Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/21/2012

Identifikačné číslo spisu: 1011201445 Dátum vydania rozhodnutia: 21.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011201445.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z. K., bytom C. XXX, C. - X., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Bajtošom, advokátom so sídlom Alžbetina 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP- 2011/014543/TMB zo dňa 27. júna 2011, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -23 zo dňa 25. septembra 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 23 zo dňa 25. septembra 2012, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -23 zo dňa 25. septembra 2012 zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/014543/TMB zo dňa 27. júna 2011, ktorým tento zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. zo dňa 11. marca 2011 o zastavení konania vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa , o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), ktorého sa mala dopustiť obvinená I.. Z. H. tým, že potom ako v dňoch 12. februára 2010, 17. februára 2010, 18. februára 2010 a 20. februára 2010 elektronickou poštou a následne 25. februára 2010 doporučeným listom mala žalobkyňa Z. K. požiadať I.. Z. H., štatutárnu zástupkyňu obce C. - X. o poskytnutie informácie, táto žalobkyni k žiadosti zo dňa 12. februára 2010 listom zo dňa 24. februára 2010 poskytla informácie neúplné a vo vzťahu k ostatným žiadostiam žalobkyni informácie neposkytla. Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je v zmysle (ďalej len „OSP") aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby, keďže napadnutým rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach. Uviedol, že v priestupkovom konaní bola síce navrhovateľkou, ale správny orgán rozhodoval o obvinení z priestupku a

uložení sankcie I.. Z. H., teda rozhodnutie o zastavení konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") žiadnym spôsobom neovplyvňuje právnu pozíciu žalobkyne, ani nespôsobuje zmenu jej právneho postavenia.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože konanie vo veci bolo zastavené a žalovanému trovy nevznikli ( v spojení prvá veta ).

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietala nesprávnosť záveru krajského súdu, že nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby, nakoľko napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo rozhodnuté aj o jej právach, a to konkrétne o právach vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií. Mala za to, že pokiaľ správny orgán rozhodol o zastavení konania o priestupku vo veci, kde žalobkyňa bola oznamovateľkou, toto rozhodnutie sa dotklo aj jej práva byť na požiadanie informovaná podľa cit. zákona. Ďalej namietala, že správne orgány v priestupkovom konaní považovali žalobkyňu za účastníčku konania, resp. fyzickú osobu, ktorej sa konanie týka. Zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie ovplyvnilo jej právnu pozíciu, pretože I.. Z. H. sa dopustila priestupku vo vzťahu k nej.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne zamietol a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -23 zo dňa 25. septembra 2012 potvrdil. Uviedol, že trvá na svojom právnom názore, že žalobkyňa nie ja aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby, keďže napadnutým rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach. Mal za to, že žalobkyňa síce bola v priestupkovom konaní účastníčkou konania - navrhovateľkou, avšak prvostupňový správny orgán rozhodoval o obvinení z priestupku a uložení sankcie voči I.. Z. H. a vo veci vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. Zdôraznil, že toto rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvňuje právnu pozíciu žalobkyne, ani nespôsobuje zmenu jej právneho postavenia, keďže sa týka iba obvinenej z priestupku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa nestihla doplniť návrh na prejednanie priestupku v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, za vydané v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá a ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s s použitím vety prvej a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Predmetom odvolania je tvrdenie žalobkyne, ktorá mala v správnom konaní postavenie účastníka konania o priestupku, že súd prvého stupňa zastavením konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jej odňal možnosť konať pred súdom a to tým, že nepreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie meritórne.

Krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobkyňa nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle . Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či žaloba bola podaná oprávnenou osobou, t.j. osobou, ktorá by bola ako účastník správneho konania rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach podľa veta prvá .

