Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., O. Z., so sídlom T.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom so sídlom N., proti žalovanému Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová č. 22, Bratislava o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/00186/TMC z 26. januára 2009, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -17 z 10.

decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -17 z 10. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

§ 250d ods. 1 O. súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/00186/TMC z 26.

januára 2009, ktorým žalovaný podľa o správnom konaní

(ďalej len ,,správny poriadok“) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č.

OVVS-PR-1095/08-JGA V-21 zo dňa 31. júla 2008, ktorým tento podľa § 76 ods. 1 písm. b/

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

„priestupkový zákon“) zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa koná a ktorého sa na úseku

práva na prístup k informáciám podľa

o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o slobode informácií“) mali dopustiť Ing. J. M., vedúci služobného úradu Ministerstva

financií Slovenskej republiky a JUDr. D. R., zamestnankyňa Ministerstva financií Slovenskej

republiky‚ nie je priestupkom.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ustanovenia tým,

že základným predpokladom na uplatnenie súdneho prieskumu voči rozhodnutiu správneho

orgánu je tvrdenie žalobcu o tom, že bol ako účastník správneho konania rozhodnutím alebo

postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. V predmetnom konaní

pred správnymi orgánmi žalobca nebol účastníkom správneho konania, ale vystupoval ako

oznamovateľ spáchania priestupku konkrétnymi, ním označenými osobami. Žalobca potom

nemohol byť rozhodnutím správnych orgánov nijako ukrátený na svojich právach, nebola

mu týmito rozhodnutiami uložená žiadna sankcia, povinnosť, oprávnenie. Taktiež neboli

dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy, nebol poškodeným.

Na základe uvedeného žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie predmetnej

žaloby, a preto konanie zastavil. Záverom krajský súd poukázal i na to, že žalobcovi bola ním

žiadaná informácia ministerstva financií poskytnutá zaslaním kópie požadovaného

rozhodnutia to už dňa 10.04.2008.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal, keďže konanie bolo zastavené.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

a citujúc ustanovenia § 68 ods. 1 priestupkového zákona, § 72 písm. d/ správneho poriadku,

zákona o slobode informácií a ,

poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010,

sp. zn. , rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 04. decembra 2003

vo veci M. C. v. Bulharsko, no. 39272/98, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. a namietal, že konaním páchateľa priestupku sa cítil

poškodený na svojom práve na informácie garantovanom

a zákonom o slobode informácií, a preto využil svoje právo na inú právnu ochranu

garantované priestupkovým zákonom a a podal

Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „ObÚ“) návrh

na prejednanie priestupku, spáchaním ktorého utrpel ujmu na svojom práve na informácie.

Na základe návrhu žalobcu bolo voči páchateľovi začaté priestupkové konanie,

ktorého bol žalobca riadnym účastníkom (§ 72 písm. d/ priestupkového zákona). Predmetom

konania neboli iba práva páchateľa, ale aj právo žalobcu na poskytnutie právnej ochrany

porušenia jeho práva na informácie. Bol teda plnohodnotným účastníkom konania, a to nielen

vzhľadom na jeho zákonom definované procesné postavenie, ale aj vzhľadom na predmet

konania, ktorým bolo poskytnutie ochrany jeho právu na informácie. Zastavenie

priestupkového konania tak bolo spôsobilé porušiť právo žalobcu na inú právnu ochranu.

Pokiaľ teda bolo priestupkové konanie rozhodnutím ObÚ zastavené, došlo k zásahu do práva

na inú právnu ochranu žalobcu, garantovaného .

Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ObÚ

o zastavení konania, sa priamo dotýka práva žalobcu na inú právnu ochranu a žalobca je teda

v zmysle ustanovenia aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby uznesenie zo dňa 10.12.2010,

č. k. -17 bolo zrušené.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ako vyplýva

z obsahu napadnutého uznesenia súdu, základným predpokladom na uplatnenie súdneho

prieskumu voči rozhodnutiu správneho orgánu je tvrdenie žalobcu o tom, že bol ako účastník

správneho konania rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu ukrátený na svojich

právach.

Zastavením priestupkového konania nebol žalobca ukrátený na svojich právach a túto

skutočnosť nepreukázal ani v podanom odvolaní proti uzneseniu krajského súdu. Navyše ako

vyplýva z uznesenia, informácia mu bola poskytnutá zaslaním fotokópie požadovaného

rozhodnutia už dňa 10.04.2008.

Podľa názoru žalovaného žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konanie, ktoré mu predchádzalo

bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a zistil že odvolaniu žalobcu

nielenže nie je možné priznať úspech, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky

pre meritórne rozhodnutie vo veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté , .

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

s. 2 .

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá

o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho

orgánu ukrátená na svojich právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vychádzajúc z dôvodov

odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu po oboznámení sa s obsahom

pripojeného súdneho a administratívneho spisu má za to, že Krajský súd v Bratislave

na základe vyššie uvedeného správne najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou

na podanie žaloby v súlade s veta prvá , s ohľadom na tvrdené ukrátenie

na právach.

Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2

, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa

kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne

ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní.

Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore

so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie,

ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách

citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky

procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa

piatej časti súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca

domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti

o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu považuje za nesporné, že žalobca E., O. Z.,

so sídlom T., IČO: X., bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle

ustanovenia § 72 písm. d/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.

V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení

sankcie Ing. J. M. a JUDr. D. R., a rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok,

o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach,

pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi

účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t. j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani

nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.

Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby,

pretože rozhodnutím žalovaného č. SVS-230-2009/00186/TMC z 26. januára 2009, ktorým

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru

všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-PR-1095/08-JGA V-21 zo dňa 31. júla 2008, nebolo

rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho vyplýva, že týmto

rozhodnutím žalobca, ako je už uvedené vyššie, nemôže byť ani ukrátený ani dotknutý

na svojich právach.

V zmysle zhora uvedených zákonných ustanovení a zásad „pocit“ žalobcu o jeho

poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie

na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe

odlišnej od žalobcu nepostačujúci a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku

bolo začaté na jeho návrh.

Takto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie

procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby – aktívnej procesnej legitimácie

žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach,

ktorému by korešpondovali jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho

právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasáhlo do jeho právnej

sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -17 z 10. decembra 2010 podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 219

ods. 1 potvrdil, stotožniac sa s názorom krajského súdu, že žalobca nie je osobou aktívne

procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle .

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa a ,

tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu

neuplatňoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková