Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu Bc. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. 6, Z., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. decembra 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 03. decembra 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.12.2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 18.09.2020 číslo: XXXXX/XXXX-PP-DvN vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že podľa o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods.1, 2 zákona. Uviedla, že prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) piaty bod zákona vydal rozhodnutie, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s tým, že žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odvolacie námietky konkretizovala.

4. Ďalej citovala § 104 ods. 1, 6 zákona, čl. 61 ods. 1, ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 1 písm. j) základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a uviedla, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, číslo: Z Y./XXXX/XXXXX, zo dňa 17. júna 2020, navrhovateľ bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. júna 2020. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 23. júla 2020.

5. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. júna 2016 do 15. júna 2020, navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.

6. Podľa spisového materiálu pracoval navrhovateľ v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva (v období, v ktorom bol navrhovateľ poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, sa na neho vzťahovali ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré Spojené kráľovstvo v danom čase stále uplatňovalo). V tejto súvislosti uvádzame, že na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou.

7. Vo formulári U1, zo dňa 29. júna 2020, príslušná britská inštitúcia ohľadom navrhovateľa, osvedčila nasledovné údaje v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania · od 19. februára 2017 do 1. júna 2020

v bode 3.7 - dôvod skončenia zamestnania · návrat na Slovensko

v bode 6.2 držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.

8. Nakoľko v konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľ preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

9. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky /v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia/.

10. Navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

11. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a v podrobnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, predložené dňa 23. júla 2020. Rovnako bolo prihliadnuté na údaje v dokumentoch, ktoré navrhovateľ predložil v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti.

12. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určit na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať; a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 23. júla 2020, navrhovateľ uviedol, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval od 14. februára 2017 do 2. júna 2020, t. j. 3 roky a 4 mesiace, čo je potrebné považovať za dlhodobý pobyt; b) situáciu navrhovateľa vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol navrhovateľ na území Slovenska poistený v nezamestnanosti v dvoch pracovnoprávnych vzťahoch, v celkovom trvaní 2 mesiace (súčasne bol v pracovnoprávnych vzťahoch nezakladajúcich účasť na povinnom poistení v nezamestnanosti, ktoré celkovo trvali 8 mesiacov). Pracovná história navrhovateľa je prevažne spojená s územím Spojeného kráľovstva. V žiadosti o dávku v nezamestnanosti, predloženej dňa 23. júla 2020, navrhovateľ uviedol, že na území Spojeného kráľovstva pracoval v dvoch pracovných pomeroch, ktoré boli dohodnuté na dobu neurčitú a bezprostredne na seba nadväzovali. Jeho posledný pracovný pomer v Spojenom kráľovstve trval od 24. mája 2018 do 29. mája 2020. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 23. júla 2020, navrhovateľ uviedol, že tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa. Príslušná britská inštitúcia v bode 3.7 formulára U1, zo dňa 29. júna 2020, osvedčila, že posledný pracovný pomer navrhovateľa na území Spojeného kráľovstva bol ukončený z dôvodu jeho odchodu na Slovensko, čo spolu s vyjadreniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní (že na Slovensko sa mu podarilo vrátiť až v júni 2020, po uvoľnení opatrení spojených s pandémiou Covid-19) svedčí skôr o ukončení zamestnania z podnetu navrhovateľa. Na základe všetkých uvedených skutočností možno navrhovateľovu pracovnú situáciu v Spojenom kráľovstve hodnotiť ako jednoznačne stabilnú, s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh;

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - navrhovateľ sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval s blízkou osobou - s priateľkou. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 23. júla 2020, navrhovateľ uviedol, že na územie Slovenska sa vracal štyrikrát ročne na minimálne 1 týždeň. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti predložil navrhovateľ cestovné doklady, v zmysle ktorých sa v roku 2019 aj 2020 vrátil na Slovensko raz. Deklarovanú frekvenciu návratov navrhovateľ nepreukázal;

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Spojeného kráľovstva býval navrhovateľ v podnájme, ktorý trikrát zmenil. Počas návratov na územie Slovenska býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Od jeho návratu na Slovensko v júni 2020 býva v byte, ktorý nadobudol do vlastníctva kúpou v apríli 2020;

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - navrhovateľ bol zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.

13. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľ sa v Spojenom kráľovstve zdržiaval spolu s blízkou osobou - priateľkou.

14. V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu v zahraničí, stabilná pracovná situácia na území Spojeného kráľovstva vrátane orientácie na britský pracovný trh, aj rodinná situácia navrhovateľa (prítomnosť blízkej osoby v Spojenom kráľovstve), vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti /

zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, prítomnosť rodičov na Slovensku, pravidelné návraty na Slovensko, kúpa nehnuteľnosti na Slovensku, bankový účet, mobilný operátor aj vlastníctvo motorového vozidla na Slovensku/, ktoré navrhovateľ uvádza, ako jeho väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas (spolu s blízkou osobou), platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.

15. So zreteľom na všetky zistené informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

16. V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie prace v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

17. Navrhovateľ mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Podľa údajov nachádzajúcich sa na internetovej stránke www.gov.uk/jobseekers-allowance nie je v súčasnej situácii /šírenie vírusovej pandémie Covid-19/ potrebné požiadať príslušnú britskú inštitúciu o dávku v nezamestnanosti osobne ale je možné žiadosť v tejto veci podať elektronicky.

18. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky.

19. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

20. V odvolaní navrhovateľ uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti nepostupovala v súlade so zákonom a koordinačnými predpismi, napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nesprávne. V tejto súvislosti uvádzame, že v rozpore s § 196 ods. 6 zákona navrhovateľ uvedenú námietku bližšie nešpecifikoval a neuviedol ktorým ustanoveniam zákona a koordinačných predpisov podľa jeho názoru napadnuté

rozhodnutie odporuje. Rovnako neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých považuje zistený skutkový stav veci za nedostatočne zistený, resp. ktoré skutočnosti mali byť podľa jeho názoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie, príp. iným spôsobom zistené a preukázané. V prvostupňovom konaní a ani v odvolaní navrhovateľ nenavrhol na zistenie skutkového stavu veci vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 23. júla 2020, bolo navrhovateľovi umožnené uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byť významné pri posudzovaní jeho centra záujmov počas pobytu v Spojenom kráľovstve. Na všetky skutočnosti zistené v konaní o navrhovateľovom nároku na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadnuté. Zistenie skutkového stavu veci teda odvolací orgán považuje za presné a úplné.

21. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že v napadnutom rozhodnutí nie je citované ustanovenie právneho predpisu, v zmysle ktorého sa posudzuje zachovanie väzieb, príp. centra väzieb. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré sú definované v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Aj keď toto ustanovenie nie je citované v napadnutom rozhodnutí, v súlade s uvedeným Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, postupovala a skutočnosti, na základe ktorých rozhodla, že navrhovateľ si počas pobytu v zahraničí nezachoval bydlisko na Slovensku podrobne uviedla na str. č. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia.

22. Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že jedným z cieľov základného nariadenia je zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva si zachovali práva a výhody nadobudnuté aj ktoré nadobúdajú, čo je podľa neho možné dosiahnuť započítaním doby poistenia dosiahnutej podľa rôznych vnútroštátnych právnych predpisov na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti uvádzame, že uvedené vyplýva z bodu (13) odôvodnenia základného nariadenia, podlá ktorého zmyslom nariadenia je zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva si zachovali práva a výhody nadobudnuté aj ktoré nadobúdajú. V tejto súvislosti uvádzame, že úvodné ustanovenia základného nariadenia zakotvujú základné princípy, na základe ktorých bolo prijaté toto nariadenie. Ustanovenia týkajúce sa dávok v nezamestnanosti sú upravené v kapitole 6 základného nariadenia, a to v čl. 61 až 65 tohto nariadenia, v súlade s ktorými bol posúdený nárok navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti.

23. Súčasne uvádzame, že v zmysle uvedeného bodu úvodných ustanovení základného nariadenia si osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva zachovávajú nadobudnuté práva a výhody. Navrhovateľ však nemal nadobudnuté/priznané právo na dávku v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, pretože príslušnú britskú inštitúciu o túto dávku nepožiadal. Uvedené sa preto na navrhovateľov prípad nevzťahuje.

24. V súvislosti s touto námietkou navrhovateľa považuje odvolací orgán za nutné upozorniť, že koordinačné predpisy nezakotvujú právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (v navrhovateľovom prípade na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. (Zároveň poznamenávame, že ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti v tom zmysle, že ak si o dávku v nezamestnanosti požiadajú v inom členskom štáte Európskej únie, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na území dotknutého členského štátu.

Takúto dobu by dotknutý členský štát Európskej únie zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb / bydliska/ predmetnej osoby na jeho území).

25. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že do Spojeného kráľovstva odišiel pracovať, aby získal finančné prostriedky na kúpu bytu na Slovensku. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie sú dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Na uvedené je teda možné nahliadať len ako na doplňujúce skutočnosti ktoré môžu byť zohľadnené v prípade pochybností o mieste bydliska dotknutej osoby, k čomu v prípade navrhovateľa nedošlo.

26. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uvádza, že je bežné, že pri výkone práce vo vzdialenejšej krajine nie je možné vracať sa na Slovensko každý víkend. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že bydlisko navrhovateľa nebolo posúdené len na základe frekvencie jeho návratov na územie Slovenska. Na túto skutočnosť bolo v konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté v kontexte s celkovým skutkovým stavom veci a najmä s prihliadnutím na všetky skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

27. V odvolaní navrhovateľ poukazuje na rôzne skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú zachovanie jeho väzieb na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí.

- zachovanie trvalého bydliska na Slovensku - pojem „trvalý pobyt" nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. V nadväznosti na uvedené poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu! Podľa názoru odvolacieho orgánu je zrejmé, že počas výkonu zárobkových činností na území Spojeného kráľovstva sa navrhovateľ zvyčajne zdržiaval na tomto území, čo znamená, že za miesto jeho bydliska je nutné považovať Spojené kráľovstvo;

- prítomnosť rodičov na Slovensku - na rodinnú situáciu navrhovateľa a na prítomnosť jeho rodičov na Slovensku počas jeho pobytu v zahraničí bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V tejto súvislosti však uvádzame, že v prípade dospelých osôb sa počíta s prirodzeným sociálnym javom osamostatnenia sa od rodičov, a preto ich prítomnosť na území Slovenska nepreukazuje jednoznačne zachovanie navrhovateľových väzieb na tomto území. Pri posudzovaní bydliska navrhovateľa bolo prihliadnuté aj na prítomnosť jeho blízkej osoby - životnej partnerky, s ktorou sa navrhovateľ dlhodobo zdržiaval v Spojenom kráľovstve a s ktorou si vytvoril spoločnú domácnosť na tomto území. Podľa názoru odvolacieho orgánu uvedené svedčí o tom, že navrhovateľ si vytvoril centrum svojich záujmov na území Spojeného kráľovstva;

