekontaktná, nespolupracuje s ním a na adrese, ktorá je uvedená pri tejto spoločnosti v obchodnom registri nesídli, zásielky správcu dane sa vracajú s poznámkou súdneho doručovateľa „adresát neznámy“. Správca dane skonštatoval, že na základe vykonaných preverovaní dospel k záveru, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom poskytnutia plnenia.
3. Z dokladov daňového subjektu bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie november 2016 vyhotovil odberateľskú faktúru za dodanie služieb - poskytovanie služieb v lesníctve pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., prílohou ktorej boli súpisy vykonaných prác. Konkrétne išlo o odberateľskú faktúru č. 2016/089 s dátumom dodania 30.11.2016 na sumu 18.810,- Eur z toho 20% DPH vo výške 3.135,- Eur, za poskytovanie služieb v lesníctve podľa priloženého súpisu prác. Správca dane vykonal počas výkonu daňovej kontroly preverovania v súvislosti s reálnosťou plnení, ktoré boli predmetom obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a podľa dokladov jeho dodávateľských spoločností M- TRADE SK, s.r.o., resp. STAFI SK, s.r.o. Súčasťou tohto obchodného vzťahu mali byť aj faktúry, ktorých predmetom mali byť služby, ktoré mal daňový subjekt následne fakturovať spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.. Preverovaním v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest
- SK, s.r.o. nebolo preukázané, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK, s.r.o. reálne vykonali zdaniteľné plnenia a že im vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH. Daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK, s.r.o. › daňový subjekt › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Ustanovením § 69 ods. 5 zákona o DPH je upravený postup osoby, ktorá uplatní na faktúre alebo na inom doklade nahrádzajúcom faktúru daň. Informácia o dani je povinnou náležitosťou faktúry vyhotovenej podľa § 71 zákona o DPH. Daň sa musí vzťahovať ku zodpovedajúcemu dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Skutočnosť, že daňový subjekt vyhotovil faktúru neznamená, že mu vznikla daňová povinnosť, ale nakoľko faktúru vyhotovil a
uviedol v nej daň, je povinný túto do štátneho rozpočtu odviesť, je teda osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
4. Z dokladov daňového subjektu bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie november 2016 vyhotovil odberateľskú faktúru za dodanie služieb, hlavne za poskytovanie služieb v lesníctve pre spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o., prílohou ktorej boli súpisy vykonaných prác. Konkrétne sa jedná o odberateľskú faktúru č. 2016/088 zo dňa 07.12.2016 s dátumom dodania 30.11.2016 celkom na sumu 10.128,- Eur z toho 20% DPH vo výške 1.688,- Eur, za poskytovanie služieb v lesníctve na stavbe LHC Varín, Kurská dolina podľa priloženého súpisu vykonaných prác. Vo vzťahu k uvedenej odberateľskej faktúre v pomeroch prejednávanej veci správca dane zaujal rovnaké závery, ako vo vzťahu k odberateľskej faktúre subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., a teda že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK, s.r.o. › daňový subjekt › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
5. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101873237/2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) na základe včas podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zachytáva podrobný obsah argumentácie žalobcu v podanom odvolaní, zistenia správcu dane a ich vyhodnotenie správcom dane tak, ako sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a nasledovné závery k odvolacím námietkam žalobcu. K námietke, obsahom ktorej bolo tvrdenie procesnej neprijateľnosti vystavenia jedného protokolu z daňovej kontroly a vydania 12 rozhodnutí žalovaný uviedol, že vydaných bolo 9 rozhodnutí, a to za zdaňovacie obdobia apríl 2016 až december 2016. Poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktorá nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Ďalej úprava podľa § 47 daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly a ani táto úprava nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Nakoniec v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly vyhotovením jedného protokolu a vydaním 9 rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou. Správca dane vykonal počas daňovej kontroly dostatočné preverovania a získal také dôkazy, ktorými spochybnil tvrdenia odvolávajúceho sa. Dôkazy nielen popísal, ale ich aj vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 24 daňového poriadku a zdôraznil, že žalobca ako odvolávajúci sa nevzniesol počas celej daňovej kontroly žiadne námietky k postupu správcu dane ani k neúmernému zaťažovaniu v rámci jeho dôkaznej povinnosti. Správca dane vychádzal pri vykonaní daňovej kontroly z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, ktoré boli KÚFS zabezpečené u daňového subjektu a následne doručené správcovi, z dokladov a informácií, ktoré mu poskytol daňový subjekt a informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečil bez súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa žalovaného rozsudky, na ktoré odvolávajúci poukazuje nemajú merito veci totožné resp. obdobné s predmetným obchodným prípadom. Skutočnosti, ktoré sa u subdodávateľov spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. udiali, nenastali v týchto spoločnostiach „až následne“, to znamená po dodaní služieb (od 30.04.2016 do 30.12.2016). Niektoré zmeny týkajúce sa zmeny spoločníkov resp. konateľov nastali ešte pred dátumom 30.04.2016. Spoločnosti sú nekontaktné a so správcom dane nekomunikujú a nespolupracujú, čo vo vzťahu ku subjektom UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEN SLOVAKIA, s.r.o. WiloFood, s.r.o. uviedol vo väzbe na konkrétne vymedzené zistenia. Nakoľko M-TRADE SK, s.r.o. podľa vyjadrenia jeho bývalého konateľa p. Q. Z. nezabezpečila práce pre daňový subjekt priamo svojimi zamestnancami, ale