Obvodný úrad Košice-okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. zo dňa 30. júla 2010 uznal obvinenú I.. Z. H. vinnou zo spáchania priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b/, c/ zákona o slobode informácií, ktorého sa mala dopustiť tým, že žiadosťami zo dňa 17. februára 2010, 18. februára 2010 a 20. februára 2010 elektronickou poštou a následne 25. februára 2010 doporučeným listom mala žalobkyňa požiadať Mgr. Z. H., štatutárnu zástupkyňu obce C. - X. o poskytnutie

informácie, ktoré však obvinená žalobkyni neposkytla, čo táto pocítila ako ujmu. Za tento priestupok uložil správny orgán podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „") v súlade s zákona o slobode informácií pokutu vo výške 50 € a súčasne podľa aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. V ostatnej časti správny orgán prvého stupňa konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa zákona o slobode informácií, ktorého sa mala dopustiť obvinená I.. Z. H. tým, že žalobkyni mala listom zo dňa 24. februára 2010 poskytnúť neúplnú informáciu, zastavil podľa , nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Na základe odvolania obvinenej žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP-2011/001182/TJG zo dňa 24. januára 2011 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 11. marca 2011 konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa , zákona o slobode informácií zastavil v zmysle správneho poriadku, nakoľko žalobkyňa (zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Bajtošom), na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránila nedostatky svojho podania, pričom bola o možnosti zastavenia konania poučená. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

v rozlišuje priestupky prejednávané z úradnej povinnosti a priestupky, ktoré sa prejednávajú iba na návrh. Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, môže návrh podať postihnutá osoba, príp. jej zákonný zástupca alebo opatrovník. Podstata návrhových priestupkov je v tom, že navrhovateľ musí konanie o priestupku svojím vlastným úkonom vyvolať, bez jeho návrhu nebude konanie prípadného páchateľa priestupku z úradnej povinnosti skúmané. Navrhovateľ tak disponuje návrhom na začatie konania a celým konaním o priestupku. Navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle účastníkom konania o priestupku a pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania, môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania. Tieto práva priznáva navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom. Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť, sú stanovené .

Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v konaní podľa druhej hlavy piatej časti „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov" ( až ). Základná charakteristika tohto druhu správneho súdnictva je vymedzená v , v zmysle ktorého sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu nie je bežným opravným prostriedkom, ktorý je k dispozícii všetkým účastníkom predchádzajúceho správneho konania, čo vyplýva z , ktorý presne definuje, kto môže podať žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo ( ). Pre žalobcu tak v správnom súdnictve, ktorý napáda rozhodnutie správneho orgánu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok konania na strane účastníkov, predpoklady stanovené v . Žalobca ako účastník správneho konania musí byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu. Len na základe žaloby podanej oprávnenou osobou, môže súd vec meritórne prejednať, čo vyplýva aj z , podľa ktorého súd konanie zastaví, ak žalobu podala

neoprávnená osoba.

Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojím návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti . Správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie ohľadom žalobkyne nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jej práva či povinnosti. Preto žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože rozhodnutím žalovaného č. SVS-OP-2011/014543/TMB zo dňa 27. júna 2011, ktorým jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Košice-okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy č. zo dňa 11. marca 2011 o zastavení konania vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa , zákona o slobode informácií, ktorého sa mala dopustiť obvinená I.. Z. H., nebolo rozhodnuté o jej právach alebo povinnostiach, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím nemôže byť ani ukrátená na svojich právach.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. -46 zo dňa 26. júna 2009, v ktorom bolo konštatované, že posúdenie viny a trestu obvineného z priestupku sa nachádza mimo sféru ovplyvniteľnú procesnou aktivitou poškodeného ako účastníka konania, nakoľko uvedené je zverené výlučne do rúk štátu, ktorý zabezpečuje verejný záujem na stíhaní konania napĺňajúceho znaky skutkových podstát priestupkov. Poškodený teda nemá subjektívne verejné právo na to, aby bola správnym orgánom vyslovená vina obvineného z priestupku, a teda nemôže byť ukrátený na svojich právach tým, keď takéto rozhodnutie nie je správnym orgánom vydané, resp. je vydané rozhodnutie iné, v danom prípade rozhodnutie o zastavení konania. Týmto rozhodnutím totiž nie je poškodený žiadnym spôsobom ukrátený na svojom práve domáhať sa cestou občianskoprávnej žaloby náhrady škody voči tomu, kto bol v pôvodnom konaní obvinený z priestupku, a v občianskom súdnom konaní potom navrhovať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že uvedená osoba za spôsobenú škodu skutočne zodpovedá.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa v spojení s vety prvej potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s a s použitím vety prvej , keď neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania ich náhrada neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.