Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sži/2/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., občianske

združenie, so sídlom T., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom N. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová č. 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-230-2009/00275/TKL zo dňa 4.6.2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -16 zo dňa 21.1.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -16 zo dňa 21. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)

podľa (ďalej len ,,“) zastavil konanie o žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/00275/TKL zo dňa 4.6.2009, ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (ďalej len ,k“) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS- PR-1797/1-08-JGA V-21 zo dňa 28.8.2008, ktorým tento podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konanie zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa koná, a ktorého sa na úseku práva na prístup k informáciám podľa o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mal dopustiť JUDr. M. H., zamestnanec Ministerstva školstva Slovenskej republiky‚ nie je priestupkom.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 247

ods. 1 tým, že základným predpokladom na uplatnenie súdneho prieskumu voči rozhodnutiu správneho orgánu je tvrdenie žalobcu o tom, že bol ako účastník správneho konania rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. V predmetnom konaní pred správnymi orgánmi žalobca nebol účastníkom správneho konania, ale vystupoval ako oznamovateľ spáchania priestupku konkrétnou, ním označenou osobou. Žalobca potom nemohol byť rozhodnutím správnych orgánov nijako ukrátený na svojich právach, nebola mu týmto rozhodnutím uložená žiadna sankcia, povinnosť, oprávnenie. Taktiež neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy a nebol poškodeným. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby, a preto konanie zastavil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej

lehote odvolanie a citujúc ustanovenia , a , zákona o slobode informácií a , poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2010, sp. zn. , rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 4.12.2003 vo veci M. C. v. Bulharsko, no. 39272/98, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a namietal, že konaním páchateľa priestupku sa cítil poškodený na svojom práve na informácie garantovanom a zákonom o slobode informácií, a preto využil svoje právo na inú právnu ochranu garantované a a podal Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „“) návrh na prejednanie priestupku, spáchaním ktorého utrpel ujmu na svojom práve na informácie. Žalobca uviedol, že na základe jeho návrhu bolo voči páchateľovi začaté priestupkové konanie, ktorého bol žalobca riadnym účastníkom ( ). Predmetom konania neboli iba práva páchateľa, ale aj právo žalobcu na poskytnutie právnej ochrany porušenia jeho práva na informácie. Bol teda plnohodnotným účastníkom konania, a to nielen vzhľadom na jeho zákonom definované procesné postavenie, ale aj vzhľadom na predmet konania, ktorým bolo poskytnutie ochrany jeho právu na informácie. Zastavenie priestupkového konania tak bolo spôsobilé porušiť právo žalobcu na inú právnu ochranu. Pokiaľ teda bolo priestupkové konanie rozhodnutím ObÚ zastavené, došlo k zásahu do práva na inú právnu ochranu žalobcu, garantovaného . Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ObÚ o zastavení konania, sa priamo dotýka práva žalobcu na inú právnu ochranu a žalobca je teda v zmysle ustanovenia aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby uznesenie zo dňa 21.1.2011, č. k. -16, bolo zrušené.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa

stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a aj napriek tomu, že žalobca bol účastníkom konania podľa ust. § 72 písm. d) zákona o priestupkoch, nepreukázal, že rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že konanie obvineného nie je priestupkom, bol ukrátený na svojich právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a zistil že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických

osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti

(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (s. 2 ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická

osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vychádzajúc

z dôvodov odvolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu má za to, že Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného správne najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s veta prvá , s ohľadom na tvrdené ukrátenie na právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle , ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných

ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

Odvolací súd považuje za nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ

účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, v priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie JUDr. M. H., zamestnancovi Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t. j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-PR-1797/1-08-JGA V-21 zo dňa 28.8.2008, nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca, ako je už uvedené vyššie, nemôže byť ani ukrátený ani dotknutý na svojich právach.

V zmysle zhora uvedených zákonných ustanovení a zásad „pocit“ žalobcu

o jeho poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobcu nepostačujúci a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté na jeho návrh. Takto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby – aktívnej procesnej

legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a potvrdil, stotožniac sa s názorom krajského súdu, že žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle .

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa

a , tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému zo zákona právo na ich náhradu neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 30. marca 2011

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth