Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne A. C., nar. XX.X.XXXX, R. XX, XXX XX N. nad P. proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 995 512 4718 0 zo dňa 6. mája 2020 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 995 512 4718 0 zo dňa 6. mája 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou o invalidný dôchodok spísanou dňa 20.1.2020, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie 29.1.2020 požiadala o invalidný dôchodok.

2. Podľa lekárskej správy z 20. januára 2020 posudkový lekár na základe podkladov a to prepúšťacích správ z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 31. mája 2018 do 7. júna 2018 a od 5. júna 2019 do 14. júna 2019, psychologického vyšetrenia z 11. novembra 2019, správy psychiatričky zo 7. novembra 2019 a z vyšetrenia zdravotného stavu posudkovým lekárom zo dňa 20. januára 2020 zistil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 30%, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia pre ochorenie žalobkyne, ktoré je podľa Prílohy č. 4 o sociálnom poistení zaradené do kapitoly V-Duševné choroby a poruchy správania pod položkou 5-poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 99551247180 zo dňa 13.2.2020 žalobkyninu žiadosť o invalidný dôchodok z 20. januára 2020 zamietla. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec z 20. januára 2020 nie je invalidná, pretože pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na znenie , ktorý stanovil, že poistenec je invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej v odôvodnení uviedla, že súčasťou odôvodnenia

rozhodnutia je aj pripojený odborný posudok o invalidite. Podľa tohto posudku 20ročná účastníčka konania, dlhodobo sledovaná psychiatrom a psychológom pre adaptačné poruchy s labilnou emotivitou a afektivitou, hypersenzitivitou, ktorá si vyžiadala aj hospitalizáciu pre vystupňovanie porúch správania v primárnom prostredí. Podľa opakovaného psychologické vyšetrenia sú prítomné adaptačné problémy, zvýšená emocionálna vzrušivosť bez organickej deteriorácie s IQ 76. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 30%, čo je horná hranica pre stredne ťažké narušenie osobnosti.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravotný stav žalobkyne bol opakovane posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec, ktorý odvolaniu nevyhovel. Následne bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár konštatoval, že podľa priebehu ochorenia potvrdeného opakovanými psychiatrickými a psychologickými vyšetreniami boli u žalobkyne potvrdené poruchy osobnosti a správania spolu s adaptačnými zmenami pri subnornom intelekte (IQ 76). Problémy uvádzané v prepúšťacích správach z hospitalizácií boli v primárnom prostredí pri problematických sociálnych vzťahoch a výchovnej nedostatočnosti. Konfliktné, reaktívne situácie v tomto prostredí boli dôvodom vystupňovania porúch správania žalobkyne, ktoré vyústili do hospitalizácií v roku 2018 a 2019. Po nastavení a úprave farmakoterapie sa zdravotný stav žalobkyne upravil. V predložených odborných lekárskych nálezoch neboli preukázané psychotické známky ani organická deteriorácia kognitívnych funkcií. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 20% do 30% podľa Prílohy č. 4 k , ktorá zodpovedá stredne ťažkému narušeniu osobnosti pri dosiahnutej úprave zdravotného stavu pri dodržaní liečby a predovšetkým úpravy sociálnych vzťahov v primárnom prostredí. Rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: správa zo psychologické vyšetrenia zo dňa 12. novembra 2008, prepúšťacie správy z hospitalizácií na psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota od 31. mája 2018 do 7. júna 2018 a od 5. júna 2019 do 14. júna 2019, zo psychiatrických vyšetrení zo dňa 12. augusta 2009, zo dňa 4. mája 2011, zo dňa 16. marca 2015, zo dňa 12. januára 2017 a zo dňa 7. novembra 2019, zo psychologických vyšetrenia zo dňa 25. januára 2017 a zo dňa 11. novembra 2019. Žalovaný napadnuté rozhodnutie uzavrel tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú poruchy osobnosti a poruchy správania a to stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z percentuálneho rozpätia od 20% do 30% podľa Prílohy č. 4 k ). Žalovaný ďalej dôvodil tým, že za iné zdravotné postihnutia - adaptačné poruchy a emočne nestabilnú osobnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa v znení . Vzhľadom na to, že žalobkyňa pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je podľa invalidná. Preto bolo prvostupňovým rozhodnutím o žiadosti žalobkyne rozhodnuté správne. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný preto vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné a tomuto nevyhovel.