subdodávateľsky prostredníctvom spoločností ním uvedených, má bonita týchto spoločností (subdodávateľov) nepriamo vplyv aj na daňový subjekt a správca dane sa musel zaoberať a vysporiadať aj s týmito informáciami, aby skutočnosti pre účely správy daní zistil čo najúplnejšie a nebol v tomto viazaný návrhmi daňových subjektov. Daňový subjekt si má právo určiť okrem základných účtovných povinností, ktoré stanovujú jednotlivé daňové a účtovné predpisy ďalšie doklady, ktorými bude môcť jednoznačne a nespochybniteľne preukázať jednotlivé obchodné transakcie, a to nielen v reálnom čase, ale aj v lehotách určených zákonmi - premlčanie, lehota na archiváciu a podobne. Toto zdôraznil žalovaný v nadväznosti na skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedka pána Q. Z.. Aj v podnikateľskej sfére následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi, môžu mať prejav vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo
správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, v ktorej časti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 01.03.2012 a rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Doklady daňového subjektu, ktoré boli zaistené dňa 26.09.2018 subjektom KÚFS neobsahovali dodatočne predložené dôkazy. V tejto časti žalovaný poukázal na oznámenie o daňovej kontrole z 18.02.2019, podľa ktorého správca dane daňovému subjektu oznámil, že doklady za január 2016 až december 2016 boli zaistené colníkmi KÚFS a odovzdané správcovi dane dňa 23.01.2019, pričom v prípade, že daňový subjekt disponuje ďalšími dokladmi za rok 2016, ktoré neboli zabezpečené KÚFS a budú mať vplyv na správne určenie dane, je potrebné ich predložiť v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly. V tejto lehote žalobca žiadne ďalšie doklady správcovi dane nepredložil. Pokiaľ ide o vyjadrenia konateľov spoločnosti resp. ich zástupcov, ktoré boli poskytnuté správcovi dane k preukázaniu skutočností, že služby boli poskytnuté tak, ako sú deklarované jednotlivými zúčastnenými osobami, žalovaný zdôraznil, že je podstatné, že tvrdenie osoby samo o sebe nie je jednoznačným dôkazom pokiaľ toto tvrdenie nie je preukázané nejakým druhom písomného dôkazu resp. iným spôsobom. Svedok pán R. N. (konateľ spoločnosti STAFI SK, s.r.o.), v čase realizácie preverovaných služieb podal vyjadrenie k prerokovávanej veci a odpovedal na otázky správcu dane. Následne ďalším preverovaním neboli tieto tvrdenia svedka preukázané. Konkrétne P.. P. N. Y., bývalá konateľka spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., podala vyjadrenie k obchodnej spolupráci s daňovým subjektom a k preverovaným zdaniteľným plneniam, pričom uviedla, že plnenia boli dodané spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o., nemala vedomosť akým spôsobom ich spoločnosť Stavoinvest
- SK, s.r.o. zabezpečila teda, či vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. Spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. sa vyjadrila, že čo sa týka jednotlivých faktúr nespochybňovala všetky vystavené faktúry od daňového subjektu, ale len ich časť, a to konkrétne faktúry č. 2016/119, č. 2016/123 a č. 2016/124. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že podľa jeho skúsenosti práce v lesnom hospodárstve sa vykonávajú na mesačnej fakturačnej báze, predmetné činnosti v uvedenom rozsahu nemohli byť vykonané, nesedia dĺžky ciest ani rozloha územia, v zimnom období sa nevykonávajú práce v takom rozsahu najmä vzhľadom na obdobie vianočných sviatkov a aj poveternostné podmienky. Žalovaný poukázal na to, že do úvahy bolo vzaté aj ďalšie vyjadrenie P.. D. D., podľa ktorého sa nevie vyjadriť k okolnostiam prípadu, keďže so žalobcom v období rokov 2014 až 2017 nebol, na Slovensku sa v čase vykonania prác nezdržiaval. K dodatočne predloženému platobnému rozkazu zo dňa 24.06.2020 sp. zn. 3UP/1023/2020 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom v tomto platobnom rozkaze je subjekt STAVOINVEST - EU, s.r.o., so sídlom Krasňany a nie žalobca. Oznámenie o postúpení pohľadávky predložené nebolo. K dodatočne predkladaným dokladom zo strany odvolávajúceho, a to konkrétne k Oznámeniu o postúpení pohľadávky z 18.05.2017 a dvakrát k uznaniu dlhu z 19.05.2017 žalovaný uviedol, že všetky tri písomnosti sú síce podpísané bývalou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. P. N. Y., pričom predmetné faktúry spochybňuje súčasný konateľ spoločnosti a zároveň žiaden z týchto dokladov nebol medzi dokladmi odňatými daňovému subjektu KUFS. Rovnako súčasťou dokladov, ktoré boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 nebolo ani Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2019 predložené daňovým subjektom dodatočne v prílohe pripomienok k protokolu. Pokiaľ ide o platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2019 sp. zn. 27Up/175/2019 žalobcom v označenej veci je subjekt STAVOINVEST - EU, s.r.o. a žalovaným PONGRÁCZ, s.r.o., pričom predmetom je pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny 54.000,- Eur s úrokom z omeškania. Žalovaný vo vzťahu k tomuto dôkazu skonštatoval, že súd, ktorý vydal tento platobný rozkaz riešil obchodný spor medzi označeným žalobcom - STAVOINVEST - EU, s.r.o. a žalovaným, pričom STAVOINVEST - EU, s.r.o. nebol osobou zúčastnenou v obchodnom reťazci a z tohto platobného rozkazu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu vznikla dlžná pohľadávka. Pokiaľ ide o odvolacie námietky v bode VIII. a IX. Odvolania, žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 a z neho vyplývajúce závery konštatujúc, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosť k realizácii zdaniteľného obchodu. Dodanie služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania. Podľa žalovaného v prípade faktúry od dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) a následne u odvolávajúceho sa vznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nemali vplyv na správcom dane určený rozdiel dane.
