Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-7-2021.pdf
PDF · 139.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu R. Ď., K.. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Y. Z. XXX, XXX XX Y. Z., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10 o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 09.12.2020, č.: 82942-2/2020-BA takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.12.2020 č.: 82942-2/2020-BA, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla vo veci odvolania žalobcu R. Ď. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce č.: 10044/2020-Mi-DvN zo dňa 06.10.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“).
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 06.10.2020 č.: 10044/2020-Mi-DvN podľa § 104 ods. 1,6 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 61 ods. 1 a 2 , čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (v ďalšom texte aj : „základné nariadenie“) rozhodol o žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti uplatnenú dňa 03.08.2020 tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil a to z dôvodu nesprávnej aplikácie relevantných noriem [pozn. súdu čl. 65 (konkrétne ods. 2), čl. 61, čl. 62 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia]. K tvrdeniu prvostupňového orgánu, že z jeho údajov uvedených v zápisnici zo dňa 18.09.2020 vyplýva, že si počas pracovnej činnosti v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (v ďalšom texte aj skrátený názov : „Spojené kráľovstvo“) plnil odvodové a daňové povinnosti uviedol, že daňovú povinnosť si plnil aj na Slovensku. Žalobca nesúhlasil ani so skutkovými závermi, že orientácia na britský pracovný trh, stabilné bytové pomery, plnenie odvodových a daňových povinností svedčí o zachovaní jeho bydliska a vytvorení centra záujmov a väzieb na území Spojeného kráľovstva. Tvrdil, že na Slovensku má rodinu a priateľov a poukázal na skutočnosť, že v Spojenom kráľovstve nikdy nežiadal o občianstvo a počas celého pobytu používal na úradné účely doklady, ktoré preukazovali jeho občianstvo Slovenskej
republiky. Na základe uvedeného bolo preto nesporné, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v rozpore s právnymi predpismi, keď jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti nevyhovel.
4. Žalovaná, ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí po citácii § 104 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/, čl. 1 písm. j/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj: „základné nariadenie“), čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej aj: „vykonávacie nariadenie“) poukázala na to, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č.: MI3/PS/ ZAM/2020/35999 zo dňa 30.06.2020, bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.06.2020 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 03.08.2020. Na odôvodnenie rozhodnutia žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedla: „V období posledných štyroch rokov, pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 29. júna 2016 do 28. júna 2020, navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa spisového materiálu pracoval navrhovateľ v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva. (.........) V tejto súvislosti uvádzame, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. (....... )
Navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu, by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. (....... )
V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľova blízka osoba (matka) sa spolu s ním zdržiavala na území Spojeného kráľovstva.
V súlade s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu takmer 9 rokov na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s matkou a jej druhom, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodina, brat a stará mama na Slovensku, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska 3 krát ročne, finančné produkty na Slovensku), ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, spoločne s matkou a jej druhom, platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenia a vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného
zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Navrhovateľ sa rozhodol po dobu takmer 9 rokov žiť a pracovať na území Spojeného kráľovstva.
So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa, počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie, za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. (.......... )
Navrhovateľ mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. (........... )
V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania (odíde zo zahraničia bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti) a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. (.... .... )
V nadväznosti na uvedené zdôrazňujeme, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej dávky v nezamestnanosti). ( ....... )
V odvolaní navrhovateľ poukazuje na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, že jeho bydliskom vždy bola Slovenská republika.
V súvislosti so zachovaním trvalého pobytu na Slovensku opätovne uvádzame, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V tejto súvislosti súčasne poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. Zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.
V odvolaní navrhovateľ uvádza, že nikdy nepožiadal o britské občianstvo.
V tejto súvislosti odvolací orgán uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu navrhovateľa v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko.(...... ) Skutočnosť, že dlhodobé
zotrvávanie na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (takmer 9 rokov), ktoré nebolo prechodného charakteru ( keďže u zamestnávateľov vykonával zárobkovú činnosť s pracovným pomerom na dobu neurčitú), nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. (........... )
V súvislosti s prítomnosťou rodiny (súrodenca a babky) navrhovateľa na Slovensku uvádzame, že pobyt blízkej osoby v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie ( čo je v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009).