Žalobné body

5. Žalobkyňa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote žiadala, aby správny súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a nariadil prehodnotenie lekárskych nálezov.

6. Žalobkyňa namietala záver žalovaného z dôvodu, že má diagnostikované adaptačné poruchy, je emočne nestabilnou osobnosťou, impulzívnym typom, čo potvrdili tri psychiatričky Z.. Q., Z.. C., Z.. E.. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a nepriznaním invalidného dôchodku, keď posudkový lekár tak v prvostupňovom konaní ako aj v druhostupňovom konaní nezvýšil z 30% podľa . Žalobkyňa k žalobe pripojila prepúšťaciu správu z hospitalizácie

z roku 2019 zo dňa 14.6.2019, správu z psychologického vyšetrenia z 11.11.2019 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 7.6.2018.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 30. apríla 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidnou podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní s fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30%. Ďalej tým, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore „Posudkové lekárstvo“, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore „Posudkové lekárstvo“. Z toho vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov predložených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako je vyššie uvedené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v v znení neskorších predpisov. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že skutkový stav bol v tejto veci zistený objektívne a neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné.

Dôvody rozhodnutia, posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa po preskúmaní veci dospel k záveru, žaloba bola dôvodná. Žalobkyňa nenavrhla správnemu súdu, aby vo veci nariadil pojednávanie. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania potom, ako zistil, že tu nebol žiadny z dôvodov uvedených v a to postupom podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 31. marca 2021 (do 15.4.2021). Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 8. apríla 2021 do 23.4.2021.

9. Podľa , , , , , (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

10. Podľa Prílohy č. 4 kapitola V, položka 5, písm. a) 5. Poruchy osobnosti a poruchy správania a) stredne ťažké narušenie osobnosti 20 - 30 s miernym obmedzením výkonnosti organizmu.

11. Podľa (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

12. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok posudzuje v administratívnom konaní pred Sociálnou poisťovňou posudkový lekár z hľadísk, či dané ochorenie je alebo nie je ochorením, ktoré znižuje uplatniteľnosť žiadateľa na trhu práce v porovnaní so zdravým človekom. Posudkový lekár pritom musí vychádzať zo zdravotného stavu zisteného ošetrujúcim lekárom a z vlastného vyšetrenia. Posudkový lekár pri určení miery obmedzenia pracovných schopností je viazaný aj Prílohou č. 4 k , ktorá obsahuje zoznam chorôb znižujúcich uplatnenie pacienta na trhu práce s určením percenta, resp. rozpätia tohto zníženia. Nemožno nič iné, než plne súhlasiť s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k žalobe ku kompetenciám posudkového lekára, posúdiť zdravotný stav účastníka konania z hľadiska jeho dopadu na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

13. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti o invalidný dôchodok vychádza z uvedeného lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom, avšak v prípade, že tento obsahuje rozdielnosti oproti zisteniam alebo popisom zdravotného stavu žiadateľa uvedeného v lekárskych nálezoch, tieto musí vyhodnotiť a zabezpečiť ich odstránenie. To platí aj o posúdení, či boli zohľadnené všetky zákonné kritériá pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Úlohou žalovaného je rozhodnutie založiť na skutočnostiach zisťovaných v administratívnom konaní a tiež rozhodnutie náležite odôvodniť. Podľa vyššie citovaného zákona o sociálnom poistení odôvodnenie musí obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

15. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že posudkový lekár vychádzal z odborných nálezov zameraných na psychické problémy žalobkyne, pričom boli u nej potvrdené poruchy osobnosti a správania spolu s adaptačnými zmenami a ďalej, že po preštudovaní odbornej dokumentácie určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 20% do 30% podľa Prílohy č. 4 k , ktorá zodpovedá stredne ťažkému narušeniu osobnosti pri dosiahnutej úprave zdravotného stavu pri dodržiavaní liečby a predovšetkým úpravou sociálnych vzťahov v primárnom prostredí. Ďalej tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú poruchy osobnosti a poruchy správania a tým, že za iné zdravotné postihnutia - adaptačné poruchy a emočne nestabilnú osobnosť posudkový lekár žalobkyni nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa . Keďže z obsahu správneho spisu a najmä z odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov vyplýva, že druh zdravotného postihnutia bol určený na základe ochorení žalobkyne a to DG: F43.2 adaptačné poruchy a DG: F60.30 emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ a žalovaný zároveň v odôvodnení uviedol, že za ochorenia ako iné zdravotné postihnutia a to adaptačné poruchy a emočne nestabilnú osobnosť posudkový lekár nezvýšil mieru poklesu schopnosti, takéto odôvodnenie obsahuje vzájomne si odporujúce dôvody, čo spôsobilo jeho zmätočnosť. Okrem toho pre žalobkyňu nie je z neho zrejmé, ktorá konkrétna diagnóza

a teda ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí, bola určená za najzávažnejší druh zdravotného ochorenia žalobkyne.

16. Podľa v bode 9 tohto rozsudku citovaného § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihov. Podľa obsahu správneho spisu žalobkyňa predložila lekárske správy od psychiatrov a z hospitalizácií v nemocnici a od psychológov, podľa ktorých žalobkyňa trpí ochorením DG: F43.2 adaptačné poruchy a F60.30 emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je pre žalobkyňu zrejmé, či miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená za obidve tieto diagnózy spoločne ako najzávažnejší druh zdravotného postihnutia poruchy osobnosti a poruchy správania a tiež, prečo tieto dve ochorenia boli posúdené spoločne. Žalobkyňa v žalobe namietala, že trpí ochoreniami adaptačnou poruchou a ochorením emočne nestabilnej osobnosti, impulzívny typ, čomu zodpovedajú predložené lekárske správy psychiatrov. Takáto námietka bola dôvodná, keďže žalovaný napadnuté rozhodnutie výslovne odôvodnil aj tým, že za tieto postihnutia posudkový lekár mieru poklesu schopnosti v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil.

17. Prvostupňový administratívny orgán v odôvodnení, resp. v odbornom lekárskom posudku, na ktorý odôvodnenie ako vlastnú súčasť poukazuje, uviedol, že ako najzávažnejší druh zdravotného postihnutia žalobkyne posúdil diagnostikované choroby poruchy osobnosti a poruchy správania, adaptačné poruchy, emočne nestabilnú osobnosť spolu ako jeden druh zdravotného postihnutia, resp. iný záver z obsahu toho posudku nemožno prijať. Bolo úlohou žalovanej v odvolacom konaní posúdiť správnosť takého postupu, keď obidve diagnostikované ochorenia žalobkyne boli posúdené spoločne. Prípadne zdôvodniť, prečo menej závažné z ochorení žalobkyne nemá takú intenzitu, aby bol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou.