6. Podaním zo dňa 03.02.2021 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu, v ktorej navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, tieto zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní (čl. 59 ods. 2 Ústavy SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Následne v texte žaloby sformuloval žalobca tieto žalobné body: · 1. Žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z faktúry od M-TRADE SK, s.r.o. č. 30112016601 za dodanie dreveného poľovníckeho posedu, výsek nežiadúcich drevín pri zvážniciach, chemickú opravu (ako oprava je plnenie vymedzené i na predmetnej faktúre, ktorá je v pripojenom administratívnom spise - poznámka správneho súdu) mladých lesných kultúr, manipuláciu dreva motorovou pílou a vyčistenie miest a skladov po ťažbe, výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly a od dodávateľa STAFI SK, s.r.o. č. 2511201601 za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavbu HENGSTLER Kežmarok, č. 2511201602 za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre stavbu DRILLING a č. 2511201603 za zabezpečenie výrobnej a realizačnej dokumentácie pre výrobu prefabrikátov pre DC 1 Strečno. Správca dane žalobcovi ako kontrolovanému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 21.781,80 Eur. Nepriznanie odpočtu je v zmysle tvrdení žalobcu odôvodnené správnymi orgánmi prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda z prostredia spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca poukázal na závery správcu dane, podľa ktorých v prípade faktúry od dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) a následne u odvolávajúceho sa nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pričom zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nemali vplyv na správcom určený rozdiel dane. Žalobca poukázal na záver, podľa ktorého za účelom preverenia účtovníctva spoločnosti M-TRADE, s.r.o. správca dane preveroval aj právneho nástupcu tejto spoločnosti - XIREN s.r.o. a uviedol, že z dôvodu, že spoločnosť XIREN s.r.o. neposkytla správcovi dane súčinnosť a nespolupracovala so správcom dane, nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. sú preverované faktúry. Zároveň v nadväznosti na vyjadrenie sa svedka pána Q. Z. o tom, že práce stavebné a aj práce v lese mala spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. zabezpečiť subdodávateľsky, prostredníctvom spoločností DREVOS SV s.r.o., WINDLOW VENTRURES SK, s.r.o., UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o., správca dane zistil, že v roku 2016 to boli spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o., vo vzťahu ku ktorým ďalej správca dane zistil z verejne prístupných registrov, že tieto so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, majú zrušenú registráciu DPH z úradnej povinnosti a niektoré nemajú konateľov a ani žiaden registrovaný predmet činnosti. Závery správcu dane a žalovaného žalobca namietal s tým, že pokiaľ správca dane mal pochybnosti o dodávateľoch žalobcu, nemôže tieto pochybnosti pričítať na úkor žalobcu. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že bývalý konateľ subjektu XIREN s.r.o. (bol konateľom i v predmetnom zdaňovacom období) je kontaktný a so správcom dane spolupracoval. To, že aktuálny konateľ XIREN s.r.o. je nekontaktný nemôže byť pričítané v neprospech žalobcu, žalobca na neho nemá žiaden dosah. Žalobca nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľoch by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že budú v budúcnosti pre správcu dane nekontaktní. Pričítanie nekontaktnosti dodávateľov na úkor žalobcu je v rozpore so súčasnou judikatúrou a je to nesprávny postup. Dodávatelia a subdodávatelia sú samostatné subjekty, žalobca nemá možnosť ich nekontaktnosť skonštatovanú správcom dane ovplyvniť. Žalobca mal uzatvorený vzťah len so subjektom M-TRADE SK, s.r.o. a nie so subdodávateľmi tohto subjektu, ktorých konateľ M-TRADE SK, s.r.o. nevedel označiť. Vzťahy M-TRADE SK, s.r.o. a jeho dodávateľov - subdodávateľov, nie sú sférou vplyvu žalobcu, žalobca nemá možnosť do týchto vzťahov zasahovať, čo by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou a zmyslom podnikania vôbec. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu inštitútu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nerozpornosť vykonania zdaniteľného plnenia môže preukázať práve konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala, dodala, vystavila faktúru (M-TRADE SK, s.r.o.) a konateľ ktorej spoločnosti zdaniteľné
plnenia prevzal (žalobca), čo obaja konatelia potvrdili. Žalobca namieta, že správca dane a žalovaný spochybňujú obchodný vzťah, ktorý bol riadne preukázaný nielen faktúrou, ale aj výsluchom svedkov (konateľov). Správca dane rozporne tvrdí, že na preukázanie zdaniteľného obchodu nepostačuje iba predloženie faktúry a zároveň na druhej strane spochybňuje a neprihliada na rámcové zmluvy, či výsluchy svedkov, teda dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu. Žalobca namieta, že si svojich obchodných partnerov preveril z dostupných zdrojov konkrétne prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne a na stránke FINSAT. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu obchodných partnerov, čo by tiež bolo popretím podnikateľského prostredia. · 2. Žalobca namieta, že dôkazom o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a M-TRADE SK, s.r.o. je rámcová zmluva, pričom správca dane a žalovaný ju spochybňujú pre jej všeobecný obsah, hoci táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované úpravou Obchodného zákonníka pre jej platnosť. · 3. Žalobca namieta, že vo vzťahu k subjektu STAFI SK, s.r.o. založil správny orgán svoje závery na skutočnosti, že bývalý konateľ tohto subjektu nevedel presne označiť, ktorý zo subdodávateľov predmetné práce vykonal a nevedel si spomenúť na detaily v súvislosti s uskutočneným plnením. Na tomto mieste žalobca tiež zdôraznil, že mal uzatvorený obchodný vzťah so subjektom STAFI SK, s.r.o. a nie s jeho subdodávateľmi, nemá vplyv na jeho vnútorné záležitosti a ani na jeho dohody so subdodávateľmi. Aj v tejto časti žalobca konštatuje, že by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou a zmyslom podnikania, pokiaľ by to bolo naopak a poukazuje na úpravu podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nespornosť existencie zdaniteľného plnenia preukazoval konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala/dodala, vystavila faktúru (STAFI SK, s.r.o.) a konateľ spoločnosti, ktorá plnenie prevzala (žalobca). Správca dane spochybňuje vzťah, ktorý bol preukázaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že faktúra nepostačuje a zároveň neprihliada na rámcové zmluvy a výpovede svedkov svedčiace v prospech žalobcu, poukazuje žalobca na tú skutočnosť, že svojich obchodných partnerov preveril rovnakou argumentáciou akú uviedol ku subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Rovnako ako pri subjekte M-TRADE SK, s.r.o., žalobca v tejto časti vo vzťahu k obchodnoprávnemu vzťahu so subjektom STAFI SK, s.r.o. argumentuje nesprávnosťou postupu správcu dane, kedy tento nekontaktnosť subdodávateľov pričíta na úkor žalobcu a tvrdí preukázanie obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom STAFI SK, s.r.o. na základe rámcovej zmluvy. · 4. Vo vzťahu ku spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. žalobca trvá napriek vyjadreniu tohto subjektu, na ktoré žalovaný poukazuje vo vzťahu ku faktúre č. 2020/001 na svojich vyjadreniach s tým, že ak by VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. s vystavením faktúry nesúhlasila, tak by ju vrátila, čo sa nestalo. · 5. Žalovaný spochybňuje vzťah medzi STAFI SK, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., hoci bol tento ako i zdaniteľné plnenie potvrdené konateľmi (konateľom žalobcu, bývalým konateľom STAFI SK, s.r.o. p. R. N., bývalým konateľom M-TRADE SK, s.r.o. p. Q. Z. a bývalým konateľom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. p. Y. a splnomocneným zástupcom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.). Žalovaný bez dôkazu opaku spochybňuje uvedené obchodné vzťahy len na základe vlastného hodnotiaceho úsudku. · 6. Žalobca namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s dokladmi, a to konkrétne s Uznaniami dlhu zo dňa 19.05.2017, s Oznámením o postúpení pohľadávky z 18.05.2017, len uviedol, že všetky tri boli podpísané P.. N. Y.. To považuje žalobca za irelevantné, pretože P.. N. Y. bola na ich podpis oprávnená. Žalobca namieta, že pokiaľ správca dane poukazuje na to, že vyššie uvedené doklady boli predložené dodatočne a neboli odňaté KÚFS, svedčí to o zastávaní názorov žalovaného v neprospech žalobcu bez relevantného dôkazu. · 7. Žalobca namieta, že vo vzťahu ku subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. žalovaný spochybňuje vzťah žalobcu a tohto subjektu, napriek jeho potvrdeniu konateľmi (konateľom žalobcu, bývalým konateľom STAFI SK, s.r.o. p. N. a bývalým konateľom M-TRADE SK, s.r.o. p. Z., ako i bývalou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. P.. N. Y. a splnomocneným zástupcom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.). Žalovaný oproti tomu tieto obchodné vzťahy bez jediného dôkazu spochybňuje, opäť len na základe vlastného hodnotiaceho úsudku, ignorujúc dôkazy v prospech žalobcu. · 8. Žalobca namieta, že predložil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019 a tvrdí, že tento dôkaz potvrdzuje práce, ktoré boli predmetom spochybňovanej faktúry. PONGRÁCZ, s.r.o. tiež predmetnú faktúru uhradil, čo daňový subjekt doložil výpisom z účtu získaným od postupníka STAVOINVEST - EU, s.r.o. S vyhodnotením tohto dôkazu správcom dane žalobca nesúhlasí. · 9. Žalobca tvrdí existenciu dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). · 10. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej
správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil, v zmysle tvrdení žalobcu, z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 žalobca konštatoval, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. Žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu, aby na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zabezpečenia jednoty rozhodovania. · 11. Žalobca tvrdí v zhode s názorom Ústavného súdu, poukazujúc na jeho judikatúru, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať práve taký prístup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. · 12. Žalobca namieta, že žalovaný si vopred stanovil cieľ nepriznal žalobcovi nárok, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. · 13. Správca dane vydaním 9-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. · 14. Žalobca namieta tvrdenia žalovaného založené len na domnienkach tvrdiac, že preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie dodávateľom. Uvedené vyplýva z faktúr a z výpovedí konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102613419/2019 zo dňa 14.11.2019 s konateľom p. Q. Z. a tiež z výpovede svedka - konateľa spoločnosti STAFI SK, s.r.o. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100156926/2020 zo dňa 15.01.2020 s konateľom p. R. N.. Ďalším dôkazom, ktorý deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a STAFI SK, s.r.o., M- TRADE SK, s.r.o. sú rámcové zmluvy. Žalobca namieta, že žalovaný nepredložil dôkaz opaku a zakladá svoje závery na pochybnostiach, nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich súvislostiach, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti a žalobca bol takýmto postupom ukrátený na svojich právach. Žalobca namieta, že žalovaný hodnotí dôkazy nedôsledne. · 15. Žalobca bez bližšej konkrétnej argumentácie citoval závery rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00 s tým, že chce upriamiť pozornosť správneho súdu na citované závery.
7. Podaním zo dňa 19.05.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. V tomto vyjadrení obsiahol rovnaké konštatovanie podstatného obsahu podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a správcom dane zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia tak, ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nespochybnili vykonanie prác, ale spochybnili skutočnosť, že fakturované práce/služby boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovaných
obchodných reťazcoch. U predmetných dodávateľských spoločností nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. V postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej výšky odpočítanej dane. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku nemôže svoju povinnosť vysvetľovať ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní výšky odpočítanej dane.
8. Podaním zo dňa 15.07.2021 učinil žalobca repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby. V jej obsahu odkázal na svoju argumentáciu ako v skutkovej tak v právnej rovine uvedenú už v správnej žalobe, vrátane odkazu na už v správnej žalobe uvedené rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a z neho vyvodený záver.
9. Žalovaný po doručení repliky žalobcu dupliku vo veci nepodal.
10. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 30.03.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
11. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 49 ods. 2, pís. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.11.2016 - ďalej len Zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) Zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
12. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
13. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal.
14. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o pričítaní skutočností týkajúcich sa dodávateľov (M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o.) a subdodávateľov v neprospech žalobcu postupom správcu dane a žalovaného, uvádza správny súd nasledovné závery: Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, postupoval správca dane v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 5, § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávneho vzťahu žalobcu a jeho priamych dodávateľov. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávneho vzťahu žalobcu s uvedenými priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a v jeho priebehu, teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole, uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia, nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp.zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňalo, v nadväznosti na uvedené, jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujú reálne plnenie a tiež sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetných obchodnoprávnych vzťahov, ktoré vzhľadom na zapojenie žalobcu v nich (išlo o obchodnoprávne vzťahy žalobcu s jeho priamymi dodávateľmi), boli pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce priamych dodávateľov žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 (bod 46. odôvodnenia)). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárneho zástupcu žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti
podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodnením prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľov žalobcu, teda spoločností, ktoré nepatria do sféry vplyvu žalobcu. V prejednávanej veci v tejto časti správny súd dodáva, že práve skutočnosti označené žalobcom v rámci prvého žalobného bodu (konkrétne kontaktnosť subjektu XIREN s.r.o. a zistenia správcu dane vo vzťahu k subdodávateľom subjektu M-TRADE SK, s.r.o. označených svedkom p. Q. Z., ako aj absencia označenia subdodávateľov subjektu STAFI SK, s.r.o.), založili dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach a odôvodnili postup správcu dane, kedy tento, a to i sám na základe jeho postupu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vykonal úkony za účelom naplnenia účelu daňovej kontroly, teda pre potreby čo najúplnejšieho zistenia skutočností potrebných pre správne určenie dane. Existencia dôvodných pochybností správcu dane zároveň predstavovala základ dôkaznej povinnosti daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Daňový subjekt predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, na čo mu zo strany správcu dane postupom správcu dane bol vytvorený dostatočný priestor. Uvedeným spôsobom došlo v procese dokazovania v daňovom konaní k presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, v ktorej časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 401/09 alebo sp.zn. III.ÚS 93/2016. Pokiaľ žalobca namietal pričítanie nekontaktnosti dodávateľov žalobcu a aj subjektu XIREN s.r.o. ako právneho nástupcu dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. na úkor žalobcu ako nesprávny postup, ktorý je v rozpore so súčasnou judikatúrou správny súd primárne konštatuje všeobecnosť takejto žalobnej námietky z dôvodu absencie konkretizácie judikatúry, ktorú má žalobca v tejto časti na mysli. Správny súd napriek tomu poukazuje napríklad závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na rozpor so súčasnou judikatúrou v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca konkrétne rozhodnutie/rozhodnutia - judikatúru, ktorú má na mysli neoznačil. Pokiaľ žalobca uvádzal potvrdenie vykonania plnenia oboma konateľmi (konateľom žalobcu ako aj bývalým konateľom subjektu M-TRADE SK, s.r.o.), správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť materiálneho plnenia, ktorého sa faktúra od tohto dodávateľa týka, nebola správcom dane spochybnená. V tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011. Okolnosť potvrdenia plnenia výpoveďami konateľov v zmysle tvrdení žalobcu je podľa správneho súdu potrebné posudzovať v spojení so skutočnosť, či je takéto tvrdenie, a to i v prípade jeho uvedenia osobou v statuse svedka, overiteľné ďalším, iným predovšetkým listinným dôkazom a činí tým z takéhoto tvrdenia
- vyjadrenia konateľa, zistenie majúce povahu overiteľného faktu. Plnenie pokiaľ ide o jeho druh tak, ako je vymedzený v preverovaných faktúrach, je spojené s predpokladom generovania listinných dôkazov o jeho uskutočnení, ktoré by v spojení s výpoveďami konateľov zúčastnených subjektov v rámci toho - ktorého obchodnoprávneho vzťahu, mohli uvedenú kvalitu vo vzťahu k výpovediam konateľov založiť. To však v prejednávanom konaní naplnené nebolo. Ako subjekt M-TRADE SK, s.r.o., tak subjekt STAFI SK, s.r.o. prešli po čase realizácie fakturovaného plnenia podľa predmetných preverovaných faktúr právnym nástupníctvom, pričom na základe zistení správcu dane právni nástupcovia týchto dodávateľských subjektov XIREN s.r.o. a MAINLUX s.r.o. boli vo vzťahu k správcovi dane nekontaktní. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi, a to ani v nadväznosti na
rámcové zmluvy. Konkrétne v prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že samotné rámcové zmluvy mohli byť len všeobecným podkladom vystavenia faktúr od dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o a STAFI SK, s.r.o. (v obsahu pripojeného administratívneho spisu sú dve rámcové zmluvy, a to rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a M-TRADE SK, s.r.o č. RZ-JUN/2015 a rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a STAFI SK, s.r.o., č. RZ-jun/2016, obe uzatvorené na dobu neurčitú), ktorými bolo fakturované konkrétne plnenie z hľadiska jeho konkrétnej vecnej identifikácie. K faktúram od subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a ani faktúram od subjektu STAFI SK, s.r.o. neboli predložené správcovi dane zo strany daňového subjektu žiadne prílohy, ktoré mali predstavovať konkrétne podklady pre ich vystavenie. Rámcové zmluvy svedčia výlučne o existencii samotného obchodnoprávneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, ale nevypovedajú o realizovanom plnení podľa nich, teda o tom, ako sa plnili tieto zmluvy z hľadiska obsahu tvoreného v nich dohodnutými právami a povinnosťami. Správny súd opätovne v tejto časti zdôrazňuje, že existencia obchodnoprávneho vzťahu nimi založená spochybnená správcom dane nebola. Pokiaľ ide o samotné plnenie v materiálnom zmysle slova, správca dane i žalovaný opakovane uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí, že nespochybňujú skutočnosť, že plnenie mohlo byť vykonané, avšak nebolo zistené kým, čo znamená, že ani jeho existencia nepreukazuje splnenie materiálnych podmienok odpočtu a skutočnosť, že bolo uskutočnené dodávateľmi žalobcu uvedenými na preverovaných faktúrach.