Navrhovateľ v odvolaní namieta na neprihliadnutie na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby na Slovensku (predložil potvrdenia za roky 2016-2018). Nakoľko v čase výkonu zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva bol navrhovateľ vo veci platenia dani z príjmu subjektom britských právnych predpisov, preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať, podávaním daňových priznaní s nulovou daňovou povinnosťou si len plnil oznamovaciu povinnosť na Slovensku. Túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti v prospech zachovania bydliska navrhovateľa na území Slovenska.
Navrhovateľ preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.
Pokiaľ by bola navrhovateľovi priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. (.......... )
Navrhovateľ v odvolaní bližšie neuviedol, prečo o dávku v nezamestnanosti nepožiadal v krajine, v ktorej vykonával poslednú zárobkovú činnosť, t.j. v Spojenom kráľovstve (bez skúmania podmienky zachovania centra záujmov a bydliska).
V tejto súvislosti uvádzame, že navrhovateľ si mohol v situácii šírenia vírusovej pandémie COVID - 19 uplatniť nárok na dávku na území Spojeného kráľovstva napr. elektronicky na internetovej stránke www.gov.uk <http://www.gov.uk> /jobseekers - allowance. ( ....... )
Podľa navrhovateľa Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila a vyhodnotila zistený skutkový stav a dospela k nesprávnemu určeniu jeho bydliska (v Spojenom kráľovstve) s poukázaním na vybranú európsku legislatívu.
Sociálna poisťovňa, ústredie, po preskúmaní spisovej dokumentácie dospela k záveru, že v danej veci prvostupňový orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciu relevantných zákonných ustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu detailne uvádza príslušné právne normy a úvahy, ktorými sa správny orgán riadil v konaní o jeho nároku na dávku nezamestnanosti.
V tejto súvislosti však uvádzame, že navrhovateľ si mal pred odchodom na Slovensko zistiť podrobné informácie a zásady vo veci uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti. Informácie, týkajúce sa podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku vrátane postupu pri návrate zo štátu Európskej únie, je možné získať aj z web stránky Sociálnej poisťovne, na ktorej sa okrem iného uvádza, že občania pracujúci v zahraničí, by pred rozhodnutím o návrate na Slovensko a podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti mali pamätať na to, že v oblasti sociálneho zabezpečenia podliehajú právnym predpisom tej krajiny, v ktorej pracujú. To znamená, že vo svojich povinnostiach, ale aj pri
svojich nárokoch na dávky podliehajú krajine, kde si platia/platili poistné na sociálne poistenie. Preto o dávku v nezamestnanosti by mali požiadať v krajine, kde pôsobili.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadne významné dôkazy na doplnenie dokazovania pre ešte úplnejšie zistenie skutkového stavu ani navrhol vykonať ďalšie úkony.
V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti, bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (takmer 9 rokov), aj situácia navrhovateľa- čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (dlhodobá orientácia na zahraničný pracovný trh, spoločný pobyt s matkou v Spojenom kráľovstve, deklarované návraty na Slovensko, primeraná bytová situácia a plnenie daňových povinnosti na území Spojeného kráľovstva) preukazujú, že navrhovateľ si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, nezachoval.
5. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov (označila konkrétne rozhodnutia tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj jednotlivých správnych súdov z posledného obdobia - napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 1 Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018 a sp. zn. 1 Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia správnych senátov krajských súdov), ktoré podľa jej názoru preukazujú ňou prijaté závery vo vzťahu k posúdeniu bydliska u žalobcu.
6. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti, čo odôvodnil tým, že rozhodnutia žalovanej považuje za nesprávne a nezákonné a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. V žalobe žalobca predovšetkým namietal záver žalovanej, že nepreukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Záver administratívneho orgánu v tomto smere považoval za nezákonný, nesprávny, ničím nepodložený, ktorý nie je možné oprieť o zákonnú úpravu obsiahnutú v nariadení Európskeho parlamentu. Mal za to, že žalovaná výklad čl. 1 písm. j) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z ktorého vyplýva, že „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva vyložila subjektívne a v jeho neprospech.
8. V správnej žalobe zdôraznil nasledovné: „Moje trvalé bydlisko bolo vždy na území Slovenskej republiky, nikdy som nemal v úmysle ho meniť, ani ho zmeniť. Počas zamestnania v zahraničí som býval v podnájme a moje bývanie tam malo len prechodný charakter. Pravidelne som cestoval domov na Slovensko, pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Pricestoval som na rôzne udalosti v rodine. Obdobia počas dovoleniek u zamestnávateľa v Spojenom kráľovstve som trávil na Slovensku.
