Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/52/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: ZELENKA, a. s., Cesta na Klanec 74, 841 03 Bratislava, IČO: 44 134 339, zastúpený: C&T Advokáti s.r.o., Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BA-OCDPK2-2021/122358 zo dňa 07.12.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako orgán verejnej správy prvého stupňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.03.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie vydané žalobcom č. MAGS ODP 40950/2021-105904 zo dňa 19.03.2021.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.05.2022 žiadal žalobu odmietnuť podľa ust. , pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou z dôvodu zjavnej absencie žalobnej legitimácie žalobcu, ktorý bol prvostupňovým orgánom verejnej správy a je podriadený žalovanému.

3. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 09.06.2022 a zo dňa 06.07.2022 žiadal tiež žalobu odmietnuť podľa ust. z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, alternatívne žiadal žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť.

4. Primárnou úlohou správneho súdu bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá .

5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd príslušný na konanie podľa v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu ako aj splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť.

6. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

7. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

11. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa , ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

13. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatrením orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu pred meritórnym prejednaním veci prioritne preskúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

15. Vo všeobecnosti vymedzuje účel podania správnej žaloby v ustanovení , pričom tento prioritne smeruje k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa v prejednávanej veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv, táto prislúcha iba fyzickým a právnickým osobám tvrdiacim, že na nich boli ukrátení ako účastníci administratívneho konania.

16. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie všeobecnej správnej žaloby zákon vymedzuje v dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd posudzuje splnenie uvedených podmienok na strane žalobcu v každom štádiu súdneho konania.

17. zároveň vymedzuje výnimky, kedy všeobecná správna žaloba nemusí smerovať k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení zákonodarca priznáva možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj iným subjektom, ako sú účastníci administratívneho konania, avšak okruh týchto osôb zároveň striktne ohraničuje na osobu prokurátora a na subjekty, ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného úkonu výslovne oprávnené osobitným zákonom.

18. Je nepochybné, že žalobca ako orgán verejnej správy rozhodoval v prvom stupni správneho konania, a preto nebol účastníkom administratívneho konania, čím nesplnil prvú podmienku vyplývajúcu z a .

19. Druhým predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je ukrátenie na individuálnych právach, ktoré sa musí prejaviť v subjektívnej sfére žalobcu. Pod pojmom subjektívne právo je potrebné rozumieť vlastné hmotné alebo procesné práva alebo právom chránené záujmy konkrétneho žalobcu, ktoré mu priznáva osobitný právny predpis. Inými slovami vyjadrené, fyzická alebo právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.04.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.09.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011).

20. Vyššie uvedená podmienka v podobe zásahu do subjektívnych práv žalobcu vylučuje, aby pod tento druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné subsumovať prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania, v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia. O tento prípad však v prejednávanej vecí nejde. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne uviedol, že: „prvostupňový orgán verejnej správy i v prípade existencie svojej právnej subjektivity nemôže uniesť ani jednu z podmienok nevyhnutných na preukázanie aktívnej žalobnej legitimácie. Skutočnosť, že bol v administratívnom konaní činný ako orgán verejnej správy, ho jednoznačne vylučuje z postavenia účastníka tohto konania a súčasne rozhodovanie na úseku verejnej správy nemá povahu realizácie subjektívnych práv.''

21. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa nemohlo nijakým spôsobom dotýkať subjektívnych práv žalobcu ako orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry, alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. S poukazom na uvedené, súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v zmysle ustanovenia .

22. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.