15. Pokiaľ žalobca namietal postup správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov, jednostrannosť tohto postupu správcu dane i žalovaného, nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, založenie záverov správnych orgánov len na domnienkach a neprodukovanie dôkazu opaku zo strany správcu dane a žalovaného a tiež nedôsledné hodnotenie predložených dôkazov a vyjadrení daňového subjektu, a teda v súhrne žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného pri dokazovaní a aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. V súvislosti s preverovaním faktúry dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. boli dôvodné pochybnosti správcu dane predložené predovšetkým nemožnosťou overenia obsahu výpovede bývalého konateľa označeného priameho dodávateľa p. Z., dokladmi z účtovníctva uvedeného priameho dodávateľa resp. jeho právneho nástupcu XIREN s.r.o. z dôvodu nekontaktnosti tohto subjektu, ako aj jeho štatutárneho zástupcu v spojení s nekontaktnosťou dodávateľov subjektu M-TRADE SK, s.r.o., okruh ktorých bol síce bývalým konateľom M-TRADE SK, s.r.o. vymedzený a na základe zistení správcu dane ustálený, tak že išlo o subjekty UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o. vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu, ktoré subjekty subdodávateľov, však taktiež so správcom dane nespolupracovali a boli nekontaktné. Vo vzťahu k faktúram, ktoré boli predmetom preverovania správcu dane od dodávateľa STAFI SK, s.r.o. boli dôvodné pochybnosti správcu dane založené predovšetkým na skutočnosti nemožnosti overenia vyjadrení konateľa žalobcu a bývalého konateľa STAFI SK, s.r.o. p. R. N., prostredníctvom dokladov v účtovníctve priameho dodávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, ktorým bol subjekt MAINLUX SK, s.r.o., ktorý subjekt právneho nástupcu priameho dodávateľa so správcom dane nespolupracoval a bol nekontaktný. V prípade faktúr od dodávateľa STAFI SK, s.r.o. pochybnosti správcu dane o reálnom a skutočnom plnení deklarovanom faktúrami od uvedeného dodávateľa založila aj skutočnosť, že samotný priamy dodávateľ subdodávateľov vôbec neoznačil a ich okruh bol ustálený len na základe postupu správcu dane zistením z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu STAFI SK, s.r.o. v preverovanom období tak, že išlo o T&H Slovakia, s.r.o. a S-CORP, s.r.o., ktoré subjekty však taktiež neboli kontaktné, so správcom dane nespolupracovali a podľa zistení správcu dane majú zrušenú registráciu DPH z úradnej moci. Argumentácia žalobcu týkajúca sa postupu správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov tak, ako je uvedené vyššie nebola správnym súdom vyhodnotená ako dôvodná, so zdôraznením dôkaznej povinnosti vyplývajúcej daňovému subjektu priamo zo zákona, konkrétne z úpravy § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Táto dôkazná povinnosť zahŕňa preukázanie vecných i formálnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane. Preukázanie vecných podmienok vzniku práva na odpočítanie dane zahŕňa v zmysle judikatúry SD EÚ (napríklad rozhodnutie C-414/10 vo veci Véleclair zo dňa 29.03.2012):
- preukázanie vzniku daňovej povinnosti zdaniteľnej osoby ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, ako by bol vlastníkom, inak pri dodaní tovaru odovzdanie tovaru zdaniteľnej osobe) a
- tovary a služby zakladajúce právo na odpočet musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby vlastných zdaniteľných plnení pre zdaniteľnú osobou a na vstupe musia byť tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (napríklad rozhodnutie SD EÚ C-324/11 vo veci Tóth bod 33., 26.). Ak vzniknú u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti a správnosti tvrdení daňového subjektu vo vzťahu k realizácii zdaniteľných plnení, má správca dane zákonnú povinnosť pochybnosti oznámiť a povinnosť vyzvať daňový subjekt, aby sa k oznámeným pochybnostiam vyjadril a najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Správny súd v tejto časti dopĺňa, že na základe oboznámenia sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nevzhliadol jednostrannosť, nedôslednosť alebo akúkoľvek nezákonnosť v postupe správcu dane pri vedení dokazovania, pri vykonávaní dôkazov a pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v zmysle námietok žalobcu.
16. Pokiaľ ide o dodatočne predložené dôkazy (konkrétne Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2017 a dvakrát Uznanie dlhu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. z 19.05.2018 ako aj Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2019 a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019), tieto hodnotil žalovaný podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia, v kontexte výsledkov vykonaného dokazovania, a to pri zohľadnení skutočnosti spojenej s momentom ich vystavenia a momentom zaistenia dokladov daňového subjektu orgánom KÚFS. Na základe toho je zrejmé, že niektoré z týchto dokladov boli vystavené až po odňatí dokladov KÚFS, z čoho vyplýva, že tieto doklady nemohli byť súčasťou odňatých dokladov orgánov KÚFS daňovému subjektu. Táto parciálna okolnosť a záver žalovaného z nej vyvodený však podľa hodnotenia správneho súdu nie je spôsobilá založiť záver o nezákonnosti postupu alebo rozhodnutia správcu dane a žalovaného, nakoľko ani tieto doklady nie sú spôsobilé sami o sebe alebo v spojení s výsledkami vykonaného dokazovania preukázať náležitosti zdaniteľného plnenia podľa preverovaných faktúr. Osobitne správny súd poznamenáva, že dokladom, ktorý sám o sebe a ani v spojení s výsledkami ostatného vykonaného dokazovania nepreukazuje spoľahlivo náležitosti zdaniteľného plnenia nie je vo všeobecnej rovine ani doklad o úhrade fakturovanej ceny. Správny súd konštatuje, že samotné presvedčenie žalobcu o nesprávnosti vyhodnotenia dokladov o úhradách, predložených platobných rozkazoch, oznámení o postúpení pohľadávok ako aj uznaní dlhu nepostačuje bez produkovania ďalších dôkazov, spôsobilých vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia, pre záver o nezákonnosti postupov a rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
17. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd i argumentáciu žalobcu obsiahnutú vo štvrtom žalobnom bode, ktorá z hľadiska jej obsahu predstavuje len popretie zistení správcu dane a z nich vyvodených záverov, bez produkovania dôkazov o tomto tvrdení žalobcu. Ide o námietku zredukovanú na vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so záverom správnych orgánov, že subjekt VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. faktúru, ktorej sa námietka uvedená v bode 4. týka (faktúru č. 2020/001) nevrátila, nepreukazuje skutočnosti tvrdené žalobcom.