18. Podľa citovaného § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (bod 9 tohto rozsudku) sa schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe viacerých skutočností, medzi ktoré patria lekárske správy, zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácia ochorenia a jeho ďalší vývoj, ďalšia liečba a závery komplexných funkčných vyšetrení, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúca schopnosť prípravy na povolanie, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Bolo teda v súlade s týmto ustanovením, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola posúdená aj na základe zhodnotenia zdravotného stavu a aj na základe posúdenia stabilizácie ochorenia a ďalšieho vývoja ochorenia. Žalovaný posúdil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, že posudkový lekár po preštudovaní odbornej dokumentácie určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 20% do 30% podľa Prílohy č. 4 k ktorá zodpovedá strednému narušeniu osobnosti pri dosiahnutej úprave zdravotného stavu pri dodržiavaní liečby a predovšetkým úpravou sociálnych vzťahov v primárnom prostredí. Z toho vyplýva, že posúdenie stabilizácie a vývoja ochorenia, ktoré je súčasťou určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda že u žalobkyne ide o stredne ťažké narušenie osobnosti v prípade dodržiavania liečby a predovšetkým v prípade úpravy sociálnych vzťahov v primárnom prostredí, bolo založené aj na skutočnostiach, ktoré nie sú v plnom rozsahu alebo v niečom aj vôbec v dispozícii pacienta alebo ovplyvniteľné pacientom (úprava sociálnych vzťahov). Okrem toho, takéto hodnotenie neberie do úvahy skutočnosť, že porucha osobnosti je duševným ochorením, ktoré samotné vedie ku konfliktom v sociálnej oblasti (viď úvod k štandardnému postupu vydanému Ministerstvom zdravotníctva SR podľa , k histriónskej poruche osobnosti, ktorej znaky konštatuje u žalobkyne psychologický posudok zo dňa 11.11.2019 cit.: „Poruchy osobnosti možno definovať ako pretrvávajúci vzorec alebo profil správania sa, ktorý sa výrazne odlišuje od toho, čo očakáva a vyžaduje príslušná kultúra a spoločnosť. Porucha osobnosti je stabilná a vedie k vnútorným ťažkostiam, nepohode či konfliktom v sociálnom prostredí. Pre poruchy osobnosti sú charakteristické poruchy adaptability, rigidita v myslení a správaní sa, nedostatok pružnosti, odolnosti a prispôsobenia (Höschl a kol, 2002).“ K presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepridá ani úvaha, že žalobkyňa pri svojom ochorení dosiahla základné vzdelanie, keď nebolo zároveň konštatované, že či od času ukončenia základnej školskej dochádzky ku dňu vyšetrenia zdravotného stavu u žalobkyne došlo alebo nedošlo k progresu ochorenia, resp. či išlo o presne tie isté diagnózy, na ktoré bola liečená počas základného vzdelávania.

19. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä, keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje rozhodné skutočnosti, teda ktorá choroba bola posudzovaná ako hlavné ochorenie a naopak, keď obsahuje údaj, že choroby ktorými žalobkyňa trpí, neboli posúdené, spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nedostatkom dôvodov trpí rozhodnutie aj vtedy, keď dôvody nie sú správne, alebo keď si vzájomne odporujú.

20. Bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní znovu preskúmať prvostupňové rozhodnutie a rozhodnúť o podanom opravnom prostriedku žalobkyne. Následne rozhodnutie náležite odôvodniť. V rozhodnutí je potrebné uviesť, ktoré skutočnosti boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia, to znamená ktorá z chorôb, ktorými žalobkyňa trpí, bola posúdená ako najzávažnejší druh zdravotného postihnutia a v prípade, že boli tak posudzované spoločne obidve žalobkynine ochorenia, tak zdôvodnenie takéhoto postupu. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj svoju úvahu, ktorou sa spravoval pri aplikácii § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, a teda akými úvahami dospel k tomu, že ochorenie žalobkyne má intenzitu, podľa ktorej bolo zaradené v súlade s Prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení. V prípade, že zotrvá na tom, že ide o ochorenie, ktoré má stredne ťažký priebeh, je potrebné toto hodnotenie bližšie zdôvodniť aj s ohľadom na poslednú správu psychológa z novembra 2019, podľa ktorej žalobkyňa trpí disociáciou inteligencie, zvýšenou emocionálnou vzrušivosťou s vystupňovanými neurotickými tendenciami do ťažkého pásma s prítomnými adaptačnými problémami.

21. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa , z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré bránilo tomu, aby žalobkyňa jeho dôvodom porozumela a tiež aj tomu, aby správny súd preskúmal, či rozhodnutie bolo v súlade so zákonom.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého má účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.