O tom, že dôvodom mojej práce v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov, že nikdy som nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky dosvedčujem aj tým, že všetky svoje finančné úspory som smeroval na Slovensko. Na území Slovenska som mal svojich lekárov. V Spojenom kráľovstve som nemal v úmysle zotrvať a žiť tam dlhodobo, môj okruh známych bol len z pracovného kolektívu a nevytvoril mi tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré som mal a mám na území Slovenska v mieste svojho bydliska, ako aj v blízkom okolí. Môj prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade, keď som potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania. ( ....... )
Vzhľadom na vyššie uvedené mám zato, že záver Sociálnej poisťovne ústredie, o vytvorení si centra záujmov na území Spojeného kráľovstva je nepreukázaný, a postup akým k nemu dospela a pre aké dôvody neprihliadla na môj subjektívny úmysel, tak ako to predpokladá čl. 11 ods. 2 Nariadenia.
V spojenom kráľovstve som nebol nezamestnaný a skutočnosť, že na Slovensku budem nezamestnaný som zistil až po návrate domov. Mojim záujmom nebolo byť nezamestnaným, ale nájsť si prácu a riadne a poctivo pracovať. Skutočnosť, že sa mi prácu nepodarilo nájsť a nepomohol mi s jej hľadaním ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, požiadal som o dávku, ktoré právne predpisy umožňujú. ( .......... )
Poukaz Sociálnej poisťovne ústredie, že „cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti by bol správny, ak by som mal v úmysle naďalej zotrvať v Spojenom kráľovstve, ak by som v Spojenom kráľovstve nemal prácu a stal by som sa tam nezamestnaným.“
9. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2021 k správnej žalobe zopakovala argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a uviedla, že žalobcovi by pravdepodobne podľa britských právnych predpisov nárok na dávku nevznikol, pretože jeho posledný pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva bol ukončený z jeho podnetu, čím bol v zmysle britskej legislatívy naplnený jeden z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaná zdôraznila, že v žalobou napadnutom rozhodnutí podrobne uviedla skutočnosti, na základe ktorých usúdila, že žalobca si počas pobytu v zahraničí nezachoval bydlisko na území Slovenska. Aj z platnej judikatúry najvyššej súdnej autority vyplýva, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V súvislosti s námietkou, že žalobca nikdy nemal v úmysle sa zdržiavať v zahraničí trvale žalovaná uviedla, že pobyt v zahraničí v celkovej dĺžke deväť rokov, spoločne s rodinnými príslušníkmi, podľa jej názoru nasvedčujú skôr úmyslu žalobcu v predmetnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Otázka bydliska je pritom koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby, nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto kde osoba zvyčajne býva. Žalovaná zdôraznila, že vzhľadom na okolnosti danej veci bolo povinnosťou žalobcu požiadať o dávku v nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve. Koordinačné predpisy nezakotvujú právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek v členskom štáte Európskej únie a požadovať bezpodmienečne zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná opakovane zdôraznila, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti.
10. V súvislosti s námietkami žalobcu žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala aj na právne názory vyplývajúce z novších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posúdenia bydliska žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. Konkrétne označila rozsudky sp. zn. 1 Sžsk/1/2020 zo dňa 08.09.2020, sp. zn. 9Sžsk/90/2019 zo dňa 25.11. 2020, sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11. 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018, a sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne, ústredie, ohľadne bydliska a zároveň považoval skutkový stav veci za presne a úplne zistený. Obdobne rozhodli v rokoch 2019 a 2020 viacerými rozsudkami aj krajské súdy, napr. Krajský súd v Žiline rozsudkami sp. zn. 29Sa/15/2019 zo dňa 03.12.2019 a sp. zn. 28Sa/17/2019 zo dňa 10.12.2019, Krajský súd v Košiciach rozsudkami sp. zn. 2Sa/49/2018 zo dňa 05.03.2019, sp. zn. 1Sa/50/2018 zo dňa 13.09.2019, Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/13/2019-76 zo dňa 25.10.2019, Krajský súd v Trenčíne rozsudkami sp. zn. 18Sa/4/2019-53 zo dňa 06.06.2019, sp. zn. 25Sa/17/2019-84 zo dňa 20.08.2019, sp. zn. 28Sa/6/2019-79 zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 25Sa/41/2019-49 zo dňa 30.01.2020 aj sp. zn. 28Sa/9/2020-50 zo dňa 23.09.2020, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkami sp. zn. 26Sa/5/2019-86 zo dňa 15.06.2020, sp. zn. 27Sa/2/2020-73 zo dňa 10.11.2020, Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Sa/30/2019-56 zo dňa 25.09.2020, Krajský súd v Nitre rozsudkami sp. zn. 23Sa/16/2020-65 zo dňa 05. 10.2020 a sp. zn. 23Sa/50/2020-64 zo dňa 07.12.2020.
11. V závere písomného vyjadrenia žalovaná z vyššie uvedených skutočností považovala zistenie skutkového stavu veci za presné a úplné a vyslovila názor, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti, boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Spojeného kráľovstva, jeho rodinná a bytová situácia, a aj to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Keďže žalobca nemal počas posledného
zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené preto žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
12. Žalobca sa replikou v súdom stanovenej lehote a ani neskôr k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.
13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach procesným postupom podľa § 107 ods. 2 SSP verejným vyhlásením rozhodnutia bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok uvedených v § 105 ods. 2 písm. a/, § 106 ods. 1, 2 , § 182 ods. 1 písm. g/, § 199 ods. 3, § 202 ods. 1 , 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy.
16. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
17. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
18. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
19. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy sa doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
20. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
21. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete ods. 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činností ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
22. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
23. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia - vykonávacieho nariadenia, sa určuje centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
- v prípade študentov zdroj ich príjmov;
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
24. Podstata žalobných dôvodov žalobcu, uplatnených v podanej správnej žalobe (vzhľadom na uplatnenú argumentáciu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného) spočívala v tvrdení, že administratívny orgán pri rozhodovaní o jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti prijal nesprávny skutkový záver o nezachovaní jeho väzieb na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, následkom čoho nebolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti, dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, čím žalobcovi nevznikol nárok na dávku nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.
25. Správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj Čestné vyhlásenie žalobcu na účely konania o dávke v nezamestnanosti zo dňa 18.09.2020, ako aj ním doručené doklady, z ktorých vyplynulo, že žalobca odišiel prvýkrát do Spojeného kráľovstva približne v septembri 2011, kde pracoval u rôznych zamestnávateľov až do 19.07.2013, kedy bol pracovný pomer ukončený z dôvodu zániku sprostredkovateľskej agentúry. Následne znova pracoval od 03.11.2013 do 19.09.2015, kedy bol pracovný pomer ukončený zo zdravotných dôvodov. Pracovný pomer, ktorý trval od 06.12.2015 do 05.06.2020 bol ukončený dohodou z dôvodu návratu žalobcu na Slovensko. V období trvania pracovných pomerov sa žalobca zdržiaval v Spojenom kráľovstve, kde plnil aj odvodové povinnosti, a počas tohto pobytu býval v podnájme v trojizbovom byte spolu so svojou matkou a jej druhom. Celkovo sa sťahoval asi štyri krát do iného mesta alebo na inú ulicu. Na územie Slovenskej republiky sa vracal autom, alebo letecky, priemerne štyri krát ročne na dobu cca 4 mesiace, počas pobytu na Slovensku sa zdržiaval v rodinnom dome, ktorý patrí jeho matke. Žalobca na území Slovenskej republiky nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností (na bývanie, alebo iných), nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, nemá spotrebiteľský úver, stavebné sporenie, resp. hypotekárny úver. Žalobca mal uzatvorené životné poistenie a bankový účet na území Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti administratívny orgán vyhodnotil tak, že tieto nesvedčia o zachovaní centra záujmov na území Slovenskej republiky počas pracovnej činnosti v Spojenom kráľovstve, s ktorým záverom žalobca nesúhlasil a v správnej žalobe tvrdil, že uvedené nepreukazuje zachovanie bydliska a vytvorenie centra záujmov a väzieb na území Spojeného kráľovstva, pretože Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy, že si plnil daňové povinnosti aj na Slovensku, nikdy nežiadal a ani neuvažoval o požiadanie občianstva v Spojenom kráľovstve a na úradné účely vždy používal
doklady preukazujúce jeho občianstvo Slovenskej republiky. Žalobca opakovane zdôraznil, že do cudziny vycestoval iba za prácou a zabezpečením finančných prostriedkov a nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky.
26. V okolnostiach preskúmavanej veci je nesporným, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na území Slovenskej republiky dňom 29.06.2020 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 03.08.2020. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t.j. od 29.06.2016 do 28.06.2020) nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo, že v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu Európskej únie, t.j. na území Spojeného kráľovstva, čo preukázal príslušným formulárom osvedčujúcim obdobia, počas ktorých bol poistený v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie. Povinnosťou správneho orgánu bolo preto posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia, za použitia ods. 2 označeného článku.
27. Vzhľadom na príslušnú právnu úpravu, uvedenú vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, bolo potrebné posúdiť zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých ním poskytnutých informácií, pričom bolo potrebné zhodnotiť :
- dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a
- situáciu žalobcu, najmä s ohľadom na povahu a osobitné vlastnosti každej ním vykonávanej činnosti v cudzine, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti, ako aj dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu, a rodinných väzieb, ako aj jeho bytovej situácie najmä s prihliadnutím k tomu, či je takáto situácia stabilná a tiež ustálením členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
28. Správny súd uzatvára, že žalovaná sa v preskúmanom rozhodnutí týmito skutočnosťami veľmi podrobne zaoberala a následne ich aj podrobne odôvodnila, keď vychádzala z tvrdení žalobcu o tom, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval v období od 09.2011 do 06.2020, t.j. spolu takmer deväť rokov, opísala a špecifikovala žalobcom vykonávané činnosti na území Spojeného kráľovstva, podrobne zhodnotila jeho osobný stav ako aj rodinné väzby, zaoberala sa podrobne jeho bytovou situáciou v Spojenom kráľovstve a tiež venovala pozornosť aj tomu, že si na území Spojeného kráľovstva plnil daňové povinnosti, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná tak z výsledkov vykonaného dokazovania mala za preukázané, že sa žalobca počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve na jeho území dlhodobo zdržiaval, býval tam, trávil tam pracovný ako aj mimo pracovný čas, a to spoločne so svojou matkou a jej druhom. So zreteľom na všetky dostupné informácie tak žalovaná prijala záver, že u žalobcu bolo preukázané prenesenie a vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva, a nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Správny súd sa s uvedenými závermi žalovanej v celom rozsahu stotožňuje, pretože tieto vyplývajú z vyhodnotenia preukázaného skutkového stavu v rámci vykonávaného dokazovania pred administratívnym orgán a to z jednotlivých listinných dôkazov, resp. tvrdení preukázaných žalobcom. Uvedený záver nie sú spôsobilé zvrátiť ani argumenty žalobcu uvedené v správnej žalobe, pretože ním preukazované navštevovanie Slovenska v rozsahu cca štyrikrát ročne ako aj platenie časti daní (podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby) nepreukazujú, že štátom bydliska žalobcu pre účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia, je Slovensko. Správny súd opakovane uvádza, že žalobca bol orientovaný na pracovný trh v inom štáte Európskej únie (v ktorom čase jej členom bolo aj Spojené kráľovstvo), kde platil aj odvody a dane, zdržiaval sa tam prevažnú časť roka a to spolu so svojou matkou a jej druhom. Subjektívny úmysel žalobcu (ktorý sa v priebehu pobytu v cudzine mohol zmeniť) pre potreby hodnotenia rozhodujúcich skutočností pre prijatie záveru o zachovaní centra záujmov nie je podľa názoru súdu relevantný, pretože vytvoreniu centra záujmov na území Spojeného kráľovstva nasvedčujú objektívne okolnosti jeho pobytu, ako aj pracovnej činnosti v tento krajine.
29. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení o nesprávnej aplikácii relevantných noriem, upravujúcich nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože podľa názoru
súdu, žalovaná na základe zabezpečenia dostatočného množstva podkladov a informácií dospela k správnemu záveru, že žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepreukázal zachovanie väzieb na území Slovenskej republiky počas posledných štyroch rokov, pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto za štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia, bolo potrebné považovať Spojené kráľovstvo, čo malo za následok rozhodnutie o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti.
30. Preto správny súd po vyhodnotení žalobných námietok dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP, za použitia § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania, dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).