18. Pokiaľ žalobca namietal, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú ako dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby dané dôvody v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto námietky žalobcu. Uvedené dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené správny súd nehodnotí. Poukazuje primárne na všeobecnosť vymedzenia tejto námietky a zároveň ani vo vecnej rovine, s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku, nemôže konštatovať dôvodnosť tejto námietky. Správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci.
19. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane
v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad už vyššie citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu pri dodávkach od priamych dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. V týchto prípadoch ide o skutočnosti predstavujúce materiálne podmienky práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorých ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie dôvodných pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane vo vyššie uvedenom odôvodnení, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozsudkami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentáciu, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015, teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi
orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. V prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 30S 39/2021) však o takýto prípad nešlo, nakoľko v administratívnom konaní správca dane a žalovaný dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, v súvislosti s akými zisteniami a ako, teda preskúmateľne a poskytnutím jasnej odpovede na vzniknuté otázky, vyhodnotili nekontaktnosť priamych dodávateľov žalobcu. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR 3Sžf 1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. 30S/39/2021 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly
adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. 30S/39/2021 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 skonštatoval najvyšší súd záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.
20. Pokiaľ žalobca namietal, že súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Nie je preto možné z takto označeného rozhodnutia ústavného súdu žalobcom vyvodené závery, pokiaľ ide o východiská tohto rozhodnutia ústavného súdu, porovnať s východiskami prejednávanej veci. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na už vyššie citované závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018. Správny súd konštatuje, že závery rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil ani len číselne - napríklad spisovou značkou. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.
21. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vydaním 9 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou podľa Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 9 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou § 3 ods. 1 Daňového poriadku reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.
22. Pokiaľ ide o námietku v dvanástom žalobnom bode poukazuje správny súd na svoje závery podľa už vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, kde sa správny súd v širšom kontexte vysporiadal aj s námietkou obsiahnutou v 12. žalobnom bode ako nedôvodnou.
23. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v štrnástom žalobnom bode, správny súd poukazuje na celé odôvodnenie svojho rozhodnutia, v jednotlivých častiach ktorého sa už argumentáciou obsiahnutou v 14. žalobnom bode vysporiadal. Správny súd v tejto časti dodáva, že rozpor postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného so zásadou zákonnosti v prejednávanej veci nevzhliada a rovnako nevidí priestor pre skonštatovanie ukrátenia žalobcu na jeho právach, pričom v tejto časti zdôrazňuje, že zo strany správcu dane bol žalobcovi tak, ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu vytvorený priestor
na uplatnenie práv v priebehu daňovej kontroly (žalobcovi bola zo strany správcu dane zaslaná výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 zo dňa 29.01.2020 pod č. 100297723/2020, ktorou správca dane postupoval v súlade s úpravou § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 všetko Daňového poriadku a vyzval daňový subjekt, aby do 15 dní od doručenia výzvy učinil vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených ku daňovej kontrole a na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam, v oznámení o daňovej kontrole vyzval daňový subjekt, že pokiaľ disponuje ďalšími dokladmi za rok 2016, ktoré neboli zabezpečené KÚFS a budú mať vplyv na správne určenie dane je potrebné ich predložiť v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Daňového poriadku v stanovenej lehote odo dňa začatia kontroly). Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu- ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane.
24. Vo väzbe na námietku žalobcu, podľa ktorej žalobca poukazuje na to, že záujem štátu na výnose z výberu daní je nadradený vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, avšak uvedené nemôže byť na úkor nedodržania práva v spojení so závermi podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. M-Sž doV1/00, ktoré žalobca rozsiahlo v správnej žalobe cituje, i v tejto časti správny súd odkazuje na bod 55. rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžf/81/2018 vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú. Pokiaľ teda žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať. Na základe vyhodnotenia všetkých námietok obsiahnutých v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby ako nedôvodných správny súd podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.
25. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
26. Žaloba bola zamietnutá, na základe čoho je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný a žalobcovi podľa § 167 SSP a contrario správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému vzhľadom na konštatovanie nezistenia splnenia podmienok výnimočnosti situácie v nadväznosti na aplikovanú úpravu podľa § 168 ods. 1 SSP a contrario.
27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.