- pravidelné návraty na Slovensko - na pravidelné návraty navrhovateľa na Slovensko bolo pri posudzovaní miesta jeho bydliska prihliadnuté (aj keď deklarovanú frekvenciu návratov navrhovateľ nepreukázal). Podľa názoru odvolacieho orgánu aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Uvedené preto bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb navrhovateľa na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v Spojenom kráľovstve, kde sa zdržiaval spoločne s blízkou osobou;

- kúpa nehnuteľnosti na Slovensku - na uvedené bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnutej bezprostredne pred návratom navrhovateľa na Slovensko (v apríli 2020), ktorá teda v čase výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve nemohla byť navrhovateľom využívaná na bývanie, v porovnaní s ostatnými zistenými skutočnosťami (najmä v porovnaní s dlhodobým výkonom zárobkových činnosti v Spojenom kráľovstve, stabilnou pracovnou situáciou, orientáciou na britský pracovný trh, prítomnosťou blízkej osoby v Spojenom kráľovstve a hradením daní a odvodov podľa britských právnych predpisov) jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska navrhovateľa na Slovensku;

- bankový účet, mobilný operátor a vlastníctvo motorového vozidla na Slovensku - v tejto súvislosti opakovane uvádzame, že v konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadnuté na všetky zistené skutočnosti. Rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (a to jednak v čl. 11 ods. 1 písm. a) a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia), v súlade s ktorým bolo posúdené bydlisko navrhovateľa. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 3 roky), aj situácia navrhovateľa - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia navrhovateľa v Spojenom kráľovstve, orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby v Spojenom kráľovstve, plnenie daňových povinností na území Spojeného kráľovstva) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľ si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva nezachoval.

28. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že na Slovensko sa chcel vrátiť už koncom roka 2019, ale čakal na schválenie hypotekárneho úveru a od februára nemohol zo Spojeného kráľovstva vycestovať z dôvodu vypuknutia pandémie Covid-19, a preto sa na Slovensko vrátil až v júni 2020. Toto tvrdenie považuje odvolací orgán za tendenčné. Opatrenie Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky o zatvorení všetkých medzinárodných letísk na území Slovenska a obmedzení medzinárodnej vlakovej i autobusovej prepravy začalo platiť až odo dňa 13. marca 2020. A aj po tomto dátume mali občania Slovenskej republiky možnosť pricestovať na Slovensko individuálnou dopravou. Navrhovateľ bol na území Spojeného kráľovstva v pracovnom pomere do 29. mája 2020 a až po ukončení tohto pracovného pomeru sa vrátil na Slovensko. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací orgán navrhovateľovo tvrdenie, že sa zo Spojeného kráľovstva mohol vrátiť až v júni 2020 v dôsledku vypuknutia pandémie Covid-19 za hodnoverné.

29. V odvolaní navrhovateľ zdôrazňuje, že podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa na určenie miesta bydliska považuje za rozhodujúci úmysel osoby. V tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podrobne uvedené vyššie v tomto rozhodnutí). Nakoľko o mieste bydliska navrhovateľa uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel.

30. Súčasne dávame do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: „... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného nariadenia)“. 31. Navrhovateľ v odvolaní opakovane uvádza, že výklad dotknutých právnych noriem tak, ako ho uskutočnila Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, je nesprávny. Dotknuté ustanovenia základného aj vykonávacieho nariadenia boli už predmetom súdneho preskúmavania vo viacerých prípadoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj krajské súdy sa stotožnili s výkladom predmetných ustanovení tak, ako ich vykladá Sociálna poisťovňa.

32. V súvislosti s touto námietkou navrhovateľa odvolací orgán poukazuje na posledné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Konkrétne na rozsudok Sp. zn. , zo dňa 13. decembra 2017, rozsudok Sp. zn. , zo dňa 30. januára 2018, a rozsudok Sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, v zmysle ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne ohľadne bydliska a súčasne aj výklad a aplikáciu relevantných právnych noriem považoval za správne. Obdobne rozhodli v roku 2019 a 2020 viacerými rozsudkami aj krajské súdy (Krajský súd v Žiline v rozsudku Sp. zn. , zo dňa 3. decembra 2019, a v rozsudku Sp. zn. , zo dňa 10. decembra 2019, Krajský súd v Košiciach v

rozsudku Sp. zn. , zo dňa 5. marca 2019, aj v rozsudku Sp. zn. , zo dňa 13. septembra 2019, Krajský súd v Trnave v rozsudku Sp. zn. -76, zo dňa 25. októbra 2019, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku Sp. zn. -53, zo dňa 6. júna 2019, v rozsudku Sp. zn. -84, zo dňa 20. augusta 2019, v rozsudku Sp. zn. -79, zo dňa 27. novembra 2019, v rozsudku Sp. zn. -49, zo dňa 30. januára 2020, aj v rozsudku Sp. zn. -50, zo dňa 23. septembra 2020, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku Sp. zn. -86, zo dňa 15. júna 2020, aj v rozsudku Sp. zn. -73, zo dňa 10. novembra 2020, Krajský súd v Prešove v rozsudku Sp. zn. -56, zo dňa 25. septembra 2020, Krajský súd v Nitre v rozsudku Sp. zn. -65, zo dňa 5. októbra 2020).

33. Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

34. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

II.

35. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako orgán príslušný na rozhodovanie vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti svojim rozhodnutím číslo: V. rozhodla tak, že podľa v znení neskorších predpisov a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemám nárok na dávku v nezamestnanosti.

36. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad) je uvedené, že na základe zisteného stavu dospela Sociálna poisťovňa k záveru, že som si nezachoval centrum záujmu na Slovensku. Celková dĺžka pobytu od februára 2017 do júna 2020 (3 roky, 3 mesiace), stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré som uviedol ako väzby na Slovensku. Podľa Sociálnej poisťovne „návštevy Slovenska štyrikrát do roka, vlastníctvo nehnuteľností nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Spojenom kráľovstve prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra záujmov.“ Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na to, že, som dlhodobo pracoval mimo územia Slovenska, počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve som sa tam dlhodobo zdržiaval, trávil som tam pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane. Podľa Sociálnej poisťovne všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Iné skutočnosti (vlastníctvo osobného účtu, nadobudnutá nehnuteľnosť na Slovensku a deklarované návraty) sú menej významné, jednoznačne nepreukazujú centrum záujmu na Slovensku.

37. Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko som s rozhodnutím nesúhlasil a považoval som ho za nesprávne.

38. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná dňa 03.12.2020 v rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolanie zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad. Uvedené rozhodnutie žalovanej zo dňa 03.12.2020 mi bolo doručené dňa 14.12.2020.

39. Podľa o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

40. Podľa o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ods. 2 rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

41. Podľa o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

42. Mám za to, že žalovaná nepostupovala pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami zákona, základného nariadenia a ďalšími právnymi predpismi a jej rozhodnutia sú nesprávne a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie rozhodnutí, v ktorých Sociálna poisťovňa neuznala moje väzby za zachované na Slovensku, považujem za nedostatočné a nesprávne.

43. Poukazujem na to, že v odôvodnení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad vo vzťahu k posudzovaniu „zachovania väzieb“ resp. „centra väzieb“ absentuje citácia právnej úpravy, ktorá túto záležitosť upravuje, pričom v odôvodnení rozhodnutia Sociálne poisťovňa, pobočka Poprad uviedla len článok 61 ods. 1 a ods. 2 a článok 65 Základného nariadenia, kde však nie je právne definovaná predmetná záležitosť, nakoľko sa na to vzťahujú iné resp. ďalšie ustanovenia inej právnej normy. Je to nedostatok rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, podľa akej právnej úpravy správny orgán rozhodol. Tento nedostatok neodstránila ani správny orgán druhého stupňa v rozhodnutí o podanom odvolaní.

44. V posudzovanom prípade podľa dotknutých článkov základného nariadenia sú splnené podmienky na to, aby mi mohli byť započítané aj doby poistenia v zahraničí (Spojené kráľovstvo), čím by mi vznikol nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa by mala dodržiavať pri rozhodovaní zásadu rovnakého zaobchádzania pracovníkov v rámci EU pri dávkach sociálneho zabezpečenia, keď jedným z cieľov základného nariadenia je zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, si zachovali práva a výhody nadobudnuté a tento cieľ sa musí dosiahnuť najmä spočítaním všetkých dôb, ktoré sa zohľadňujú podľa rôznych vnútroštátnych právnych predpisov na účely získania a udržania si práva na dávku. Napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne však bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a právo na zachovanie práv a výhod nadobudnutých v oblasti sociálneho zabezpečenia.

45. Vo vzťahu k posúdeniu centra mojich záujmov chcem uviesť, že s týmto posúdením a záverom Sociálnej poisťovne nesúhlasím a považujem ho za nesprávne. Od začiatku som nemal záujem trvalo sa usadiť na území Spojeného kráľovstva a vždy som sa chcel vrátiť na Slovensko a v zahraničí som pracoval hlavne kvôli tomu, že sa mi nepodarilo získať adekvátnu prácu na Slovensku a výkonom práce v zahraničí som si chcel zabezpečiť finančné prostriedky na kúpu bytu a s našetrenými finančnými prostriedkami sa vrátiť na Slovensko. Skutočnosť, že som pracoval v Spojenom kráľovstve ešte sama o sebe neznamená, že som si tým vytvoril „centrum záujmov“ v tejto krajine. Podľa mňa je nesprávne a v rozpore s účelom základného nariadenia, aby skutočnosti, že som v Spojenom kráľovstve dlhodobo pracoval, býval tam a trávil pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane, preukazovali vytvorenia centra záujmov. Tieto skutočnosti sami osebe neznamenajú zánik centra záujmov na území SR. Pri takomto výklade, aký použila Sociálna poisťovňa by to znamenalo, že každá osoba, ktorá sa zamestná v inom členskom štáte, býva tam, platí dane a odvody má vždy centrum záujmov na mieste výkonu práce. Takýto výklad, ktorý si osvojila Sociálna poisťovňa v mojom prípade, by prakticky znemožňoval priznanie dávky každému, kto po dlhší čas pracuje v zahraničí. Základné nariadenie sa nevzťahuje na prácu v susednom členskom štáte EÚ, ale v každom štáte únie, teda aj v tom vzdialenejšom, ako je to v prípade Spojeného kráľovstva. Pri výkone práce v takejto krajine je bežné, že vykonanie návštev v domovskej krajine nemôže byť každý víkend alebo 12 krát do roka.

46. Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach tak vyvodila tvrdenie o mojej primárnej väzbe na štát zamestnania len na základe nesporného zistenia o dobe a existencii samotného zamestnania vo Veľkej Británii a z obmedzeného počtu návštev v SR, čo je však vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania pochopiteľné. Skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovania dĺžky a stability zamestnania, ako to urobila vo svojich rozhodnutiach Sociálna poisťovňa. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Okolnosť, že dôvodom

môjho odchodu do iného členského štátu Európskej únie bolo nájsť si prácu, a následná kúpa bytu na území SR skôr nasvedčujú môjmu úmyslu trvalo žiť na území SR. Sociálna poisťovňa vôbec neskúmala existenciu miesta bydliska, jeho charakteru a podmienok bývania vo Veľkej Británii, neskúmala a nezohľadnila to, že do Veľkej Británie ma viedla zárobková činnosť práve v záujme toho, aby som si vytvoril finančné podmienky pre rodinný život na Slovensku. Vo vzťahu k môjmu bývaniu vo Veľkej Británii chcem uviesť, že sa jednalo o bývanie v nájme, kde nájomcami boli okrem mňa aj ďalšie osoby, čo tiež nasvedčuje tomu, že toto moje bývanie nemalo trvalejší súkromný charakter, naznačujúci záujem na vytvorení trvalého bývania a vlastného mimopracovného zázemia. Naopak, jednalo sa o spoločné bývanie viacerých osôb bez rodinných väzieb, prechodného - dočasného charakteru.

47. Z posúdenia všetkých okolností je zrejme, že centrum záujmov som si zachoval a mal ho na území v SR, konkrétne v mieste môjho bydliska v Hôrke. Svoje trvalé bydlisko som si počas práce v zahraničí nezmenil, všetku svoju dovolenku som sa snažil tráviť doma u rodičov, čo bolo do roka 6 až 8 týždňov. Financie získané prácou v zahraničí som použil na kúpu nehnuteľnosti na Slovensku, aby som mohol spoločne s mojou priateľkou v tejto nehnuteľnosti bývať. V zahraničí som nemal vytvorené žiadne rodinné ani priateľské väzby, nezapájal som sa do kultúrneho a spoločenského života, nevlastnil som tam žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Na Slovensku mám stály bankový účet, mobilného operátora a vlastním motorové vozidlá (auto a motorku) za ktoré som riadne platil poistné, poplatky za STK a emisné kontroly. V septembri 2019 som nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. E. P. (rodinný dom s pozemkami). Môj návrat na Slovensko som plánoval už na konci roka 2019, ale čakal som na schválenie úveru na dofinancovanie kúpy bytu, ktoré sa však podarilo zrealizovať až koncom januára 2020. Od konca februára z dôvodu koronakrízy a s tým spojenými opatreniami nebolo možné zo Spojeného kráľovstva vycestovať a na Slovensko som sa preto dostal až v júni 2020, kedy bolo možné vycestovať autom, po uvoľnení prísnych opatrení.

48. Mám za to, že môj vzťah k rodičom, k trvalému bydlisku, ktoré som zdieľal spolu s rodičmi, je tiež možné vyhodnotiť v môj prospech a v prospech zachovania mojich väzieb na Slovensku. Zároveň poukazujem aj na to, že podľa príslušných právnych noriem (článok 11 ods. 2 nariadenia ES A Rady č. 987/2009) na určenie skutočného bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

49. Vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej spojitosti nasvedčujú tomu, že aj počas výkonu práce v zahraničí som mal jednoznačne zachované centrum záujmov na Slovensku. V predmetnej veci nebol správnymi orgánmi dostatočne zistený skutkový stav, posúdenie centra záujmov je v rozpore s platnou právnou úpravou a ich rozhodnutia preto nemožno považovať za správne a presvedčivé.

50. V posudzovanom prípade spĺňam podmienky pre započítanie dôb zamestnanosti, ako aj podmienky na priznanie nároku na požadovanú dávku v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v Nariedení Európskeho parlamentu a výklad týchto noriem, tak ako to uskutočnili správne orgány vo svojich rozhodnutiach, je nesprávny. Preto navrhujem, aby odvolací správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXXXX-X/XXXX-BA z 03.12.2020 a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

51. O nariadenie pojednávania v žalobe žalobca nežiadal.

III.

52. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe opätovne poukázala na zistený skutkový stav, zotrvala na právnom posúdení tak ako je to uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a uviedla, že žalobca v žalobe opakovane uvádza námietky, ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, číslo: XXXXX/XXXX-PP-DvN, zo dňa 3. decembra 2020. Napriek tomu, že žalovaná sa k týmto námietkam podrobne vyjadrila v napadnutom rozhodnutí na str. č. 6 - 10, považuje za nutné vysloviť sa k namietaným skutočnostiam opätovne aj v tomto vyjadrení k žalobe i keď uvádzané argumenty sú identické, resp. obdobné ako tie, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

53. V žalobe žalobca uvádza, že žalovaná v rozhodovaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti nepostupovala v súlade s ustanoveniami zákona a s koordinačnými predpismi, napadnuté rozhodnutie

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a odôvodnenie tohto rozhodnutia považuje za nedostatočné a nesprávne. Uvedenú námietku žalobcu považujeme za neopodstatnenú. Poukazujeme na , v zmysle ktorého sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v rozpore s uvedeným neuviedol ktorým ustanoveniam zákona a koordinačných predpisov podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie odporuje. Taktiež neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné a ktoré skutočnosti mali byť podľa jeho názoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané. Súčasne uvádzame, že v prvostupňovom konaní, v druhostupňovom konaní (a napokon ani v žalobe) žalobca nenavrhol na dôkladnejšie zistenie skutkového stavu veci vykonanie žiadnych ďalších dôkazov v súlade s zákona. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré žalobca osvedčil svojím podpisom dňa 22. júla 2020, mu bolo umožnené uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byť významné pri posudzovaní jeho centra záujmov počas pobytu v zahraničí. Na všetky zistené skutočnosti bolo v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Vykonané dokazovanie vo veci bydliska žalobcu teda žalovaná považuje za presné a úplné.

54. Žalobca v žalobe namieta, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, číslo: XXXXX/ XXXX-PP-DvN, zo dňa 18. septembra 2020, a rovnako aj v napadnutom rozhodnutí žalovanej absentuje uvedenie právnej normy, ktorá upravuje posudzovanie zachovanie väzieb. Rovnako ako na str. 7 napadnutého rozhodnutia uvádzame, že centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré sú definované v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Toto ustanovenie je citované v napadnutom rozhodnutí a v súlade s uvedeným ustanovením žalovaná pri posudzovaní bydliska žalobcu postupovala. Skutočnosti, na základe ktorých bolo ustálené, že žalobca si počas pobytu v zahraničí nezachoval bydlisko na Slovensku sú podrobne uvedené na str. č. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia.

55. V žalobe žalobca namieta, že postupom žalovanej bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a právo na zachovanie práv a výhod nadobudnutých v oblasti sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti uvádzame, že uvedené vyplýva z bodu (13) odôvodnenia základného nariadenia, podľa ktorého zmyslom nariadenia je zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva si zachovali práva a výhody nadobudnuté aj ktoré nadobúdajú. V tejto súvislosti uvádzame, že úvodné ustanovenia základného nariadenia zakotvujú základné princípy, na základe ktorých bolo prijaté toto nariadenie. Ustanovenia týkajúce sa dávok v nezamestnanosti sú upravené v kapitole 6 základného nariadenia, a to v čl. 61 až 65 tohto nariadenia, v súlade s ktorými bol posúdený nárok žalobcu na dávku v nezamestnanosti.

56. Súčasne uvádzame, že v zmysle uvedeného bodu úvodných ustanovení základného nariadenia si osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva zachovávajú nadobudnuté práva a výhody. Žalobca však nemal nadobudnuté/priznané právo na dávku v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, pretože príslušnú britskú inštitúciu o túto dávku nepožiadal. Uvedené sa preto na prípad žalobcu nevzťahuje.

57. V súvislosti s touto námietkou považuje žalovaná za nutné upozorniť, že koordinačné predpisy nezakotvujú právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (v žalobcovom prípade na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. (Zároveň poznamenávame, že ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku

v nezamestnanosti v tom zmysle, že ak si o dávku v nezamestnaností požiadajú v inom členskom štáte Európskej únie, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na území dotknutého členského štátu. Takúto dobu by dotknutý členský štát Európskej únie zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb /bydliska/ predmetnej osoby na jeho území).

58. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že nemal záujem trvalo sa usadiť v zahraničí, a že sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval kvôli zabezpečeniu finančných prostriedkov na kúpu bytu na Slovensku. V zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podrobne uvedené vyššie). Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel/záujem.

59. K tvrdeniu žalobcu, že jeho úmyslom nebolo trvalo sa usadiť v zahraničí žalovaná zároveň uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Pohnútka k odchodu do zahraničia, ako aj pre návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase za daných okolností irelevantná. Skutočnosť, že dlhodobé zotrvávanie na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré nebolo prechodného charakteru, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobca zvolením uvedeného územia na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko.

60. Súčasne dávame do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: „... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného nariadenia).“ 61. Žalobca sa domnieva, že posúdenie žalovanej vo veci jeho bydliska bolo vyvodené len na základe existencie samotného zamestnania v Spojenom kráľovstve a obmedzeného počtu návratov na Slovensko, čo však vzhľadom na vzdialenosť Spojeného kráľovstva a Slovenska je podľa jeho názoru pochopiteľné. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že bydlisko žalobcu nebolo posúdené len na základe existencie zamestnania v zahraničí a frekvencie jeho návratov na územie Slovenska. Na uvedené však bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté v kontexte s celkovým skutkovým stavom veci a najmä s prihliadnutím na všetky skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

62. V žalobe žalobca opakovane poukazuje na rôzne skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú zachovanie jeho väzieb na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. K jednotlivým týmto skutočnostiam uvádzame nasledovné

- zachovanie trvalého bydliska na Slovensku - pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. V nadväznosti na uvedené poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu (čo je aj žalobcov prípad, pretože podľa registra fyzických osôb má trvalý pobyt evidovaný na adrese D. XXX, XXX XX G., avšak reálne sa zdržiava na adrese G. 6, XXX XX Z.). Podľa názoru žalovanej je zrejmé,

