Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/12/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 23, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2024/008147-002 zo dňa 05.02.2024, takto

rozhodol:

Súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 09.04.2024 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov so sídlom Námestie SNP 23 Banská Bystrica (ďalej „žalovaný“) zo dňa 05.02.2024 pod číslom OU-BB-OOP1-2024/008147-002, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1 Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový správny orgán“) pod číslom OU-BB-OVVS2-2023/017550-027 zo dňa 05.10.2023 potvrdil. Žalobca žiadal po preskúmaní rozhodnutia žalovaného zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.02.2024 pod č. OU-BB- OOP1-2024/008147-002 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, vrátane nahradenia mu trov konania v plnom rozsahu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. K správnej žalobe žalobca ako listinné dôkazy pripojil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou.

3. Z rozhodnutia žalovaného č.OU-BB-OOP1-2024/008147-002 zo dňa 05.02.2024 vyplýva, že žalovaný predmetným rozhodnutím, ako príslušný odvolací orgán podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodol o odvolaní, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB- OVVS2-2023/017550-027 zo dňa 05.10.2023 tak, že podľa Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-BB-OVVS2Q023/017550-027 dňa 05.10.2023 potvrdil. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, zastavil konanie vedené proti obvinenému G. G. F., vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa , ktorého sa obvinený mal dopustiť' tým, že ako riaditeľ Základnej školy Golianova 8, Banská Bystrica, na základe žiadosti o sprístupnenie

informácií podanej dňa 11.12.2022 a dňa 11.01.2023 na Základnú Školu Golianova 8 podľa Z z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mal nesprístupniť žiadateľovi A. B. C. ním požadované informácie a nevydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti, čím mal porušiť povinnosť určenú osobitným predpisom. Podľa ustanovenia správny orgán uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16 eur.

4. Správny súd posúdil podanie žalobcu podľa jeho povahy a obsahu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej „“).

5. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa a správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 11. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

12. Procesné podmienky predstavujú základný, elementárny predpoklad toho, aby mohol správny súd o správnej žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej (teda samotným meritórnym prieskumom žaloby). Správny súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu správneho súdneho konania. Nevyhnutným predpokladom toho, aby správny súd začal v intenciách správnej žaloby konať, je však predovšetkým danosť aktívnej aj pasívnej procesnej legitimácie subjektov, s ktorými má konať. Ohľadom aktívnej procesnej legitimácie je nevyhnutné mať ustálené, že súdnej ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov sa domáha nositeľ tohto (svojho) subjektívneho práva, ktorého ochrany sa správnou žalobou domáha, tvrdiac, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím, opatrením, iným zásahom alebo postupom orgánu verejnej správy. Správne súdnictvo slúži teda predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré sa oprávnene cítia rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach.

13. Danosť aktívnej legitimácie podľa je determinovaná danosťou dvoch atribútov. Za prvé – aby žalobca mal postavenie účastníka administratívneho konania a druhým predpokladom je, že súčasne boli ukrátené jeho práva alebo právom chránené záujmy napádaným rozhodnutím, opatrením, či postupom orgánu verejnej správy. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby teda nestačí, že žalobca bol

účastníkom administratívneho konania, ale je súčasne nevyhnutné, aby ako účastník správneho konania mohol byť rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený. V posudzovanej veci nie je sporné postavenie žalobcu ako účastníka priestupkového konania, ktoré mu, ako navrhovateľovi priestupkového konania jednoznačne vyplýva z . Spornou je otázka jeho aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby z toho dôvodu, či zastavením priestupkového konania vedeného voči inej osobe došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu na jeho subjektívnych právach, keďže navrhovateľ priestupku nie je osobitným zákonom ani výslovne zmocnený na ochranu zákonnosti či verejného záujmu ( a ).

14. Problematike aktívnej legitimácie navrhovateľa priestupku, ako účastníka priestupkového konania, na podanie žaloby žiadajúcej prieskum zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, sa už opakovane venoval vo svojej rozhodovacej činnosti jednak Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) bol v súvislosti s aktívnou legitimáciou navrhovateľa priestupku na podanie žaloby proti rozhodnutiu v priestupkovom konaní judikovaný tento právny názor: „Navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle účastníkom konania o priestupku a pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania, môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania. Tieto práva priznáva navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom.”

15. Správny súd ďalej poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom uviedol: „Rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť navrhovateľ priestupkového konania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu navrhovateľa priestupkového konania, t.j. nezasahuje do právnej sféry navrhovateľa priestupkového konania ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. (...) „Pocit“ žalobcu o jeho poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobcu nepostačujúci a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté na jeho návrh. Takto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.“

16. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. boli závery k aktívnej legitimácii doplnené o tieto argumenty: „Len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom. Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť, sú stanovené . Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojím návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti . Správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach."

17. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach vo veciach napr. , či citované závery kasačného súdu o tom, že navrhovateľ priestupku nemôže byť rozhodnutím o priestupku ukrátený na svojich právach, potvrdil, čím tieto závery prešli aj kontrolou ústavnosti. Správny súd pre úplnosť poznamenáva, že II. senát Ústavného súdu SR v konaní sp. zn. mal pochybnosti o uvedených záveroch, ktoré formuloval tak, že “v zásade možno súhlasiť s názorom najvyššieho súdu (s ktorým sa stotožňuje aj I. a IV. senát ústavného súdu), podľa ktorého

aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle , ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, zahŕňa v sebe kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Naproti tomu ako neakceptovateľný sa javí záver, podľa ktorého právoplatným rozhodnutím o priestupku navrhovateľ ako postihnutá osoba nemôže byť ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu navrhovateľa ako postihnutej osoby, t. j. nezasahuje do jeho právnej sféry a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. považuje navrhovateľa ako postihnutú osobu za účastníka priestupkového konania, a to v plnom rozsahu účastníckych práv vrátane práva podať odvolanie ( zákona 12 o priestupkoch). Preto navrhovateľ ako postihnutá osoba - účastník konania o priestupku má nepochybne právo na to, aby za splnenia všetkých zákonných podmienok bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o vine či nevine osôb obvinených zo spáchania priestupku. Toto právo je súčasťou základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa .“ Uvedený predbežný právny názor však nebol Ústavným súdom uznesením sp. zn. PLz. z 27. júna 2012 potvrdený a z toho dôvodu aj II. senát Ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. dospel k záveru, že „hoci sťažovateľ bol ako postihnutá osoba a navrhovateľ účastníkom správneho konania, nebol zároveň osobou ukrátenou na právach rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Samotné tvrdenie sťažovateľa o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu. V konaní podľa piatej časti súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. V danom prípade sa v priestupkovom konaní rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie H. I. D. a I. J. E., pričom rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu sťažovateľa, teda nezasahuje do jeho právnej sféry a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.”

18. Zo strany vyšších súdnych autorít bolo teda ustálené, že navrhovateľ priestupku nie je osobou, ktorá by mohla napádať nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Tieto právne názory sú plne použiteľné aj za účinnosti , keďže podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby tak, ako bola definovaná v piatej časti predošlej procesnej úpravy zostala zachovaná aj v .

19. Keďže sa v priestupkovom konaní rozhoduje výlučne o vine a sankcii obvineného z priestupku, rozhodnutie o priestupku sa tak priamo týka len obvinenej osoby. Priestupkové rozhodnutie svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t. j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení priestupkového konania, nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu. Preto žalobca ako navrhovateľ priestupkového konania nemohol byť ukrátený na svojich právach.

20. Pokiaľ z ustanovenia v spojení s vyplýva, že žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, je tak zrejmé, že subjekt vystupujúci ako žalobca v predmetnej žalobe, ktorý bol síce účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ priestupkového konania, avšak s poukazom na závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít, ako na ne poukázal správny súd v bodoch 14. až 17. odôvodnenia svojho rozhodnutia, je nutné prijať záver, že nie je splnený predpoklad, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a nie je tak daná jeho aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby smerujúcej voči rozhodnutiu správneho orgánu v tejto veci.

21. Ak správny súd zistí neodstrániteľnú vadu konania spočívajúcu v nedostatku aktívnej procesnej legitimácie, musí žalobu odmietnuť podľa , ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Neoprávnenou osobou na podanie správnej žaloby je ten, kto nie je nositeľom aktívnej žalobnej

legitimácie, pričom predpokladom pre postup správneho súdu podľa je „zjavne“ neoprávnená osoba, ktorá sa ochrany správnou žalobou domáha. Zákonnú dikciu „zjavne neoprávnená osoba“ je nutné vykladať tak, že ide celkom zjavne o zrejmú, nespornú, nespochybnenú, aj bez nutnosti ďalšieho skúmania či dokazovania vyplývajúcu neoprávnenosť žalobcu domáhať sa správnou žalobou ochrany v oblasti verejnej správy.

22. Keďže žalobca bol v priestupkovom konaní na úseku práva na prístup k informáciám navrhovateľom a podľa ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít aj správnych súdov nie je osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu, keďže rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na jeho právach ani zmenu jeho právneho postavenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po konštatovaní neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, spočívajúcej v absencii aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, správny súd nemôže ďalej konať a pri aplikácii správny súd žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.

23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.