že počas výkonu zárobkových činností na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zvyčajne zdržiaval na tomto území, čo znamená, že za miesto jeho bydliska je nutné považovať Spojené kráľovstvo;

- prítomnosť rodičov na Slovensku - na rodinnú situáciu žalobcu a na prítomnosť jeho rodičov na Slovensku počas jeho pobytu v zahraničí bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V tejto súvislosti však uvádzame, že v prípade dospelých osôb sa počíta s prirodzeným sociálnym javom osamostatnenia sa od rodičov, a preto ich prítomnosť na území Slovenska nepreukazuje jednoznačne zachovanie väzieb žalobcu na tomto území. Pri posudzovaní bydliska žalobcu bolo prihliadnuté aj na prítomnosť jeho blízkej osoby - životnej partnerky, s ktorou sa dlhodobo zdržiaval v Spojenom kráľovstve a s ktorou si vytvoril spoločnú domácnosť na tomto území. Podľa názoru žalovanej uvedené svedčí o tom, že žalobca si vytvoril centrum svojich záujmov na území Spojeného kráľovstva;

- pravidelné návraty na Slovensko - na pravidelné návraty žalobcu na Slovensko bolo pri posudzovaní miesta jeho bydliska prihliadnuté (aj keď deklarovanú frekvenciu návratov nepreukázal). Podľa názoru žalovanej aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Uvedené preto bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v Spojenom kráľovstve, kde sa zdržiaval spoločne s blízkou osobou;

- kúpa nehnuteľnosti na Slovensku - na uvedené bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnutej bezprostredne pred návratom žalobcu na Slovensko (v apríli 2020), ktorá teda v čase výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve nemohla byť žalobcom využívaná na bývanie, v porovnaní s ostatnými zistenými skutočnosťami (najmä v porovnaní s dlhodobým výkonom zárobkových činnosti v Spojenom kráľovstve, stabilnou pracovnou situáciou, orientáciou na britský pracovný trh, prítomnosťou blízkej osoby v Spojenom kráľovstve a hradením daní a odvodov podľa britských právnych predpisov) jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku;

- bankový účet, mobilný operátor a vlastníctvo motorového vozidla na Slovensku - v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadnuté na všetky zistené skutočnosti. Rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (a to jednak v čl. 11 ods. 1 písm. a) a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia), v súlade s ktorým bolo posúdené bydlisko žalobcu. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 3 roky), aj situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve, orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby v Spojenom kráľovstve, plnenie daňových povinností na území Spojeného kráľovstva) jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva nezachoval.

63. Zároveň oznámila, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

IV.

64. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že všetky svoje argumenty uviedol v podanej žalobe a na týchto trvá. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k posúdeniu centra mojich záujmov nesúhlasím so zisteniami a závermi žalovanej a uvedené posúdenie považujem za nesprávne a účelové. Pokiaľ ide o moje návštevy na Slovensko, jasne som uviedol, že 3 až 4 krát do roka som prišiel na Slovensko a doma som trávil čas v rozsahu 6 až 8 týždňov. V rámci preukázania mojich návratov na Slovensko, ktoré žalovaná spochybňuje, som nemohol predložiť doklady ku všetkým návštevám, nakoľko vo vzťahu k letenkám mi história systému neumožňuje zobraziť staršie letenky ako tie, ktoré som predložil. Žalovaná sa vyjadruje ku kúpe bytu, ktorá mala byť bezprostredne pred mojim návratom na Slovensko, ale vo svojom vyjadrení opomenula, že už v roku 2019 som kúpou nadobudol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v k. ú. E. P. a túto záležitosť vo vzťahu k posúdeniu centra záujmov žalovaná vôbec nevyhodnotila, čo len svedčí ojej selektívnom a účelovom posudzovaní tejto otázky.

65. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že som si mal prednostne uplatniť dávku v nezamestnanosti vo Veľkej Británii, k tomu uvádzam, že na základe údajov, ktoré mi poskytli úrady vo Veľkej Británii, som si nárok na dávku v nezamestnanosti nemohol uplatniť, nakoľko som sa nenachádzal v krajine. Zároveň poukazujem na str. 3 vyjadrenia žalovanej, kde je žalovanou uvedené, že vo formulári U1 z 29.06.2020 príslušná britská inštitúcia osvedčila okrem iného v bode 6.2. údaj o tom, že držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok. Uvedený údaj potvrdený príslušnou britskou inštitúciou potom neguje tvrdenie žalovanej, že som mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva a následne ojej export na Slovensko.

66. Taktiež nemôžem súhlasiť s tvrdením žalovanej, že som si vo Veľkej Británii "vytvoril domácnosť s partnerkou". V tejto súvislosti by som chcel doplniť, že čo sa týka bývania vo Veľkej Británii, vždy sa jednalo o prenájom izby v takzvanom zdieľanom dome, kde bývalo viacero ľudí a v žiadnom prípade nešlo o žiadne vytvorenie spoločnej domácnosti vo Veľkej Británii, ako to konštatuje žalovaná.

67. Opätovne poukazujem na to, že na Slovensku som v rozhodnom období mal okrem iného aj bankový účet, mobilného operátora a vlastnil som motorové vozidlá (auto a motorku), za ktoré som riadne platil poistné, poplatky za STK a emisné kontroly. V prílohe predkladám faktúry za mobilné služby z obdobia jún a júl 2019. Vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu mám za to, že aj počas výkonu práce v zahraničí som mal jednoznačne zachované centrum záujmov na Slovensku.

V.

68. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

VI.

69. Podľa (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

70. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

71. Podľa sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

72. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

73. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

74. Podľa Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

75. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa .

76. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

77. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období ( ďalej len zákona ) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

78. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zo dňa 29.4.2004 (ďalej len základné nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

79. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

80. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

81. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

82. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;

83. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií

dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov; v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

84. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

85. V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 17.06.2020, t.j. od 16.06.2016 do 15.06.2020 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona.

86. V posudzovanom období žalobca pracoval na území iného členského štátu Európskej únie ( Spojené kráľovstvo ). Správnemu orgánu žalobca predložil formulár U1 zo dňa 29.06.2020, v ktorom príslušná britská inštitúcia osvedčila dobu poistenia žalobcu v nezamestnanosti vo Veľkej Británii od 19.02.2017 do 01.06.2020.

87. Správne orgány obidvoch stupňov konštatovali, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo zo všetkých dostupných a preukázaných údajov vyplýva, že za štát jeho bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát kde vykonával zárobkovú činnosť ( Spojené kráľovstvo ).

88. Vzhľadom na obsah žaloby bol medzi účastníkmi konania sporný výklad čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku, kedy sa za štát bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia nepovažuje štát výkonu zárobkovej činnosti, ale štát kde si zamestnanec zachoval bydlisko v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, t.j. v danom prípade Slovenská republika, čo by znamenalo, že aj keď žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ( 16.06.2020 ) nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve.

89. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s námietkami žalobcu, že všetky informácie poskytnuté žalobcom a vyhodnotené správnymi orgánmi boli posúdené nesprávne. V priebehu celého správneho konania žalobca namietal, že účelom jeho vycestovanie na územie Spojeného kráľovstva bolo zamestnať sa a zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, keďže na území Slovenskej republiky sa mu nepodarilo získať adekvátnu prácu. Skutočnosť, že pracoval v Spojenom kráľovstve ešte samo o sebe neznamená, že si vytvoril centrum záujmov v tejto krajine.

90. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že skúmanie okolností uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania, nakoľko sa jedná o demonštratívny výpočet. Je potrebné vziať do úvahy i ďalšie, nie len tam uvedené okolnosti a to v ich vzájomnej súvislosti a až na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami ( bez ohľadu na fiškálny záujem štátu ) ustáliť relevantný záver o zachovaní alebo nezachovaní bydliska/ centra záujmov na území iného členského štátu.

91. Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach svoje tvrdenie o primárnej väzbe žalobcu na štát zamestnania založila len na základe nesporného zistenia o dobe a existencii zamestnania vo Veľkej Británii a z obmedzeného počtu návštev v Slovenskej republiky, čo je však vzhľadom na vzdialenosť a účel vycestovania žalobcu do Spojeného kráľovstva pochopiteľné. Rovnako podmienkou pre to aby mohol byť žalobca zamestnaný v Spojenom kráľovstve bolo nepochybne aj plnenie si daňových, resp. iných odvodových povinností v Spojenom kráľovstve. Tvrdenie žalobcu, že účelom jeho vycestovania na územie Spojeného kráľovstva boli finančné dôvody a zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu bytu v Slovenskej republike potvrdzuje aj skutočnosť, že v apríly 2020 si žalobca naozaj kúpil byt na území Slovenskej republiky, pričom ako tvrdil už od roku 2019 si začal vybavovať úver na dofinancovanie kúpy tohto bytu a táto skutočnosť podľa názoru správneho súdu nepochybne poukazuje na úmysel žalobcu zachovať väzby a bydlisko na území Slovenskej republiky.

92. Správne orgány v potrebnom rozsahu nevenovali náležitú pozornosť ani otázke bývania, keď len stroho konštatovali, že na území Spojeného kráľovstva býval žalobca v podnájme, ktorý zmenil 3-krát. Neskúmali charakter a podmienky bývania vo Veľkej Británii, nezohľadnili že sa jednalo o tzv. zdieľané bývanie, kde nájomcami boli okrem žalobcu aj ďalšie osoby, čo nasvedčuje tomu, že toto bývanie nemalo trvalejší súkromný charakter, naznačuje že žalobca nemal záujem na vytvorení trvalého bývania a vlastného mimopracovného zázemia. Naopak sa jednalo o spoločné bývanie viacerých osôb bez rodinných väzieb, čo aj podľa správneho súdu poukazuje na dočasný charakter takéhoto bývania.

93. Podľa správneho súdu správnemu orgánu nebránilo nič venovať náležitú pozornosť námietke, že všetky finančné prostriedky, ktoré si zarobil žalobca v Spojenom kráľovstve použil na kúpu nehnuteľnosti na Slovensku, aby mohol spoločne so svojou priateľkou v tejto nehnuteľnosti bývať a teda žiť na Slovensku. Na Slovensku mal stály bankový účet, mobilného operátora, vlastnil motorové vozidla auto a motorku, za ktoré riadne platil poistné, poplatky za STK a emisné kontroly.

94. Z uvedených dôvodov správny súd podľa ( rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci ) a ( nedostatočne zistený skutkový stav ) zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie ( , ).

95. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o nároku na dávku v nezamestnanosti tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku.

96. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

97. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).